Po těchto zkušenostech zdá se skutečně neuvěřitelné, že lidé, kteří byli také v koncentračních táborech, i největší hodnostáři katolické církve u nás, kteří ještě v r. 1947 tiskli nám ruce a slibovali před hrobem lidických mužů, že nedopustí, aby se osud naší obce opakoval, že tito lidé zradili. Tyto zrádce Svaz bojovníků za svobodu vyloučil ze svých řad, protože se stali vykonavateli reakčních pokynů Vatikánu, který je obsazen zaměstnanci západních kapitalistů, kteří mají jen jednu víru, a to je víra ve vlastní kapsy.

Podívejme se zblízka, kdo vede boj z Vatikánu proti naší republice. Je řízen skupinou německých kněží, kteří obklopují Svatou stolici ve funkci poradců papeže Pia XII. Mezi nimi je nutno na předním místě jmenovat papežského specialistu preláta Kaase, kanovníka basiliky sv. Petra v Římě, který žádá návrat Němců do našeho pohraničí. V r. 1933 byl vůdcem parlamentní frakce německé katolické strany, která jednomyslně hlasovala pro poskytnutí plných mocí Adolfu Hitlerovi. A mohla bych jmenovat ještě další. To jsou tedy lidé, kteří vedou z Vatikánu boj proti nám, němečtí kněží, kteří jsou bývalými nacisty, spoluviníky a podporovateli německého fašistického režimu. Ani jeden z nich nepozvedl hlas proti nacistickému řádění přesto, že měli vliv u Sv. stolice a nemuseli se bát hitlerovské persekuce. Tito lidé dnes vedou křižácké tažení proti nám, všem lidově demokratickým zemím a Sovětskému svazu.

Že jejich snahy jsou namířeny přímo proti bezpečnosti našeho státu, svědčí toto: V první polovině roku 1948 dr Diris, biskup z Limburgu, pověřený papežem duchovní péčí o německé vystěhovalce, řekl: "Soustředíme-li se všichni na myšlenku, že běženci chtějí zpět do své vlasti, a nasadíme-li pro tato přání duši i tělo, pak není žádné moci na světě, která by tomu mohla zabránit." Tato slova, jejichž dosah známe, byla ještě více zdůrazněna a schválena na valné hromadě Ackermanngemeinde, společnosti, která má na starosti německé přesídlence. Valná hromada konala se ve dnech 18. až 21. srpna 1949 v Ingolfstadtě, kde bylo přítomno i 40 sudetoněmeckých kněží. Byl to papež Pius XII., který na tuto valnou hromadu zaslal telegram, v němž praví: "Svatý Otec vzal s díky na vědomí horlivost a poslušnost křesťanských věřících, vypuzených ze své sudetoněmecké otčímy, a žádá pro ně statečnost a naději jako dary nebes, aby dovedli nést přítomnost a tak bohaté plody svého mužného chování. Žehná vašim poradám a pracím."

Není to jen opakování historie. Tato skutečnost mluví o trvající nenávisti Vatikánu proti našemu národu. My víme velmi dobře, co by se stalo, kdyby se Němci vrátili zpět do naší vlastí, dovedeme si představit, co by se stalo, kdyby doly a továrny patřily jednotlivcům. Máme o tom zkušenosti, na které jsme ještě nezapomněli.

Proto prohlašujeme slovy našeho milovaného presidenta Klementa Gottwalda: My si naši republiku rozvracet nedáme! (Potlesk.)

Nepálíme a neboříme kostely, my chceme dát všem poctivým kněžím, takovým, jako byl lidický farář a jemu podobní duchovní všech církví, existenční zabezpečení, aby se mohli věnovat bez obav o zítřek svému velkému poslání. My chceme dát věřícím klid, aby mohli v kostelech čerpat sílu pro budovatelskou práci na výstavbě naší republiky. Volám toto především k našim ženám, budovatelkám a bojovnicím na frontě míru: Nezapomínejte na blaho svých dětí! Nechceme, aby byly vychovávány v nekřesťanství a v nenávisti člověka proti člověku.

Milujeme horoucně a opravdově svůj národ, chráníme svoji vlast, kterou zabezpečujeme svou prací na plnění pětiletého plánu, ale také tak horoucně nenávidíme všechny nepřátele, kteří by nám poklad, jakým je svoboda našeho národa, náš lidově demokratický řád, chtěli vyrvat z rukou.

Proto jako ženy všech politických směrů a náboženských vyznání vítáme tyto zákony, které nám pomohou ke klidu v naší zemi, abychom mohli budovat dále šťastnou budoucnost svých dětí - socialismus. (Dlouho trvající potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Posledním řečníkem je pan posl. Holdoš. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Holdoš: Vážená snemovňa, panie a pánovia!

Závažnosť dvoch zákonov, o ktorých tu budeme hlasovať, je zaiste nám všetkým známa. Nemožno pochybovať o tom, že tieto dva zákony - zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom a zákon o zriadení Štátneho úradu pre vecí cirkevné - predstavujú ďalší krok v upevnení ľudového zriadenia v našej vlasti.

Čo znamenajú, čo prinášajú predovšetkým tieto dva zákony? Znamenajú predovšetkým rozšírenie princípu demokracie od demokracie formálnej, buržoáznej k demokracii ozajstnej, ľudovej, socialistickej. Lebo tieto dva zákony prinášajú nášmu veriacemu ľudu nielen potvrdenie plnej náboženskej slobody, ale aj uplatnenie náboženskej slobody podľa potrieb veriaceho ľudu. Oba zákony sú dokladom toho, že naša ľudovodemokratická republika hodnotí náboženstvo ako spoločenskú silu, s ktorou sa ráta pri budovaní spravodlivého spoločenského poriadku v našej vlasti. Komunistická strana ráta s náboženským cítením, s náboženskými potrebami nášho ľudu a ako strana ľudu cíti preto i zodpovednosť, aby v našom štáte vždy boly aj zabezpečené predpoklady pre ukojení týchto potrieb, kým sú potrebami ľudu. A preto komunisti usilovali sa po celý čas od vyhlásenia Košického vládneho programu o hmotné zabezpečenie cirkví, o nehatený náboženský život v našej republike a najlepším dôkazom toho sú dva zákony dnes predložené parlamentu na odhlasovanie.

Túto svoju principiálnu politiku plného zabezpečenia náboženského života a ozajstnej náboženskej slobody presadzovali komunisti po 4 roky sústavne a dôsledne, neovplyvnení politickou tvárou cirkevnej hierarchie, neovplyvnení plánmi cirkevnej hierarchie, tými plánmi, ktoré sa maly vnášať do nášho života práve prostredníctvom a pod kepienkom náboženstva. Komunistov tento postoj najvyšších predstaviteľov katolíckej hierarchie nemohol pomýliť, práve preto, lebo hierarchii práve nešlo o náboženstvo, ale o záchranu panských poriadkov, kým komunisti, hovoriac o náboženstve, mysleli na ľud a jeho potreby.

Politika komunistickej strany v otázkach náboženských a cirkevných nebola teda krátkodobou taktikou, ako to od r. 1945 znova a znova tvrdila a vyhlasovala politická reakcia. Nemohlo tu ísť o otázku krátkodobej taktiky, pretože komunistická strana vidí vo veriacom ľude svojho spojenca. Skutočnosť nášho politického vývinu neraz ukázala, že veriaci pracujúci ľud je nerozlučným spojencom našej robotníckej triedy.

Túto svoju politiku komunistická strana mala príležitosť v min. rokoch doložiť skutkami. Po oslobodení našej krajiny sovietskou armádou nedošlo nikde k perzekvovaniu predstaviteľov cirkví, k zatváraniu kostolov, k znemožňovaniu náboženského života, ako hrozila fašistická reakcia. Naopak pri nástojčivosti rekonštrukčných prác, pri nedostatku stavebného materiálu stavaly a opravovaly sa kostoly, všemožne sa podporoval náboženský život. V rokoch 1945-1948 vyplatil štát cirkvám a náboženským inštitúciám vyše pol miliardy Kčs, z čoho rímsko-katolícka cirkev dostala vyše 300 mil. Kčs. V rámci dvojročného plánu obnovilo sa 132 kostolov, na čo príslušné úradné miesta poskytly rozsiahlu štátnu podporu. V minulom roku, teda už po februárovom víťazstve, vyplatila štátna kultová správa iba na platy rímsko-katolíckych duchovných vyše 43 mil. Kčs a na úpravu cirkevných budov vydal štát v tomto roku vyše 46 mil. Kčs, kým katolíckej Charite sa vyplatilo 26 mil. Kčs oproti 2¹/₂ mil. v roku 1945. Vo výpočte týchto čísel mohli by sme pokračovať, keby našej verejnosti neboly už dostatočne známe.

Mohlo sa predpokladať, že politika našej vlády, vedenej komunistickou stranou v otázkach kultových stretne sa s porozumením so strany predstaviteľov cirkevného života, predovšetkým so strany vysokého katolíckeho kléru. Je však dostatočne známe, že nastal pravý opak. Je známe, že hoci nijaký politický režim nedával cirkvám tak široké možnosti rozvinutia náboženského života, proti nijakému režimu vysoká katolícka hierarchia nevystúpila s takou zúrivou nenávisťou, s takým zaslepeným nepriateľským štvaním. Všetky politické režimy boly doteraz vysokej katolíckej hierarchii prijateľné - i režimy rakúskych kniežat a maďarského feudálneho panstva, režim najbrutálnejšieho zdierania, vykorisťovania, odnárodňovania i režim predmníchovskej republiky, hoci sa v nej vždy hovorilo o nastávajúcej rozluke cirkvi so štátom. Čím bol vyvolaný nevraživý, nenávistný a nepriateľský postoj predstaviteľov cirkevnej hierarchie k našej ľudovej demokracii a k úsiliu o nové trvalé a spravodlivé riešenie vzťahov cirkvi a štátu? Tieto príčiny nám objasní samotný zákon, predložený nám na odhlasovanie.

Jeden zo zákonov hospodársky zabezpečuje cirkvi a náboženské spoločnosti, štát podľa neho poskytne osobné požitky duchovným, ďalej štát uhradí cirkvám a náboženským spoločnostiam všetky vecné náklady spojené s výkonom bohoslužieb, iných náboženských úkonov a s cirkevnou administratívou. Tento zákon znamená takto základnú zmenu v postavení cirkví a duchovenstva v našom štáte. Podľa druhého zákona zriaďuje sa štátny úrad pre veci cirkevné, aby sa ústavná zásada slobody náboženstva plne uplatňovala v súlade so zásadami ľudovej demokracie a organizačne zabezpečila. Vstupujeme týmito dvoma zákonmi do novej fázy náboženského života v našej krajine a možno povedať, že tieto zákony znamenajú súčasne prelom do meravých cirkevných riadení. Likvidujeme takto poslednú baštu feudalizmu, likvidujeme feudalizmus v mohutnej inštitúcii, v ktorej sa vedel udržať aj cez obdobie kapitalizmu. Začali sme s likvidáciou feudalizmu aj v katolíckej cirkvi vtedy, keď sme pozemkovou reformou vrátili ľudu obrovské cirkevné majetky získané cirkevnými princami v minulosti ako odmenu za jej podporu politiky starých feudálnych pánov, za jej podporu v odnárodňovaní, v germanizácii a maďarizácii, za jej podporu vlády a panstva vykorisťujúcej šľachty, zemepánov a kráľov nad drobným a bezprávnym pracujúcim ľudom.

Týmito zákonmi sa podstatne zlepší postavenie drobných duchovných, ktorí boli vydaní na milosť a nemilosť svojim predstaveným, vysokej cirkevnej šľachte. Zabezpečujeme drobným duchovným ich nezávislosť bez toho, aby sa štát miešal do vieroučných záležitostí, tú nezávislosť, ktorá im až teraz plne umožní venovať sa cele svojmu duchovnému poslaniu a vymaňujeme ich z hmotnej závislosti na cirkevných predstaviteľoch, ktorí ich prostredníctvom chceli uskutočňovať svoju vlastnú a často osobnú politiku. Zbavujeme cirkev od často ju degradujúcich podmienok, v ktorých bola závislá na celom rade miestnych okolností, na verejnej dobročinnosti atď., a napokon rušíme rozdiely v sociálnom postavení medzi duchovnými na jednotlivých farnostiach a zrovnopravňujeme duchovných všetkých cirkví.

Zákon takto dáva všetky predpoklady, aby sa všetci duchovní mohli teraz venovať výlučne svojmu poslaniu, aby v svojej práci boli plne zabezpečení a nezávislí. Rúcame tým nesmyselnú nepriateľskú propagandu, že sa u nás začne protináboženský boj, že sa budú rúcať podpory, že sa budú prenasledovať duchovní atď. Náš pracujúci ľud mal dostatočnú príležitosť presvedčiť sa o lživosti a bezpodstatnosti tejto propagandy. Hoci táto propaganda pracuje intenzívne a neúmorne, vystrieľala všetku muníciu a tým sa aj sama odhalila. Dnes reči o prenasledovaní cirkví a duchovných nikoho nepresvedčia a predložené zákony definitívne skoncujú s touto nesmyselnou propagandou.

Zásluhu na tomto šťastnom a pre budúcnosť blahodarnom riešení má v značnej miere obrodné spontánne hnutie katolíckych veriacich a katolíckych duchovných - Katolícka akcia. V rámci samotnej katolíckej cirkvi rozvinuly ľudové, pokrokové a štátotvorné složky hnutie za to, proti čomu sa vzpierali a vzpierajú najvyšší predstavitelia cirkevnej hierarchie - hnutie za dohodu cirkvi so štátom.

Minister dr Čepička pred tromi mesiacmi nás dopodrobna oboznámil s priebehom rokovaní biskupov s predstaviteľmi štátu. Vieme, že tieto rokovania mohly dospieť k priaznivému výsledku, keď odrazu biskupi svoj postoj zmenili a pokúšali sa akejkoľvek dohode so štátom zabrániť.

No vieme aj to, že cirkevná šľachta nesúhlasí s novým riešením vzťahu cirkvi a štátu. Dôvody ich odmietania nemajú nič spoločného so vzťahom cirkvi a štátu a nesúvisia vôbec s cirkvou a náboženstvom. Vysoká cirkevná hierarchia nemôže a nesmie súhlasiť s usporiadaním cirkevných pomerov u nás, lebo ako uskutečňovateľka príkazov Vatikánu nemôže mať záujem na ničom, čo by priespievalo ku konsolidácii pomerov v našom štáte, keď jej jediným záujmom je vyvolávanie rozvratu a nepokoja. Rokovania medzi biskupmi a predstaviteľmi štátu stroskotaly na priamy príkaz Vatikánu v momente, keď do Československa prišiel ako pápežský nuncius monsignor Verolino, ktorý podľa svojich skúseností zo spolupráce s Mindszentym začal u nás vyvíjať obdobnú činnosť. Okolo katolíckej cirkvi maly sa zmobilisovať sily reakcie, maly sa vykonať prípravné práce na širokú podzemnú činnosť, mala sa vytvoriť situácia príhodná na vyvolanie nepokojov. Tento pokus, dirigovaný Vatikánom prostredníctvom najvyššej cirkevnej hierarchie zlyhal. Zlyhal dôkladne a naprosto. Azda predovšetkým musíme si vysvetliť priam nepríčetnú kampaň, ktorú proti Československu vyvolal a vedie Vatikán. Vatikán, ktorý sa zaradil medzi našich úhlavných nepriateľov, Vatikán, ktorý sa stal agentom amerického imperializmu, ktorý sa na celom svete pokúša márne a bezmocne ochromiť, zlomiť a rozbiť rastúce hnutie pracujúcich más, Vatikán - lokaj a prisluhovač politiky vojnového štvania, lokaj a prisluhovač Fostera Dulesa a najhorších árijských štváčov, Vatikán - táto filiálka newyorského Wall Streetu, táto filiálka americkej špionážnej služby. Ak si uvedomíme, aké veľké boly plány Vatikánu s Československom, pochopíme aj nesmiernu nenávisť Vatikánu k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu, ktoré dokázalo rozbiť plány tejto americkej agentúry u nás, hoci sa pokúšala opantať svoje dielo pokrytecky vznešenými rečami.

A chcel by som tu na tomto mieste predoslať i to, že takýto osud, aký stihol plány Vatikánu u nás, očakáva ich aj všade inde na svete, kde sa Vatikán dal do služieb špinavých plánov amerického imperializmu. A tak, ako Vatikán u nás neoslabil naše ľudovodemokratické zriadenie, neoslabí ani zápas o mier, pokrok a spravodlivosť v kapitalistických zemiach.

No tým však, ktorí azda nechceli pochopiť, o čo tu ide, tým však, ktorí by sa pokúšali rušiť naše budovanie a podkopať základy nášho štátu spejúceho k socializmu, odpovedáme slovami, ktoré na oslavách Slovenského národného povstania vo Zvolene povedal prezident našej republiky Klement Gottwald: "My hovoríme na adresu všetkých zjavných a skrytých nepriateľov nášho štátu nedvojsmyselne a jasne: republiku si rozvracať nedáme. Tak ako vo februári 1948 vedel náš ľud zúčtovať s reakciou, ktorá sedela vo vláde, v parlamente, v slovenských národných orgánoch a iných významných pozíciách verejného života, bude si vedieť rady aj s reakciou, ktorá teraz strieľa zpoza bučka."

Možno preto tým, ktorých sa to týka, odporúčať, aby sa zamysleli nad slovami prezidenta Klementa Gottwalda a podľa nich sa zariadili. Márne štve Vatikán a márne huckajú cirkevní veľmoži. My vieme dobre, aká je mienka drobného duchovenstva. Máme v rukách nielen ich prejavy súhlasu, ale aj dôkazy ako proti svojmu lepšiemu presvedčeniu boli prinucovaní podpisovať stupídne politické pamflety, spisované v biskupských rezidenciách. Máme dôkazy o tom, ako boli svojimi cirkevnými nadriadenými terorizovaní a máme dôkazy, ako napriek zastrašovaniu vyjadrujú svoj súhlas s týmito zákonmi.

Panie a páni, dnes tu zaujali stanovisko k týmto zákonom poslanci všetkých politických strán Národného frontu. Počuli sme jedinečne presvedčivé vývody členov vlády o zabezpečení všetkých predpokladov pre náboženský život veriaceho ľudu. Prehovorili tu katolíci i evanjelici a ich prejavy vyjadrujú jednomyseľný súhlas so spôsobom, ako naša ľudová demokracia rieši súčasné cirkevno-politické otázky.

Svoj súhlas s týmito zákonmi vyjadruje predovšetkým náš pracujúci ľud, ktorý sa dnes už nedá sviesť a zvábiť planými rečami a falošným štvaním, ktorý si uvedomuje, že našej ľudovej vláde pri riešení otázok cirkevných ide jedine o zabezpečenie náboženského života a ozajstnej náboženskej slobody, ktorý vie, že po tejto ceste, po ceste vykorenenia storočnej biedy, po ceste k rozkvetu a rozmachu našej krajiny k socializmu, vedie ho komunistická strana, ktorá mu dáva perspektívu krásnej a radostnej budúcnosti v našej republike. (Potlesk.) Tento ľud predstavuje z prevažnej väčšiny veriacich príslušníkov cirkví. Svoju oddanosť k štátu a jeho predstaviteľom prejavuje nikdy pred tým nevídaným pracovným úsilím na výstavbe socializmu. Československí veriaci ako príslušníci pracujúcej triedy delia sa s ostatnými pracujúcimi o česť a uznanie, ktoré im naša ľudovodemokratická spoločnosť vyslovuje za plnenie a prekonávanie plánov výstavby šťastnej budúcnosti ľudu v našej vlasti. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dávám slovo k doslovu panu zpravodaji k bodu 1, posl. Törökovi.

Zpravodajca posl. Török: Vzdávam sa slova.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dávám slovo k doslovu panu zpravodaji k bodu 2, posl. dr Havelkovi.

Zpravodaj posl. dr Havelka: Vzdávám se slova.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Vykonáme nyní oddělené hlasování o obou společně projednávaných předlohách.

Národní shromáždění je způsobilé se usnášet.