K zvládnutiu týchto úloh bude potrebné účinnej spolupráce dopravy so všetkými hospodárskymi sektormi, ako aj s ľudovou správou. Že táto spolupráca nie je ešte dostatočná, svedčí fakt, že ešte máme stále mnoho nehospodárnych, protismerných prepráv, najmä v železničnej doprave.

Tak napríklad lomový kameň sa vozí zo stanice Rakšice do stanice Ostrava-Kunčice; to je vzdialenosť 215 km; naproti tomu sa ten istý kameň vozí zo stanice Odry na Ostravsku na strednú Moravu. Alebo: 11. 2. 1952 bol podaný v Hnúšti na Slovensku vagón reziva do Ostravy-Kunčíc, vzdialenosť 288 km, a vieme, že sliezske píly majú dostatok takéhoto reziva vo vzdialenosti len niekoľko desiatok kilometrov. Tiež sa často vyskytujú prípady, že tovar vinou zlej distribúcie putuje po našich dráhach a márne hľadá príjemcu. Tak napríklad 19. 1. 1952 boly Čs. stavebným závodom v Jihlave-mesto pristavené vagóny s liatinovými rúrami, poslané zo stanice Svinov-Vítkovice. Dňa 21. 1. 1952 boly vozy s novými nákladnými listami poslané do Třebíče, kde došli 22. 1. o 10. hod., a ten istý deň o 14. hod. boly znovu podané do Ždiaru nad Sázavou. Celkom bolo zaplatené za tieto dva vozy 42.625 Kčs. Dovozné zo Svinova-Vítkovíc priamo do Ždiaru činí však 22.591 Kčs. Teda zbytočne bolo zaplatené 20.034 Kčs. Iste by bolo zaujímavé vedieť, kto týchto 20.000 Kčs uhradí. (Předseda vlády Zápotocký: Ať se to zjistí!) Toto ovšem nie je všetko. To je vyčíslená škoda len na poplatkoch; ale každý odosielateľ musí v prvom rade vidieť, že každý ložený vagón potrebuje ku svojej preprave na 100 km priemerne 250 kg uhlia.

Ďalšou ťarchou dopravy je predržovanie vozňov. V roku 1951 bolo predržaných železničných vozňov vcelku asi o 32 mil. hodín a prepravci zaplatili na zdržnom viac ako 370 mil. Kčs. A čo je najzávažnejšie, že tieto vagóny mohly za týchto 32 mil. hodín vykonať dôležitú produktívnu prácu v našom hospodárstve. Týmito zbytočnými nákladmi sme v pravom slova smysle "prešustrovali" ²/₃ novej vysokej pece. Naši politickí a hospodárski činitelia sa musia v súvislosti výstavby celého hospodárstva učiť tiež dopravne myslieť, aby sa neopakovali chyby ako pri pláne výstavby Ostravska, kde sa na dopravu zabudlo; teraz nám to robí ťažkú hlavu. Je nutné, aby prepravy príliš dlhé a príliš krátke, ako aj protismerné, ktoré sú nehospodárne, boly z našej železničnej dopravy vymetené.

Železnici je nutné umožniť rovnomerným plnením výrobných úloh a plánovaním nárokov, aby mohla byť rovnomerným plynulým pásom, spojujúcim miesta spotreby a výroby. Príkladnú iniciatívu pracujúcich v ČKD Stalingrad pri vykládke a nakládke je potrebné rozšíriť na všetky závody a prekladištia. Tiež iniciatívu KNV Liberec v súťaži o najlepší kraj v hospodárení so železničnými vagónmi treba zavádzať, kontrolovať a vyhodnocovať.

Ľudová správa môže hodne pomôcť doprave, keď bude venovať väčšiu pozornosť krajským dopravným komisiám. Máme skúsenosti, že kde tieto komisie dobre pracujú, tam sú aj pekné výsledky. Musíme si uvedomiť, že doprava je majetkom nás všetkých, a preto je povinnosťou každého, ktorý príde s ňou do styku, aby mal k nej správny pomer socialistického vlastníctva.

A teraz mi dovoľte niekoľko slov na nás samotných, dopravných zamestnancov. Mnoho oprávnených sťažností našej verejnosti je na meškanie dopravy, najmä dopravy pracujúcich do zamestnania. Okrem iných nepríjemností musia dopraváci vidieť to, že zmeškanie len 5 minút denne znamená pri každých 100.000 prepravovaných osôb, že na plných 8 hodín je vyradených 1.000. pracovníkov. A to už je nejaká zodpovednosť!

V nákladnej doprave nie je situácia omnoho lepšia. I keď rýchlosť vlaku je omnoho vyššia, pohybuje sa obeh tovaru okolo 3,6 km za hodinu. To znamená, že náš tovar chodí po železnici ako peši, ba ešte horšie. (Veselosť.) Preto je úkolom v tomto roku snížiť dobu pobytu vozňov v staniciach najmenej o 10 %, čím bude ušetrené 400 mil. Kčs. Tiež zvýšenie cestovnej rýchlosti o 10 % znamená ušetrenie ďalších 400 mil. Kčs. Uvedené čiastky úspor (2X400 mil. Kčs) sa týkajú len úspor na investíciách do vagónov.

Čiernym biľagom v práci dopravákov sú ešte stále časté nehody, poruchy a závady. Aké škody na ľuďoch a hospodárstve nám táto nekvalitná práca zapríčiňuje, mnohorazy ani nevieme vyčísliť. S týmto problémom sa musia dopraváci čím skôr vysporiadať, veď ide im o ich dopravácku česť. S týmito zjavmi úzko súvisí otázka pracovnej disciplíny. Lebo kde nie je uvedomelá, pevná kázeň, tam je zmätok, a kde je zmätok, tam je živná pôda triedneho nepriateľa. Ešte sa stále vyskytujú prípady opilstva, nenastúpenie do služby a iné porušenie žiadúcej disciplíny. Niektorí pracujúci kladú svoje osobné záujmy nad záujmy celku. V bývalej republike bola kázeň udržiavaná strachom pred nezamestnanosťou, hladom a biedou. Vtedy zamestnávateľ povedal: "Keď nechceš robiť tak, ako ja chcem, môžeš ísť, na tvoje miesto čaká 10 iných!" A teraz, keď robíme pre seba, ešte sa nájde taký pracujúci, ktorý, keď je od neho žiadané, aby riadne plnil svoje povinnosti, povie: "Nepáči sa ti, ako pracujem? Môžem ísť, čaká 10 iných miest!" Takto sa zneužíva to, za čo tiekla robotnícka krv. Disciplína však musí byť chápaná v prvom rade samotnými vedúcimi, ktorí svojim jednaním a postupom získajú dobrovoľnú pracovnú kázeň u svojich zamestnancov. Že to ešte nevedia, svedčí prípad jedného zodpovedného činiteľa na olomouckom riaditeľstve ČSD, ktorý prehlásil pri jednej príležitosti shromaždeným zamestnancom: "Tak od 1. apríla zavedieme štátnu disciplínu!" - Tak to znamená, že do 1. apríla si môže robiť každý čo chce (Veselosť.), a potom zavedieme štátnu disciplínu jednoduchým administratívnym opatrením, pomocou vydaného rozkazu alebo vestníka! Takto byrokraticky chápať štátnu disciplínu!

K tomu, aby sme mohli zaviesť poriadok do dopravy, musia vedúci činitelia konkrétne viesť a riadiť im sverený úsek. Osobná zodpovednosť ešte nie je na patričnej výške. Pracujúci právom kritizujú, že zodpovednosť vedúcich je síce vyjadrená výškou platu, aké konkrétnu zodpovednosť stále ešte nevidia.

Je tiež žiadúce stále zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov. K tomu nám majú slúžiť závodné školy práce. Zatiaľ formy a metódy v týchto školách sú nevyhovujúce. Povinné školenie je ešte vždy považované za formálny administratívny úkon, a podľa toho sú aj výsledky. Bolo zistené, že preklady, dokumentačný materiál z SSSR je síce pekne uložený v skriniach, ale nikomu nenapadne, aby tento skvostný materiál bol použitý pri vyučovaní. Do našich škôl majú chodiť vedúci činitelia, technici, novátori radiť a pomáhať zamestnancom riešiť súčasné problémy prevádzky, ako to robia v SSSR.

No, vedľa týchto nežiadúcich zjavov však široké masy statočných dopravákov dokazujú rozvíjaním nových pracovných metód a uplatňovaním skúseností sovietskych pracovníkov svoju snahu pomôcť a dopravne zaistiť výstavbu socializmu. Naši najlepší pracovníci ako Hrabal, Pech, Mátyáš, Nikodýmová, Merta, Matejčík, Daňko, Gaboda, Mudraninec dali príklad, ako je možné rozvíjať u nás zastaralé normy. Naši dopraváci na železnici, v automobilovej, vodnej, leteckej a mestskej doprave denne bojujú za vyššiu produktivitu práce. Dnes je jasne dokázané, že s terajšími dopravnými prostriedkami a zriadeniami by sme neboli zvládli vlaňajšiu zvýšenú dopravu, nebyť toho, že naši súdruhovia zaviedli sovietske metódy päťstovkárov, ťažkotonážnikov a komplexnosť brigád pri posune. (Potlesk.) Mená súdruhov Blaženova, Lunina, Korobkova, Katajeva a Korabelnikovej sú navždy zapísané vo vďačných srdciach našich dopravákov.

Pri zavádzaní nových metód práce na širokú základňu musia v prvom rade pomôcť našim novátorom vedúci podniku a technici. Na tomto úseku ešte sú hodne dlžní našim pracujúcim. Ich vlasteneckou povinnosťou je zaistiť technické a organizačné podmienky. Oni musia vypracovať nové pracovné postupy podľa skúseností našich novátorov. Musia vedieť využiť nadšenie našich pracujúcich. Hnutie kúrenia na lokomotívach s hnedým uhlím a práškovým by sa malo stať denným problémom, ako pomôcť týmto nadšeným bojovníkom za zhospodárnenie našej dopravy. Naša inteligencia môže byť hrdá, že je spojencom našej slávnej robotníckej triedy a nech si pamätá, že čisté robotnícke srdce vie za dobrú pomoc byť i vďačné.

Keď shrnieme uvedené poznatky, vyplývajú pre našu dopravu zásadné úlohy: pružne, rýchlo a pravidelne zaistiť dopravu medzi našou výrobou a distribúciou. Aktívne pomáhať spoľahlivou dopravou materiálu ako aj včasnou prepravou pracujúcich do zamestnania našim hrdým stavbám socializmu. Zhospodárniť prevádzku vo všetkých odvetviach dopravy. Stále zvyšovať bezpečnosť a pravidelnosť dopravy, pričom je potrebné viacej ostražitosti a bdelosti na každom úseku. Zavádzať a prehlbovať nové pracovné metódy po vzore sovietskych stachanovcov. Venovať ďalšiu pozornosť ženám v doprave a ich náboru.

Tieto úlohy, ktoré vyplývajú z mocného rozmachu našej výroby, môžeme zaistiť: a) masovo-politickou uvedomovacou prácou medzi zamestnancami, čo je hlavnou úlohou, v prvom rade úlohou ROH; b) socialistické súťaženie skvalitňovať a bojovať v ňom proti formalizmu; c) upevňovaním novej uvedomelej socialistickej pracovnej disciplíny; d) sústavným školením všetkých zamestnancov; e) zavedením konkrétneho osobného vedenia prevádzky a jeho dôslednej kontroly; f) v boji za pravidelnosť a bezpečnosť dopravy pak každé porušenie kázne, každú nehodu a závadu prejednať v príslušných orgánoch a urobiť konkrétne opatrenia.

Zvýšené úlohy máme preto, že chceme lepšie žiť. Zrýchľujeme tempo výstavby, lebo chceme, aby to čím skôr bolo. Armáda dopravákov je odhodlaná brániť mier, pokoj svojich rodín a nezávislosť svojej vlasti obetavou a statočnou prácou.

V mene dopravných zamestnancov sľubujem NS, že čiastka pripadajúca v rozpočte na dopravu bude naplnená svedomitou a poctivou prácou všetkých dopravákov. Veď je česť a radosť pracovať pre ľud, za mier a socializmus pod vedením Stalina a Gottwalda. (Hlučný dlhotrvajúci potlesk.)

Podpredseda Žiak: Ďakujem súdruhovi Daubnerovi.

Slovo má ďalej posl. Durná-Hercková.

Posl. Durná-Hercková: Vážené súdružky, súdruhovia, vážení priatelia!

K uskutočneniu tých veľkých úloh, ktoré nám vyplývajú z plnenia 4. roku Gottwaldovej päťročnice a tým i k splneniu rozpočtu na rok 1952 nepostačíme s tými pracovníkmi, ktorí sú zapojení do výrobného procesu, a preto každým dňom je nám treba mať na zreteli nábor nových pracovných síl, nových kvalifikovaných robotníkov, výchovu nového človeka s vlasteneckým pomerom k práci.

Z výstavby socializmu v Sovietskom sväze však vieme, že pri tak rýchlom raste socialistického priemyslu už nie je možné spoliehať sa na samovoľný príliv pracovných síl, ale ako nás učí súdruh Stalin, je treba prejsť k politike organizovaného získavania robotníkov do priemyslu.

Príčiny našich nedostatkov v nábore pracovných síl v minulom roku boly hlavne v tom, že pohyb pracovných síl prebiehal do značnej miery samovoľne, že sme sa ešte často spoliehali na samovoľný príliv nových síl. My sme mali síce náborové akcie pre rozhodujúce odvetvia našej výroby, ale i tieto sme sústavne neriadili, takže mali viac charakter živelnosti.

Preto na prahu 4. roku Gottwaldovej päťročnice, keď sme boli postavení pred nové vysoké úlohy v nábore nových pracovných síl pre ťažký priemysel, bolo nutné upustiť od starého systému a prejsť k novému systému, ktorým v podstate preberáme spôsob a metódy, akými prevádzajú nábor a rozmiestňovanie pracovných síl v Sovietskom sväze.

Nie celé tri mesiace organizovaného náboru pracovných síl nám priniesli mnohé skúsenosti. S hľadiska hospodárenia pracovnými silami vidíme priaznivý obrat najmä v kľúčových odvetviach nášho priemyslu. Spôsobuje to najmä prechod od krátkodobých brigád k dlhším pracovným záväzkom v rámci organizovaného náboru a odstránenie roztrieštenosti. Náš bratislavský kraj, ktorý je v pracovných silách krajom prebytkovým, mal napríklad popri vlastných úlohách v septembri minulého roku 20 rôznych náborových úloh pre celoštátne priority. Kraj sa preto hemžil náborčíkmi, ktorí licitovali ako na jarmoku, aby získali čo najviac ľudí do svojho závodu. Nový spôsob náboru pracovných síl znamená zásadný a potešiteľný obrat.

Doterajšie skúsenosti z organizovaného náboru nám ďalej ukazujú, že tam, kde pri nábore pracovných síl sa zúčastňujú všetky složky Národného frontu, funkcionári a celé členstvo v úzkej spolupráci s národnými výbormi, sú výsledky veľmi dobré. Nedostatky sa ale prejavujú v tom, že na aktívoch, ktoré poriadajú složky Národného frontu, funkcionári nestavajú otázky získavania nových pracovných síl dosť bojove. Bude treba, aby si uvedomili, že správne organizovať nábor znamená predovšetkým politicky pochopiť jeho význam. Bude treba oboznámiť s veľkými stavbami socializmu, ktoré budujeme v našej republike, všetkých našich občanov, čo sme dosiaľ sústavne nerobili. Preto napríklad nie všetci vedia doceniť význam neustále sa rozširujúcej výroby našich baní. Všetci občania ešte nevedia, že všetko, čo budujeme, úzko súvisí s ich vlastným životom, že ide o ich prácu, o ich chlieb, o bezpečnosť a istotu našej republiky a každého jej obyvateľa. V tomto smere musí nastať podstatné zlepšenie v náborovej propagácii a agitácii.

V získavaní nových pracovných síl narážame často na nepochopenie so strany funkcionárov a vedenia závodov. Vedenia závodov často uvoľňujú zamestnancov fyzicky neschopných pre výrobu, starých alebo so sníženou pracovnou schopnosťou. V tom je vidieť ich sebectvo a nepochopenie vzájomnej závislosti celej našej socialistickej výstavby a súvislosti jednotlivých odvetví ťažkého priemyslu a stavebníctva. No nedostatky vidíme aj u lekárov v posudkovej službe, ktorí neodôvodnené percento uznávajú za neschopné prechodu do dôležitých odvetví nášho priemyslu. Je na ministerstve zdravotníctva, aby previedlo prísny kádrový výber lekárov posudkovej služby a ich prácu dôkladne kontrolovalo.

Závody, ktoré pracovné sily z organizovaného náboru prijímajú, si musia uvedomiť, že je ich povinnosťou pre získané pracovné sily pripraviť včas ubytovanie a stravovanie, starať sa o ich preškolenie a udržanie v závode. Tieto závody nedodržiavajú často zásady organizovaného náboru. I keď je predom hlásený príchod nových pracovníkov a týchto doprevádza sprievodca, zástupcovia závodu ich nečakajú, nepripravia im ubytovanie a stravovanie. Ba stáva sa, že pre nich nepripravia ani prácu. Takéto zlé skúsenosti máme v bratislavskom kraji so závodom Výstavba OKD. Bude preto potrebné, aby ministerstvo pracovných síl a ľudová správa zabezpečili starostlivosť o nové pracovné sily, aby sa tieto cítili platnými silami na nových pracoviskách.