Ako osvetový pracovník veľmi často som sa stretol s negatívnym postojom daňovníkov voči daniam. Vo verejných debatách potleskom odmenili toho z účastníkov, kto šťavnate nadával na dane a na daňových úradníkov. Daňoví úradníci boli najnepopulárnejšími štátnymi úradníkmi. Nechcem tvrdiť, že dnešná daňová morálka poplatníkov je už taká, ako si ju želáme. Ale zo skutočnosti, že náš ľud svoju daňovú povinnosť vcelku svedomite plní, že daňových nedoplatkov a odvolaní je menej (asi o 10%), že vzťah daňovníkov k finančným úradom a úradníkom sa zlepšil, možno bezpečne súdiť o značnom zlepšení daňovej morálky. V našom občianstve zo dňa na deň rastie lepší vzťah voči štátu i štátnej finančnej správe, v štáte vidí stelesnenie svojich snažení, svojho priateľa, cíti sa povedomou súčiastkou štátu. Náš jednoduchý pospolitý človek v rozhovore časť používa vetu: "Štát, to sme my, občania". Dôsledkom tohto názoru pospolitého ľudu sú milé zjavy, aké vidíme, keď mladí chlapci s radosťou nastupují do prezenčnej vojenskej služby, pripraviť sa na obranu svojho štátu keď pracujúci ľud s porozumením spolupracuje v našom plánovanom hospodárstve a keď ochotne plní svoje daňové povinnosti.

Daňová morálka je na vzostupe najmä u daňovníkov, na ktorých sa vzťahuje zákon o dani zo mzdy, zákon o živnostenskej a roľníckej dani. Daňové bremeno je podstatne nižšie, alebo žiadne, keďže praktickým prevádzaním zákona o dani roľníckej až 90% daňovníkov, t. j. najdrobnejších roľníkov, vypadlo vôbec z povinnosti platiť daň z poľnohospodárstva. Tí daňovníci, ktorí zostali ako platiaci poplatníci roľníckej dane, sú týmto zákonom tiež značne odbremenení. Podobne je to aj u dane živnostenskej a rovnako je to s daňou zo mzdy, ktorá svojou pružnosťou odbremenila ako zamestnancov, tak aj zamestnávateľov svojimi sadzbami.

Jednou z hlavných prekážok zlepšenia daňovej morálky je, že sa v tlači všetkého druhu, ba aj v rozhlase dosť často zosmiešňuje finančná správa a jej orgány. Bolo by vecou Ministerstva a Povereníctva informácií, aby takéto "propagovanie" zmiernilo, i keď daňovníkovi lahodí, že sa vymáhanie daní zosmiešňuje. Nebolo by od veci, keby namiesto nevhodných vtipov, skečov a pod., tlač a časopisy používaly satiru, ktorá zosmiešňuje daňovníkov, ktorí neplnia svoje povinnosti ako v platení daní, tak aj vo falošných doznaniach k daniam, kde na svoju česť a svedomie prehlasujú, že nepravda je pravdou.

Zákonom o všeobecnej dani, ktorý teraz prerokúvame, prinášame kladnú hodnotu do zjednodušenia daňového systému v nepriamych daniach. Tým, že podstatne rušíme 7 doterajších daňových zákonov a predpisov a nahrádzame ich jedinou zákonnou normou ďalekosiahleho významu v smere zjednodušenia pre poplatníkov, bez ujmy pre štátnu pokladnicu, a nadovšetko s úplne novou náplňou obsahu, akú doterajšie daňové zákony o spotrebnej daní nemaly, konáme skutočne revolučný, prielomný čin. Zákon o všeobecnej dani bude, a želáme si, aby bol účinným nástrojom pri regulovaní cien spotreby, ako aj výrobných nákladov a tak produktivity v našej výrobe.

Z doterajších nepriamych daní najpodstatnejší význam mala daň z obratu. Daň z obratu bola zavedená v ČSR zákonom č. 658/1919 Sb., ktorý bol zmenený a doplnený niekoľkými zákonmi a prevádzajúcimi nariadeniami, až konečne nadobudol poslednú formu zákonom 265/1935 Sb., ktorým daň z obratu bola zavedená ako 3% a postihovala úplatné prevody tovarov a pracovných výkonov. Náhľady na daň z obratu sa rôznily. Dani z obratu sa vytýkalo, že nerovnomerne postihuje predmety spotreby, lebo zdanenie záviselo od toho, koľkými prevodmi sa v tom či onom prípade dostal produkt k spotrebiteľovi. Daň z obratu s ohľadom na výnos stala sa jednako základným pilierom československej daňovej sústavy. Roku 1936 vyniesla štátnej pokladníci 2¹/₂ miliardy Kčs. Základom dane bola úplata za dodávku alebo výkon, poťažne obecná cena. Prax viedla finančnú správu aj v minulosti v snahe paušalizovať daň z obratu, vybrať totiž daň z obratu pri prvom prevode zvýšeným percentom, ktoré by nahradilo zdanenie ďalších prevodov. Všeobecná daň, pokiaľ rieši problém doterajšej dane z obratu, znamená vývoj v takom smere, ako sa ukázalo snaženie finančnej správy, totiž, odaniť spotrebné články daňou z obratu jeden raz v priemere s takým výnosom dane, aký donášalo doterajšie dvojalebo trojstupňové zdanenie. Je účelné a ekonomické, keď sa všeobecnou daňou doterajšia roztrieštená metóda inkasácie dane vyberá len na jednom stupni.

Čo treba zvlášť zdôrazniť ako základný rys našej terajšej daňovej politiky už či v priamych alebo nepriamych daniach, je účelná, jednoduchá a mravne vysoko odôvodnená spolupráca finančných úradov s daňovým poplatníctvom pri výrube a odvode daní. Cesta, na ktorú sme v reformách daní nastúpili, je jednoduchá a pohodlná, ale má aj úskalia. Predpokladá tri významné podmienky: značný stupeň vzdelania a morálky občanov, prehľadné, ľahko pochopiteľné zákonité predpisy a prehľadné tlačivá na doznania a pokiaľ možno najobjektívnejšiu spravodlivosť pri rozdelení daňových bremien.

Úlohy moderného štátu, ktorý speje k socializmu, k najviac možnému vyrovnaniu doterajších spoločenských nerovností, sú oproti minulým štátnym formám a spoločenským poriadkom nesmierne veľké. Moderný štát, a takým chceme mať naše Československo, nie je a nebude organizáciou na ochranu mocných, ale spoločnosťou pre vzájomnú výpomoc s mohutným sociálnym zameraním uskutočňovať vznešený ideál človeka. Veľké politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a mravné úlohy splníme v štáte vtedy, keď v našom občianstve bude povedomý cit vzájomnej závislosti, nutnej spolupráce a pomoci, i nadšená ochota do spoločných veľkých podujatí. To je tá kolektívna stránka štátneho zriadenia, ktorá musí byť jasná každému občanovi. To je ten až rodinný pomer občana k občanovi, človeka k človeku v štáte. Pri tomto ujasnení pojmov dobrému občanovi nie je možné inak, ako ochotne platiť daň vo vedomí, že na spoločné národné, štátne, kultúrne a sociálne ciele prispieva podľa svojej hospodárskej možnosti, aby sa prospechu dostalo každému občanovi podľa potreby. Ako sa rozširovaly úlohy štátu, tak do popredia prenikaly zásady kolektívne a hospodársky individualizmus logicky ustupuje. To je prirodzený prechod k socialistickému usporiadaniu spoločnosti v štáte.

O daniach sa často hovorí ako o verejných bremenách. Pojem verejné bremeno je nesympatický. Nosiť ťarchu je nepríjemná, unavujúca a vyčerpávajúca vec. Bolo by na čase, aby daň, občanov príspevok na spoločný štátny všeužitočný cieľ, v ušiach znelo príjemne, aby občan ako protihodnotu ochotne zaplatenej dane videl štátom vybudovanú dobrú cestu, po ktorej chodí alebo vozí obilie, krm, drevo, atď. pre svoje hospodárstvo, videl vzornú školu, kde dobrý, štátom platený učiteľ učí a vychováva jeho dieťa, videl železnicu, štátny autobus, poštu, ktorá slúži jeho pohodliu, videl nemocnicu, kde hľadá záchranu v nemoci, videl člena národnej bezpečnosti, ktorý ho chráni pred zlodejom a vrahom, videl novostavbu továrne, kde sám alebo jeho syn či dcéra má zaistené právo na prácu a existenciu, videl vojaka v poľnej výzbroji, ktorý v najťažšom okamihu položí život za jeho slobodu, za nezávislosť a slobodu národa a štátu.

Platiť daň a tak si zaistiť dobré cesty, školy, nemocnice výstavbu tovární, obranu štátu je nie verejné bremeno, je verejná česť, je s ostatnými občanmi spoločné sporenie peňazí pre spoločný vzájomný prospech. V tomto smere znie aj nový pojem o kolektívnej úspore.

Takto otázku daní ponímajúci občan podá spravodlivé daňové priznanie a zaplatí svoju daň. Nový spôsob v predpisovaní dane v tom, že si občan ktorúkoľvek daň podľa svojich hospodárskych účtovníckych výsledkov vypočíta a predpíše sám, naplní občana vysokým spoločenským sebavedomím. Daňová morálka sa neprejavuje natoľko v platení ako v priznávaní hospodárskych výsledkov ako základu dane. Daňové priznanie je príležitosť, kedy občan dokazuje vlastenectvo skutkom. Občan, ktorý špekuluje, ako oklamať daňovú správu, a ktorý sa zpod daňovej povinnosti snaží vyšmyknúť, mal by niesť na čele biľag potupy.

A jednako štátna daň je bremenom pre poplatníka, keď je neúmerne vysoká a keď daňové zákony nezabezpečujú spravodlivosť pri rozvrhnutí dane. Daňové zákony, ktoré tohto roku vynieslo Národné shromaždenie, vychádzaly z mravného princípu, aby každý občan platil dane úmerne podľa svojich hmotných a hospodárskych možností. Náš pracujúci ľud s vďakou kvituje povahu sociálnosti našich daňových zákonov. Zvláštny ohľad, ktorý sa berie na počet nezaopatrených, najmä nedospelých členov rodiny daňového poplatníka, dáva našim novým daňovým normám pečať sociálnosti a modernosti. Pri všeobecnej dani, nakoľko je pre poplatníka-spotrebiteľa daňou nepriamou, ťažko možno brať ohľad sociálny. A predsa pružnosť zákona a obozretné narábanie s ním poskytne správcovi našich štátnych financií širokú možnosť, aby predmety dennej potreby, pokiaľ pôjde o ich cenu, účinne reguloval a tak vplýval na spotrebu článkov, teda na odbyt i na ich plánovitú výrobu. V praxi dobre uplatnený zákon o všeobecnej daní môže nesmierne pomáhať pri odstránení našich hospodárskych ťažkostí v každodennom pospolitom živote občanov, bude usmerňovateľom hmotnej, životnej úrovne a zároveň môže získavať finančné zdroje pre mohutný program štátneho plánovaného hospodárstva.

Všeobecnú daň platí spotrebiteľ, priamo ju do štátnej pokladnice odvedie obchodný podnik alebo výrobca, ktorý ju v cene spotrebného článku alebo úkonu od konzumenta vybral. Treba dôkladne zdôrazniť, že podnik alebo činiteľ, ktorý vyberá na jednom mieste sústredenú všeobecnú daň, je prvým hospodárom s peniazmi štátu a má voči nim vysoké morálne záväzky. Presné plnenie zákona, totiž bezprostredné odvádzanie všeobecnej dane štátnej pokladníci, je jeho čestnou povinnosťou. Životná prax doznáva potrebu paušalizovania dane pri spotrebe vlastných poľnohospodárskych produktov v domácnosti roľníka. To sa v podstate i teraz zachováva. Splnomocnenie vláde, menovite ministrovi financií dávame v dôvere, že sadzba dane na spotrebné články v sadzobníku bude určená po dôkladnej úvahe s cieľavedomou snahou pomôcť nášmu štátnemu hospodáreniu k odstráneniu prítomných ťažkostí v spotrebe denných životných potrieb a že pritom bude na prospech pracujúceho ľudu.

Zákon o všeobecnej dani je praktický a s hľadiska štátnych potrieb odôvodnený. Z poverenia Klubu poslancov Strany slovenskej obrody mám česť oznámiť, že poslanci Strany slovenskej obrody budú za uzákonenie vládneho návrhu hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Richter: Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor ústavně-právní, posl. Taušovi.

Zpravodaj posl. Tauš: Vzdávám se slova.

Místopředseda Richter: Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor rozpočtový, posl. Součkovi.

Zpravodaj posl. Souček: Vzdávám se slova.

Místopředseda Richter: Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Tauš: Navrhuji malou textovou úpravu. V § 39, odst. 1 pod arabskou jedničkou v poslední řádce za závorkou, v níž je "§§ 92 až 104", se má místo čárky vsunout "a".

Místopředseda Richter: Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 40 paragrafů, nadpisy paragrafů, nadpis zákona a úvodní formuli.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovati najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jejími 40 paragrafy, nadpisy paragrafů, nadpisem zákona a úvodní formulí podle zprávy výborové, s opravou právě uvedenou, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy výborové.

Tím je vyřízen 6. odstavec pořadu.

Přistoupíme k projednávání sedmého odstavce pořadu, jímž je

7. Zpráva výborů hospodářského, ústavně-právního a rozpočtového k vládnímu návrhu zákona (tisk 147) o některých opatřeních v oboru přímých daní (tisk 186).

Zpravodajem za výbor hospodářský je posl. dr. Hobza. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr. Hobza: Pane předsedo, paní a pánové!

Vláda předložila parlamentu osnovu, která má za účel odstranit některé mezery v platném daňovém právu, které znemožňují hladké a rychlé dokončení vyměřovacích prací v oboru přímých daní. Jde o osnovu přechodného rázu, jen na tu dobu, pokud budou přímé daně vyměřovány ještě podle zákona o přímých daních až do uzákonění celého nového systému přímých daní. Osnova se vypořádává toliko s onou problematikou v oboru daňového práva, kterou vyvolaly válečné a poválečné poměry. Nebude mít za následek snížení výnosu přímých daní a nezatěžuje také finanční správu žádnými novými náklady osobními ani věcnými.

Osnova má zjednat právní podklad pro dokončení likvidace daňových předpisů v pohraničí za kalendářní roky 1945 a dřívější, zmocňuje ministra financí vypořádat daňové závazky konfiskátů za dobu až do přídělu konfiskovaného majetku; zjednodušuje postup pro zdanění tak zv. investičních reserv, jakož i postup pro předpis zvláštní daně výdělkové u vzájemných společností pojišťovacích na berní roky 1946 a 1947 se zřetelem na nové uspořádání právních poměrů v oboru smluvního pojištění, uskutečněného znárodněním pojišťovacích ústavů. Dále řeší otázku odčitatelnosti a zdanitelnosti výdajových a příjmových položek, které souvisí s institucí národních správ, zavádí pro vnitřní rozpočtovou potřebu a pro získání správného přehledu o výnosu výdělkových daní tak zv. rozpočtovou dělbu. Má odstranit tvrdosti předpisů domovní daně v těch případech, kdy objekt jako pramen zdaněného důchodu byl válečnými událostmi zničen, a konečně upravuje otázku nedoplatků přímých daní za dobu, kdy persekvovaný poplatník byl zbaven správy svého majetku. Tedy, jak vidíte, paní a pánové, jde vesměs o aktuální otázky, vyvolané poměry válečnými a poválečnými, a proto je jen samozřejmé, že naše sněmovna tyto důležité zákonné úpravy přivítala.

Jako zpravodaj výboru hospodářského prohlašují, že vládní návrh byl v tomto výboru přijat bez věcných změn, pouze s několika zcela nepatrnými opravami tiskových chyb. Jménem hospodářského výboru doporučuji plenu sněmovny přijetí projednávaného návrhu zákona v předloženém znění. (Potlesk.)

Místopředseda Richter: Zpravodajem za výbor ústavně-právní je posl. dr. Vácha. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr. Vácha: Paní a pánové!

Jménem výboru ústavně-právního, který osnovu zákona o některých opatřeních v oboru přímých daní projednal ve své schůzi dne 14. prosince t. r., připojuji se a ztotožňuji se se zprávou p. zpravodaje za výbor hospodářský.

Chtěl bych pouze vyzvednout dvě ustanovení osnovy, která budou s povděkem přijata naším lidem. Je to především ustanovení, že naše finanční úřady nebudou už vymáhat placení daňových nedoplatků za dobu, kterou poplatník ztrávil v německých koncentrácích, kdy na jeho místě hospodařil Treuhänder. Tato abolice, sahající až do doby, kdy se poplatník ujal hospodaření na svém majetku, je jen aktem spravedlnosti vůči těm, kteří byli okupanty tolik postiženi. Dále je tu ustanovení o odepsání domovní daně tam, kde objekt daně byl válečnými událostmi zničen. Je tím splněn příkaz daňové spravedlnosti, aby nikdo neplatil daně za něco, co již řadu let neexistuje.

Doporučuji proto, aby Národní shromáždění navrženou osnovu zákona přijalo. (Potlesk.)

Místopředseda Richter: Zpravodajem za výbor rozpočtový je posl. Souček. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Souček: Slavná sněmovno, dámy a pánové!

Vládní návrh zákona o některých opatřeních v oboru daní přímých má sloužit ministerstvu financí, aby vyrovnal všechny okolnosti, které vznikly mimořádnými poměry. Má umožnit, aby zde byl čistý stůl. Rozpočtový výbor projednal ve své schůzi dne 15. prosince 1948 vládní návrh zákona, tisk 147, o některých opatřeních v oboru přímých daní a přijal jej ve smyslu usnesení výboru ústavně-právního a výboru hospodářského a doporučuje slavné sněmovně, aby jej přijala ve znění zprávy výborové. (Potlesk.)