Úterý 21. dubna 1953

Porátali sme sa so zradnou reakciou, zbavili sme sa kapitalistov, zúčtovali sme so zradcami vo vlastných radoch a náš ľud, vedený svojou slávnou komunistickou stranou v duchu súdruha Gottwalda, zúčtuje s každým, kto by chcel kradmou rukou siahnuť na naše vymoženosti, na našu slobodu. (Potlesk.)

Dnes nikto nemôže počítať, že nájde u nás piatu kolónu tak, ako mohol s tým počítať v minulosti Hitler. Dnes na starobylom Hrade po našom nezabudnuteľnom vodcovi súdruhovi Gottwaldovi je jeho najvernejší spolupracovník, súdruh Antonín Zápotocký (Potlesk.), a na čele vlády Národného frontu verný žiak súdruha Gottwalda, súdruh Viliam Široký. (Potlesk.) Všetok ľud, somknutý v Národnom fronte Čechov a Slovákov, je odhodlaný ďalej budovať a pevne brániť výsledky svojej práce proti každému, kto by chcel na ne siahnuť.

Časy, keď sa mohlo obchodovať s našou slobodou a nezávislosťou, už dávno prestaly. To bolo v časoch, keď u nás vládnul kapitalizmus, ktorý pre záchranu svojich majetkov bol vždy ochotný zapredať záujmy národa a štátu. Vládu mali v rukách predstavitelia záujmov kapitalistov. Na požiadanie imperialistických obchodníkov odstúpil Beneš a ani sa neopýtal národa, ktorý ho dosadil, či s tým súhlasí. Pre neho stačil súhlas Preissa, Hodača a spol., stačil pokyn Chamberlaina, aby išiel, a on odišiel. Ani vláda sa nepýtala národa, na ktorý sa vždy odvolávala a za ktorého predstaviteľku sa vydávala. Prišiel rozkaz vyšších pánov a ten sa plnil. A národ bol hodený do hrtana hitlerovského fašizmu. To je minulosť, ktorá sa už nikdy opakovať nebude. (Potlesk.)

Naša sloboda, nezávislosť nášho štátu je zaistená tak, ako nikdy v dejinách zaistená nebola. Patríme do svetového tábora mieru, vedeného velikým a nepremožiteľným Sovietskym sväzom. Hranice tábora mieru sa tiahnú od Tichého oceána po Odru a od Ľadového mora po more Jadranské. Tento tábor so dňa na deň rastie, neznajúc nijakých kríz a žiadnych otrasov.

Naproti tomu tábor kapitalistického sveta je zmietaný krízami a nezamestnanosťou. Hospodárstvo kapitalistických krajín je v úpadku. Rozpory medzi nimi sa Stále zostrujú. Národy kapitalistického sveta cítia, ako neznesiteľné je postavenie, do ktorého sa v dôsledku politiky svojich vlád dostaly. A čo deň viac sa ozývajú hlasy a rastie hnutie proti imperialistickému útlaku a proti drancovaniu a okupácii ich zemí.

Náš rozpočet vedľa veľkých úloh, ktoré pred nami stoja na našom hospodárskom poli, počíta aj s touto medzinárodnou situáciou a musí zodpovedať všetkým úlohám, ktoré z medzinárodnej situácie vyplývajú, aby sme neboli ničím, žiadnym zvratom v medzinárodnom dianí prekvapení. Áno, náš rozpočet aj tým požiadavkám plne vyhovuje, ktoré od nás súčasná medzinárodná situácia na poli ostražitosti a bezpečnosti vyžaduje.

Z rozpočtových výdavkov, ktoré som už uviedol, je plných 70 miliárd korún venované na nové investície. Táto čiastka sa ešte zvyšuje o miliárdové sumy, určené na obnovu a údržbu tovární, strojov a budov.

Na kultúrne a sociálne účely sa v rozpočte pamätá sumou 111.091,763.000 Kčs. Táto suma je rozdelená takto: 23,300 miliónov na školstvo, proti roku 1 937 je to 24násobok. Na zdravotníctvo dávame 24,8 miliárd, t. j. proti roku 1937 28násobok. Na dôchodové zabezpečenie, nemocenské a rodinné prídavky dávame 53 miliárd 975 miliónov, to znamená proti roku 1937 13násobok. A pri tom počet obyvateľov v republike je teraz menší, než bol roku 1937.

I pri tak veľkých položkách na kultúrne, sociálne a zdravotné ciele a pri tých veľkých investíciách nijako nezabúdame na našu bezpečnosť. Naša armáda je plne zabezpečená po všetkých stránkach, aby dostála svojej úlohe ubrániť mier a nedotknuteľnosť našej vlasti.

Uviedol som len niekoľko číslic, aby som charakterizoval náš rozpočet a ukázal na to, že aj pri veľkých úlohách, ktoré na nás kladie 5. rok Gottwaldovej päťročnice, máme a budeme mať prostriedky na všetky potrebné kultúrne, sociálne a zdravotné potreby nášho ľudu, a to v takom rozmere, ako to nikdy predtým nebolo. Náš rozpočet sa nesie v duchu nášho milovaného zosnulého prezidenta, ktorý nás učil, že na konci všetkého nášho snaženia je človek, starosť o jeho dobro.

Podívajme sa, ako to vyzerá s rozpočtami niektorých kapitalistických štátov. Uvediem len USA, Anglicko a Francúzsko.

Rozpočet USA za rok 1952 konči podľa vyhlásenia ich ministra financií deficitom 4.016,000.000 dolárov. Podľa posolstva bývalého prezidenta Trumana rozpočet na rok 1953 činí 85.400,000.000 dolárov a podľa jeho slov sa deficit na rok 1953 odhaduje na 51/2 miliardy. Z tohto deficitného rozpočtu ide na vojnové účely plných 65.100,000.000 dolárov, t. j. viacej ako dve tretiny. Truman sám priznal, že roku 1953 bude treba obmedziť bytovú výstavbu a tiež podľa jeho slov musí sa stavať, s horším zariadením preto, lebo treba uvoľniť materiál aj robotníctvo na dôležitejšie odvetvie, t. j. na stavbu vojnových objektov. "The WallStreet Journal" zo dňa 5. 8. 1952 uvádza, že federálny dlh USA činí 263 miliárd 100 miliónov a že je väčší ako dlh všetkých občanov, priemyselných podnikov a obchodných spoločností dovedna. A to je, prosím, t. zv. najbohatší štát sveta.

Ako to vyzerá v druhej najbohatšej krajine kapitalistického sveta? Minister financií Anglicka Butler povedal 11. marca 1952 v Dolnej snemovni o rozpočte toto: "Finančné problémy Anglicka sú nesmierne vážne, od ich vyriešenia závisí nielen prítomnosť, ale aj budúcnosť Anglicka." Hovoril, že rok 1952 priniesol ďalšie zhoršenie, lebo skončila pomoc podľa Marshallova plánu a teraz že už nastáva čas, keď bude treba platiť tak úroky, ako aj umorovanie poskytnutej pomoci. To je, myslím, názorné poučenie, že po dlhoročnej t. zv. pomoci, ktorá bola Anglicku poskytovaná, musí minister doznať, že táto pomoc doviedla Anglicko na pokraj bankrotu. Sám Butler to charakterizoval slovami: "Hospodárska situácia Anglicka sa nezlepšila, ale pohybuje sa na pokraji katastrofy." Táto neutešená situácia viedla Anglicko k tomu, ako minister sám priznáva, že musela siahnuť na zlaté rezervy. A aj zlaté rezervy sa nebezpečne stenčily. Len za rok 1961 poklesly o 2 miliardy libier a dnes už spolu s devízovými rezervami predstavujú len 1.770 milión libier, čiže už ani nie toľko, o koľko poklesly roku 1951.

Marshallova pomoc pre Anglicko znamenala, že sa z povojnových ťažkostí nielen nedostalo, ale zadĺžilo sa viacej, ako bolo predtým. Výsledok je ten, že životná úroveň anglického ľudu klesla o celých 40 % proti roku 1937.

A ako vyzerá hospodárska situácia druhej Marshallovou pomocou postihnutej krajiny - Francúzska? Ministerský predseda Mayer predložil síce vyrovnaný rozpočet, ale aby mohol byť vyrovnaný, francúzska vláda si vyzdvihla pôžičku 569 miliárd frankov a na vyrovnanie rozpočtu použila aj sumy z Marshallova plánu, t. j. ďalších 173 miliárd frankov. Naozaj podarene vyrovnaný rozpočet, keď sa na jeho vyrovnanie požičia a tým zadĺži štát o celých 742 miliárd frankov za jeden jediný rok. Pritom nezamestnanosť vo Francúzsku prevyšuje 1 milión osôb plne nezamestnaných a ďalší milión čiastočne zamestnaných. Životná úroveň francúzskeho ľudu proti roku 1937 klesla o celých 38 %.

Takto hospodária kapitalistické štáty. U nás sa tomu hovorí od desiatich k piatim. Poznáme toto hospodárstvo z prvej republiky u nás. Nebolo takmer rozpočtu, aby vláda nebola prišla s pôžičkou. Raz to bola pôžička múčna, druhý raz obnovy, hoci sa žiadna obnova neurobila, naopak zatváraly sa továrne, a to najmä na Slovensku. Potom prišla pôžička obrany, aj keď vláda vedela, že sa brániť nebude, ale že bude kapitulovať. A tak rástly dlhy každým rokom. Následky tejto politiky nesieme ešte dnes. V našom rozpočte figuruje položka vo výške 4 miliardy Kčs na úrokovanie a umorovanie štátneho dlhu, ktorý pochádza z prvej republiky.

Gigantická výstavba nášho priemyslu, na ktorú, ako som uviedol, len tohto roku dávame 70 miliárd Kčs, nezadĺži ani jedinou korunou náš štát. Nezaťažujeme týmito investíciami budúce generácie, i keď je jasné, že investície, ktoré dnes robíme, budú slúžiť predovšetkým budúci generáciám. Túto veľkolepú výstavbu môžeme robiť preto, že sa opierame o nášho veľkého priateľa a spojenca SSSR, o jeho nezištnú a ozaj veľkorysú pomoc. Dostávame od Sovietskeho sväzu predovšetkým potrebné potraviny za ceny na svetovom trhu najvýhodnejšie. Dostávame suroviny pre náš priemysel, ktoré by sme si odinakiaľ na svete nemohli zadovážiť a tým menej za také nízke ceny. Dostávame technicky dokonalé stroje, ktoré naša výroba potrebuje. Dostávame všestrannú technickú pomoc, sú nám dostupné všetky technické vynálezy, a to bezplatne. Dostávame pomoc sovietskych stachanovcov a novátorov, ktorí nám štedro poskytujú svoje skúsenosti a nasbierané vedomosti. Naše veľké dielo, prvú Gottwaldovu päťročnicu, môžeme uskutočniť, len vďaka heroickej práci nášho ľudu a vďaka nezištnej a veľkorysej pomoci SSSR. A pritom náš priemysel má navždy zaistený trvalý odbyt svojich výrobkov, nehrozí nám teda žiadna kríza, žiadna nezamestnanosť.

Dnes vidíme nad slnko jasnejšie, do akej situácie by sme sa boli dostali, keby sme boli prijali Marshallovu "pomoc". Naša situácia by dnes bola horšia ako situácia Anglicka alebo Francúzska. Len vďaka predvídavej politike našej rodnej komunistickej strany a jej geniálneho vodcu, súdruha Gottwalda, a tomu, že sme sa mohli oprieť o SSSR, boli sme uchránení toho, čo dnes prezívajú štáty Marshallovho plánu.

Náš rozpočet, výdavky na veľké diela nášho hospodárstva, pochádzajú z práce našich robotníkov, družstevníkov, malých a stredných roľníkov, z práce našich inžinierov, technikov a z úsilia všetkého pracujúceho ľudu a preto sa s týmito peniazmi musí zaobchádzať čo najhospodárnejšie na každom úseku nášho života. Musíme si uvedomiť, že každá nehospodárne vynaložená koruna je celonárodná strata, poškodzuje naše hospodárstvo a tak súčasne i každého z nás.

Každý robotník, roľník, technik a vedec si musí uvedomiť, že len jeho prácou sa vytvárajú hodnoty, ktoré sú potom dávané k jeho dobru a na prospech celku. Každá zameškaná smena v továrni, každý nevyužitý stroj je stratou celonárodnou. A naopak celonárodným prospechom sú úspechy práce našich úderníkov, radostné výsledky socialistického súťaženia, proste všetko to, čo našu výrobu urýchľuje a zdokonaľuje.

Každý zvýšený hektárový výnos znamená nielen vyšší príjem pre družstevníka, ale je to aj veľký prínos pre naše národné hospodárstvo. Je to cesta a jediná cesta, ktorá vedie k urýchlenému zvyšovaniu životnej úrovne všetkých pracujúcich. Preto nemôže byť ľahostajné robotníkovi, keď jeho sused zaháľa, nemôže byť ľahostajné roľníkovi-družstevníkovi, keď susedné družstvo dobre neprosperuje a nemôže a nesmie byť ľahostajné žiadnemu roľníkovi, keď jeho sused nevyťaží zo zeme maximum, lebo to je poškodzovanie celej spoločnosti a nielen jeho samého. Náš robotník, roľník a pracujúci ľud vôbec pochopil, že k zlepšeniu nášho života, k tomu, aby sa stal ozaj radostným a blahobytným, je treba predovšetkým práce, práce uvedomelej, organizovanej, dôkladnej a presnej. No mnoho ráz sa stretávame s tým, že zatiaľ, čo si to väčšina pracujúcich už uvedomila a takto pracuje, sú ešte niektorí, a niekedy je ich aj viacej, čo sa ešte nenaučili, aby takúto prácu žiadali od seba, ale súčasne aj od svojho spolurobotníka, od svojho spoludružstevníka. Je teda potrebné byť hospodárom na svojom pracovisku v tomto plnom smysle, ako to od nás znova a znova žiada nás prezident súdruh Zápotocký.

Výbory Národného shromaždenia prerokovaly predložený štátny rozpočet na rok 1953. Urobily tak v 23 celodenných schôdzkach, ktoré trvaly vyše 200 hodín. V diskusiách o rozpočte vystúpili poslanci v 495 diskusných príspevkoch. Bolo snesené veľké množstvo návrhov a podnetov. Každá rozpočtová kapitola bola podrobená dôkladnému rozboru a kritike. Poslanci sa neobmedzovali len na finančnú stránku rozpočtu, ale do hĺbky sa zaoberali úlohami, ktoré sú jednotlivým rezortom sverené a s tohto zorného uhľa posudzovali rozpočtové položky.

Veľká pozornosť bola venovaná nášmu základnému priemyslu, našej surovinovej základni. Poslanci prinášali mnoho dokladov o tom, ako nebolo pravdivé to, že sme štátom chudobným na suroviny. V minulosti kapitalisti radšej obchodovali, než aby hľadali priemyselné nerasty a tieto odkrývali, pretože k tomu boly potrebné veľké investície. Ale ani my sme nevenovali tomuto dôležitému úseku dostatočnú pozornosť. Bola to najmä záškodnícka činnosť bandy Slánskeho, ktorá nás od tohoto úseku odvádzala. Skutočnosťou je, že nerastné bohatstvá naša krajina má, len ich treba objaviť, odkryť a dať do služieb našej výroby. Čím viacej budeme mať svojich vlastných surovín, tým pevnejší a bohatší bude náš štát.

Naše krajina je priamo predurčená na to, aby bola veľkou a silnou kraj inou ťažkého a strojárenského priemyslu. Máme na to potrebné suroviny a len v menšej časti sme odkázaní na dovoz týchto surovín. Máme vysoko vyspelé robotníctvo, technikov a inžinierov. Niet takmer stroja, ktorý by nevedeli naši technici skonštruovať a ktorý by nevedely obratné ruky nášho robotníctva vytvoriť. Pre tieto výrobky máme nevyčerpateľný odbyt. Za naše výrobky môžeme dostať potrebné potraviny a suroviny, ktoré sa v našej krajine nenachádzajú. Našimi výrobkami pomáhame vybudovať priemysel iných ľudovodemokratických štátov a tým posilniť hospodárstvo týchto krajín a urobiť z nich naozaj nedobytnú baštu šťastlivých ľudí.

Súdruh posl. Klícha, zaoberajúc sa v hospodárskom a rozpočtovom výbore otázkami našej železnej rudy, uviedol: Problém nie je v tom, že by sme ozaj nemali dostatok nerastného bohatstva, ale v skutočnosti, že nevieme, čo a kde máme. A hriešne sme zanedbali geologický prieskum. Naše vysoké školy práve v tomto obore majú najmenší počet študujúcich. Tento nedostatok treba čím skôr odstrániť tým, že urýchlene vyškolíme potrebný počet strednotechnických kádrov, aby sme tak mohli znásobiť prácu skúsených a vysoko kvalifikovaných geológov.

Veľkej starostlivosti a pozornosti poslancov sa tešila kapitola Ministerstva palív a Ministerstva energetiky, kde bola zvlášť kritizovaná pomalá mechanizácia našich uhoľných baní. I keď potrebné mechanické stroje s veľkou výrobnou kapacitou sú nám dodávané zo Sovietskeho sväzu, nevieme ich dostatočne využiť. Naša priemyselná výstavba závisí v prvom rade od uhlia, a to od čierneho, kvalitného uhlia. Závisí od energetiky, a to najmä d našich vodných hydrocentrál. Ich výstavba musí byť urýchlená. "Treba zmenšovať rozostavanosť" najmä v tomto úseku. Bol podaný celý rad podnetov, aby sme sa nešpecializovali len na veľké vodné diela, ale aby sme išli i na tomto poli podľa vzoru Sovietskeho sväzu. V Sovietskom sväzu vedľa veľkých gigantických stavieb na Volge, Donu a Amudarji sa stavajú desiatky malých kolchozných hydrocentrál. Využívajú sa k tomu menšie vodné toky, stavajú sa hydrocentrály, ktoré zásobujú jeden alebo niekoľko okresov. My najmä na Slovensku v horských oblastiach máme mimoriadne priaznivé podmienky pre takéto menšie vodné diela. Stavbou takýchto malých elektrární mohli by sme vo veľkej miere odbremeniť a zmenšiť, alebo celkom odstrániť nepríjemné vypínanie prúdu, zvlášť v špičkových zaťaženiach.

U ťažkého strojárenstva bola zvlášť venovaná pozornosť plneniu úloh našich strojárenských závodov ako voči našim potrebám vo výstavbe nového priemyslu, tak aj včasným plnením dodávok pre ľudovodemokratické krajiny a Sovietsky sväz. Musíme si uvedomiť, že každá oneskorená dodávka stroja nás zdržuje v našom napredovaní a taktiež zdržuje našich priateľov a spojencov v ich výstavbe. A čo je zvlášť dôležité, je to, aby naše výrobky boly vždy a v každých okolnostiach našou vizitkou, dôkazom vyspelosti našich robotníkov a technikov, slovom, aby naše výrobky boly prvotriednej akosti. Niet žiadnych prekážok, aby sme na tomto poli dosiahli plný úspech.

Že tieto úlohy možno zvládnuť ako časove, tak aj kvalitne, ukázal súdruh posl. Tymeš v rozpočtovej debate vo výbore. Súdruh Tymeš uviedol, že Strojáren Bohumíra Šmerala v Brne dostala zákazku zo Sovietskeho sväzu na viac kusov Dieselových motorov. Technici, ba aj vedenie závodu všeobecne zdôrazňovali, že úlohu v stanovenom termíne nie je možno splniť. No riaditeľ závodu a stranícka organizácia, ako aj odbory sa s týmto neuspokojili. Svolali technikov, majstrov a pracovníkov vôbec a diskutovalo sa o splnení úlohy, hľadala sa spoločne cesta, ako by úloha mohla byť včas splnená. Keď sa poukázalo na dôležitosť, splnenia dodávok, keď boli mobilizovaní všetci, čo na úlohe mali pracovať, vyhlásili, že dodávku možno splniť. A dodávka bola včas splnená, termín dodržaný, ba za ten čas vyrobili ešte o tri Dieselové motory viac."

Áno, to je spôsob, ako môžeme veľké úlohy zvládnuť. Treba, aby každý pracujúci vedel, čo od neho žiadame a prečo to žiadame, za akým účelom, a ako dôležitá je jeho práca. Treba, aby sme každého pracujúceho človeka presvedčili o dôležitosti jeho úlohy, aby on sám videl, že je dôležitým a platným článkom v našej výrobe a v našej spoločnosti.

Veľká pozornosť bola venovaná našim základným zdravotníckym zariadeniam, závodným ambulanciám a ústavom národného zdravia. Bolo poukazované, že na tomto poli zvlášť treba prácu prehĺbiť a skvalitniť. V súvislosti s tým bolo poukazované, že treba viacej pozornosti venovať našim závodným kuchyniam ako po stránke kvality, tak i po stránke hygienickej. Ministerstvo bolo zvlášť upozornené na potrebu ďalšieho dôkladného výskumu liečiv. Znova bolo zdôraznené veľké mrhanie s liečivami.Bol vyslovený názor, že treba zvýšiť uvedomovaciu a propagačnú kampaň v smere úsporného zaobchádzania s liečivami.

Ako som už uviedol, výbory Národného shromaždenia, zaoberajúc sa jednotlivými kapitolami rozpočtu, podrobiac tieto dôkladnému rozboru a kritike, zdôrazňovali stránku našej výroby a našich úloh, ktoré musia byť splnené. Snemovné výbory preukázaly pri prerokovávaní rozpočtu nielen, že sú s materiálom rozpočtu soznámené, ale že poznajú aj problematiku jednotlivých rezortov, že ju ovládajú, a preto celá práca výborov bola prínosom pre jednotlivé rezorty k zvládnutiu im sverených úloh.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP