Ráda bych se zmínila ještě několika slovy o účasti žen při přechodu vesnice k socialismu. Uvedu příklad JZD Podůlšany, okres Pardubice, kde družstevníci zásluhou žen pochopili, kdo jim zdržuje a rozbíjí JZD v jeho rozvoji. Zde dřívější statkář Vinař ještě s několika vesnickými boháči ovlivňovali JZD a byli brzdou při jeho přechodu na vyšší typ. Mohli tuto zákeřnou činnost provádět proto, že se muži nedovedli postavit v JZD se vší rozhodností proti jejich záškodnické práci. Již před zasedáním ÚV KSČ ženy v Podůlšanech, které mají v JZD většinu, prosazovaly svůj názor, že je třeba vyloučit vesnické boháče z družstva. Nemohly však svůj názor prosadit. Avšak po zasedání ÚV KSČ, když si přečetly referát presidenta soudruha Gottwalda a soudruha posl. Slánského, cítily velikou podporu a samy u sebe se přesvědčily o správnosti svého dřívejšího názoru. Dohodly se, že provedou přesvědčovací akci, šly od jednoho člena ke druhému a vysvětlovaly, jak je nesprávné a pro družstvo škodlivé, když vesničtí boháči brzdí přechod JZD z druhého typu na třetí, a to dokonce jako přímí členové. A nyní, paní a pánové, celá vesnice v Podůlšanech se postavila proti vesnickým boháčům, vypořádala se s nimi a JZD přešlo na třetí typ. Tím, že již loňského roku rozorali meze, mají nejlepší předpoklady, ze společnou rostlinnou i živočišnou výrobou zajistí všem členům družstva spokojený život. Dosáhli těchto úspěchů proto, že se ženy postavily po boku mužů do čela JZD.

Loňského roku pracovalo v pardubickém kraji v 564 pracovních skupinách 4.875 žen. V letošním roce se tento počet daleko zvýší. Naše zemědělské ženy dávají záruku, že i v tomto úseku, to znamená v zemědělské výrobě, splníme a možno říci, ze i překročíme plnění pětiletého hospodářského plánu. Již dnes můžeme říci, že při valných hromadách je mnoho žen, které se dostávají do vedení družstev a společně s muži vytvářejí předpoklady pro vyrovnání sociálního postavení ženy na našem venkově, kde byla žena nejvíce využívána a utiskována. Poslání ženy v zemědělské velkovýrobě má veliký význam. Doposud se však setkáváme s velkými obtížemi, jež naše venkovské ženy musejí překonávat. Je proto správné, že náš mírový rozpočet pomůže ženám ve věci sociálních zařízení, bez kterých se na venkově neobejdeme. Má-li se venkovská žena stát rovnocenným činitelem v zemědělské velkovýrobě, musí být osvobozena od těžkých prací v domácnosti, které jsou brzdou v jejím pracovním nadšení. S tím vším projednávaný rozpočet počítá a proto jej naše vesnice schvaluje.

Našemu venkovu se otevřely široké prespektivy rozvinutí všech tvůrčích sil při budování nového života na naší vesnici. Osou tohoto života zůstává venkovská žena, která nám pomáhá a zároveň převychovává nové generace, upevňující socialismus v naší zemi. K plnění svých povinností staví se jako přední budovatel socialismu, čímž se zároveň staví do řad nejpřednějších a nejhouževnatějších bojovníků za světový mír. XVI. kapitola rozpočtu na rok 1951 ukazuje, že bude naše zemědělství stále více a více rozvíjeno a že na základě lysenkovsko-mičurinské vědy budeme rozšiřovat a zvelebovat zemědělskou výrobu. Můžeme věnovat takové částky na jednotlivé úseky našeho národního hospodářství proto, že výsledky společné práce pracujícího lidu měst i venkova v našem státě neplynou do kapes fabrikantů a velkostatkářů, ale slouží ohromnému rozmachu a výstavbě jak v průmyslu, tak v zemědělství.

Mírový rozpočet, který projednáváme a pro který budeme rádi hlasovat, je odrazem mírového rozpočtu, který byl schválen národy Sovětského svazu, našeho velkého přítele, který zůstává i v tomto směru pro nás vzorem.

Podpředseda Valo: Ďalším prihláseným rečníkom je pán posl. Navračič. Prosím, aby sa ujal slova.

Posl. Navračič: Vážená snemovňa, panie a páni!

Dovoľte mi, aby som k rozpočtu na r. 1951 povedal niekoľko slov k rozpočtovej položke štátnych majetkov a štátnych strojových staníc. Tieto dva národné sektory sú povolané k tomu, aby previedly naše poľnohospodárstvo na socialistickú výrobu. Úlohy, ktoré pred štátnymi majetkami stoja, sú veľké; to vidno z toho, akým rozmachom prevádzaly tieto majetky svoju výrobu od r. 1945.

Vezmime len ornú pôdu, ktorú teraz štátne majetky na Slovensku obhospodarujú, a vidíme, že sa pôda od r. 1945 zdeväťnásobila. Pozrime sa na jednotlivé produkcie štátnych majetkov.

Výroba mlieka v r. 1945, keď vezmeme za základ 1, v r. 1946 sa zvýšila na 3,5, v r. 1947 na 4,9, v r. 1948 na 5,7, v r. 1949 na 17,5, v r. 1950 na 31,5 a plán na r. 1951 predpokladá zvýšenie na 52,1. U hovädzieho dobytka, ak vezmeme taktiež v r. 1945 ako základ 1, bolo v r. 1946 zvýšenie na 3,2, v r. 1947 sníženie na 2,86, v r. 1948 zvýšenie na 7,68, v r. 1949 na 16,29, v r. 1950 na 24,4 a v r. 1951 sa plánuje zvýšenie na 30,63. Ošípané: veľký rozvoj dosiahly štátne majetky najmä vo výrobe bravčového mäsa. Keď vezmeme za základ r. 1945 1, v r. 1946 sa tento stav zvýšil na 6,4, v r. 1947 na 6,5, v r. 1948 na 34, v r. 1949 na 277, v r. 1950 na 283,6 a plán na r. 1951 predpokladá zvýšenie na 293. Prasnice: základ v roku 1945 1, v r. 1946 zvýšenie na 4,8, v r. 1947 na 4,9, v r. 1948 na 47,4, v r. 1949 na 79,8, v r. 1950 na 139 a v r. 1951 sa plánuje zvýšenie produkcie na 210. Dojnice: Keď vezmeme základ v r. 1945 1, v r. 1946 bolo zvýšenie na 2,7, v r. 1947 zostalo na 2,7, v r. 1948 10,56, v r. 1949 tiež 10,56, v r. 1950 na 17,6 a podľa plánu na r. 1951 dosiahne zvýšenie až 25,16. Ovce: vezmime za základ opäť produkciu v r. 1941 ako 1. V r. 1946 bola táto 4,4, v r. 1947 4,81, v r. 1948 13,73, v r. 1949 40,28, v r. 1950 64,20 a plán na r. 1951 predpokladá zvýšenie produkcie na 100,5.

Keď srovnáme rastlinnú výrobu, vidíme, že i v tomto sektore nastalo veľké zvýšenie, i keď sa štátne majetky špecializovaly na výrobu živočíšnu. Keď vezmeme za základ v r. 1945 1, rok 1950 nám v obilninách ukazuje už 8,6, v strukovinách 9,8, v olejninách 20,6, v cukrovke 13,5, v zemiakoch 42,7. Z toho všetkého je vidieť, ako vzrastaly úlohy našich štátnych majetkov. Zo spomenutých čísiel je tiež zrejmé, že najväčšie výkyvy boly v r. 1947, kedy naše poľnohospodárstvo utrpelo veľké škody zapríčinené suchom. Od tejto škody neboly ušetrené ani naše štátne majetky. Na druhej strane však vidíme veľký rozmach zvlášť v r. 1949-1950, kedy už po februárovom víťazstve i v štátnych majetkoch nastal veľký rozmach, takže sa výroba v niektorých odvetviach zvýšila niekoľkostokrát. A preto tento sektor našej poľnohospodárskej výroby, ako vidieť z produkčných čísiel, má veľký význam pre výživu nášho národa.

Ale popritom úlohy, ktoré sú kladené štátnym majetkom, najmä pri prechode našej dediny na socialistickú veľkovýrobu, sú väčšie, a povedal by som, že rozhodujúce.

Štátne majetky sa stanú nielen producentom bežných produktov rastlinnej a živočíšnej výroby, ale predovšetkým sa stanú dodávateľom šľachtených osív, sadív a plemenárskou stanicou hospodárskeho zvieratstva pre naše JRD, ktoré sa najmä v poslednom roku tak rozrastajú. A tu nebude hlavná úloha štátnych majetkov, aby stačily svojou produkciou kvalitných osív a sadív a plemenného materiálu živočíšnej produkcie kryť potreby našej socializujúcej sa dediny a nášho pôdohospodárstva. Keď chcú štátne majetky splniť tieto úlohy, je potrebné, aby boly v čo najužšom styku s našimi roľníkmi, aby pomáhaly i svojimi radami, zvlášť odbornými, aby presviedčaly roľníkov o spoločnej socialistickej veľkovýrobe poľnohospodárstva a aby presviedčaly všetkými spôsobmi: nielen prednáškami, ale aj názorným presviedčaním, t. j. aby volaly roľníkov, zvlášť družstevníkov, na dobre prosperujúce a mechanizačne vybavené majetky, aby sa naši roľníci a družstevníci mohli presvedčiť o výhodách organizovania spoločnej práce a o výhodách mechanizácie. Lebo náš roľník ľahšie uverí, keď sa sám na vlastné oči presvedčí, čo znamená mechanizácia a organizovaná práca.

Uvediem len jeden prípad, keď v spolupráci JRD so štátnym majetkom pripravila sa pôda pod 10 ha pre zrigolovanie vinice, a to tým spôsobom, že štátne majetky zapožičaly JRD parné oračky, ktorými družstevníci pôdu prevrstvili do hĺbky 60 cm. Túto prácu previedli parné oračky za 5 dní. Ručne by sa táto práca musela prevádzať 10 robotníkmi 250 pracovných dní. Keď sa táto práca prevádzala, pozerali sa na ňu roľníci-vinohradníci z celého okolia, a táto názorná ukážka spôsobila, že dnes by sme už ťažko našli ľudí na ručné rigolovanie a ešte ťažšie by sme našli peniaze na zaplatenie ručnej práce.

Keď porovnáme, že práca parným strojom bola prevedená na 1 ha nákladom 5.000 Kčs, t. j. na 10 ha, ktoré boly zrigolované, 50.000 Kčs, ručné prevedenie zrigolovania pôdy stálo by 1 mil. Kčs - a nepočítajú sa do toho ani iné výdavky. Týmto družstvu ostalo 950.000 Kčs na iné investície. Tým je celkový náklad na 1 ha výsadby vinice pri zrigolovaní mechanizáciou 94.000 Kčs, kým doteraz náklad na 1 ha činil 250 - 400.000 Kčs. Keď počítame položku na tú najťažšiu prácu, t. j. na samotnú rigolovačku, javí sa nám pomer zníženia nákladov 1:10.

Bolo mnoho pochybovačov i pri tejto práci. Ale výsledky, ktoré sa ukázaly, presvedčily všetkých, že to je jediná cesta, ktorou môžeme zvyšovať produktivitu práce v poľnohospodárstve. A najmä by som pripomenul hlasy t. zv. odborníkov, ktorí pochybovali a priamo odstraňovali družstevníkov, aby týmto spôsobom prácu nerobili - no a teraz? Tieto kuvičie hlasy chvália výsledky práce družstevníkov, samozrejme len preto, aby si svoju odbornosť zachovali.

To som spomenul len jednu prácu, ktorá sa stala názorným príkladom pre všetkých vinohradníkov nielen na Slovensku, ale i na Morave a v Čechách. No rozhodne takéto príklady dokázaly štátne majetky i v iných odvetviach.

Sám som sa presvedčil, že i v chove dobytka štátne majetky sú a stanú sa názornou školou našich roľníkov, a len by bolo potrebné, aby každý slovenský a český roľník videl také chovné stáda, aké majú štátne majetky, či už v českých zemiach, ktoré som videl na statku Hrebeň, alebo stáda, aké majú na Slovensku vo Vigľáši. A nielen v chove dobytka, ale najmä v chove ošípaných a v chove oviec a hydiny budú nám štátne majetky názorným príkladom pri budovaní živočíšnej výroby v JRD. Je len potrebné prehlbovať spoluprácu pracovníkov štátnych majetkov, ktorých úlohou je zaviesť do JRD metódy jak mechanizácie, tak aj spoločnej práce. Je pravda, že štátne majetky majú i dosť ťažkostí, hoci o niektorých štátnych majetkoch by sme nemohli povedať, že by mohly byť názornou školou pre naše JRD, ale práve naopak. No verím, že správa štátnych majetkov tieto nedostatky odstraňuje a že ich aj v najkratšom čase odstráni, v čom budeme pomáhať my všetci, aby sa tak čím skôr stalo.

JRD budú môcť štátnym majetkom pomáhať pri prevádzaní špičkových prác, nakoľko JRD, kde je práca organizovaná, majú niekedy i prebytok pracovných síl, zatiaľ čo najväčšou ťažkosťou štátnych majetkov sú pracovné sily, zvlášť pracovné sily na špičkové práce. A tu treba vyzdvihnúť zmluvy o vzájomnej pomoci medzi JRD a štátnymi majetkami, kde sa štátne majetky zaväzujú pomôcť JRD najmä mechanizáciou, posilami, sadivami i plemenným materiálom poľnohospodárskeho zvieratstva. JRD pomôžu zase štátnym majetkom pracovnými silami, najmä pri špičkových prácach, ako je pretrhávka, okopávka repy a práca na technických kultúrach. Je tiež treba naviazať spoluprácu i v tých obciach, kde zatiaľ JRD nie sú. Tam treba naviazať spoluprácu s ľudovou správou, aby si štátne majetky mohly zabezpečiť dostatok pracovných síl.

Spomeniem zase príklad z jesene 1950, keď na štátnych majetkoch boli sme nútení organizovať vykopávku repy, čo nám robilo dosť značné ťažkosti. Až pri prerokovaní situácie sme prišli na to, či sú využité všetky pracovné sily v mieste štátneho majetku, a zistili sme, že v obciach, kde sme vysielali brigády, je dostatok pracovných síl, len ich treba zorganizovať a presvedčiť. Boly to najmä manželky našich robotníkov, ktoré po vysvetlení situácie pomohly pri vykopávke repy. Týmto spôsobom sa nám podarilo repu vykopať i odviezť.

Tieto skúsenosti sme už teraz použili pri zaisťovaní príprav na jarné práce u štátnych majetkov, a to tak, že sme jednak na všetkých JRD aj v obciach, kde doteraz JRD nie sú, doporučili ľudovej správe, aby pomohla zabezpečiť menovaným spôsobom pracovné sily pre štátne majetky.

Ešte účinnejšie bolo by možné pomáhať našim štátnym majetkom, a to vtedy, keby naše ženy maly všade zriadené detské jasle alebo pôdohospodárske útulky pre svoje deti. Snáď by bolo možné i to, že by štátne majetky samé mohly zorganizovať a zriadiť detské jasle počas prác, kedy by im naše ženy pomáhaly.

Rozhodne tejto spolupráci je treba venovať veľkú pozornosť zvlášť so strany štátnych majetkov, a zmluvy, ktoré uzavrely, či už s JRD alebo s ľudovou správou, treba kontrolovať a neuspokojovať sa s tým, keď sa jeden či druhý bod zmluvy nemôže splniť s jednej či druhej strany; ale je treba stále kontrolovať dodržiavanie splnenia zmlúv, na ich splnenie zavčas upozorňovať a pripravovať stranu na splnenie toho-ktorého záväzku, aby si zmluvné strany mohly zaplánovať záväzky do svojich dielčich plánov. Plnením záväzkov sa vychovávajú zmluvné strany, a čím viac záväzkov sa splní, tým viac skúseností nadobudnú zvlášť naše JRD, ktoré si budú môcť obzrieť organizovanie prác na štátnych majetkoch.

Vlani sme videli, čo znamená organizovaná práca, tak v našich JRD, ako i v štátnych majetkoch, a preto je treba zvlášť u štátnych majetkoch trvať na tom, aby ani jeden štátny majetok nepracoval inak ako v skupinách a čatách, ktorým práca bude pridelená po celý rok. Treba tiež pamätať i na tie čaty, ktoré majú pracovať v špičkových prácach. Tieto čaty treba dopĺňať pracovníkmi a pracovnicami z brigád, aby sa títo mohli presvedčiť, čo znamená organizovaná práca, a mohli tak získané skúsenosti zo štátnych majetkov prenášať medzi našich roľníkov a družstevníkov. Keď zabezpečíme spoluprácu štátnych majetkov s JRD a s ľudovou správou, môžeme byť istí, že naše štátne majetky splnia úlohy, kladené im 5 RP.

Už i terajšie výsledky práce štátnych majetkov sú dôkazom toho, že tento sektor, ktorý má hlavnú úlohu pri budovaní socializmu na dedine, môže túto úlohu splniť vtedy, keď budeme pomáhať všetci, najmä my, ktorí pracujeme v poľnohospodárstve. Preto je potrebné, aby každý pracovník, ktorý pracuje v poľnohospodárstve, či už politicky alebo hospodársky, ako i každý zamestnanec štátnych majetkov, poznal úlohy štátnych majetkov, aby sme tak všetci mohli úkol, ktorý pred štátnymi majetkami stojí, t. j. socializáciu dediny, uskutočniť.

Pri tomto hlavnom úkole štátnych majetkov, pri socializácii dediny, nie menšiu, ba povedal by som hlavnú úlohu, má druhý socialistický sektor, štátne strojové stanice.

Dnes by si každý z nás, ktorý pracujeme v poľnohospodárstve, ťažko vedel predstaviť našu dedinu bez štátnej strojnej stanice. A preto i tu je treba pripomenúť si vzrast tohto socialistického sektoru, ktorý je nástrojom budovania socializmu na dedine.

Vezmime si za začiatok rok 1945 s tromi traktorovými stanicami. V roku 1946 vzrástol počet na 39, v roku 1947 bolo už 45 strojných staníc na Slovensku a v roku 1950 90 strojných staníc, čím bola dobudovaná sieť štátnych strojných staníc na Slovensku, pretože okrem okresov Košice-mesto a Vysoké Tatry, kde nie sú predpoklady pre vybudovanie strojných staníc, sú štátne strojné stanice v každom okrese na Slovensku.

Traktorový park rástol tak, že v roku 1948 bol o 31% väčší ako v r. 1947, v r. 1949 o 208% väčší ako v r. 1947 a v r. 1950 po prevedení výkupu traktorov od súkromníkov bol o 439% väčší ako v r. 1947.

Počet samoviazačov vzrástol v r. 1948 o 100%, keď berieme porovnanie s rokom 1945, v r. 1949 o 256% a v r. 1950 o 818%.

Počet mláťačiek bol v r. 1948 o 100% väčší ako bol v r. 1945, v r. 1949 o 173%, v r. 1950 o 417%.

Spolu so vzrastom strojného parku rástly i výkony. Orba spolu s podmietkovou orbou, ktorá má byť najvlastnejšou prácou strojných staníc, a jej rozšírenie je podstatným prejavom rozmachu mechanizácie; rástla nám tak, že keď za základ vezmeme plochu pooranú v roku 1946, v r. 1947 bola už o 91% väčšia, v r. 1948 o 212%, v r. 1949 o 267% a v r. 1950 o 1.079% väčšia. Podľa plánu na rok 1951 má sa rozšíriť o 2.715%. Spolu s rozširovaním sa strojného parku rástly i plochy obrábané štátnymi strojnými stanicami, rástly i výkony. Na stroj, keď berieme poľnohospodárske práce okrem dopravy, ktorá je využitím traktoru ako doplňok, docielily štátne strojné stanice 133,54 ha na jeden traktor v poľných prácach. V r. 1949 už 162,33 ha na jeden traktor a v r. 1950 223,55 ha. Hodnota vykonanej práce napriek sadzbám, ktoré sa znižovaly, rástla tak - keď berieme za základ rok 1948 ako 100 - že v r. 1949 sa zvýšila hodnota vykonanej práce na 299% a v r. 1950 na 704%. Hodnota vykonanej práce na jeden traktor v korunách bola v r. 1948 84.000 Kčs, v r. 1949 142.665 Kčs a v r. 1950 177.465 Kčs.

Z celkovej ornej pôdy na Slovensku zoraly štátne strojné stanice v r. 1946 1,87%, v r. 1947 3,57%, v r. 1948 5,82%, v r. 1949 6,87%, v r. 1950 22,02% a plán na rok 1951 je poorať 52,56% ornej pôdy. Pri tom však je treba uvážiť, že veľká časť ornej pôdy na Slovensku sa nedá traktorom orať, čím by sa percento pooranej plochy pôdy značne zvýšilo.

Z celkovej plochy obilnín pokosilo sa v r. 1948 len 0,54%, v r. 1949 už 2,63%, v r. 1950 10,21% a plán na rok 1951 predpokladá pokosenie 25,07% celkovej plochy.