Čtvrtek 11. prosince 1952

Už pri letmom pohľade na našu štátnu domácnosť je nám jasné, že ak zo spoločného štátneho hospodárenia na svoju existenciu, na svoje kultúrne a sociálne nároky mnoho potrebujeme a odčerpávame, musíme do tejto našej spoločnej pokladnice úmerne a spravodlivo v dostatočnom množstve prispieť.

A dôležitá je tá skutočnosť, že my sa neuspokojujeme a nechceme uspokojiť s daným hospodárskym a kultúrnym stavom. Máme nielen perspektívy, ale aj odhodlanie a konkrétne plány kráčať vpred. A my míľovými krokmi aj napredujeme. Každá nová továreň, nová hydrocentrála, každé vybudované jednotné roľnícke družstvo, nová železnica, nová škola a nemocnica, naše HUKO a Kunčice, to sú míľové kroky nášho napredovania. Pravda, tieto stavby žiadajú primerane veľké náklady, investície. My si na tieto veľké stavby a podujatia, na ohromné spriemyselnenie Slovenska ani doma ani v cudzine nepožičiavame. Všetky investície hradíme z vlastných prostriedkov. Veľké veci tvoríme a tak budujeme trvalý základ blahobytu našej i budúcich generácií.

Osobitný radostný obraz nášho snaženia poskytuje hospodárska a kultúrna výstavba nášho Slovenska. Ak v minulosti občan na Slovensku nemal pochopu, na aký účel sa používa jeho daň, ak v minulosti s výčitkou sa poukazovalo, že na Slovensko sa v rámci štátneho hospodárenia dopláca, dnes je slovenskému človeku jasné, že z vybratých daní na Slovensku a v celom štáte stavia sa Slovensko nové, ako pevná nedeliteľná súčasť Československej republiky, že z dani sa podľa súborného plánu buduje Slovensko priemyselné, Slovensko socialistické, Slovensko šťastné. Tento súborný plán, premieňaný usilovnými rukami v skutok, znamená výstavbu slovenského priemyslu len za jediný rok s takou výrobnou kapacitou, akú mal celý priemysel na Slovensku v predmníchovskej republike za celý rok 1937.

A čím je finančne krytá investícia na desiatky nových fabrík na Slovensku a na desiatky významných samostatných výrobných objektov v jestvujúcich slovenských závodoch, ktoré postavíme a dohotovíme do konca roku 1952?

Krytá je akumuláciou ziskov národných podnikov, ktoré zisky voľakedy inkasoval majiteľ továrne a veľkopodnikateľ a ktoré dnes v podobe dane z obratu a iných daní odčerpávame pre štátnu pokladnicu na financovanie ďalšieho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska. Áno, krytá je i daňou zo mzdy, daňou roľníckou a inými daňami, ktoré platia naši občania. Pokladám tu za dôležité zdôrazniť, že nikto v našom štáte nehovorí o doplácaní jednej krajiny na druhú, lebo tu v našej republike vládne robotnícka trieda, ktorá má úprimný záujem, aby všetky krajiny v našej republike boly hospodársky, kultúrne a sociálne vyrovnané, aby všetky krajiny rovnomerne hospodársky, sociálne a kultúrne rástly.

Dane v našej štátnej pokladnici sú teda prostriedkom, aby sa socialistická industrializácia Slovenska plánovite rozvíjala, aby to, čo je povedané v našej ústave, nebolo len slovom, ale skutkom. Aby slovenské ruky maly príležitosť k práci na Slovensku či v továrni v Martine, v Kysuckom Novom Meste, v Košiciach, alebo v takej Nižnej na Orave, kde sa ľuďom o priemysle ani nesnívalo. Aby slovenskí ľudia nemuseli hľadať prácu v nevľúdnej cudzine, aby mali radostný život doma, vo svojej vlasti.

Len tak bolo možné roku 1951 dosiahnuť tri a polnásobok priemyselnej výroby na Slovensku oproti roku 1937, lebo s výnosom národného hospodárstva v našej ľudovodemokratickej republike hospodári pracujúci ľud. Z našich štátnych finančných prostriedkov veľa venujeme vzrastu slovenského poľnohospodárstva, najmä jeho postupnému združstevneniu, mechanizácii výroby a výstavbe JRD. Náš družstevník je povinný vďačne myslieť na to, že napríklad na družstevnú maštaľ, na celý začiatok družstevného hospodárenia v JRD požičiava za nesmierne výhodných podmienok štátna pokladnica.

A čo ohromný kultúrny rozvoj Slovenska? Školiť 10 tisíc poslucháčov na vysokých a 40 tisíc žiakov na priemyslovkách a v základných slovenských odborných školách, to všetko kladie veľké nároky na štátnu pokladnicu. Štátna pokladnica na tieto šľachetné úlohy hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho vývoja plánovite prispieva, veď je to smyslom celého nášho štátneho hospodárenia: napredovať, rásť, starať sa o stále lepší, krajší, kultúrnejší a šťastnejší život človeka, občana. Keď sa takto dívame na dane, na socialistickú akumuláciu, jasné nám je, že v socialistickom štáte platiť daň znamená starať sa nielen o spoločné, ale v najvlastnejšom smysle aj o osobné dobro, o osobný blahobyt a šťastie.

Pri tomto hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozmachu života Slovenska a celej našej vlasti potrebujeme spravodlivo rozložené daňové úlohy tak na náš socialistický hospodársky sektor, ako aj na bedrá všetkého občianstva. Nás nemýli skutočnosť, že v daňovom systéme robíme reorganizáciu. Robíme tak preto, lebo reorganizácia je potrebná, naliehavo ju žiada náš nesmierny hospodársky rast, naše socialistické budovanie a napredovanie.

Takto sa javí celý súbor daňových osnov s hľadiska úlohy, akú majú dane v našom národnom hospodárstve, smerujúcom k socializmu. Dane sú prostriedkom štátnej akumulácie, nástrojom na obstaranie prostriedkov nielen na administratívnu a sociálne osvetovú prácu, ale na všetky potreby, ktoré moderný, socialistický štát v celej šírke stáleho zveľaďovania národného hospodárstva a v záujme svojej bezpečnosti a udržania svetového mieru potrebuje.

Z prerokovávaných daňových osnov podľa významu iste na prvé miesto patrí daň z obratu. Jej úlohou je pomáhať pri snižovaní nákladov na výrobu, odstrániť rozličné spotrebiteľské ceny u rovnakých výrobkov, ktoré úlohy všeobecná daň nevedela splniť. Možno čakať, že daňou z obratu budeme pružne odčerpávať čiastky akumulácie z národných podnikov do štátneho rozpočtu, a to v takej miere, aby sme mohli nerušene a účinne plniť veľké úlohy nášho národohospodárskeho rozvoja. Želáme si, aby sa daň z obratu stala jedným z prostriedkov kontroly plnenia plánu v našich závodoch a tak účinným nástrojom zlepšovania výroby a dosiahnutia vyššej produktivity práce.

Daň z výkonu zabezpečuje pravidelné odčerpávanie čiastky akumulácie, ktorú vytvárajú socialistické podniky vykonávaním rôznych prác a poskytovaním služieb pracujúcim. Ide o zdanenie remeselných prác, družstiev, dopravy a iných prác, ktoré vykonávajú najmä komunálne podniky. Významným rysom zákona je, že JRD v záujme svojho ďalšieho rozvoja sú od dane oslobodené.

Živnostenská daň sa zavádza na odanenie súkromného živnostenského podnikania, lebo takéto podnikanie je oslobodené od dane z obratu a z výkonu. Daň z obratu a z výkonu odčerpáva akumuláciu len zo socialistických hospodárskych sektorov. Živnostenská daň má povahu paušálnej dane, a to jednak ako registračná daň za povolenie k výkonu živnosti a je zároveň doplnkom k novej dani z príjmov obyvateľstva zo živnostenských dôchodkov. Pri vyrubovaní živnostenskej dane sa značne uplatní triedne hľadisko.

Daň zo mzdy, spojená s prémiami na národné poistenie upevní našich pracujúcich v povinnosti prispievať na výstavbu socializmu v našej vlasti podľa spravodlivého rozvrhu dane. Naši pracujúci, najprednejší budovatelia socializmu, budujú socialistický štát preto, lebo len socialistický štát dôsledne plní hospodárske, kultúrne a sociálne úlohy na prospech občanov. Preto ochotne plnia svoje daňové povinnosti, najmä pri všetkých zárukách spravodlivého odanenia s náležitými sociálnymi zreteľmi.

Systém našej doterajšej roľníckej dane prakticky z odanenia vylúčil viac ako tri štvrtiny roľníkov. Takého riešenie by natrvalo nebolo správne vtedy, keď na každom úseku hospodárskeho života zavádzame prax: za rovnakú prácu rovnaký plat a z rovnakých príjmov rovnakú daň. Návrh osnovy na roľnícku daň vychádza z rovnakých zásad, ako daň zo mzdy u ostatných pracujúcich. V záujme rozvoja JRD radi vítame výhody, ktoré osnova prináša JRD a pre ďalšie upevnenie družstevníctva. Zákon o roľníckej dani bude významným činiteľom pre ďalšie utuženie spolupatričnosti roľníctva s robotníckou triedou.

Významným prínosom v daňovom systéme bude domová daň, ktorá oproti doterajšiemu stavu zaznamenáva dosť podstatné zmeny. Čo sa touto daňou dosiahne? Zabezpečí sa udržovanie nájomných domov v dobrom stave, lebo majitelia domov nevenovali opravám domového majetku ani pozornosť, ani peniaze. Zruší sa oslobodenie novostavieb od domovej dane, pretože táto výhoda, často veľmi zneužívaná pri nájomných domoch, postavených za subvencie zo štátnych prostriedkov, dnes nemá odôvodnenia. Dnes budujeme v rámci socialistickej výstavby veľké množstvo bytov v priemyselných centrách, ktoré si pracujúci môžu výhodne odkúpiť do vlastníctva. Samé odanenie domových podstát, zatriedené podľa počtu obyvateľov tej-ktorej obce či mesta, je domyslené a odôvodnené. Bezprostredné vplynutie domovej dane do rozpočtov obci a miest zvýši záujem národných výborov o bytový majetok, ktorý je veľmi významnou súčiastkou nášho národného hospodárstva.

Osnova o rozpočtoch národných výborov donáša nový, dokonalejší stupeň vývoja. Zainteresovanie národných výborov na komunálnom hospodárení je vec prirodzená, zdravá. Nech každá obec zodpovedne hospodári na objektoch, o ktoré je povolaná mať starostlivosť. Doterajšie riešenie, keď rozpočty národných výborov boly jednostranne spojené so štátnym rozpočtom, pôsobilo oprávnený dojem, že o hospodárenie malej či veľkej obce je povolaný starať sa iba minister financií. Terajšie zákonité riešenie bude zdravou syntézou. Rozpočty národných výborov budú zapojené na štátny rozpočet, aby nebylo chudobných a bohatých obcí, činitelia národných výborov však zároveň budú zodpovednými hospodármi vo svojom úseku práce.

O naše nové zákony v oblasti daní je medzi občianstvom nevšedný záujem. Je to správne a pochopiteľné. Náš občan chce platiť daň, lebo miluje svoju ľudovodemokratickou vlasť. Pravda, chce mať vedomie, že dane sú na všetkých rozvrhnuté spravodlivo. Pri globálnom pohľade na súbor daňových a finančných zákonov každý nadobudne presvedčenie, že daňové osnovy znamenajú spravodlivejšie rozvrhnutie daní, pozitívne zlepšenie daňovej sústavy a tak zabezpečujú pokrok v našom úspešnom národohospodárskom vývoji.

Súbor finančných a daňových zákonov žiada si nutná potreba. Potreba, ktorá vyplýva z toho, že v našom ľudovodemokratickom štáte mohutnieme a hospodársky napredujeme. Mení, podstatne sa mení náš hospodársky život. Preto meníme aj spôsoby, aby sme výsledky hospodárenia čo najlepšie mohli postaviť do služieb ďalšieho hospodárskeho napredovania. Poriadkom, ktorý našou daňovou reformou dosiahneme, posilníme náš vnútorný hospodársky poriadok, podoprieme naše socialistické budovanie. Daňová reforma teda poslúži socializmu a mieru, preto poslúži každému občanovi našej vlasti.

Som poverený povedať za klub poslancov Slovenskej strany obrody, že osnovy finančných a daňových zákonov odhlasujeme preto, lebo sme presvedčení, že sú dobrým a účinným prostriedkom, aby sme spoločný cieľ všetkého ľudu našej vlasti, socializmus, bezpečne a čo najskôr dosiahli.

Kladný vzťah každého občana našej republiky k týmto zákonom žiada si aj náš húževnatý boj za udržanie svetového mieru. S hľadiska medzinárodných politických vzťahov žijeme vo vážnych časoch. Svojou usilovnou prácou budujeme socializmus, bránime svetový mier a svoju bezpečnosť. Čestne a vďačne plniť daňové povinnosti je nielen zaviazanosťou, ale i cťou každého statočného občana. Čestne a svedomite plniť daňové povinnosti je účinný spôsob upevnenia vnútornej jednoty, je prejavom vernosti k ľudovodemokratickej vlasti, je prejavom oddanosti a lásky k nášmu prezidentovi Gottwaldovi. (Potlesk.)

Místopředseda David: Dávám slovo posl. Vojancovi.

Posl. Vojanec: Vážené Národní shromáždění!

V socialisačním vývoji našeho lidově demokratického státu přistupujeme postupně k budování jednotlivých úseků nového společenského a hospodářského řádu. V posledním zasedání Národního shromáždění jsme projednali soubor osnov upravujících soudnictví a zajišťujících řádné provádění socialistické zákonnosti. Dnes projednáváme soubor osnov z jiného úseku, kterými dokončujeme přestavbu naší finanční soustavy a klademe základy i nového socialistického poslání daňové soustavy. Jest to velmi významný krok nejenom proto, že vhodně předchází přípravu a projednávání státního rozpočtu na příští rok, rozpočtu, ve kterém má býti zachyceno již opravdu celé naše národní hospodářství. Ale jest také významný zvláště proto, že tímto souborem finančních osnov odstraňujeme poslední zbytky staré finanční a daňové soustavy vybudované na kapitalistickém nazírání. Odstraňujeme staré daňové předmnichovské předpisy, zejména pak zákon o přímých daních, pokud ještě platil. Od roku 1945 byla u nás zavedena celá soustava daní z pracovního důchodu, daň ze mzdy, daň zemědělská, daň živnostenská, daň z literární a umělecké činnosti. Spotřební daně z první kapitalistické republiky byly zrušeny zavedením všeobecné daně nákupní v roce 1949. Tyto daně, které odpovídaly tehdejší porevoluční době a jejím třídním poměrům, splnily svůj úkol, ale dnes jsou již vývojem zcela překonány, a proto budujeme novou, dnešní době a situaci odpovídající daňovou soustavu.

Daňová soustava státu budujícího socialistický společenský řád vychází ze zcela jiné koncepce než ve státech kapitalistických. Znamená to v podstatě, že hlavní zdroje státních příjmů prýští z odčerpávání akumulace, která se tvoří v socialistickém sektoru a jest zachycována daní z obratu, daní z výkonu, a důchodovou daní družstev. Podstatně menší část státních příjmů tvoří daně vybírané od obyvatelstva. Chceme-li správně pochopit význam a smysl nových zákonů, máme-li správně porozuměti jejich poslání, musíme si především uvědomit, že v době budování socialismu, jehož cílem jest zabezpečit trvale lepší existenci pracujících a uspokojit stále rostoucí požadavky obyvatelstva, jest nutno, aby si každý občan uvědomil, že celé naše hospodářství, státní zřízení a celý státní rozpočet jest věcí každého občana, že i on se na tom podílí a bere účast, a že také každý občan podle svých možnosti musí přispívati svojí prací, svým budovatelským úsilím k výstavbě socialismu. V našem státě, ve kterém nositelem státní moci jest pracující lid, musí si každý jednotlivec uvědomiti, že podle jeho pracovního výkonu, podle jeho příspěvku, který dává společnosti a státu, roste úměrně úroveň celku a tím i jednotlivce samého. Tudíž i každý občan musí si uvědomit vůči společnosti, vůči socialistickému státu také svoje povinnosti vyjádřené jeho daňovým přínosem. Toto uvědomění jest zároveň výrazem opravdového vlastenectví, správného poměru ke státu, který pečuje o potřeby svých občanů po stránce sociální a kulturní, po stránce budování a zajišťování stále stoupající životní úrovně prováděním velikých investic, ale který se stará také o obranu vlasti před jakýmkoliv nepřítelem. V tomto smyslu mají daně, které platí občané svému státu, i veliké mírové poslání. A to jest, myslím, první zásada naší nové finanční soustavy, aby každý přispíval podle svých možností spravedlivým podílem na společná vydání státu a cítil se tak odpovědným za hospodářství státu a celé společnosti. Zde se ale ovšem také již jasně projevuje zásada zatlačování kapitalistických prvků.

Druhá zásada je ta, že daně preferují ty, kteří žijí z výtěžku vlastní práce, zvýhodňujíce je úlevami z důvodů sociálních, a naopak tíže postihují ty, kteří žijí z bezpracných zisků zbytků soukromého podnikání. Tento potlačovací charakter se výrazně projevuje u některých daní a také i u daně zemědělské, která zasahuje celý úsek naší výroby zemědělské. Zde dochází nyní k rychlejší přeměně výroby individuální na výrobu družstevní a tomuto vývoji na naší vesnici má napomáhati i naše nová daňová soustava.

Některé osnovy dotýkají se výlučně socialistického sektoru a mají sloužiti k zlepšení a prohlubování odčerpávání akumulace ze socialistické výroby.

A konečně třeba zdůrazniti, že novou soustavou provádíme také generální pořádek a že půjdeme do nového roku i na poli finanční a daňové soustavy s čistým stolem.

K jednotlivým osnovám bych chtěl přičiniti několik poznámek. Především jest to jedna z hlavních našich daní, která bude i nadále nejvydatnějším zdrojem finančních prostředků státního rozpočtu - daň z obratu, kterou se v podstatě nahrazuje dosavadní všeobecná daň nákupní. Nová konstrukce daně z obratu činí ji skutečným socialistickým nástrojem státního rozpočtu a její hlavní úkol spočívá především v důsledném odčerpávání části akumulace ze socialistických podniků do státního rozpočtu. Tato daň bude také účinným nástrojem pro kontrolu plnění plánu výroby, a bude působit i na snižování výrobních nákladů. Celý socialistický sektor podléhá této dani, avšak nepodléhají dani jednotná zemědělská družstva, pokud prodávají zboží jimi vyrobené. Naše JZD nepodléhají ani dani z výkonu, které jinak podléhají všechny práce a služby konané socialistickým sektorem pro jiného zákazníka.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP