A tak je tomu, přátelé, také v Jugoslavii. Vládnoucí klika Tito, Rankovič dostala ve strategii imperialistů úkol vystupovat pod maskou socialistů. Po odhalení zásluhou VKS (b) a Informačního byra komunistických stran tato jejich úloha byla značně ztížena. Požadavky, které nyní dolaroví páni Titovi kladou dnešním bělehradským vládcům, jsou stále více v rozporu s vlajkou socialismu, pod níž se Tito lživě ještě pokouší plout. Přidělili jim nejšpinavější práci - trockistické pomluvy proti SSSR a lidovým demokraciím, provokatérské napadání tábora míru. A zároveň je nutí k restauraci kapitalismu, k likvidaci pětiletky, k aktivní účasti na válečných přípravách, k poskytování vojenských základen pro imperialistický útočný plán. To vše spolu se surovým pronásledováním vlastenců, skutečných statečných komunistů - internacionalistů, strhuje masku "socialisty" a "revolucionáře" a odhaluje Tita jako fašistu, za něhož jej ostatně označila již resoluce Informačního byra 1949. Masku socialisty mu nemůže již vrátit jednání s frankfurtskou internacionálou pravicových socialistů, která ostatně již při svém vzniku odhalila se jasně jako agentura amerických podněcovatelů války. A jugoslávský lid, který se denně trpkou zkušeností přesvědčuje o pravdivosti resolucí Informačního byra o degeneraci jugoslávského režimu, zesiluje svůj odpor a pevně věříme, že zmaří plány imperialistů také ve své nešťastné zemi.

Tím větší je odpor nejširších lidových mas celého světa, které si uvědomují strašné důsledky, do jakých je žene politika imperialismu. Stále roste tento odpor. Mohutné hnutí obránců míru vykazuje neustálý vzestup. Proti nejednotě a proti rozpakům v táboře imperialismu, překonávaným jen křečovitým brutálním nátlakem, stojí tu skutečně organická bojová jednota lidu, lidu všech zemí, manifestovaná právě v  těchto dnech imponující číslicí 562 milionů těch, kdo podepsali výzvu za Pakt míru. Zahraniční politika naší vlády ztotožňuje se s přáním a tužbami těchto milionů. Opřena o tuto mohutnou sílu bojuje věrně po boku Sovětského svazu také na půdě OSN proti silám imperialismu, zavlékajícím tuto organisaci na cestu bývalé Společnosti národů a přeměňujícím ji proti duchu Charty v orgán útočné americké politiky. Dává svobodě a nezávislosti našich národů, bezpečnosti našich hranic takto ještě širší a silnější základnu v bojové solidaritě světového mírového hnutí.

Politika světového mírového tábora a v tom také zahraniční politika naší vlády je politikou sil dějinného pokroku lidstva, smeřujícího k vítězství socializmu. Její vítězství je zajištěno dějinnou zákonitostí. Již nyní jsme si vědomí toho, že síly míru převyšují síly válečných štváčů. Proto se mírový tábor a také naše zahraniční politika nebojí sebe křečovitějších hrozeb a řinčení zbraní v kapitalistickém světě, jak to vyjádřilo vládní prohlášení již v r. 1948. Vědomí spravedlivosti naší věci, vědomí dějinné perspektivy vítězství dává nám pocit hrdého a sebevědomého klidu. Tento pocit ještě v nás a ve všech lidech dobré vůle na celém světě znovu upevnila, posílila a zvýšila moudrá a pevná slova generalissima Stalina v rozhovoru s dopisovatelem Pravdy ze 6. října t. r. lmperialističtí váleční štváči odmítali nebo se snažili utajit či aspoň znetvořit před lidem svých zemí hlas míru, jimž právě v poslední době zesíleně mluvil sovětský lid k celému světu. lmperialisté nechtěli vzít na vědomí projev upřímné vůle k míru, jimž Pravda odpověděla na pokrytecké tirády Morrisonovy a jimž presidium Nejvyššího sovětu odrazilo licoměrné štvanice Trumanovy. Nenávistně a hrozivě řinčeli zbraněmi, aby zastrašili zejména lid kapitalistických zemí. V omezené důvěře v lidskou zapomnětlivost znovu mávali atomovou zbraní - i když již z roku 1947 a z roku 1949 znovu musili znát, že tato zbraň již dávno není jejich monopolem. Na tyto všechny zběsilé hrozby odpověděl Stalin a jeho slova rozbila hnusnou a nelidskou lež o americkém monopolu atomové zbraně. Všechny poctivé lidi, bojovníky za mír, které již jeho předchozí únorový projev mobilisoval k usilovnějšímu zápasu, naplnila jeho slova pocitem jistoty a bezpečnosti. Znásobila jejich síly v boji za zákaz atomové zbraně a za účinnou mezinárodní kontrolu tohoto zákazu. Pro nás, šťastné lidi socialistické části světa, zvýšila ještě naše sebevědomí a hrdost. Ano, také my jsme připraveni, bude-li to třeba, přivítat útočníka v plné zbroji. (Potlesk.) Ale ve slavném Stalinově projevu jde ještě o něco více. Víme, že sovětský člověk, že sovětská země, za jejímž zářným vzorem jdeme veškerým svým úsilím našeho lidu také my, není v ničem - ani v oblasti atomového bádání - pozadu za kapitalistickým světem. Nepotřebuje se bát ani nejstrašnějších zbraní, které kapitalisté ve své nelidské nenávisti vymýšlejí a konstruují proti němu a proti nám. Je to proto, že sovětský člověk, člověk velké stalinské epochy, má něco daleko více, než může proti němu vymyslit a postavit pomírající svět kapitalismu. A tu, vážení přátelé, myslíme všichni na skvělé výsledky sovětské vědy a techniky, přetvářející přírodu, na nádherné stavby komunismu, z nichž první jsou již dokončovány právě v těchto dnech, aby otevřely před sovětskými lidmi a před celým lidstvem nové skvělé perspektivy. To, co mají sovětští lidé, to, co máme dnes již také my a společné s námi lid našich spojenců, lid Čínské lidové republiky, hrdinné Koreje i Vietnamu, to, co má mohutné stamilionové mírové hnutí v čele s dělnickou třídou, to je zbraň, jejíž tajemství kapitalismus nemůže vypátrat a nikdy se ho nezmocní. Je to zbraň veliké dějinné pravdy, která je na naší straně, pravdy, která oživuje lidové masy, vytvářející u nás novou skutečnost a bojující za její vítězství na celém světě. Touto pravdou je řízena také zahraniční politika naší vlády. A proto se zahraniční politikou vlády Ant. Zápotockého projevují bezvýhradný souhlas nejširší vrstvy našeho národa a podporují ji svou tvůrčí budovatelskou prací, s ní projevujeme svůj souhlas aktivní součinností také my, volení zástupci našeho statečného lidu. (Potlesk.)

Místopředseda David (zvoní): Slovo dále má poslanec Pokojný.

Posl. Pokojný: Slávne Národné shromaždenie!

Od časov februárového víťazstva ľudovej demokracie sme svedkami základných zmien vo všetkých sektoroch nášho života. Vidíme, ako sa mení zo starej spoločenskej štruktúry nová spoločnosť a ako úspešne prechádzame z kapitalistického systému do systému socialistického. Staré hodnoty sa ukázaly labilnými a nevyhnutne musely byť zamenené hodnotami trvalejšími. Víťaziaci duch pokroku a vedeckého socializmu dal sa do budovania celkom nového sveta, ktorý vo svojich vedúcich zásadách nemá nič spoločného so svetom starým, neodvratne odsúdeným k zániku. Vidíme tiež, ako sa na podklade socialistickej zákonitosti mení celá naša hospodárska sústava, aby sa pevne začlenila do nového rámca.

Celý tento veľký prerod, akého dejiny dosiaľ ešte neboly svedkom, má len jediný cieľ, jediné poslanie: skončiť so systémom triedneho vykorisťovania, vytrhnúť ľud z poníženia a spraviť ho pánom svojho osudu, aby sa vyzdvihol z biedy do blahobytu, podmieneného výdobytkami socializmu. Tridsaťročné skúsenosti zo Sovietskeho sväzu ukázaly, že jedine cesta k socializmu môže vyviesť pracujúceho človeka z beznádejnosti kapitalistického systému na výšiny nového, spravodlivého sveta.

My v ČSR, ale zvlášť na Slovensku vidíme, ako sa mení tvárnosť celej krajiny v prospech pracujúceho človeka. Odjakživa gniavený a vykorisťovaný drobný slovenský človek pozoruje, že už mu nehrozí bieda z nezamestnanosti a že nemusí viac za kúskom chleba do cudziny. Rad-radom miznú s odstránením vlády kapitalizmu všetky doterajšie hniezda príslovečnej slovenskej biedy, a tam, kde sa doslovne nebolo čoho uchytiť, rastú dnes mohutné továrenské objekty s nekonečnými možnosťami trvalého zárobku, ba priam blahobytu. Kde sú už časy, keď českí peňažní a priemyselní magnáti z ohľadu na svoje vlastné záujmy pokojne zatvárali celý rad výrobných podnikov na Slovensku. To sa mohlo stať len za kapitalizmu, ktorému bol celkom ľahostajný osud pracujúceho človeka, či už išlo o Slováka, Maďara alebo Nemca. Ako by potom náš ľud nebol nadšený, keď vlastnými očami a na zvrate vlastného osudu vidí, ba priam hmatá ten úžasný rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou! Ako by neblahorečil socializmu, ktorý z ubitého bedára spravil dobre zabezpečeného, sebavedomého pracovníka a z povestne chudobného Slovenska krajinu prosperity a veľkej budúcnosti.

Industrializácia Slovenska sa ukázala najväčším darom pre slovenský pracujúci ľud a zaiste patrí naša najúprimnejšia vďaka všetkým činiteľom, ktorí sa v tejto veci najviac zaslúžili. Popohnali Slovensko nie o roky, ale o celé desaťročia napred a umožnili mu, aby dohnalo všetko, čo dosiaľ nevlastnou vinou zameškalo. No, ale ako by sa toto mohlo stať, nebyť februárového víťazstva robotníckej triedy pod vedením jej milovaného vodcu, prezidenta republiky Klementa Gottwalda! (Potlesk.)

Rovnako radostný proces sa odohráva od tých veľkých dní aj na našom roľníckom vidieku, na našej dedine. Naša dedina tiež nastúpila na nové cesty a postupne sa odvracia od starého spôsobu pôdohospodárskej výroby. Zakladaním Jednotných roľníckych družstiev zaznamenáva družstevnícke hnutie medzi našimi roľníkmi vždy väčšie a prenikavejšie úspechy. Najmä v zaostalejších krajoch, kde sa o pokročilejšej strojnej technike dosiaľ ani nesnívalo, je až nápadný rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou. Naši roľníci sami poznávajú neporovnateľné výhody družstevného obrábania pôdy, najmä vyššieho typu, proti doterajšiemu spôsobu pôdohospodárskej výroby. Pritom ide o získavanie nových družstevníkov cestou rozumného presvedčovania, ktorá sa aj u nás najlepšie dokázala.

A ako industrializácia Slovenska, tak aj postupná socializácia našej dediny má za následok zmenu v jej tvárnosti, zmenu, ktorá je len v jej prospech. Známy sedliacky konzervatizmus, nedôverčivý voči všetkým novotám, badateľne a dosť rýchlo ustupuje pred pokrokom, ktorý si úspešne razí cestu aj na poli poľnohospodárskej prvovýroby. Z dediny veľkých statkárov, z dediny veľkých majetkových rozdielov a spoločenských priehrad sa nevyhnutne stáva dedina socialistická, i keď sa táto historická zmena nedeje prekotne, ale rozmyslene, vážne, dôsledne. Najvýdatnejším faktorom v šírení družstevníckeho hnutia u nás sú dosiaľ dosiahnuté úspechy už vybudovaných JRD vyšších typov, ktorých počet neustále vzrastá.

Máme všetci radosť z tohoto socializačného vývoja u nás, lebo vidíme, ako je to na úžitok a prospech pracujúcemu drobnému a strednému roľníkovi a tým i na prospech celej pracujúcej spoločnosti. Je to dôležité tým viac, nakoľko Slovensko predstavuje dosiaľ ešte vždy krajinu s prevážnou pôdohospodárskou výrobou.

Tento radostný rozrast národného majetku a táto so dňa na deň vždy viac mohutnejúca výroba už sama sebou vyvoláva v našom človeku túhu po mieri, aby mohol aj užívať ovocie lopotnej, tvrdej práce. No i z vlastnej prirodzenosti a z hlbokého mravného presvedčenia miluje mier a je jeho neochvejným zástancom. Netreba ho zvlášť presvedčovať, veď už i v jeho kresťanskom svetonázore je obsadená nenávisť k násiliu, k vojne! Môže nás mimoriadne uspokojiť, keď konštatujeme, že celý náš národ bez rozdielu vierovyznania jednotne stojí proti vojne a je za vec mieru. Už nielen drobné vlastenecké duchovenstvo ide s ľudom proti rozvracačom mieru a pokoja, ale i vyšší cirkevní predstavitelia idú v radoch bojovníkov za mier. Idú s ľudom, lebo inak nie je ani možné. Je to preto, lebo veriaci sa presvedčili, napriek všetkým ohováračkám zo zahraničia, že pomer medzi štátom a cirkvou sa dobre upravil. Veriaci denne vidia, že ich náboženské presvedčenie opravdu nie je ohrozené. Veriaci ľud už spolu so svojimi duchovnými plne a spontánne sa stavia do tábora obrancov mieru.

Náš človek celou svojou povahou je mierumilovným človekom; no keď treba neváha bojovne postaviť sa proti každému rušiteľovi mieru. Preto mu tak prirástlo k srdcu veľké mierové hnutie, vedené Sovietskym sväzom, a preto si pokladá za česť byť členom stámiliónového mierového tábora. Vec mieru je i jeho vecou, lebo vie, že jedine nerušený mier mu umožňuje radostný postup k všeobecnému blahobytu a že jedine mier mu zaručuje nerušenú budovateľskú prácu, ktorá sa stala jeho životným programom.

Sme plne presvedčení, že stámiliónový tábor mierumilovných ľudí vec mieru aj ubráni, lebo v jeho čele stojí víťaz Veľkej vlasteneckej vojny, generalissimus mieru, Stalin!

Mierumilovná politika našej vlády ako i vlád iných ľudovo - demokratických republík nesie už svoje blahodárne ovocie v našom najbližšom okolí. Toho zjavným dokladom je aj oficiálna návšteva prezidenta susednej spriatelenej Nemeckej demokratickej republiky.

Pritom si musíme uvedomiť, že bolo to vôbec po prvý raz, čo hlava nemeckého štátu oficiálne navštívila hlavné mesto Československa, odhliadnuc od Hitlera, ktorý ho síce navštívil, ale ako uchvatiteľ, ako zločinný lupič a vrah. V minulosti nikdy neboly vzťahy medzi dvoma týmito susednými národmi také, aby umožnily vzájomné návštevy hláv oboch štátov, lebo nedovoľovala to politika vládnucej vrstvy, ktorá išla za svojimi zvláštnymi mocenskými cieľmi a pritom nehľadela na to, že prirodzenou túžbou oboch národov je žiť a prospievať v mieri. Preto teraz to úprimné nadchnutie pražského obyvateľstva, keď uvítalo prezidenta susednej ľudovodemokratickej Nemeckej republiky ako zvestovateľa a spoluuskutočňovateľa nových časov, v ktorých už nejestvuje národná zášť, nijaké šovinizmy, ale solidarita pracujúcich ľudí, oslobodených od všetkých nerestí buržoázneho nacionalizmu. Za minulosťou bola spravená čiara; je nová prítomnosť dobrej susedskej pohody, dobrého susedského spolunažívania, ba úprimného priateľstva, ako to vyznelo z prejavov oboch prezidentov. To je taký veľký dejinný klad, že si ho musíme dobre uvedomiť, aby sme pochopili jeho mimoriadny význam nielen pre nás, nielen pre našich nemeckých priateľov, ale i pre politický vývoj Europy, ba i celého sveta.

Ukázalo sa pritom nad slnko jasnejšie, že jedine na podklade ľudovej demokracie možno hladko urovnať všetky národné a národnostné rozpory a priviesť ich do súzvuku. To vidíme napokon aj v prípade našich vzťahov k susednému Maďarsku. V minulosti vládnuce triedy sa dobre postaraly o to, aby medzi oboma štátmi vždy vládlo nepokryté nepriateľstvo, z ktorého maly osoh len ony samy, resp. veľké zbrojárske podniky, ovládané medzinárodnými kapitalistami. To bola vždy stará osvedčená politika týchto parazitov ľudskej spoločnosti. No len čo boly odstránené tieto príčiny, ako čarom zmizly aj následky. Niet viac nenávisti a rozporov medzi nami! Takmer odveké nepriateľstvo medzi národom maďarským a slovenským razom prestalo, keď boly odťaté korene buržoázno-nacionalistickému šovinizmu. Ešte pred nedávnom bolo by sa azda zdalo utópiou veriť, že po odvete túžiace rozpálené hlavy našich južných susedov, vedených heslom: "Nem, nem soha!" maly by nám podať priateľsky ruku ku spolupráci. A hľa - padla nenávisť, je koniec šovinistickej revanšistickej politiky! Odstránil ich nový duch, ktorý po víťaznom zdolaní ducha reakcie ujal sa vlády v oboch susedných krajinách; duch ľudovej demokracie, opierajúci sa ozaj o túžby a snahy pracujúceho ľudu. Nikdy by to neboly dokázaly vlády buržoázne - a ony to z pochopiteľných príčin ani nechcely! Musely prísť vlády ľudových demokracií, aby spravily škrt cez minulosť a vybudovaly nové pevné základy medzinárodných vzťahov. Ukázalo sa, že vlastne chceme všetci jedno a to isté, že sme priatelia, že chceme v mieri spolunažívať, tvoriť, budovať, a keď treba, i jeden druhému pomáhať.

Takéto takmer zázračné veci dokázal a neprestajne dokazuje duch socializmu tam, kde sa už ujal vlády. A zasa musíme znovu prejavovať svoju úprimnú, zo srdca prameniacu vďaku veľkému mysliteľovi a štátnikovi Stalinovi, lebo on to bol, ktorý ukázal národnostnej politike celkom novú cestu a sám ju uviedol zdarne do života, keď jedinečným spôsobom uviedol do harmonického súžitia všetky národy obrovitého Sovietskeho sväzu. Bol to praktický príklad dokonalého usporiadania vzťahov medzi národmi a národnosťami, i keby boly medzi nimi akékoľvek rasové alebo vzdelanostné, príp. historické rozdiely. A bola to pod vedením svojho predsedu a prezidenta Klementa Gottwalda Komunistická strana Československa, ktorá sa po predchodiacich nezdaroch bývalých vlád podujala na podklade tejto stalinskej národnostnej politiky vyriešiť tieto ťažké problémy a priviesť ich k plnému zdaru. Len tomu môžeme ďakovať, že dnes máme také srdečné vzťahy k štátom, ktoré sme u nás dosiaľ pokladali tradične za nepriateľské.

A práve v týchto nových, úprimných vzťahoch k našim susedom sa najvýraznejšie prejavuje duch obrodeného československého vlastenectva, ktoré nestavia na šovinizme, na prázdnom fángličkárstve, ale na plodnej spolupráci a vzájomnom porozumení. Takto pojaté a uskutočňované vlastenectvo prináša trvalé hodnoty a je veľkým prínosom k všeobecnému dorozumeniu medzi národmi a k zaisteniu svetového mieru.

Slávne Národné shromaždenie, vo vedomí tohto nového, obrodeného československého vlastenectva, podloženého prácou usilovných rúk a vytríbeného umu pracujúcej triedy za Stranu slobody vítame prejav pána predsedu vlády. Úsilie vlády v ďalšom budovaní republiky na ceste k blahobytu budeme my, poslanci a príslušníci Strany slobody, plne podporovať. (Potlesk.)

Místopředseda David: Přerušuji schůzi na 10 minut.

Podpredseda Žiak: Otváram prerušenú schôdzu. Pokračujeme v rokovaní.

Dávam slovo ďalšej z prihlásených a prosím pi posl. Mouralovou- Úlehlovou, aby sa ujala slova.

Posl. dr. Mouralová-Úlehlová: Vážené Národné shromaždenie, pánovia a panie, súdružky a súdruhovia!

Závažná čiastka prejavu predsedu vlády súdr. Zápotockého sa zaoberá otázkami rozvoja nášho hospodárstva. To je samozrejmé v našej krajine, kde vláda skutočne vedie a riadi hospodárstvo, kde - ako hovorí ústava - národné hospodárstvo slúži ľudu a celý hospodársky život sa rozvíja podľa plánu, tak, aby bol zabezpečený plynulý rozvoj výrobných síl, aby vzrastal spoločenský blahobyt a aby bol vybudovaný socializmus v našej krajine.