Všichni musíme vyjít z umělých ohrad, jimiž jsme se ať hmotně, ať myšlenkově, ať sami či se svými rodinami obehnali, a všichni musíme pocítit vzájemnost a družbu všech se všemi. Čemu my křesťané říkáme láska k bližnímu, to máme provést prakticky a také to skutečně po velkém sovětském vzoru provedeme.

Chtěl bych ještě na jednom čísle, které zde uvedl ministr Plojhar, ukázat celý rozdíl mezi starým a novým světem. V zemi největšího počtu milionářů umírá ročně 323.000 lidí ne proto, že trpí smrtelnou nemocí, nýbrž proto, že si za všeobecné netečnosti nemohou zaplatit lékařskou radu a lék. Říká-li si tato země křesťanská a pokládá-li svou kulturu za křesťanskou, oč křesťanštější je náš řád, který dnes zavádíme? Bylo by dnes u nás něco podobného možné? U nás, kde zavádíme dnes již povinné léčení, a to ne snad ze strachu před rozšířením nemocí nebo pro záchranu pracovní síly - poněvadž si nepěstujeme zásoby nezaměstnaných pro zlevnění pracovních sil - nýbrž z úcty ke každému lidskému životu, ze snahy vymýtit bolest a nemoci z našeho života a omezit je na nejmenší míru. Cítíme to z té naší staré lásky k bližnímu, kterou jsme se naučili uskutečňovat podle sovětského vzoru. Dnes už nebude u nás vesnice dost odlehlá, abychom v ní nenašli člověka potřebujícího lékařského ošetření. Ale nejen to; všechny plody společné práce budou společné všem, a otázka, jak všechny vymoženosti kultury všem zpřístupnit, není již u nás věcí dobré vůle a dostatečného porozumění, nýbrž věcí ryze už jen technickou, a tu si také jako většinu technických otázek vyřešíme, budeme-li ji všichni pokládat za věc všem společnou a nikoliv jen za věc té které odlehlé vesnice.

Z tohoto pocitu společného zájmu všech o všechny nemůže ovšem být výjimek ani v zásadě a theorii, ale ani v praxi. Chceme-li odstranit vzdálenosti a samoty a netečnost jednoho ke druhému, nemůžeme si ohradit políčko nepřekročitelnou mezí. Aspoň pro společnou práci a pro společnou péči ne, a také ne pro společnou odpovědnost za účelné a svědomité hospodaření. Chceme-li, aby byli všichni účastni užitku z práce všech, aby byli účastni vymožeností kultury, musíme se také o to společně přičinit, a to těmi methodami práce, které jedině vedou k cíli. V zemědělství jsou touto cestou jednotná zemědělská družstva.

Tyto důvody vedou čs. stranu lidovou k tomu, aby předložený státní rozpočet na r. 1950 schválila, a to nejen jako plán pro finanční hospodářství, nýbrž jako souhrn úkolů, které z něho vyplývají. Přihlašujeme se k těmto svým úkolům a chceme je plnit důsledně a s největším úsilím věrni svému poslání, svým spojencům, svému lidu a svému Bohu. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský: Dále je ke slovu přihlášen p. posl. Mjartan. Dávám mu slovo.

Posl. Mjartan: Slávne Národné shromaždenie!

Pracujúci ľud v našom štáte s nevšedným záujmom sleduje prácu Národného shromaždenia pri rozpočte štátu na r. 1950. V našom občanovi zo dňa na deň silnie povedomie, že ľudovodemokratická vláda a všetky ľudovodemokratické orgány nielen chcú, ale aj vedia dobre hospodáriť v záujme pracujúceho ľudu v štáte.

Náš hospodársky vzrast a národohospodársky poriadok náležite potvrdzuje dobrý výsledok v štátnom hospodárení za r. 1949. Pred rokom sme radostne odhlasovali prvý aktívny rozpočet štátu. Skutočnosť dokázala, že naše rozpočtové finančné plánovanie bolo reálne, opieralo sa o vážne predpoklady, a dobré plánovanie bolo značne vyšším aktívnym výsledkom nielen prakticky splnené, ale i značne prekročené.

Dnes po dôkladnom prerokovaní štátneho rozpočtu vo výboroch Národného shromaždenia sa má s radosťou odhlasovať druhý aktívny rozpočet štátu. Je to rozpočet na r. 1950, ktorý je rozpočtom druhého roku našej slávnej Gottwaldovej päťročnice. Vyslovíme s ním svoj súhlas opäť s pevným presvedčením a istotou, že naše štátne a tak aj národné hospodárenie sa bude diať podľa stanoveného seriózneho finančného plánu v záujme zvýšenia životnej úrovne pracujúceho ľudu v súlade s jeho vôľou a jeho súhlasom.

Rozpočet štátu má byť odzrkadlením finančného a hospodárskeho poriadku v štáte. Ale náš rozpočet je aj odzrkadlením radostného pracovného nadšenia pri budovaní socializmu v našom štáte na všetkých úsekoch nášho plánovaného hospodárstva, sociálneho a kultúrneho života, či sa to deje v továrni, na stavbe, v poľnohospodárstve, v doprave, na pošte alebo v úrade. Náš rozpočet bude a je rozpočtom všetkého pracujúceho občianstva v našej ľudovodemokratickej republike.

Ako s vnútorným uspokojením hľadia na budovateľské úsilie a jeho dobré výsledky domáci pracujúci ľud, priatelia Sovietskeho sväzu a ľudových demokracií, ako aj cely pracujúci svet, tak krivým okom pozerajú na náš vzrast kapitalistickí vladári z cudziny. Nepriateľská propaganda sa veľmi zaujíma o naše Československo a jeho vzrast. Nechutí im však ta skutočnosť, že my doma podľa najlepšieho vedomia a svedomia robíme to, čo prospieva širokým vrstvám nášho pracujúceho ľudu a k zvýšeniu jeho životnej úrovne.

Zástupcovia kapitalistického vykorisťovania tvrdia, že Československá republika ako štát v značnej miere priemyselný nemôže mať podmienky pre socializmus. Chcú, aby sa usporia danie spoločenských pomerov podľa vedeckého socializmu u nás nepodarilo, a podnikajú všetko proti nám, aby naše plánované hospodárstvo či už vo výrobe alebo v distribúcii viazlo.

Preto aj cirkev hľadia zneužiť ako prostriedok na vyvolanie nepokojov, na rozrušenie vnútorných pomerov a takto chcú rušiť naše budovateľské socialistické úsilie. Každý nečestný prostriedok je kapitalistom dobrý, ktorý by mohol hatiť náš dobrý rozvoj. Prajú nám nezdar a radi by oznámili svetu: "Hľa, v Československu sa socializmus nevydaril." Snažia sa priemyselné Československo, svojho času začlenené do západného kapitalistického sveta, kde je to len možné hospodársky poškodiť, ako sa to ukazuje v neplnení obchodných smlúv s ich strany a ako sú o tom dôkazy z posledného súdneho rokovania s Holanďanmi, ktorí vykonávali u nás hospodársku špionáž.

Ale naša cesta k socializmu v úprimnej spolupráci so Sovietskym sväzom, za jeho významnej podpory a v spolupráci s ľudovými demokraciami je tak úspešná, že kapitalistom na svete neostáva nič iné ako uznať, že v Československu sa socializmus darí, a raz sami potvrdia, že socializmus pre blaho a šťastie nášho ľudu je korunovaný úspechom.

My už teraz sebavedome konštatujeme, že sme na ceste k socializmu pod vedením nášho prezidenta Klementa Gottwalda, pilného žiaka Stalinovho. Československá republika v socialistickom budovaní je úspechom všetkých statočných ľudí. Je to úspech politiky obrodeného Národného frontu, úspech všetkých jeho složiek pod rozumným a zodpovedným vedením československej vlády a robotníckej triedy a KSČ. Aj my činitelia Strany slovenskej obrody ako složka obrodeného Národného frontu sa hlásime k podielu tohto úspechu. Ale nielen k úspechu, hlásime sa do činorodej a usilovnej práce, hlásime sa k svojim povinnostiam v obrodenom Národnom fronte. Cítime, že sme živou súčiastkou a chceme byť užitočnou i v Národnom fronte.

Po širokom rozlete pofebruárovej práce v našom politickom živote nestačilo by len naše prehlásenie lojality a ochoty, ale je potrebná praktická náplň doterajších našich prehlásení. Každodenný praktický život dáva nám širokú možnosť tvorivej práce v prospech nášho ľudu. Náš rozpočet na rok 1950 je rozpočtom socialistického budovania v druhom roku 5 RP. No, my sme rozhodnutí aktívne a nadšene spolupracovať na jeho praktickom a úspešnom uvedení do života. Prvou podmienkou nám je mier. Lebo len v mieri sa dá uskutočniť program v hospodárskom, kultúrnom živote a splniť program 5 RP. Mier, ktorý nám je tak prepotrebný, veď už prežité dve vojny zapríčinené kapitalistami nás vystríhajú od tretej vojny, ktorá by zas ničím iným nebola ako dobrým obchodom pre pár jednotlivcov na tomto svete.

Veď v každom prípade vojny išlo podnecovateľom len a len o zotročenie ľudu, nielen v cudzích štátoch, proti ktorým vojnu viedli, ale i o zotročenie vlastného ľudu.

Kapitalizmus ako hospodárska sústava nemôže sa vyhnúť hospodárskym krízam, ktoré sú prvoradou príčinou vojny. Kapitalisti, ktorí ovládajú vojnový priemysel a sú jeho súkromnými vlastníkmi, do vojny nejdú. Na to je pracujúci ľud, ktorý bez svojho rozhodnutia a presvedčenia na vojne účasť berie, hoci táto účasť sa z duše protiví každému človeku, ktorý z práce svojich rúk žije, poctivou prácou si chlieb vyhľadáva, či je beloch, černoch, či je na východe, na západe, na severe alebo na juhu. Tento pracujúci človek chce prácu, chce zárobok, chce v kruhu svojej rodiny žiť a nadovšetko žiada si mier. Vie, že prácou zabezpečuje mier, zabezpečuje socializmus, plánované hospodárenie a sociálnym usporiadaním chce vybudovať spravodlivú demokraciu, demokraciu z ľudu pre ľud.

Mobilizujeme na všetkých úsekoch pokrokové mierové sily a sme plní radosti, že český a slovenský ľud je tiež z tých partnerov, ktorí chcú mať vo svojej vlasti mier a žičia ho aj tým národom, v ktorých zemi sa vyrábajú najvražednejšie zbrane, ktoré neprinášajú prácu, úžitok z nej, ale biedu, siroty, vdovy a žalostné nariekanie.

Tento mier zabezpečíme len za pomoci nášho veľkého spojenca, Sovietskeho sväzu, ľudových demokracií a všetkých poctivých ľudí na zemeguli, ktorí chcú zameniť nečestnú vojnu za poctivú a užitočnú prácu. Veď už Puškin kladie otázku: Prečo toľko výpadov proti Rusom, prečo toľko hnevu, toľko klebetníkov? Sám si odpovedá: Či zato, že sme modlu povalili, čo nad svetom sa kruto chcela niesť? A svojou krvou vykúpili Europe voľnosť, mier a česť? Áno, ruský ľud krvou vykúpil voľnosť, mier a česť. A tento kapitál budeme opatrovať ako najväčšiu cennosť v srdciach tých ľudí, ktorí chcú žiť, pracovať a nie za imperialistov umierať.

Často sa stretávam s drobnými ľuďmi, ktorí pracujú a tvoria hodnoty, a títo hovoria: Prečo nám nedajú pokoj? Prečo pripustili Mníchov? Prečo kapitalisti na Západe nezabránili vojne? Teraz, keď chceme pracovať, tvoriť, chcú znovu rozryť naše rady, aby sme namiesto práce u pluhov, s kladivami a lopatami nosili zbrane?

Obyčajný človek u nás uznáva, že náš rozpočet je mierový. Nepomýlia nás ani útoky neprajníkov. Svoje úsilie venujeme mierovej výstavbe svojej otčiny. Dobrá a stále sa zvyšujúca pracovná morálka, ktorá nám umožnila splnenie a v niektorých sektoroch i prekročenie dvojročnice, a úspešné výsledky prvého roku päťročného plánu sú zárukou, že ďalšia naša práca bude korunovaná zdarom a upevnením svetového mieru. S uznaním hodnotíme údernícke a zlepšovateľké hnutie a zvyšovanie produktivity práce ku zlepšeniu životnej úrovne nášho občianstva.

Cieľavedomosť nášho plánovania a pracovitosť ľudu nám umožnila uvoľniť chlieb, múčne výrobky, zaviesť voľný trh, sníženie cien a zabezpečiť prídely na viazanom trhu. Táto politika a plánovanie po tak strašne ničivej vojne, akou bolo postihnuté Slovensko, nám dokazuje, že sme urobili mnoho, a táto seriózna politika pretvára i naše Slovensko na industrializovanú krajinu, čo jedine umožní dosiahnuť zrovnoprávnenie Slovenska s českými krajinami na poli hospodárskom.

Slovensko sa stáva krajinou priemyslu s nebývalou produktivitou. Pre každého obyvateľa na Slovensku je dosť práce a primeraný zárobok. Aktuálnou otázkou je otázka pracovných síl. Nie preto, že je pracovných síl nedostatok, ale preto, aby sme tieto sily správne umiestili, aby sme prácu dobre organizovali a dosiahli najlepšiu produktivitu práce. Je prirodzeným zjavom, že do priemyselnej výroby presunujeme predovšetkým pracovné sily z poľnohospodárstva. Otázka bude doriešená, keď socializácia zásadne preorientuje našu dedinu. To úzko súvisí s našou roľníckou politikou, ktorá má jasné zameranie, chce pomôcť nášmu roľníctvu do vyšších výrobných foriem, k väčšej výnosnosti práce pri menších výrobných nákladoch, s menším počtom pracovných síl, s menšou námahou roľníka.

Rozpočet štátu na socializáciu dediny, na pomoc roľníctvu má primerané úverové položky. Po skúsenostiach, ktoré mám z bezprostredného častého styku s roľníkmi, i keď sa vyskytuje dosť ťažkostí, ostávam optimistom. Mnoho našich roľníkov pochopilo, že prostriedkom zvýšenia produktivity práce a tak dosiahnutia blahobytu sú jednotné roľnícke družstvá. Je príslovečná a skutočná pravda, že roľník je povahou konzervatívnejší ako človek v inom povolaní. Všetko si rád premyslí, o všetkom sa chce presvedčiť. Veď tento ľud bol cez celé desaťročia klamaný a vykorisťovaný. Nesmieme sa ani teraz diviť tomu, že sa ešte pozerá na mnohé veci pesimisticky. Doterajšie výsledky vzorných JRD ho s času na čas presvedčia, že poľnohospodárska politika v našej ľudovodemokratickej republike má cieľ odbremeniť človeka na pôde pracujúceho a že mu chce umožniť ľahší a krajší život i na dedine. Plánované hospodárstvo sa v poľnohospodárstve dobre vžíva, roľník má tiež možnosť vidieť, ako sa naša vyživovacia správa stará o výživu národa. Má možnosť vidieť, že je zdravé plánovať výrobu i výkup, ak má byť zabezpečené zásobovanie všetkých pracujúcich. Pri plánovanej výrobe a spotrebe sa cena roľníckych produktov nepohybuje podľa ponuky a dopytu, s veľkými cenovými výkyvmi, ako to bývalo za burzových špekulantov, ale dáva istotu nášmu roľníkovi, že jeho námaha bude dobre honorovaná.

Nastúpili sme správnu cestu, keď na zásade dobrovoľnosti budujeme JRD. A presviedčaním i objasňovaním prostredníctvom JRD budú môcť naší roľníci zvýšiť výrobu, previesť výstavbu a prestavbu nášho zaostalého poľnohospodárstva z malovýroby, z drahých a fyzicky neúmerných foriem na formy vyššie. To znamená, že JRD nebuduje z nejakej horlivosti, ale z potreby pomôcť nášmu roľníctvu a zbaviť ho driny. Pre túto prácu potrebujeme a budeme potrebovať nadšených, schopných organizačných pracovníkov predovšetkým z radov pokrokového roľníctva, ktorí jeho rečou, ľudovým spôsobom vniknú do jeho radov a pomôžu zriadiť znesiteľnejší život, ako býval u našich otcov.

Vznešená myšlienka upevňovania sväzku robotníkov a roľníkov sa krásne uvádza do praktického života. Ako roľník ďakujem našim robotníkom, spolubratom, ktorí po namáhavej práci v továrni navštevujú naše dediny, pomáhajú pri oprave strojov, preberajú patronáty nad JRD a radia im. Toto je krásny podiel na prehĺbení spolupráce roľníkov s robotníkmi, ktorých v minulosti chceli neprajníci deliť na dvoje, hoci i vtedy patrili duševne spolu. Pri budovaní JRD treba nám mnoho trpezlivosti, odhodlania a nadšenia. Nás, poslancov, čaká na tomto úseku mnoho práce, avšak sa jej neľakáme a uvedomujeme si, že naše úlohy zvládneme svedomite. Tým dosiahneme, že poľnohospodárska produkcia mechanizáciou a kolektivizáciou postupne bude doháňať úroveň produktivity priemyslu, čo je práve najdôležitejší problém. Rozpočet nášho poľnohospodárstva a vyživovacieho sektoru na r. 1950 dáva predpoklady, že na ceste socializácie poľnohospodárstvo značne pokročí. (Predsedníctvo prevzal podpredseda dr Procházka.)

Ako sú potešujúce výhľady podľa rozpočtu v kapitolách, ktoré som spomenul, rovnako kultúrne a sociálne záujmy ľudu sú dobre zabezpečené. Rastú nám nové školy, dobré ohniská kultúry. Radi venujeme na vzdelanie národa toľko, koľko si žiadny kapitalistický štát nemôže dovoliť. Je pozoruhodná nová práca v školách, súťaženie žiactva a škôl. Nový zdravý duch vanie na poli osvety.

Zákony, ktorými sme upravili nový pomer štátu k cirkvám, dostávajú v našom rozpočte finančnú náplň. Rád zdôrazním na tomto mieste, že boly zbytočné obavy maloverných ľudí, že by vláda a pracujúci ľud nechceli vyriešiť pomer cirkvi a štátu. Každodenný život dokazuje, že náboženstvu a cirkvám pre dobrý rozvoj nekladú sa so strany štátu žiadne prekážky, naopak v nebývalej miere cirkvám hmotne pomáha. Aj na tomto úseku dodržiavajú sa ustanovenia našej ústavy. Statočný veriaci ľud v ľudovodemokratickej republike a oddaní kňazi požívajú najširšiu úctu.

Podľa nášho rozpočtu rozvíjame podmienky dobrého života nášho pracujúceho ľudu. Rozpočet zabezpečuje pokojnú prácu a úctu k práci v našom štáte. Odstraňujeme posledné možnosti vykorisťovania človeka človekom, odstraňujeme posledné možnosti obohacovania sa jednotlivcov na úkor pracujúceho ľudu.

Nastúpili sme do obdobia, v ktorom pracujúci ľudia sú si strojcami svojho osudu a šťastia.

Tým, že sme do štátneho rozpočtu včlenili rozpočet celej našej správy na všetkých stupňoch, teda i rozpočet najchudobnejšej horskej dediny, dokazujeme, že v našom štáte pracujúci ľud sám si spravuje svoje hospodárstvo, svoj štát, že pracujúci ľud je skutočným a jediným zdrojom štátnej moci, pracujúci ľud sám užíva a bude užívať plody svojej statočnej práce.

S dobrým výhľadmi pozeráme na naše hospodárenie v r. 1950. To nás nabáda, aby sme sa najužšie somkli okolo nášho prvého hospodára, prezidenta Gottwalda, aby sme prehĺbili spoluprácu v obrodenom Národnom fronte, bránili si svoju ľudovodemokratickú republiku proti vonkajším i vnútorným nepriateľom a v nerozbornej družbe so Sovietskym sväzom kráčali v ústrety lepším alepším dňom života.

Je mi radosť u i cťou, keď môžem prehlásiť, že všetci poslanci klubu Strany slovenskej obrody s rozpočtom štátu na r. 1950 vyslovujú svoj súhlas a budú zaň hlasovať. (Potlesk.)