Predmníchovská republika povzniesla Slovensko po stránke kultúrnej ako aj po stránke národného uvedomenia a Slováci dobehli mnoho z toho, čo za dlhej poroby zameškali. No po stránke hospodárskej prvá ČSR nevyriešila slovenské problémy a neprispela tak k vyrovnaniu hospodárskych rozdielov medzi oboma zemami. Dôvodilo sa, že Slovensko je poľnohospodárskym krajom a má byť národohospodárskym doplnkom českých zemí. Následkom toho životný štandard sa na Slovensku nezvýšil, čo na druhej strane ľudácka politika demagogicky využívala k štvavým heslám protičeským a kalila tak dobrý pomer medzí oboma národmi. Tým sa zakrývala pravá skutočnosť, aby sa ľud nedozvedel pravdu, že príčinou štagácie, ba aj odbúravania priemyslu na Slovensku je výlučne záujem vládnucich kapitalistických vrstiev. Pravda však vyšla najavo, a to ešte r. 1938, kedy kliky veľkokapitálu nezdráhali sa v záujme udržania svojich ziskov zapredať republiku.

Preto naše oslobodenie v r. 1945 nebolo len oslobodením od nemeckých okupantov, ale bolo súčasne i oslobodením od prežitého hospodárskeho systému vykorisťovania človeka človekom. Naša nová ľudovodemokratická republika zaujala hneď na začiatku celkom nové stanovisko k hospodárskym problémom Slovenska. Už úlohou dvojročného plánu bolo s urýchlením prispieť k vyrovnaniu hospodárskej úrovne Slovenska s českými zmenami, čo sa prejavilo najmä intenzívnym spriemyselnením, t. j. budovaním energetických základní, vybudovaním nových a rozšírením a rekonštrukciou doterajších priemyselných podnikov, ako aj premiestením strojného zariadenia z českých zemí na Slovensko; ďalej povznesením slovenského poľnohospodárstva, najmä jeho mechanizáciou, ďalšími investíciami v doprave, stavebníctve, v rekonštrukcii vojnou zničených obcí a inými investíciami v odbore verejných prác.

Na prevedenie týchto prác bolo pamätané celkovou sumou vyše 22 miliárd korún, čo činilo 31,16% celkových investícií.

Hoci tieto čísla znamenajú iba začiatok industrializácie Slovenska a v dvojročnom hospodárskom pláne boly položené len základy jeho plánovitého spriemyselnenia, predsa sú výsledky dvojročného plánu veľmi uspokojivé. Zamestnanosť v priemysle - okrem stavebného priemyslu - stúpla o 23%. Hodnota odbytu slovenského priemyslu vzrástla o 35% a produktivita práce sa zvýšila o 18%. Premiestením strojov z českého pohraničia získalo Slovensko okolo 24.000 pracovných príležitostí. Bolo započaté so stavbou 40 nových priemyselných podnikov a tomu primerané sa vytvárajú aj energetické základne.

Ak teda posudzujeme vývojový stupeň zeme podľa počtu zamestnaných v priemysle, musíme konštatovať, že za dva roky nášho plánovaného hospodárstva bol dosiahnutý taký výsledok, akého nebolo dosiahnuté doteraz v žiadnom období hospodárskeho vývoja Slovenska.

Podobne by som mohol uviesť uspokojivé výsledky dvojročného plánu aj z iných odvetví slovenského hospodárstva. Veľký pokrok bol zaznamenaný v našom poľnohospodárstve. Tak v prvom roku dvojročnice bolo dodaných nášmu poľnohospodárstvu 1500 traktorov a motorových vozov a asi také množstvo bolo dodané tiež v prvom polroku 1948; ďalej bolo dodaných 2000 žacích strojov, 250 samoviazačov a veľké množstvo iných hospodárskych strojov. Tým bol položený dobrý základ mechanizácie nášho poľnohospodárstva. Rovnako priaznivé výsledky boly dosiahnuté i v doprave, sociálnej starostlivosti, zdravotníctve, školstve a na polí kultúrnom.

Za tento mohutný a rýchly vzrast slovenského priemyslu a dosiaľ netušený rozmach Slovenska v každom smere môžeme ďakovať predovšetkým našej novej politickej ceste, ktorá umožňuje využívať najúčinnejšie prostriedky v boji proti hospodárskej zaostalosti Slovenska, a rovnako i nášmu plánovanému hospodárstvu, ktorým boly povalené všetky predsudky a pochybnosti o reálnosti nášho dvojročného plánu a možnosti jeho splnenia. Slovensko, jeho pracujúci ľud splnil úlohy, vytýčené v dvojročnom pláne, čím urobil značný krok na ceste k vyrovnaniu všeobecnej úrovne medzi oboma bratskými národmi.

V našom prvom päťročnom pláne rysujú sa pre Slovensko ešte krajšie perspektívy. Pokiaľ dvojročnicu charakterizovalo úsilie o rekonštrukciu nášho vojnou zničeného hospodárstva, päťročný plán privedie aj hlboké štrukturálne premeny v našom hospodárskom a spoločenskom živote. Tu nebudem už opakovať čísla účasti Slovenska v päťročnici, lebo sú nám všetkým známe. Generalissimus Stalin povedal: "Výrobný plán nie je len súpis cifier a výrobných úloh, v skutočnosti výrobný plán je rušná praktická činnosť miliónov ľudí".

Tieto slová nás zaväzujú k tomu, aby sme - ako som to už prv spomenul - zainteresovali čím širšie vrstvy pracujúceho ľudu na prípravných prácach plánu. To sa nám podarí dosiahnuť krajským zriadením, lebo ním sa približuje plánovacia služba k širším vrstvám a bude sa o ne opierať. Päťročný plán kladie si medziiným za úlohu vyrovnanie hospodárskych rozdielov medzi jednotlivými oblasťami štátu, aby sa hospodársky zaostalé oblasti povzniesli na úroveň krajov vyspelých.

Tu nájde široké pole pôsobnosti krajová plánovacia služba, ktorá bude dobrým, spoľahlivým pomocníkom ústredných plánovacích úradov. Aby sa ním skutočne stala, nesmie pripustiť žiadne lokálne záujmy tak v pomere jedného kraja k druhému, ako aj medzi jednotlivými okresmi. Kým nebude v okresoch a obciach známy cieľ plánu, budeme zaiste svedkami dožadovania sa rozličných investícii v jednotlivých okresoch a obciach len preto, že práve takéto investície sa prevádzajú v susednej obci v okrese. Verím, že sa čoskoro zbavíme počiatočných nemocí a najmä úzkoprsého lokálpatriotizmu ľudových orgánov.

Krajské plánovacie referáty budú nesporným prínosom plánovacej služby, lebo sostavia krajový plán, ktorý bude formulovať úlohy celého hospodárstva toho-ktorého kraja v súlade s časťou plánovacej ústredne a- bude opretý o presné poznanie súčasného hospodárskeho stavu kraja, pričom otázky technické a územné budú mať rozhodujúci význam. Sústavný prieskum kraja zachytí jeho vývoj po stránke hospodárskej, kultúrnej, ako aj rozsah jeho prírodného bohatstva.

Slávne Národné shromaždenia! V predošlej stati svojej reči som bol spomenul, že v r. 1945 oslobodili sme sa i od prežitého hospodárskeho systému liberalistického, ktorý už nebol vstave zvýšiť blahobytnú úroveň nášho pracujúceho ľudu.

Zanechali sme tento hospodársky systém nielen preto, že nám to určuje vývoj, ale najmä preto, že nám nebol vstave dať záruku pre zvýšenie všeobecnej úrovne širším vrstvám pracujúceho ľudu, keďže sa opieral len o zisky. Z tej príčiny kapitalistický systém nebol by prevádzal priemyselné investície i v tých najodľahlejších krajoch Slovenska, lebo pre jednotlivca by to nebolo bývalo rentabilné. O to mu nikdy nešlo, aby poskytol ľudu pracovnú príležitosť doma a nevyháňal ho za prácou do cudziny. Nezamestnanosť jeho zisky len zväčšovala, lebo výrobné náklady sa pri lacnejších pracovných silách za hladové mzdy iba snižovaly. Hospodársky systém, ktorý v jednom storočí znamenal pokrok všeobecne a vedel zabezpečiť blahobyt len jednej triede, ani vtedy, ani dnes nevedel by ho zaistiť širokým vrstvám ľudu. Ak liberalistický hospodársky smer v určitej dobe aj vyhovoval, ba znamenal v určitom čase aj pokrokovosť, nie je tomu tak dnes, keď je už hromadenie ziskov pre výsadné vrstvy neúnosným, pretože ľudstvo dospelo a rýchlym tempom dospieva k povedomiusvojej hodnoty a dôstojnosti, k vedomiu váhy a ceny svojej práce a nesmie už ostať nedôstojne, často bezcitne využívaným prostriedkom kapitálu a kapitalistu. K tejto uvedomelosti ho priviedli nesmierne obete vlastného boja za sociálnu spravodlivosť po celom svete a najmä vysoko vytýčená revolučná vlajka pracujúceho ľudu v Sovietskom sväze.

Táto uvedomelosť a túha pracujúceho ľudu, byť vlastným pánom, obracať výsledky svojej práce už konečne nie pre cudzích, ale pre seba, zvrátila vo februári minulého roku udalosti v našej republike, smerujúce k starým cestám, a zabezpečila vývoj vecí v republike definitívne v prospech nového života, nového pojatia zmyslu našej demokracie, ktorá má byť demokraciou ľudu a pre ľud.

Ak dnes už rok ideme cestou novou, cestou plánovaného vývoja k dvíhaniu životnej úrovne ľudu českého a slovenského, ak dnes už bez politických štvaníc spejeme rýchlym krokom vpred, aby sme dospeli k socializmu, môžeme za to ďakovať februáru r. 1948, nekrvavej revolúcii, ktorá má epochálny dosah i význam pre republiku a celý život našich národov.

Práve v týchto dňoch pred rokom sa tu odohravaly veľké udalosti. Práve vtedy sa prejavila v plnej miere vôľa ľudu a urobila koniec zpiatočnickym manévrom niektorých politických skupín. Zvrátiť vývoj k dohodnutým cieľom, nastoliť násilnícku vládu a vytvoriť vládu bez komunistov. Bol to pokus nezodpovedný a hazardný. Žalostne stroskotal a len disciplinovaností pracujúceho ľudu a múdrej prezieravosti prezidenta Gottwalda možno ďakovať, že sa nestali tieto dni minulého roku krvavým bratovražedným podnikom v našej histórii. Dnes aj v budúcnosti budeme sa vracať k týmto časom aj my, ktorí sme boli tiež zavedení touto dobrodružnou, politickou slepotou postihnutou skupinou, a nikdy sa už nevrátime k politike, ktorá mohla znamenať skazu republiky, skazu novej jej výstavby a zmarenie cesty k lepšiemu zajtrajšku nášho ľudu.

Už v Košickom vládnom programe a v budovateľskom programe vlády Klementa Gottwalda bola uplatnená socialistická zásada plánovania. Tieto rámcové politické plány sa maly naplniť skutkom. Politickí činitelia predfebruárového pravicového zamerenia boli spolutvorcami týchto programov, ale keď išlo o ich praktické prevedenie, buď skryte alebo otvorene sa stavali proti tomu, čo svojimi podpismi potvrdili. Tak bolo bežným zjavom, že reprezentanti občianskych strán ináč hovorili vo vláde, v pléne parlamentu, ináč v parlamentných výboroch a ináč pred ľudom. V období pred konečným historickým zlomom vo februári 1948 v parlamentných výboroch sa už otvorene bojovalo proti programu Národného frontu. Pri prerokovávaní vládnych návrhov dochádzalo k ostrej výmene názorov a k bojovému hlasovaniu. Známe sú nápory reprezentantov bývalej Demokratickej strany na návrhy poľnohospodárskych zákonov, na úpravu pomerov cukrovarníckeho priemyslu, úpravu peňažných ústavov, útoky na ministra informácií, poľnohospodárstva a iných. Čím ďalej tým viac sa ukazovala bezplánovitosť a bezzásadovosť politických reprezentantov občianskych strán. Dôsledky takejto dvojtvárnej politiky sa museli dostaviť, a to v takej forme, ako sa to ukázalo vo februári 1948.

Skupiny, ktoré aranžovali februárové udalosti proti vôli ľudu, sú na druhej strane. Samy sa tam odsťahovali, aby pracovali za cudzí groš proti nám. Samy sa vyradili a vyradené ostanú.

Sme na správnej strane a na nej definitívne zostávame. Definitívne, v úplne oddanej a vernej spolupráci v obnovenom Národnom fronte so stranou, ktorá prevzala vedenie našich osudov a zodpovednosť za novú cestu, ktorá je spoločnou s nami ostatnými.

Všetci ideme za novými ideálmi, k métam socializmu pod osvedčeným vedením nášho prezidenta Klementa Gottwalda. K úspechu tejto cesty patrí aj osnova prejednávaného zákona, za ktorý sa v plnej miere za svoj klub pripojujem. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor ústavně-právní, posl. dr Bartuškovi.

Zpravodaj posl. dr Bartuška: Předkládám pozměňovací návrh posl. dr Bartušky, Zimákové, Štětky, dr Beráka, Koktána, Žiaka, Komzaly a druhů ke zprávě výborů hospodářského a ústavně-právního k vládnímu návrhu zákona o hospodářském plánování (tisk 230).

Podepsaní navrhují, aby §§ 12 a 13 osnovy ve znění zprávy výborové byly pozměněny takto:

§ 12, odst. 2 doplněn větou: "Kontrolní orgány plánovací služby požívají při výkonu služby ochrany příslušející veřejným orgánům."

V § 13 za odst. 1 vkládá se nový odst. 2 tohoto znění:

"(2) Státní plánovací a statistický úřad v Bratislavě se zrušuje a jeho zaměstnanci se převádějí do slovenského plánovacího úřadu."

V důsledku toho se odstavec 2 až 4 přečíslují na odstavce 3 až 5.

Odst. 4 (původní odst. 3) se pozměňuje a zní:

"Státní úřad plánovací provádí plánování cen, vydává směrnice pro provádění měnové politiky a koordinuje cenotvornou činnost již ode dne vyhlášení tohoto zákona. Cenotvorná činnost se postupně přenese vládními nařízeními na příslušné ústřední úřady, které jí mohou pověřiti orgány jim podřízené."

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor hospodářský, posl. Uhrovi.

Zpravodaj posl. Uher: Vzdávám se slova.

Místopředsedkyně Hodinová-spurná: Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. dr Bartuška: Navrhuji, aby bylo upuštěno od tiskových oprav v § 16, odst. 1, jak je uvedeno ve zprávě výboru hospodářského.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Přistoupíme k hlasování. Osnova má 2 oddíly, nadpisy oddílů, 17 paragrafů, nadpis zákona a úvodní formuli.

Poněvadž byl podán pozměňovací návrh poslanců dr Bartušky, Zimákové, Štětky, dr Beráka, Koktána, Žiaka, Komzaly a druhů, přednesený panem zpravodajem, míním dát hlasovat takto: nejprve o osnově zákona v úpravě tohoto návrhu; nebude-li přijata, o osnově zákona podle zprávy výborové.

Jsou nějaké námitky? (Nebyly.)

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, t. j. s jejími 2 oddíly, nadpisy oddílů, 17 paragrafy, nadpisem a úvodní formuli ve znění zprávy výborové se změnou přednesenou panem zpravodajem, v úpravě návrhu posl. dr Bartušky, Zímákové, Štětky, dr Beráka, Koktána, Žiaka, Komzaly a druhů, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona jednomyslně v úpravě návrhu poslanců dr Bartušky, Zimákové, Štětky, dr Beráka, Koktána, Žiaka, Komzaly a druhů.

Tím je vyřízen 1. odstavec dnešního pořadu.

Budeme projednávat druhý odstavec pořadu, jímž je

2. Zpráva výborů hospodářského a rozpočtového k vládnímu návrhu zákona (tisk 219) o oceňování (tisk 237).

Zpravodajem za výbor hospodářský je posl. inž. Kútik; dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. Ing. Kútik: Slávne Národné shromaždenie!

K plánovaniu musia byť naporúdzi dáta o stave a činností celého hospodárstva, pričom nemožno sa uspokojiť len s evidenciou hospodárskych zjavov, ale ide o to, aby tieto dáta slúžili ako jednotné porovnacie merítko, spôsobilé pre všetky potreby plánovania a najmä pre potreby jednotného hospodárskeho plánu. Predpokladom toho ovšem je, aby tieto boly rovnorodé formálne a obsahové.

Vládny návrh zákona o oceňovaní má položiť základ ku splneniu tohto druhého predpokladu, t. j. aby dáta z hospodárstva, vyjadrované v peňažných čiastkach, boly porovnateľné i obsahové. Pretože formálna stránka zachytenia a usporiadania týchto dát je zaistená jednotnou organizáciou podnikového počtovníctva podľa zákona č. 116 /46 Sb., ide v podstate o ich jednotnú náplň v jednotlivých odboroch podnikového počtovníctva, t. j. v účtovníctve, kalkulácií, v rozpočtovníctve a v štatistike, a ďalej v ich jednotlivých úsekoch, napr. v odboroch účtovníctva tak v účtovníctve finančnom, ako aj v účtovníctve prevádzkovom.

Už zo samej podstaty kapitalistického štátu vyplýva, že o úpravu materiálnej náplne dát z hospodárstva nebolo a nemohlo byť postarane.