Závěrem mi budiž, paní a pánové, dovoleno připojit několik slov za můj kraj jihlavský, abych totiž s tohoto místa vyslovil vřelé uznání horáckého lidu Českomoravské vysočiny vládě obrozené Národní fronty a ministerstvu vnitra za to, že tento odlehlý kout naší drahé republiky - tichý, prostý a tvrdý, avšak pilný a pracovitý a vždy s vřelým srdcem na dlani pro každého, kdo sem přichází s čistým srdcem - vstoupil zákonem o krajském zřízení do novodobých dějin národního života. I my s české strany zemských hranic, tak jako s moravské strany téže společné zemské hranice patřili dávno k sobě. Avšak pro tuto zemskou hranici, víc a více prohlubovanou bývalými buržoasními koaličními vládami i reakčními živly některých politických stran bývalé Národní fronty, častokrát jsme stáli nepřátelsky proti sobě. Dnes však tvoříme jeden společný celek.

Uvádí-li důvodová zpráva, že kraj jihlavský je hospodářsky velmi zanedbaný, nemyslete, paní a pánové, že o tom nevíme. Právě tato zanedbanost, která se zračí v útisku našeho lidu od dob 18. století, jsouc vystavena zákonem o reorganisaci lidové správy na veřejný pranýř, stojí tu jako odstrašující obžaloba nás všech, kteří jsme vždycky, i když šlo o rozvoj kraje v celostátním měřítku, viděli v zemské hranici hluboký hradební příkop, v jiných krajích zase jiné přehrady, jež nás rozdělovaly na dva cizí světy a národy. Tomuto měšťáckému patriotismu je dnes odzvoněno, krajské zřízení, opřené o vůli širokých mas, o skutečnou lidovou demokracii, stane se pro všech 19 krajů jedním z hlavních pilířů blahobytu našeho státu. Proto bude klub poslanců čs. strany socialistické nikoli jen pro tento zákon jednomyslně hlasovat, ale jako odpovědný činitel své strany bude podle svých sil poctivou a vytrvalou prací ve věrné službě lidu, socialismu a státu napomáhati ke zdolání všech překážek a potíží, aby tento nesporně revoluční zákon mohl se státi za pomoci všech kladných sil v národě základnou zdravé a šťastné budoucnosti obou našich národů - Čechů a Slováků - a aby přivedl naši lidovou správu k nejvyššímu rozkvětu. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalším rečníkom je pán posl. Török; udeľujem mu slovo.

Posl. Török: Slávne Národné shromaždenie!

Zákon o krajskom zriadení znamená historický prelom vo vývoji sväzkov územnej samosprávy v Československej republike. Hoci krajské zriadenie má v našich dejinách obdoby, boly to v minulosti ustanovizne, slúžiace záujmom panujúcej dynastie, najmä na upevnenie moci panovníka. Panujúca trieda nikdy nedovolila, aby vývoj šiel smerom k zľudoveniu ľudovej správy, ale vytvorila byrokratický aparát, riadený z jedného centra a postavený výlučne do svojich služieb. Ani po prvom oslobodení v r. 1918 nepodarilo sa preraziť so zásadami dnešného krajského zriadenia, ktorého hlavnou zásadou je skutočné zľudovenie a decentralizácia verejnej správy a vytvorenie moderného administratívneho aparátu.

Po máji v r. 1945, pri vtedajšej politickej konštelácii, nebola situácia o mnoho lepšia, avšak vytvorením miestnych a okresných národných výborov, v ktorých sa ujímaly zásady skutočnej ľudovej správy, vytvorily sa lepšie predpoklady pre krajské zriadenie. Posledné prekážky vo vývoji ku krajskému zriadeniu boly odstránené vo februári t. r., takže nová ústava nám už zabezpečuje takú správnu sústavu, ktorá je založená na krajskom zriadení. Na druhej strane dnešná politická vyspelosť nášho obyvateľstva je ďalšou a najsilnejšou zárukou životaschopnosti krajského zriadenia ako modernej decentralizovanej a čo najúčelnejšie organizovanej územnej jednotky administratívnej.

Odporcovia krajského zriadenia uvádzali rozličné argumenty proti vytvoreniu územných správnych jednotiek krajských, z ktorých najsilnejším mal byť ten, že krajské zriadenie je pridrahé. Dôvodili tým, že krajský aparát vyžiada si pribranie ďalších úradníkov na zdolanie agendy nielen v obore obecnej vnútornej správy, ale hlavne na ďalšie obory verejnej správy, ktoré budú pričlenené ku krajským národným výborom. Zabudli na tú skutočnosť, že zamestnanci krajských národných výborov budú tvoriť jednotný pracovný kolektív bez ohľadu na rezortnú príslušnosť, čím sa zabezpečí hospodárne využitie všetkých pracovných síl a ich rovnomerné zaťaženie. Tým bude súčasne docielená veľká úspora personálna, a na druhej strane znamená to promptné vybavovanie bežnej agendy, čo doteraz pri centralizácii kompetencie nebolo možné dosiahnuť.

Argument o nákladnosti krajského zriadenia úplne padá, ak si dobre uvedomíme doterajší stav, pri ktorom stránky musely za vybavením svojej žiadosti - i keď sa jednalo o vec bezvýznamnú - precestovať stovky kilometrov, utratiť väčšie sumy peňazí a premeškať najmenej 3 pracovné dni. Náklad na jednu cestu do Bratislavy zo stredných častí Slovenska, čo môže slúžiť ako priemer, pri započítaní cestovného, stravného, nocľažného a zameškanej pracovnej doby, činí asi 1.200 Kčs; čiže náklad cestovného pre 4 stránky rovnal sa mesačnému platu stredne plateného úradníka. Pretože na ústredných úradoch sa pošta hromadila tak, že často sa nestačila v ten samý deň ani zaprotokolovať, stránka nemala záruku, že po jednej intervencii bude jej záležitosť vybavená.

Komunálni pracovníci na vidieku a najmä obyvateľstvo samo najlepšie zhodnotí krajské zriadenie, lebo ono samo nieslo ťarchu nezdravého centralizmu. Nech sa opýtajú odporcovia krajského zriadenia priamo ľudu i na tých najzapadlejších dedinách, ako si ľud predstavuje zjednodušenú a skutočne ľudovú administratívu; tam dostanú najlepšiu odpoveď.

Zriadením krajov umožní sa ľudovej samospráve, aby plne rozvinula a uplatnila svoje sily a iniciatívu a využila všetky možnosti, hlavne na poli hospodárskom, komunikačnom, kultúrnom a soc.-zdravotnom, ďalej pri riešení a uskutočňovaní svojich prvoradých požiadaviek a iných špeciálnych problémov. Najmä plánovanie zdola bude cenným príspevkom nášho plánovaného hospodárstva, lebo ním sa vyrovná úroveň jednotlivých okresov a len vtedy sa ľud naučí vládnuť pre seba a spravovať sám seba. Tým, že veľká časť výkonu právomoci presunie sa z ústredných úradov na krajské, okresné a miestne národné výbory, je daná záruka, že činnosť týchto sväzkov územnej samosprávy neostane len na papieri, ale prejaví sa v činoch.

Pretože naša republika má zvláštnu zemepisnú polohu, ako aj členitosť povrchu zemského, majú i jednotlivé oblasti svoje hospodárske zvláštnosti a špeciálne potreby, ktoré sa môžu úspešne vyriešiť len v rozlohove menších alebo stredných územných sväzkoch tak, ako to vládny návrh zákona predpokladá, pričom každý z krajov má svoju osobitnú funkciu. Osnova zákona však pamätá i na prípady, kde - ak by niektorá vec presahovala územnú pôsobnosť jedného krajského národného výboru a vyžadovala by riešenia spoločného s iným krajom alebo krajmi - umožňuje sa tu sdruženie krajov k spoločnej správe veci. Tak napr. kraj žilinský môže sa sdružiť s krajom košickým vo veci dobudovania oblasti Vysokých Tatier ako vzorného strediska cestovného ruchu na strane západnej a severozápadnej. Podobne sa môžu sdružiť i kraje žilinský a banskobystrický vo veci Nízkych Tatier.

Keď hodnotíme krajské zriadenie po stránke jeho vybavenia širokou právomocou v jednotlivých odvetviach samosprávy, dochádzame k záveru, že mnohé prieťahy či už v plánovaní alebo v realizovaní plánov odpadnú a namiesto zastaralého a nepružného administratívneho systému centrálneho vstúpi do života moderný a pružný, ľudom volený, ním spravovaný, kontrolovaný a odvolateľný systém ľudovej správy.

Úlohy krajských národných výborov, ako ich vypočítava § 9 osnovy, sú rozsiahle. Rozsah jednotlivých referátov bude určený vládnym nariadením, a ďalšími zákonmi vymedzí sa náplň činností krajských národných výborov v nových správnych oboroch, menovite v tých, ktoré doteraz nepatrily do pôsobnosti krajských národných výborov.

Prvoradými úlohami krajských národných výborov, ako ich uvádza § 9 osnovy, je chrániť a posilňovať ľudovodemokratické zriadenie, spolupôsobiť pri plnení úloh obrany štátu a starať sa o národnú bezpečnosť. Plnenie týchto úloh sa podľa litery zákona prenáša síce na národnú bezpečnosť a na vojsko, ale vzhľadom na dôležitosť týchto úloh musíme sa všetci bez výnimky zapojiť do ich plnenia, ináč by sme sa nemohli náležíte zhostiť plnenia ostatných úloh.

Tým, že krajské národné výbory sa zúčastnia vypracovania a prevádzania jednotného hospodárskeho plánu so zameraním k potrebám toho ktorého kraja, zaistia sa predpoklady pre povznesenie hospodárskej, kultúrnej a soc.-zdravotnej úrovne obyvateľstva i v tých najzaostalejších okresoch, ktorým sa doteraz pri centrálnom plánovaní nevenovala vždy dostatočná pozornosť.

Pretože krajské národné výbory v rámci jednotného hospodárskeho plánu sú výkonným orgánom tohto plánu vo všetkých hospodárskych sektoroch na svojom území, budú ho prevádzať jednak v súlade so záujmami celoštátnymi a tiež s hľadiska potrieb kraja, v čom im budú nápomocné okresné a miestne národné výbory, na ktoré sa presunie tiež primeraná časť kompetencie ústredných úradov.

Tak v priemyselnom sektore dosiahne sa lepšej a plynulejšej mobilizácie pracovných síl a ich hospodárnejšieho využitia, lebo ich distribúciu bude možno previesť v rámci kraja zavčasu a účelne. V obore techniky bude sa v rámci kraja i naďalej pokračovať v znovuvýstavbe vojnou zničených obcí avšak podľa skutočnej potreby postihnutého obyvateľstva, aby najmä drobní a strední roľníci mohli svoje hospodárstva potrebám primerane vybudovať a zveľadiť a zabezpečiť takto lepšie výživu obyvateľstva. Preto i v distribúcii stavebného materiálu sjedná sa náprava, lebo krajský národný výbor bude mať možnosť lepšie zhodnotiť nutnosť určitých stavieb jednak s hľadiska potrieb obyvateľstva, jednak s hľadiska záujmov celokrajových a odpadnú tu v budúcnosti tzv. čierne a šedé stavby, pričom pripravovaný zákon o distribúcii viazaného stavebného materiálu plne podporí autoritu krajských národných výborov v tomto smere.

Keďže už dnes je známy návrh na presun kompetencie z Povereníctva techniky na krajské národné výbory a okresné národné výbory, odpadnú složité komisionálne šetrenia ústredných úradov na mieste samom, či už išlo o výber alebo kúpu stavebného pozemku, zadávanie, vedenie a kolaudáciu verejných stavieb, alebo štátom subvencovaných. Tým sa podstatne snížia náklady na administratívnu prípravu stavieb. To platí i o ostatných stavebných podujatiach, či už to budú cesty alebo mosty, pokiaľ sa tu kompetencia prenesie na krajský národný výbor.

V sektore poľnohospodárstva bude sa musieť brať do úvahy osobitná funkcia toho ktorého kraja a podľa toho upraviť a zracionalizovať dnešné nevýnosné malé poľnohospodárske jednotky v hornatých krajoch, aby sa i tu zvýšila produktivita práce. Najmä v severných pohraničných pásmach krajov žilinského, košického a prešovského bude treba venovať zvýšenú pozornosť chovu dobytka, lebo jedine toto odvetvie poľnohospodárstva môže byť v týchto krajoch výnosné za predpokladu dôsledného kultivovania pašienkov a zalesňovania neúrodných plôch, ktoré sú síce vo výmere pastvín, avšak ich výnos je dnes iluzórny. A práve v tých krajoch sú najväčšie pracovné rezervy, ktoré sú pri terajšom stave nevýnosného poľnohospodárstva len čiastočne zamestnané.

Osobitnú pozornosť bude treba venovať zaisteniu predpokladov rozvoja cestovného ruchu. Máme celé oblasti, najmä v spomenutých slovenských krajoch, ktoré sú priamo predurčené pre vybudovanie vzorných stredísk cestovného ruchu a rekreačných stredísk pracujúcich a mládeže a dosiaľ sú len čiastočne sprístupnené.

Presunutím časti kompetencie z Povereníctva zdravotníctva na krajské národné a okresné národné výbory očakáva sa povznesenie zdravotnej úrovne obyvateľstva najmä v okresoch, ktoré po tejto stránke vykazujú dnes ešte neuspokojivé výsledky, najmä pokiaľ ide o vysokú dojčenskú úmrtnosť, ďalej pri poskytovaní prvej pomoci pri úrazoch a iných zdravotných zariadení.

Ústredné úrady zdravotníctva musia pracovať hlavne na tom, aby naše verejné zdravotníctvo priblížilo sa čo najviac svetovej úrovni. Ostane im preto i naďalej dôležité poslanie na poli legislatívnom a vedeckom, ďalej na poli výchovy lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu ako aj pri výrobe a dovoze liečiv.

Pokiaľ bude osobitnými zákonmi prenesená právomoc na krajské národné výbory v nových správnych oboroch i toto treba hodnotiť tak s hľadiska zjednodušenia administratívy ako aj úspory personálnej a pre náš ľud bude to mať tú praktickú výhodu, že si väčšinu svojich záležitosti vybaví na jedinom úrade. Nakoniec treba vysloviť želanie, aby krajský národný výbor pri svojom rozhodovaní bol vedený výlučne len potrebami jednotlivých okresov a obcí v rámci celkového hospodárskeho plánu a nenechal sa sviesť od vytýčeného programu akýmkoľvek lokálnym patriotizmom, ktorý bol charakteristickým znakom bývalých žúp. Klub poslancov Strany slovenskej obrody víta túto osnovu zákona, lebo je začiatkom skutočného zľudovenia verejnej správy, a preto bude za ňu hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala (zvoní): Ďalším rečníkom je pán posl. Bohuš; dávam mu slovo.

Posl. Bohuš: Vážené Národné shromaždenie!

Ústava našej Československej republiky z 9. mája hovorí, že náš štát je ľudovodemokratická republika, a že ľud je zdrojom všetkej moci v štáte. Aj prvá predmníchovská republika bola republikou demokratickou, i keď nie ľudovodemokratickou a podľa jej ústavy bol ľud tiež zdrojom všetkej moci v štáte. V zásadách teoretických nebol by teda veľký rozdiel medzi prvou predmníchovskou československou republikou a republikou dnešnou. Rozdiel, a to veľký rozdiel, je však v náplni, obsahu oboch ústav republiky. Kým náplň, obsah ústavy prvej Československej republiky slúžil režimu kapitalistickému, zatiaľ náplň a obsah dnešnej ústavy slúži socializmu, pracujúcemu ľudu. Slovom, je to ústava republiky ľudovodemokratickej. Ľud za prvej Československej republiky prejavil svoju vôľu raz za štyri, šesť rokov tým, že volil poslancov, resp. senátorov, ale do verejnej správy nebol pripustený do takej miery, ako je to dnes, lebo účasť ľudu v orgánoch verejnej správy ako v obecných, okresných, župných výboroch, krajských výboroch, bola pod prísnym dohľadom a kontrolou notárov, okresných náčelníkov, županov, k rajských a zemských prezidentov ako reprezentantov štátnej byrokracie.

V kapitalistickom zriadení orgány verejnej správy boly len natoľko decentralizované a takým spôsobom, nakoľko to štátnej centralistickej byrokracii vyhovovalo. Vláda kapitalistická ako by sa bola bála pripustiť ľud i do verejnej správy v takej miere, ako sa to deje dnes.

Vraj by tým bola ohrozená, oslabená jednota štátu, ľud sa vraj do verejnej správy nerozumie atd. Štátne zriadenie obnovenej Československej republiky, ako ústava z 9. mája hovorí, nie je len demokratické, ale ľudovodemokratické, to znamená, že ľud, ktorý je zdrojom všetkej moci v štáte, je priamo aktívne účastný aj na verejnej správe. A orgány verejnej správy sú ním kontrolované, a jednotliví členovia odvolateľní. Účasťou ľudu na volebnom akte pri voľbe poslancov nekončí sa jeho aktivita, ale sa iba začína. Ľud v ľudovodemokratickom socialistickom zriadení nemá len záujem na tom, aké zákony ním volení zástupcovia v parlamente vynášajú, ale má záujem i na tom, ako sa tieto zákony v praktickom živote vo verejnej správe prevádzajú. A na prevádzaní zákonov vo verejnej správe má a chce mať aktívnu účasť. Je to princíp kontroly ľudu v každom odvetví verejnej správy. Je to uvedenie v život tých princípov a ideálov, za ktoré toľkí trpeli v koncentrákoch, väzniciach, bojovali v národnom povstaní.

Ľud si republiku vybojoval a pomocou nášho veľkého spojenca, Sväzu sovietskych socialistických republík, obnovil bez kapitalistov a chce aj bez nich ju spravovať. (Potlesk.) Že ľud je schopný viesť i veci verejnej správy, ukázaly miestne národné výbory a okresné národné výbory. Verejná správa na princípoch ľudovej demokracie za účasti ľudu sa v týchto inštitúciách osvedčila.

Vláda vo snahe dokončiť zľudovenie verejnej správy predkladá snemovni návrh o krajskom zriadení. Je to logickým dovŕšením toho, v čom sme po oslobodení začali. Krajské zriadenie má nahradiť u nás na Slovensku tradičné župné zriadenie. Ale kým bývalým župným zriadením vládlo sa ľudu, zatiaľ navrhované krajské zriadenie bude nástrojom, pomocou ktorého ľud sám musí vládnuť, bude viesť i verejnú správu. Krajské zriadenie bude základnou jednotkou nielen administratívnou, ale i politickou dotyčného kraja. Ľudovodemokratická republika a jej vláda nebojí sa teda ľudu, nebojí sa ľud pripustiť i do verejnej správy, lebo republika patrí ľudu a ten si ju bude vedieť spravovať. Takto ľudové orgány verejnej správy neoslabia jednotu a pevnosť štátu, ale naopak jednotu republiky utužia a upevnia.

A nakoniec, jednu veľkú prednosť a zásluhu vlády nutno vyzdvihnúť v spojení s návrhom na krajské zriadenie. 1. Krajské zriadenie dovŕši zľudovenie verejnej správy; 2. od vzniku republiky konečne sa dožívame toho, že budeme mať republiku ozaj jednotnú a nedeliteľnú. Jednotnú nielen po stránke zákonodarnej, ale aj po stránke verejnej, lebo zavedením krajského zriadenia ako na Slovensku, tak i na Morave a v Čechách, bude sa v celej republike úradovať jednotne podľa tých istých smerníc a zásad, kým dosiaľ to tak nebolo. Lebo keď v prvých rokoch republiky mali sme na Slovensku ministerstvo s plnou mocou, zatiaľ na Morave a v Čechách bolo zemské zriadenie. V neskorších rokoch vyhlásené župné zriadenie na Slovensku bolo uvedené v skutok, na Morave a v Čechách zostalo pri starom. Slovom: nejednotnosť vždy a všade.