Místopředseda dr Polanský (zvoní): Jako další je ke slovu přihlášena posl. Janečková - Muríňová. Dávám jí slovo.

Posl. Janečková-Muríňová: Súdružky a súdruhovia! Panie poslankyne a páni poslanci!

Pristupujeme k prerokovaniu štátneho rozpočtu našej republiky na rok 1951. Je charakteristické pre rozpočty Sovietského sväzu a ľudových demokracií a teda aj pre náš rozpočet, že čiastky venované cieľom hospodárskym, sociálnym a kultúrnym ďaleko prevyšujú a nemožno ich ani porovnať s čiastkami, ktoré sú venované týmto účelom v kapitalistických krajinách. I z tohoto vidno, že štátny rozpočet je opravdivým obrazom vnútorného hospodárskeho života každej krajiny. Hovorí často viac, ako mnohé reči, vyhlásenia a podobne.

Pristupujeme k prerokovaniu nášho rozpočtu v čase vyostrenej medzinárodnej situácie, keď kapitalistický svet stráca pôdu pod nohami a topí sa vo vojnovej hystérii. Náš rozpočet, o ktorom dnes rokujeme, je na rozdiel od štátneho rozpočtu USA a iných kapitalistických štátov odrazom mierového budovania a istoty, že veľké ciele, ktoré sme si vytýčili a ktoré sa v tomto rozpočte zračia dosiahneme.

Skúmajúc náš rozpočet na rok 1951, presviedča sa všetok náš pracujúci ľud, že úsilie, ktoré vynakladá na plnenie 5 RP, prináša zaslúžené ovocie - lepší a radostnejší život. Skutočnosť, že ľud našich krajín verí v mier, za mier bojuje, verí v budúcnosť a pre túto budúcnosť pracuje, prejaví sa všade, aj na číslach nášho rozpočtu.

Kým z každej položky nášho rozpočtu priam cítiť túto radostnú skutočnosť, možno charakterizovať rozpočty kapitalistických krajín ako prostriedok šialeného zbrojenia, ako prostriedok na záchranu veľkokapitalistických ziskov a prípravy novej vojny. Ako ukazuje množstvo štrajkov, demonštrácií pracujúcich v kapitalistických krajinách, obyvateľstvo týchto krajín si jasne uvedomuje svoje neutešené postavenie a s nenávisťou a odporom poukazuje na vysoké čiastky venované na zbrojenie. Nadarmo Trumanove prejavy, lživá propaganda Hlasu Ameriky, zastierajú skutočný stav USA, štátny rozpočet USA nám hovorí pravdu o "americkom spôsobe života", pravdu o cieľoch amerických imperialistov; veď v rozpočte na rok 1951-52 je z celkových rozpočtových výdavkov určené na vojnové ciele 72,3%. Naproti tomu na hospodárstvo 14,6%, na sociálnu starostlivosť a zdravotníctvo 3,7%, na školstvo a výskum dokonca len 0,7 %. A tak je tomu i v Anglicku, Francúzsku, Taliansku a v ostatných zmarshallizovaných krajinách.

To sú len suché čísla, za nimi však treba vidieť vojnové prípravy, sústavné snižovanie životnej úrovne, ožobračovanie más pracujúcich. Výroba vojnového materiálu sa nadmieru zvyšuje, zisky imperialistov rastú. Výroba spotrebných statkov je sústavne obmedzovaná, denne sa však zväčšuje armáda nezamestnaných. Americký kongres zaoberal sa v tomto mesiaci ďalším zvýšením daní o 10 miliárd dolárov, čo predstavuje pre drobný americký ľud ďalšie zaťaženie. Uvediem len ako príklad: Ceny mäsa v New Yorku sa zvýšily od februára o 25%, ceny vajec a mlieka o 20%. Toto sú príčiny, pre ktoré policajný teror oproti pokrokovým občanom USA rastie. Rovnaký obraz možno vidieť v každej kapitalistickej krajine.

Ako úplne inak javí sa rozpočet našej ľudovodemokratickej republiky, ktorá venuje na obranu štátu len 6,3%, avšak na národné hospodárstvo 52,3%, na sociálnu starostlivosť a zdravotníctvo 19,2% a 9,5% na potreby kultúrne. Tieto čísla jasne dokazujú, že rozpočet USA je rozpočtom vojny, zatiaľ čo náš rozpočet je rozpočtom mieru, rozpočtom budovania.

Chcela by som hovoriť o rozpočte ku kap. o soc. starostlivosti, ktorý predstavuje jednu z významných složiek nášho rozpočtu a ktorý zahrňuje výdavky na sociálne účely. Tieto výdavky bez rozpočtu národného poistenia dosahujú výšky r. 1951 18.700 mil. Kčs, t. j. 16,37% celkového rozpočtu. Oproti r. 1949 zvýšily sa tieto výdavky o 2.052 mil. Kčs, t. j. o celých 25% a oproti roku 1931 23násobne. Je to jasný dôkaz zvýšenej starostlivosti našej vlády o pracujúceho človeka. Ak mohla naša vláda tak podstatne zvýšiť položku, venovanú na sociálnu starostlivosť, je to dôsledok búrlivého rozvoja nášho hospodárstva. Náš ľud úspešne splnil druhý rok päťročnice a venuje všetky svoje sily budovateľskej práci na výstavbu socializmu. Nedávne usnesenie ÚV KSČ o zvýšených úlohách päťročnice, a odhalení zradcov a špiónov Šlinga, Švermovej, Clementisa a spol,. podnietilo ešte viac pracovnú a politickú aktivitu nášho ľudu. V továrňach, na dedinách i v mestách muži, ženy i mládež, ako odpoveď na odhalenie zradcovskej skupiny, ako odpoveď na sústavnú starostlivosť KSČ a vlády o blahobyt československého ľudu sa zaväzujú:

"Ja, Irena Augustínová, úderníčka v závode Dukla v Prešove, zaväzujem sa plniť svoju spevnenú normu na 140%."

A s. Augustínová nie je sama. Desaťtisíce mužov, žien, pracovné kolektívy, celé závody, JRD prijímaly záväzky ako odpoveď na usnesenia ÚV KSČ, prijímaly záväzky k Medzinárodnému dňu žien, k 1. máju, lebo naši pracujúci si uvedomujú, že prácou dosiahneme toho, aby naša republika bola silnejšou a odolnejšou proti každému, kto kuje pikle proti nášmu, proti ľudovodemokratickému zriadeniu, proti nášmu spojencovi a ochráncovi - Sovietskemu sväzu, proti našim veľkým cieľom: socializmu a komunizmu.

A neboly to a nie sú to len záväzky na zvyšovanie produktivity práce. V závodoch ľahkého priemyslu muži prijímajú záväzky, že zapracujú na svojich miestach ženy, hlásia sa do baní a ťažkého priemyslu. Jednotné roľnícke družstvá sa zaväzujú uvolniť pracovné sily pre priemysel. K Medzinárodnému dňu žien len na Slovensku podľa ešte neúplných zpráv sa zaviazalo 4.800 žien z domácnosti a dedín zapojiť sa do pracovného procesu a nahradiť tak mužské pracovné sily pri strojoch, v doprave, v distribúcii a inde. Z uvedeného vidno, ako naši pracujúci chápu, že zvýšené úlohy vyžadujú zvýšené úsilie všetkých. V tomto roku máme pred sebou veľmi vážnu úlohu: včleniť do zamestnania 475.605 nových pracovníkov. Splnenie tejto úlohy vyžaduje veľké pochopenie a uvedomenie našich občanov, masových organizácií, ľudovej správy a najmä závodov.

Pri tejto príležitosti znovu musím poukázať na obrovský rozdiel medzi našou ľudovodemokratickou Republikou a kapitalistickými štátmi, ktorý sa vypukle javí práve v otázke pracovných síl. Zoberme si napríklad pomery v Taliansku. V apríli minulého roku priznal vedúci americkej misie Marshallovho plánu, že v Taliansku je 3,800.000 nezamestnaných. Priznal, že niet žiadnych účinných plánov k odstráneniu tejto nezamestnanosti. Ba naopak, de Gasperiho vláda ide po ruke americkým imperialistom a odbúrava taliansky priemysel, zastavuje výrobu vo fabrikách. Odpoveďou talianskeho ľudu, ktorý dobre vie, že všetky tieto opatrenia slúžia vojnovým cieľom, sú štrajky a demonštrácie. Polícia proti štrajkujúcim a demonštrantom nemilosrdne zasahuje. Taká strašná je skutočnosť, ktorá je príznačná pre všetky kapitalistické krajiny.

Postavme proti týmto skutočnostiam pomery zamestnanosti na Slovensku - v krajine to príslovečnej biedy, nezamestnanosti a vysťahovalectva. Aká iná je naša bilancia!

Veď len do roku 1949 stúpol počet zamestnancov v priemysle oproti roku 1938 na dvojnásobok. Zahájili sme prevádzku v 32 nových fabrikách. V minulom roku dali sme do prevádzky ďalších 23 nových závodov a tohto roku roztočíme kolesá v 34 nových závodoch. Pritom len v stavebníctve na výstavbe nových závodov, hydrocentrál, bytov a pod., bude v tomto roku zamestnaných toľko pracovných síl, koľko bolo pred vojnou v našom celom priemysle. Predbežná potreba nových pracovných síl činí len na Slovensku 170.000 osôb.

Pri tejto príležitosti chceme znovu zdôrazniť, že za tento obrovský rozmach Slovenska, za nové továrne a nebývalý vzostup zamestnanosti slovenský ľud vďačí veľkej pomoci českej robotníckej triedy.

Výsledkom spolupráce našich dvoch bratských národov je i náš štátny rozpočet, zameraný na zvýšenie životnej úrovne ľudu a zvýšenie starostlivosti o pracujúcich. Pracujúci človek je v našej Republike objektom, na ktorý sa sústreďuje všetka pozornosť našej vlády, pretože všetko, čo robíme, robíme pre blaho tohto človeka. Je preto povinnosťou aj nášho rezortu práce a sociálnej starostlivosti starať sa o pracujúceho človeka, o zlepšenie jeho životných a pracovných podmienok, o udržanie pracovných síl v sektoroch, kde ich najviac potrebujeme, o zamedzenie fluktuácie a o získanie odborného dorastu pre náš priemysel.

Dovoľte, aby som v tejto súvislosti prehovorila k niektorým otázkam starostlivosti o pracujúceho človeka.

Výstavba bytová je jednou zo základných životných podmienok. Finančný plán min. práce a soc. starostlivosti v roku 1951 preliminuje pre účely bytovej výstavby a údržby 11,6 miliárd Kčs. Plán bytových investícií na r. 1951 prevyšuje investície z r. 1950, kedy bolo dokončených 21.980 bytových jednotiek a okrem toho 340 stavieb pre spoločné ubytovanie. V r. 1951 plánujeme 51.000 bytov, z ktorých do konca roku bude dokončených 33.000, zvyšok do 31. marca 1952. Podľa smerníc bytového fondu je naša bytová výstavba zameraná len na národné, komunálne podniky a JRD, prípadne na štátnu a ľudovú správu. Už z toho vidno, že ide predovšetkým o bytovú výstavbu tam, kde sú veľké náborové úlohy, t. j. v baníctve a v ťažkom strojárenstve.

Primeraný dôraz kladieme aj na zlepšenie ubytovania, vychádzajúc zo zásady: pracujúcim len to najlepšie. Zlepšenie spočíva v tom, že sme prestali s výstavbou t. zv. vývojových domkov a sústreďujeme sa na stavanie komfortne vybavených bytov, ako aj garsoniek vybavených štandardným zariadením. Tým, že sa investormi bytových stavieb staly národné a komunálne podniky, sledujeme ten cieľ, aby si závody takýmto spôsobom mohly získať a udržať potrebné technické a odborné kádre.

Vzrast bytovej výstavby je ďalším dôkazom zvýšenie životnej úrovne pracujúcich v ČSR. Ako sa aj v tomto smere líšia pomery v kapitalistických štátoch, najlepšie vidieť z príkladu USA, kde celkove 1/3 rodín v mestách býva v absolútne nevyhovujúcich bytoch. Napríklad v New Yorku je 260.000 osôb bez prístrešia a 500.000 osôb žije v budovách, ktoré sa už bytom nepodobajú a maly byť už dávno zbúrané. Pričom treba zdôrazniť i to, že zatiaľ čo u nás sa pomery v bytovej starostlivosti rok od roku zlepšujú, v USA sa výstavba nových bytov pre pracujúcich neplánuje. Ak ďalej srovnáme výšku nájomného, ktoré platia pracujúci, činí toto: napr. v Londýne 30-40% mzdy robotníka, oproti tomu u nás 6%, v Sovietskom sväze dokonce výška nájomného sa pohybuje medzi 3-5%.

Z ďalších vymožeností sociálnej starostlivosti nášho štátu treba uviesť naše národné poistenie, ktoré je jedno z najlepších na svete.

Veď u nás národné poistenie už v roku 1949 sa vzťahovalo na 50% obyvateľstva, zatiaľ čo v USA nemocenské poistenie vôbec neexistuje a poisteniu pre prípad staroby a nezamestnanosti podlieha len 2,94% obyvateľstva. Pozrime sa však, aký je praktický význam tohto poistenia. Tak napríklad: zamestnanec má nárok na starobný dôchodok len za podmienok, že dosiahol 65 rokov a v tom istom závode pracuje nepretržite 30 rokov. Sú to priamo výsmešné podmienky, pretože im môže vyhovieť len niekoľko jednotlivcov. Je totiž zvykom kapitalistov v USA, že zamestnancov, ktorí dosiahli 40 rokov, prepúšťajú a vymieňajú za mladších a práceschopnejších.

Podpora z poistenia v nezamestnanosti je poskytovaná najviac po dobu 26 týždňov, čo jasne dokazuje, že väčšina poistených je z tejto podpory vylúčená, keďže prevážna väčšina nezamestnaných si v časoch krízy zamestnanie za 26 týždňov nenájde.

Oproti tomu u nás v roku 1950 sme rozšírili národné poistenie ešte na verejných zamestnancov a od 1. januára t. r. slúži národné poistenie aj členom vyšších typov JRD. Výdavky na nemocenské poistenie dosiahnu v tomto roku 15,712.000.000 korún, na dôchodky 28,326.000.000 korún, spolu 44 miliárd korún. Výdavky na rodinné prídavky vzrastú za rok 1951 o 28% oproti roku 1950, úmerne so vzrastom zamestnaných osôb.

V roku 1951 máme za úlohu prebudovať národné poistenie tak, aby slúžilo úlohám našej výstavby. To vyžaduje niektoré úseky národného poistenia preniesť priamo do závodov. Preto pristupujeme už teraz k budovaniu odbočiek národnej poisťovne priamo v závodoch, k zriaďovaniu závodných ambulancií, k distribúcii liekov v závodoch a podobne. Počet ambulancií národnej poisťovne sa oproti roku 1950 zvýšil o 105%. Ústavné liečenie dostalo v roku 1950 140.000 poistencov a ich rodinných príslušníkov.

Okrem toho naša vláda umožní ďalej v roku 1951 320.000 pracujúcim 14dennú rekreáciu. K tomu treba pripočítať ešte rekreáciu mládeže do 15 rokov, v rámci ktorej bude zrekreovaných 82.000 mladistvých a ďalej 232.000 detí. Na rekreáciu v roku 1951 je v našom rozpočte počítané s čiastkou 770 mil. korún, čo je o 26,2% viac ako vlani.

Pri rekreácii detí najväčšia zodpovednosť za úspešné prevedenie celej rekreačnej akcie leží na národných výboroch. Rozšírenie a prehĺbenie nášho priemyslu počíta v tomto roku so začlenením 260.593 žien. Na Slovensku máme začleniť 80.000 žien. To samozrejme predpokladá vytvoriť podmienky starostlivosti o deti pracujúcich matiek. Náš rozpočet na rok 1951 pamätá čiastkou 800 mil. na jasle a pôdohospodárske útulky. V jasliach musíme v tomto roku v celej republike získať 16.000 miest a v pôdohospodárskych útulkoch 80.000. Nie je bez zaujímavosti, že v roku 1945 mali sme na Slovensku v jasliach celkom 100 miest. Do roku 1950 sa tento stav zvýšil na 6.792 miest. Je to vo veľkej miere zásluha organizácie Československého sväzu žien a ľudovej správy. Tieto složky urobily na tomto úseku sociálnej starostlivosti neoceniteľné služby. Aj pre budúcnosť rátame s ich pomocou a podporou.

Nedostatkom našej práce na tomto úseku je, že sme doteraz nestačili ísť do hĺbky veci. Ešte nie je vo všetkých jasliach zavedený stály lekársky dozor, výživnosť podávanej stravy je často nedostatočná. Vo väčšine jaslí nám chýbajú izolačky pre choré deti, čo zapríčiňuje, že zamestnaná matka je nútená ostať doma pri každom onemocnení dieťaťa. Pokiaľ ide o personál, ukázalo sa, že nebolo správne určiť vekovú hranicu pre opatrovnice od 18-30 rokov. Nadobudli sme skúseností, že staršie ženy a najmä matky maly často lepší vzťah k tejto práci. S uspokojením môžeme konštatovať, že nedôvera k jasliam v radoch žien postupne mizne a bude ďalej závisieť na práci všetkých zainteresovaných složiek, aby dôvera v jasle bola natrvalo upevnená.

Náš rozpočet na tento rok ráta ďalej s čiastkou 740 mil. Kčs pre detské domovy, na udržovanie ústavov pre mrzáčkov, slepých, hluchonemých a pre výchovne. Na tomto úseku sme v tomto roku urobili kus práce, pretože sme len napríklad na Slovensku zlikvidovali pestúnsku starostlivosť. Aká to bola, vážené panie a páni, starostlivosť? Na Slovensku mali sme 5 tisíc detí, o které sa staral štát tým, že ich pridelil do pestúnskych rodín a prispieval na ich výchovu čiastkou 500 Kčs mesačne. Bilancia tejto výchovy bola žalostná. Tento prežitok kapitalistického spôsobu sociálnej starostlivosti zapríčinil, že prevažná väčšina týchto detí, dnes často vo veku 10-14 rokov, nevie čítať ani písať. Najmä v roľníckych rodinách ich používali na ťažké práce a do školy ich neposielali. Všetky tieto deti sme umiestili v detských domovoch a staršie sme začlenili do výroby ako učňov. Okrem umiestenia detí v detských domovoch sme získali možnosť vychovať z týchto kedysi opustených a žobrajúcich detí vzdelaných, sebavedomých a nášmu štátu oddaných občanov. V tomto roku je plánovaná likvidácia pestúnskej starostlivosti aj v českých krajinách.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci! Nie je možné, aby som sa tu zaoberala všetkými podrobnosťami nášho rozpočtu na úseku sociálnej starostlivosti. Už faktá, ktoré som tu uviedla, ukazujú radostné výsledky nášho mierového budovania, ukazujú, že položky nášho rozpočtu v odbore sociálnej starostlivosti, v odbore starostlivosti o človeka, rastú úmerne s tým, ako rastie, silnie a bohatne naša vlasť.

Záverom chcela by som však zdôrazniť aj tú skutočnosť, že hoci naša starostlivosť o človeka stojí na vysokej úrovni, máme pred sebou veľké ciele a úlohy starať sa ešte viac o pracujúceho človeka podľa vzoru Sovietskeho sväzu, kde je každý človek obklopený všestrannou starostlivosťou vlády, ako aj celej spoločnosti. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský: Přerušuji schůzi. Pokračovat budeme po polední přestávce v 15 hodin.

(Schůze přerušena ve 12 hod. 45 min. - opět zahájena v 15 hod. 3 min.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Zahajuji přerušenou schůzi.

Dále je ke slovu přihlášena pí posl. Karlovská. Prosím, aby se ujala slova.