Porátali sme sa so zradnou reakciou, zbavili sme sa kapitalistov,
zúčtovali sme so zradcami vo vlastných radoch
a náš ľud, vedený svojou slávnou
komunistickou stranou v duchu súdruha Gottwalda, zúčtuje
s každým, kto by chcel kradmou rukou siahnuť
na naše vymoženosti, na našu slobodu. (Potlesk.)
Dnes nikto nemôže počítať, že
nájde u nás piatu kolónu tak, ako mohol s
tým počítať v minulosti Hitler. Dnes
na starobylom Hrade po našom nezabudnuteľnom vodcovi
súdruhovi Gottwaldovi je jeho najvernejší spolupracovník,
súdruh Antonín Zápotocký (Potlesk.),
a na čele vlády Národného frontu verný
žiak súdruha Gottwalda, súdruh Viliam Široký.
(Potlesk.) Všetok ľud, somknutý v Národnom
fronte Čechov a Slovákov, je odhodlaný ďalej
budovať a pevne brániť výsledky svojej
práce proti každému, kto by chcel na ne siahnuť.
Časy, keď sa mohlo obchodovať s našou slobodou
a nezávislosťou, už dávno prestaly. To
bolo v časoch, keď u nás vládnul kapitalizmus,
ktorý pre záchranu svojich majetkov bol vždy
ochotný zapredať záujmy národa a štátu.
Vládu mali v rukách predstavitelia záujmov
kapitalistov. Na požiadanie imperialistických obchodníkov
odstúpil Beneš a ani sa neopýtal národa,
ktorý ho dosadil, či s tým súhlasí.
Pre neho stačil súhlas Preissa, Hodača a
spol., stačil pokyn Chamberlaina, aby išiel, a on
odišiel. Ani vláda sa nepýtala národa,
na ktorý sa vždy odvolávala a za ktorého
predstaviteľku sa vydávala. Prišiel rozkaz vyšších
pánov a ten sa plnil. A národ bol hodený
do hrtana hitlerovského fašizmu. To je minulosť,
ktorá sa už nikdy opakovať nebude. (Potlesk.)
Naša sloboda, nezávislosť nášho štátu
je zaistená tak, ako nikdy v dejinách zaistená
nebola. Patríme do svetového tábora mieru,
vedeného velikým a nepremožiteľným
Sovietskym sväzom. Hranice tábora mieru sa tiahnú
od Tichého oceána po Odru a od Ľadového
mora po more Jadranské. Tento tábor so dňa
na deň rastie, neznajúc nijakých kríz
a žiadnych otrasov.
Naproti tomu tábor kapitalistického sveta je zmietaný
krízami a nezamestnanosťou. Hospodárstvo kapitalistických
krajín je v úpadku. Rozpory medzi nimi sa Stále
zostrujú. Národy kapitalistického sveta cítia,
ako neznesiteľné je postavenie, do ktorého
sa v dôsledku politiky svojich vlád dostaly. A čo
deň viac sa ozývajú hlasy a rastie hnutie
proti imperialistickému útlaku a proti drancovaniu
a okupácii ich zemí.
Náš rozpočet vedľa veľkých
úloh, ktoré pred nami stoja na našom hospodárskom
poli, počíta aj s touto medzinárodnou situáciou
a musí zodpovedať všetkým úlohám,
ktoré z medzinárodnej situácie vyplývajú,
aby sme neboli ničím, žiadnym zvratom v medzinárodnom
dianí prekvapení. Áno, náš rozpočet
aj tým požiadavkám plne vyhovuje, ktoré
od nás súčasná medzinárodná
situácia na poli ostražitosti a bezpečnosti
vyžaduje.
Z rozpočtových výdavkov, ktoré som
už uviedol, je plných 70 miliárd korún
venované na nové investície. Táto
čiastka sa ešte zvyšuje o miliárdové
sumy, určené na obnovu a údržbu tovární,
strojov a budov.
Na kultúrne a sociálne účely sa v
rozpočte pamätá sumou 111.091,763.000 Kčs.
Táto suma je rozdelená takto: 23,300 miliónov
na školstvo, proti roku 1 937 je to 24násobok. Na
zdravotníctvo dávame 24,8 miliárd, t. j.
proti roku 1937 28násobok. Na dôchodové zabezpečenie,
nemocenské a rodinné prídavky dávame
53 miliárd 975 miliónov, to znamená proti
roku 1937 13násobok. A pri tom počet obyvateľov
v republike je teraz menší, než bol roku 1937.
I pri tak veľkých položkách na kultúrne,
sociálne a zdravotné ciele a pri tých veľkých
investíciách nijako nezabúdame na našu
bezpečnosť. Naša armáda je plne zabezpečená
po všetkých stránkach, aby dostála svojej
úlohe ubrániť mier a nedotknuteľnosť
našej vlasti.
Uviedol som len niekoľko číslic, aby som charakterizoval
náš rozpočet a ukázal na to, že
aj pri veľkých úlohách, ktoré
na nás kladie 5. rok Gottwaldovej päťročnice,
máme a budeme mať prostriedky na všetky potrebné
kultúrne, sociálne a zdravotné potreby nášho
ľudu, a to v takom rozmere, ako to nikdy predtým nebolo.
Náš rozpočet sa nesie v duchu nášho
milovaného zosnulého prezidenta, ktorý nás
učil, že na konci všetkého nášho
snaženia je človek, starosť o jeho dobro.
Podívajme sa, ako to vyzerá s rozpočtami
niektorých kapitalistických štátov.
Uvediem len USA, Anglicko a Francúzsko.
Rozpočet USA za rok 1952 konči podľa vyhlásenia
ich ministra financií deficitom 4.016,000.000 dolárov.
Podľa posolstva bývalého prezidenta Trumana
rozpočet na rok 1953 činí 85.400,000.000
dolárov a podľa jeho slov sa deficit na rok 1953 odhaduje
na 51/2 miliardy. Z tohto deficitného rozpočtu ide
na vojnové účely plných 65.100,000.000
dolárov, t. j. viacej ako dve tretiny. Truman sám
priznal, že roku 1953 bude treba obmedziť bytovú
výstavbu a tiež podľa jeho slov musí sa
stavať, s horším zariadením preto, lebo
treba uvoľniť materiál aj robotníctvo
na dôležitejšie odvetvie, t. j. na stavbu vojnových
objektov. "The WallStreet Journal" zo dňa 5.
8. 1952 uvádza, že federálny dlh USA činí
263 miliárd 100 miliónov a že je väčší
ako dlh všetkých občanov, priemyselných
podnikov a obchodných spoločností dovedna.
A to je, prosím, t. zv. najbohatší štát
sveta.
Ako to vyzerá v druhej najbohatšej krajine kapitalistického
sveta? Minister financií Anglicka Butler povedal 11. marca
1952 v Dolnej snemovni o rozpočte toto: "Finančné
problémy Anglicka sú nesmierne vážne,
od ich vyriešenia závisí nielen prítomnosť,
ale aj budúcnosť Anglicka." Hovoril, že
rok 1952 priniesol ďalšie zhoršenie, lebo skončila
pomoc podľa Marshallova plánu a teraz že už
nastáva čas, keď bude treba platiť tak
úroky, ako aj umorovanie poskytnutej pomoci. To je, myslím,
názorné poučenie, že po dlhoročnej
t. zv. pomoci, ktorá bola Anglicku poskytovaná,
musí minister doznať, že táto pomoc doviedla
Anglicko na pokraj bankrotu. Sám Butler to charakterizoval
slovami: "Hospodárska situácia Anglicka sa
nezlepšila, ale pohybuje sa na pokraji katastrofy."
Táto neutešená situácia viedla Anglicko
k tomu, ako minister sám priznáva, že musela
siahnuť na zlaté rezervy. A aj zlaté rezervy
sa nebezpečne stenčily. Len za rok 1961 poklesly
o 2 miliardy libier a dnes už spolu s devízovými
rezervami predstavujú len 1.770 milión libier, čiže
už ani nie toľko, o koľko poklesly roku 1951.
Marshallova pomoc pre Anglicko znamenala, že sa z povojnových
ťažkostí nielen nedostalo, ale zadĺžilo
sa viacej, ako bolo predtým. Výsledok je ten, že
životná úroveň anglického ľudu
klesla o celých 40 % proti roku 1937.
A ako vyzerá hospodárska situácia druhej
Marshallovou pomocou postihnutej krajiny - Francúzska?
Ministerský predseda Mayer predložil síce vyrovnaný
rozpočet, ale aby mohol byť vyrovnaný, francúzska
vláda si vyzdvihla pôžičku 569 miliárd
frankov a na vyrovnanie rozpočtu použila aj sumy z
Marshallova plánu, t. j. ďalších 173 miliárd
frankov. Naozaj podarene vyrovnaný rozpočet, keď
sa na jeho vyrovnanie požičia a tým zadĺži
štát o celých 742 miliárd frankov za
jeden jediný rok. Pritom nezamestnanosť vo Francúzsku
prevyšuje 1 milión osôb plne nezamestnaných
a ďalší milión čiastočne
zamestnaných. Životná úroveň
francúzskeho ľudu proti roku 1937 klesla o celých
38 %.
Takto hospodária kapitalistické štáty.
U nás sa tomu hovorí od desiatich k piatim. Poznáme
toto hospodárstvo z prvej republiky u nás. Nebolo
takmer rozpočtu, aby vláda nebola prišla s
pôžičkou. Raz to bola pôžička
múčna, druhý raz obnovy, hoci sa žiadna
obnova neurobila, naopak zatváraly sa továrne, a
to najmä na Slovensku. Potom prišla pôžička
obrany, aj keď vláda vedela, že sa brániť
nebude, ale že bude kapitulovať. A tak rástly
dlhy každým rokom. Následky tejto politiky
nesieme ešte dnes. V našom rozpočte figuruje
položka vo výške 4 miliardy Kčs na úrokovanie
a umorovanie štátneho dlhu, ktorý pochádza
z prvej republiky.
Gigantická výstavba nášho priemyslu,
na ktorú, ako som uviedol, len tohto roku dávame
70 miliárd Kčs, nezadĺži ani jedinou
korunou náš štát. Nezaťažujeme
týmito investíciami budúce generácie,
i keď je jasné, že investície, ktoré
dnes robíme, budú slúžiť predovšetkým
budúci generáciám. Túto veľkolepú
výstavbu môžeme robiť preto, že sa
opierame o nášho veľkého priateľa
a spojenca SSSR, o jeho nezištnú a ozaj veľkorysú
pomoc. Dostávame od Sovietskeho sväzu predovšetkým
potrebné potraviny za ceny na svetovom trhu najvýhodnejšie.
Dostávame suroviny pre náš priemysel, ktoré
by sme si odinakiaľ na svete nemohli zadovážiť
a tým menej za také nízke ceny. Dostávame
technicky dokonalé stroje, ktoré naša výroba
potrebuje. Dostávame všestrannú technickú
pomoc, sú nám dostupné všetky technické
vynálezy, a to bezplatne. Dostávame pomoc sovietskych
stachanovcov a novátorov, ktorí nám štedro
poskytujú svoje skúsenosti a nasbierané vedomosti.
Naše veľké dielo, prvú Gottwaldovu päťročnicu,
môžeme uskutočniť, len vďaka heroickej
práci nášho ľudu a vďaka nezištnej
a veľkorysej pomoci SSSR. A pritom náš priemysel
má navždy zaistený trvalý odbyt svojich
výrobkov, nehrozí nám teda žiadna kríza,
žiadna nezamestnanosť.
Dnes vidíme nad slnko jasnejšie, do akej situácie
by sme sa boli dostali, keby sme boli prijali Marshallovu "pomoc".
Naša situácia by dnes bola horšia ako situácia
Anglicka alebo Francúzska. Len vďaka predvídavej
politike našej rodnej komunistickej strany a jej geniálneho
vodcu, súdruha Gottwalda, a tomu, že sme sa mohli
oprieť o SSSR, boli sme uchránení toho, čo
dnes prezívajú štáty Marshallovho plánu.
Náš rozpočet, výdavky na veľké
diela nášho hospodárstva, pochádzajú
z práce našich robotníkov, družstevníkov,
malých a stredných roľníkov, z práce
našich inžinierov, technikov a z úsilia všetkého
pracujúceho ľudu a preto sa s týmito peniazmi
musí zaobchádzať čo najhospodárnejšie
na každom úseku nášho života. Musíme
si uvedomiť, že každá nehospodárne
vynaložená koruna je celonárodná strata,
poškodzuje naše hospodárstvo a tak súčasne
i každého z nás.
Každý robotník, roľník, technik
a vedec si musí uvedomiť, že len jeho prácou
sa vytvárajú hodnoty, ktoré sú potom
dávané k jeho dobru a na prospech celku. Každá
zameškaná smena v továrni, každý
nevyužitý stroj je stratou celonárodnou. A
naopak celonárodným prospechom sú úspechy
práce našich úderníkov, radostné
výsledky socialistického súťaženia,
proste všetko to, čo našu výrobu urýchľuje
a zdokonaľuje.
Každý zvýšený hektárový
výnos znamená nielen vyšší príjem
pre družstevníka, ale je to aj veľký prínos
pre naše národné hospodárstvo. Je to
cesta a jediná cesta, ktorá vedie k urýchlenému
zvyšovaniu životnej úrovne všetkých
pracujúcich. Preto nemôže byť ľahostajné
robotníkovi, keď jeho sused zaháľa, nemôže
byť ľahostajné roľníkovi-družstevníkovi,
keď susedné družstvo dobre neprosperuje a nemôže
a nesmie byť ľahostajné žiadnemu roľníkovi,
keď jeho sused nevyťaží zo zeme maximum,
lebo to je poškodzovanie celej spoločnosti a nielen
jeho samého. Náš robotník, roľník
a pracujúci ľud vôbec pochopil, že k zlepšeniu
nášho života, k tomu, aby sa stal ozaj radostným
a blahobytným, je treba predovšetkým práce,
práce uvedomelej, organizovanej, dôkladnej a presnej.
No mnoho ráz sa stretávame s tým, že
zatiaľ, čo si to väčšina pracujúcich
už uvedomila a takto pracuje, sú ešte niektorí,
a niekedy je ich aj viacej, čo sa ešte nenaučili,
aby takúto prácu žiadali od seba, ale súčasne
aj od svojho spolurobotníka, od svojho spoludružstevníka.
Je teda potrebné byť hospodárom na svojom pracovisku
v tomto plnom smysle, ako to od nás znova a znova žiada
nás prezident súdruh Zápotocký.
Výbory Národného shromaždenia prerokovaly
predložený štátny rozpočet na rok
1953. Urobily tak v 23 celodenných schôdzkach, ktoré
trvaly vyše 200 hodín. V diskusiách o rozpočte
vystúpili poslanci v 495 diskusných príspevkoch.
Bolo snesené veľké množstvo návrhov
a podnetov. Každá rozpočtová kapitola
bola podrobená dôkladnému rozboru a kritike.
Poslanci sa neobmedzovali len na finančnú stránku
rozpočtu, ale do hĺbky sa zaoberali úlohami,
ktoré sú jednotlivým rezortom sverené
a s tohto zorného uhľa posudzovali rozpočtové
položky.
Veľká pozornosť bola venovaná nášmu
základnému priemyslu, našej surovinovej základni.
Poslanci prinášali mnoho dokladov o tom, ako nebolo
pravdivé to, že sme štátom chudobným
na suroviny. V minulosti kapitalisti radšej obchodovali,
než aby hľadali priemyselné nerasty a tieto odkrývali,
pretože k tomu boly potrebné veľké investície.
Ale ani my sme nevenovali tomuto dôležitému
úseku dostatočnú pozornosť. Bola to
najmä záškodnícka činnosť
bandy Slánskeho, ktorá nás od tohoto úseku
odvádzala. Skutočnosťou je, že nerastné
bohatstvá naša krajina má, len ich treba objaviť,
odkryť a dať do služieb našej výroby.
Čím viacej budeme mať svojich vlastných
surovín, tým pevnejší a bohatší
bude náš štát.
Naše krajina je priamo predurčená na to, aby
bola veľkou a silnou kraj inou ťažkého a
strojárenského priemyslu. Máme na to potrebné
suroviny a len v menšej časti sme odkázaní
na dovoz týchto surovín. Máme vysoko vyspelé
robotníctvo, technikov a inžinierov. Niet takmer stroja,
ktorý by nevedeli naši technici skonštruovať
a ktorý by nevedely obratné ruky nášho
robotníctva vytvoriť. Pre tieto výrobky máme
nevyčerpateľný odbyt. Za naše výrobky
môžeme dostať potrebné potraviny a suroviny,
ktoré sa v našej krajine nenachádzajú.
Našimi výrobkami pomáhame vybudovať priemysel
iných ľudovodemokratických štátov
a tým posilniť hospodárstvo týchto krajín
a urobiť z nich naozaj nedobytnú baštu šťastlivých
ľudí.
Súdruh posl. Klícha, zaoberajúc sa v hospodárskom
a rozpočtovom výbore otázkami našej
železnej rudy, uviedol: Problém nie je v tom, že
by sme ozaj nemali dostatok nerastného bohatstva, ale v
skutočnosti, že nevieme, čo a kde máme.
A hriešne sme zanedbali geologický prieskum. Naše
vysoké školy práve v tomto obore majú
najmenší počet študujúcich. Tento
nedostatok treba čím skôr odstrániť
tým, že urýchlene vyškolíme potrebný
počet strednotechnických kádrov, aby sme
tak mohli znásobiť prácu skúsených
a vysoko kvalifikovaných geológov.
Veľkej starostlivosti a pozornosti poslancov sa tešila
kapitola Ministerstva palív a Ministerstva energetiky,
kde bola zvlášť kritizovaná pomalá
mechanizácia našich uhoľných baní.
I keď potrebné mechanické stroje s veľkou
výrobnou kapacitou sú nám dodávané
zo Sovietskeho sväzu, nevieme ich dostatočne využiť.
Naša priemyselná výstavba závisí
v prvom rade od uhlia, a to od čierneho, kvalitného
uhlia. Závisí od energetiky, a to najmä d našich
vodných hydrocentrál. Ich výstavba musí
byť urýchlená. "Treba zmenšovať
rozostavanosť" najmä v tomto úseku. Bol
podaný celý rad podnetov, aby sme sa nešpecializovali
len na veľké vodné diela, ale aby sme išli
i na tomto poli podľa vzoru Sovietskeho sväzu. V Sovietskom
sväzu vedľa veľkých gigantických
stavieb na Volge, Donu a Amudarji sa stavajú desiatky malých
kolchozných hydrocentrál. Využívajú
sa k tomu menšie vodné toky, stavajú sa hydrocentrály,
ktoré zásobujú jeden alebo niekoľko
okresov. My najmä na Slovensku v horských oblastiach
máme mimoriadne priaznivé podmienky pre takéto
menšie vodné diela. Stavbou takýchto malých
elektrární mohli by sme vo veľkej miere odbremeniť
a zmenšiť, alebo celkom odstrániť nepríjemné
vypínanie prúdu, zvlášť v špičkových
zaťaženiach.
U ťažkého strojárenstva bola zvlášť
venovaná pozornosť plneniu úloh našich
strojárenských závodov ako voči našim
potrebám vo výstavbe nového priemyslu, tak
aj včasným plnením dodávok pre ľudovodemokratické
krajiny a Sovietsky sväz. Musíme si uvedomiť,
že každá oneskorená dodávka stroja
nás zdržuje v našom napredovaní a taktiež
zdržuje našich priateľov a spojencov v ich výstavbe.
A čo je zvlášť dôležité,
je to, aby naše výrobky boly vždy a v každých
okolnostiach našou vizitkou, dôkazom vyspelosti našich
robotníkov a technikov, slovom, aby naše výrobky
boly prvotriednej akosti. Niet žiadnych prekážok,
aby sme na tomto poli dosiahli plný úspech.
Že tieto úlohy možno zvládnuť ako
časove, tak aj kvalitne, ukázal súdruh posl.
Tymeš v rozpočtovej debate vo výbore. Súdruh
Tymeš uviedol, že Strojáren Bohumíra Šmerala
v Brne dostala zákazku zo Sovietskeho sväzu na viac
kusov Dieselových motorov. Technici, ba aj vedenie závodu
všeobecne zdôrazňovali, že úlohu
v stanovenom termíne nie je možno splniť. No
riaditeľ závodu a stranícka organizácia,
ako aj odbory sa s týmto neuspokojili. Svolali technikov,
majstrov a pracovníkov vôbec a diskutovalo sa o splnení
úlohy, hľadala sa spoločne cesta, ako by úloha
mohla byť včas splnená. Keď sa poukázalo
na dôležitosť, splnenia dodávok, keď
boli mobilizovaní všetci, čo na úlohe
mali pracovať, vyhlásili, že dodávku možno
splniť. A dodávka bola včas splnená,
termín dodržaný, ba za ten čas vyrobili
ešte o tri Dieselové motory viac."
Áno, to je spôsob, ako môžeme veľké
úlohy zvládnuť. Treba, aby každý
pracujúci vedel, čo od neho žiadame a prečo
to žiadame, za akým účelom, a ako dôležitá
je jeho práca. Treba, aby sme každého pracujúceho
človeka presvedčili o dôležitosti jeho
úlohy, aby on sám videl, že je dôležitým
a platným článkom v našej výrobe
a v našej spoločnosti.
Veľká pozornosť bola venovaná našim
základným zdravotníckym zariadeniam, závodným
ambulanciám a ústavom národného zdravia.
Bolo poukazované, že na tomto poli zvlášť
treba prácu prehĺbiť a skvalitniť. V súvislosti
s tým bolo poukazované, že treba viacej pozornosti
venovať našim závodným kuchyniam ako po
stránke kvality, tak i po stránke hygienickej. Ministerstvo
bolo zvlášť upozornené na potrebu ďalšieho
dôkladného výskumu liečiv. Znova bolo
zdôraznené veľké mrhanie s liečivami.Bol
vyslovený názor, že treba zvýšiť
uvedomovaciu a propagačnú kampaň v smere
úsporného zaobchádzania s liečivami.
Ako som už uviedol, výbory Národného
shromaždenia, zaoberajúc sa jednotlivými kapitolami
rozpočtu, podrobiac tieto dôkladnému rozboru
a kritike, zdôrazňovali stránku našej
výroby a našich úloh, ktoré musia byť
splnené. Snemovné výbory preukázaly
pri prerokovávaní rozpočtu nielen, že
sú s materiálom rozpočtu soznámené,
ale že poznajú aj problematiku jednotlivých
rezortov, že ju ovládajú, a preto celá
práca výborov bola prínosom pre jednotlivé
rezorty k zvládnutiu im sverených úloh.