Počet gymnázií na Slovensku vcelku vyhovuje. Uplatňuje sa zásada, že pri prijímaní žiactva na gymnázia majú prednosť deti robotníkov, malých a stredných roľníkov a ostatných pracujúcich, pravda s prihliadaním na nadanie a schopnosti uchádzačov, s prihliadaním na ich vzťah ku kolektívu a účasti v budovateľských úlohách.

Učebné predmety, v ktorých je mimoriadne dôležitá politická náplň, na gymnáziách vyučujú politicky najvyspelejší učitelia. Školské vyučovanie sa účelne dopĺňa záujmovými krúžkami, v ktorých si žiaci prehlbujú a doplňujú vedomosti v praktickom smere. Organizácia pionierov na prvom a druhom stupni škôl, ako aj školské sdruženie ČSM na III. stupni škôl sú dôležitou složkou školskej výchovy.

Po zániku učiteľských akadémií boly na Slovensku - tak ako v českých krajinách - zriadené pedagogické gymnáziá na urýchlené získanie potrebných učiteľov pre školy materské a národné. V celku máme 19 pedagogických gymnázií, ktoré obsahom vyučovania i využitím najlepších pedagogických skúseností stávajú sa ohniskami pedagogickej práce spojenej s naším novým životom. Učebný plán pedagogických gymnázií umožňuje absolventom prechod na vysokú školu, takže nebude to zatvorená ulička, ako boly kedysi učiteľské akadémie a učiteľské ústavy. Pedagogické poradne pri týchto pedagogických gymnáziách konajú dobrú úlohu ako ohniská výchovného ruchu v krajoch, pomáhajú a budú pomáhať učiteľom, absolventom prázdninových kurzov z radov robotníkov a roľníkov.

V poslednom roku sa rozšírila sieť sociálno-zdravotného školstva a škôl výživy, väčšinou reorganizáciou bývalých odborných škôl pre ženské povolania.

Odbornému školstvu ako významnej súčiastke nášho školstva treba venovať veľkú pozornosť tak so stránky jeho dobudovania s ohľadom na prepotrebné odborné kádre, ako aj so stránky skvalitnenia vyučovania s hľadiska potreby dobrých odborných, ale i politicky vyspelých učiteľov.

Je potešujúce, že sa výchove novej inteligencie z radov pracujúcich venuje patričná pozornosť so strany školskej správy na štátnych kurzoch pre prípravu pracujúcich na vysoké školy. Ukazuje sa, že absolventi robotníckych prípravných kurzov na vysokej škole študujú s dobrým prospechom. V robotníckej triede máme mnoho schopných talentov, ktoré sme povinní priviesť k uplatneniu. Rovnako vyššie školy pracujúcich, a to 33 škôl technického smeru a 41 škôl smeru pedagogického, splnia naše očakávanie, že z radov pracujúcich vyrastú nám dobré technické a učiteľské kádre. Z kurzov pre výchovu novej učiteľskej inteligencie z radov pracujúcich máme stovky učiteľov, ktorí znamenajú dobrý prínos pre výchovu v našich školách. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)

Dobrá starostlivosť sa venuje ukrajinským a maďarským školám na Slovensku.

Na slovenských vysokých školách pozorovať zdravý ruch. Študijná aktivita študentov rastie, duch vysokých škôl sa rázne prispôsobuje našej ceste, spejúcej k socializmu. Tento nový duch zaručuje, že naša vysokoškolská inteligencia, regrutujúca sa vo väčšine z robotníckeho a roľníckeho prostredia, bude nielen odborne vzdelaná, ale i politicky vyspelá, verná ľudu a socializmu.

A tu dovoľte mi spomenúť jednej veci, ktorá ma ako Slováka boli. Boly u nás na návšteve zo SSSR poslankyne a vynikajúce ženy, ktoré sa stretaly pri návšteve Slovenska s najširšou účasťou, s najsrdečnejším porozumením a láskou slovenského ľudu voči ním, ako predstaviteľkám bratských národov SSSR. A práve na jednej univerzite, neviem presne na ktorej fakulte, medzi profesormi stretly sa s akýmsi chladom a neporozumením. Myslím, že je na mieste, aby som i na tomto mieste konštatoval, kritizoval a pranieroval tento netakt a túto nezdvorilosť tých, ktorí nemajú vzťah k SSSR a drahým hosťom, ktorí k nám prídu, že k nim nemôžeme mať dôveru a že nemôžeme od nich očakávať, že našu vysokoškolskú inteligenciu budú dobre pripravovať. (Potlesk.) Ešte dobre, že je to len ojedinelý zjav, ale musíme byť ozaj ľudia podľa Fučíka bdelí a ostražití.

Slovenským a azda celoštátnym problémom je citeľný nedostatek dobrých učebníc na všetkých stupňoch škôl. Učitelia, vychovaní buržoáznymi školami, majú dosť ťažké položenie vychovávať socialistického človeka bez učebníc naplnených socialistickým duchom. Školská správa sa stará o odstránenie tohto nedostatku a v prejavovanom záujme medzi odborníkmi, učiteľmi a profesormi, i medzi rodičmi je záruka, že sa problém učebníc na celoštátnej linke dobre vyrieši. Výdatná je pomoc, ktorú nám v tomto smere poskytujú znamenité sovietske školské učebnice.

Školstvo na Slovensku prechádza skutočným hlbokým prerodom. lX. sjazd KSČ i IX. sjazd KSS dal tomuto prerodu vynikajúce podnety a smer. Slovenské školy, zbavené nedostatkov a chýb buržoázneho nacionalizmu, vychovajú nám novú socialistickú generáciu nových socialistických ľudí.

A tak ako mohutne rastie Slovensko na poli školskom, zaznamenať možno i netušený vzrast na poli osvetovom pri vzraste kultúrnej úrovne slovenského človeka. Revolučné výdobytky pracujúceho človeka, ktoré odstránily kapitalistické vykorisťovanie robotníkov a roľníkov, dokazujú, že sa výroba a produktivita práce na všetkých úsekoch hospodárskeho života zvýšila. Dobrý hospodársky rozvoj Slovenska je podmienkou veľkého rozvoja kultúrneho života na Slovensku. Pracujúcemu robotníkovi a roľníkovi pri technickom pokroku v práci zostáva viac času na kultúrny život.

Ako škola, aj osveta na Slovensku pomáha formovať nového socialistického človeka, budovateľa socializmu, úprimného priateľa SSSR a bojovníka za mier. Kultúrno-osvetová práca, usmerňovaná Povereníctvom informácií a osvety, deje sa plánovite a sleduje veľký cieľ socialistickej prevýchovy ľudu.

Ak pozrieme na niektoré štatistické datá z kultúrno-osvetovej práce na Slovensku a porovnáme ich s minulosťou, je nám zrejmý mohutný vzrast. Tak v r. 1950 bolo vcelku 220.000 osvetových akcií, z toho manifestácií, prednášok a preslovov 110.000, besied a hovorov 24.900, kurzov 13.000, odborných instruktáží pre osvetových pracovníkov 465, iných osvetových podnikov 71.000.

Napríklad vzrast verejných knižníc, čitární a čitateľov vidíme v tomto porovnaní: Na Slovensku bolo v r. 1946 obecných knižníc 2.186, v r. 1949 3.343, v r. 1950 3.571. Čitární bolo v r. 1946 28, v r. 1949 206, v r. 1950 300. Čitateľov bolo v r. 1946 63.000, v r. 1949 165.262, v r. 1950 224.000. Tomu primerane vzrástol i počet pôžičiek a vzrástol i počet kníh. Okrem toho boly okresné putovné knižnice, ktoré výdatné doplňaly počet kníh v obciach.

Nie sme spokojní s počtom čitární, no jednako možno vec charakterizovať tak, že na Slovensku krčiem ubúda, knižníc a čitární pribúda. (Potlesk.) A to je ohromné konštatovanie!

Na Slovensku sa pekne rozvíjajú čitateľské krúžky, ktorých je okrúhle 700. V nich vzrastá mocný výchovný činiteľ, ktorý dobrou prácou preniká do ľudových más robotníkov a roľníkov.

Knižnice, čitateľské krúžky a celá osvetová práca na dedinách a mestách dostáva výdatného pomocníka v osvetových besedách, ktoré sa začínajú organizovať. Tak, ako sú závodné kluby, obdobne sa organizujú osvetové besedy ako kultúrne a spoločenské strediská. Materiálne predpoklady týmto osvetovým besedám zaistia MNV. Kultúrno-osvetová práca na dedinách a v mestách v minulosti opierala sa len o dobrovoľných osvetových pracovníkov a o masové složky NF. Vedúci činitelia v osvetových besedách budú orgánmi kultúrno-osvetovej práce v najnižších složkách. Oni budú vedieť koordinovať celú osvetovú prácu jednotných masových organizácií, ktorá pôjde podľa pripraveného osvetového programu. Kultúrno- osvetová práca sa plánuje práve tak, ako i práce na iných úsekoch nášho života. A tu si postavme otázku: Čím sa zaoberá naša kultúrno-osvetová činnosť? Všetkým, čo je aktuálne v našom hospodárskom, kultúrnom, sociálnom a polit. živote. Budovateľské úlohy v rámci 5RP sú nielen predmetom na besedách a diskusiách, ale už sa o nich hovorí konkrétne v našich domácnostiach a v našich chalupách. Socialistické súťaženie, údernické a novátorské hnutie, popularizácia významných sjazdových usnesení, hospodárskych konferencií - to všetko má dnes ozvenu i na dedine, je predmetom diskusie, rokovaní, výmeny názorov medzi naším pracujúcim ľudom. Jedným z najaktuálnejších problémov je socializácia dediny, výstavba a dobudovanie JRD, traktorových staníc a všetkého, čo s tým súvisí. Prenášania skúseností z prvého socialistického štátu, zo Sovietského sväzu, najmä v rámci práce SČSP, deje sa zo dňa na deň na masovejšom základe. Slovenský ľud sa živo zaujíma o Sovietsky sväz, učí sa ruskému jazyku. V 4060 ĽKR osvojuje si ruštinu 77.000 kurzistov.

Veľký rozmach zaznamenávajú na dedinách divadelné ochotnícke krúžky. V stovkách dedín sa pri štátnej pomoci zriaďujú javiská a divadelné miestnosti, v ktorých mládež rozvíja svoje tvorčie schopnosti. Ochotnícke divadlá majú v podstate novú, socialistickú náplň, zabavia, poučia a človeka prevychovajú. Rozvíjajú sa i spevácke a hudobné krúžky i tanečné skupiny. Svojimi výkonmi dosahujú peknú úroveň.

Ľudová umelecká tvorivosť presúva sa do masových složiek, ale potešiteľne nám rastie aj profesionálne. SĽUK - Slovenský ľudový umelecký kolektív - získáva aj naozaj dobré meno. 160 nadaných spevákov, hudobníkov, tanečníkov, mládencov a dievčat z robotníckeho a roľníckeho prostredia, odborne vedených za výdatnej štátnej starostlivosti, predstavuje nám už dnes krásne reprezentačné umelecké teleso, na ktoré sme v mnohých prípadoch skutočne hrdí.

Významnú výchovnú úlohu konajú naše kiná a film. Vzrast kín za posledné 3 roky je naozaj rapídny. Roku 1948 bolo na Slovensku 286 kín. V roku 1950 malo ich podľa plánu byť 554 kín, ale bolo ich už 568. Do konca Gottwaldovej päťročnice má byť 880 kín.

Roku 1950 bolo 163.359 kinopredstavení s okrúhle 22 miliónmi návštevníkov. K dnešnému dňu je na Slovensku 579 kín.

Pokiaľ ide o slovenskú tvorbu nových filmov, aj tej si všímame a môžeme tu zaznameňať dobré výsledky. Miesto plánovaných 4 celovečerných a 25 krátkych filmov natočené bolo 5 celovečerných a 29 krátkych filmov. O tom, že ideová a umelecká úroveň slovenských diel stúpa, svedčí fakt, že sa slovenské filmy dostávajú i do zahraničia. Film "Priehrada" bol zakúpený Maďarskom, Bulharskom, Poľskom, SSSR, NDR, film "Katka" premietajú v Maďarsku, Bulharsku, Poľsku a NDR. "Vlčie diery" si zabezpečily štáty: Bulharsko, Poľsko, Albánsko, Rumunsko a Maďarsko.

Úprimnou radosťou nás napĺňá skutočnosť, ako rastie záujem slovenského ľudu o sovietský film. Roku 1947 sovietsky film v slovenských kinách navštívilo 2,500.000 návštevníkov, roku 1948 už 5 mil., roku 1949 8 mil. a roku 1950 už 10,5 mil. návštevníkov.

Všade tam, kde vkus návštevníkov nebol pokazený ľahkými operetnými filmami z kapitalistického západu, sovietsky film je nadšene vítaný. Jeho vplyv na prevýchovu slovenského ľudu stúpa úmerne s návštevou znamenitých sovietských filmov.

O stúpajúcej životnej úrovni, rovnako ako o kultúrnom vzraste Slovenska, svedčí vzmáhajúci sa počet rozhlasových koncesií. Pred februárom 1948 bolo na Slovensku 144.061 koncesionárov, roku 1949 zvýšil sa stav na 265.938 a 31. novembra 1950 bol stav koncesionárov 320.000; teda od roku 1948 sa viac ako zdvojnásobil. To znamená, že náš robotník, nás roľník má peniaze, má možnosť, aby si kúpil rozhlasový prijímač, aby sa ušľachtilo zabavil a aby sa i nadovšetko poučil. Predpokladaný počet koncesionárov na konci 5RP je 440.000. O výchovnom vplyve rozhlasu iste nikto nepochybuje.

Priaznivý je i stav kníh a časopisov na Slovensku. Roku 1950 vychádzalo na Slovensku 391 časopisov nákladom 155,321.000 a vytlačilo sa 1263 kníh nákladom 23,781.900. Aký je záujem o dobrú slovenskú knihu, ale i o českú knihu, svedčí výsledok Týždňa dobrej knihy a tlače. Veľká mobilizácia Týždňa dobrej knihy a tlače, ktorá prebiehala vo všetkých obciach na Slovensku od 25. novembra do 3. decembra 1950, dosiahla na Slovensku naozaj úspechu. Predalo sa 1,095.158 kníh za 51,149.053 Kčs. Ľudia na Slovensku kupujú knihy s oveľa väčším záujmom ako voľakedy. Pri porovnaní minulosti s dneškom vidíme, že pri jednej organizovanej akcii každý tretí obyvateľ Slovenska kúpil si jednu knihu. Táto skutočnosť je iste presvedčivá. Je na mieste vyjadriť našu radosť z tvorby našich spisovateľov, básníkov a umelcov. Významný slovenský hudobný skladateľ Eugen Suchoň svojou operou "Krútňava" vytvoril dielo, ktoré vystihuje slovenský národný charakter. Skladateľ Cikker získal mierovú cenu za svoju skladbu Zdravica Stalinovi. Tešíme sa z úspechov, ale nadovšetko z toho, že naši spisovatelia a umelci stále povedomejšie idú cestou socialistického realizmu, opierajú sa o prostredie pracujúcich ľudí a tvoria pre pracujúci ľud.

Kultúrna práca na dedine je úzko spojená s úlohami hospodárskeho zveľadenia dedín, so socializáciou dediny. Politické problémy a riešenie poľnohospodárskych otázok určujú náplň kultúrnej práce na dedine. Cítime a sme presvedčení, že JRD sú práve tak hospodárskou, ako i kultúrnou základňou slovenskej dediny.

Tak školská, ako i kultúrno-osvetová práca v celom našom štáte nie je už samoúčelom, ale má svoj hlboký smysel a veľký cieľ: vylúčiť pozostatky kapitalizmu v predstavách ľudí a vychovať ľudí nových, nadšených budovateľov plnšieho, radostnejšieho života v socializme a odhodlaných bojovníkov za mier.

Slovensko na celom úseku kultúrneho života rastie, lebo rastie i hospodársky. Za tento vzrast ďakuje vláde NF, ďakuje svojmu prezidentovi Gottwaldovi, ktorý múdrou správou dokazuje, že Slovensko, slovenský ľud má skutočne rád. Slovenský ľud túto lásku odpláca úprimnou činorodou láskou k svojmu prezidentovi. Ale slovenský ľud za to, že v ľudovodemokratickej Československej republike hospodársky i kultúrne mohutne rastie, za dobré podmienky svojho rozvoja ďakuje i svojmu osloboditeľovi, Sovietskemu sväzu a Stalinovi. V bratskom sväzku s českým národom, v úprimnej dôvere v Sovietsky sväz slovenský ľud ide rozhodne v ústrety mieru, väčšiemu hospodárskemu, kultúrnemu a sociálnemu rozkvetu a tak v ústrety šťastiu.

A štátny rozpočet na rok 1951 v nemalej miere prispeje k novému hospodárskemu a kultúrnemu zveľadeniu Slovenska, aby ono nebolo slabým miestom, ale aby v celej silnej Československej republike tvorilo mohutný pilier mieru, mohutný pilier šťastie nášho pracujúceho ľudu. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalším prihláseným rečníkom je p. posl. Hendrych. Prosím, aby sa ujal slova.

Posl. Hendrych: Paní a pánové!

Naše rozprava o státním rozpočtu na r. 1951 je velkou mírovou manifestací. Cifry našeho rozpočtu jsou výmluvnými svědky našeho mírového budování. Za nimi jsou stavby nových závodů, přehrad a elektráren, za nimi je tvořivá práce našich lidí, kteří u vysokých pecí, v uhelných slojích, u soustruhů, na polích i v zahradách zdvíhají stále výše naši velkolepou mírovou stavbu socialismu. Za ciframi našeho rozpočtu je radostný život našich dětí i spokojenost starých lidí, kteří bez bídy mohou žíti své klidné dny. Rozpočet mluví o našem školství, o sociální a zdravotní péči, o tom, jak se náš lidově demokratický stát stará o rozvoj umění i o kulturní potřeby lidu. Rozpočet, který projednáváme, je obrazem našeho nového světa, který chce žíti v míru a bojuje za mír.

Chtěl bych, paní a pánové, připojit několik poznámek, týkajících se otázek výchovy našeho lidu, výchovné práce, kterou provádí naše osvětová služba, náš tisk a rozhlas a dotknouti se také výchovného poslání našeho umění. Není možno nikdy přeceniti význam naší výchovné práce, jejímž cílem je vychovávat lidi socialisticky uvědomělé, bezmezně oddané své vlasti, milující našeho osvoboditele a ochránce - veliký Sovětský svaz, vychovávati lidi politicky a pracovně aktivní.

"Stát je silný" - praví Lenin - "jsou-li masy uvědomělé." Je silný tehdy, když masy o všem vědí, o všem mohou vysloviti úsudek a ke všemu přistupují uvědoměle."

Starý kapitalistický režim záměrně ponechával široké masy v neuvědomělosti. Bylo pro něj výhodnější, když lidé byli zaostalí a nevědomí. Dával jim jen tolik vědomostí, kolik bylo třeba k lepšímu využití pracovní síly, k jejímu výhodnějšímu vykořisťování. Náš nový socialistický režim má přímý zájem na stále větší uvědomělosti širokých mas, na znalostech lidí, protože tito naši lidé spravují stát, řídí hospodářství, a k tomu je potřebí mnoho znát a vědět. Oč více musí znát dnes dělník v socialistickém závodě, když se podílí na vedení závodu, když chce projevit svou iniciativu, když chce přistupovat uvědoměle ke své práci! Oč více musí znát dnes rolník v JZD, když se stal podílníkem dvou set i vícehektarového družstevního hospodářství, když chce hospodařit novým způsobem, když chce od malého políčka přejít k práci na širých družstevních lánech. Náš nový život více požaduje na technicích, učitelích a jiných dalších pracovnících. Stále více platí, že s tím, co stačilo včera, dnes nevystačíš a daleko nedojdeš!