Nová školská soustava je významným dílem, na kterém pracoval i sám president republiky s. Klement Gottwald. Její uskutečňování znamená tedy plnění odkazu našeho drahého presidenta s. Gottwalda. Znamená ještě bližší přimknutí se ke skutečně vědecké pedagogice, k pedagogice sovětské, znamená posílení boje za nového, šťastného socialistického člověka.

Chceme a musíme vzbudit v naší mládeži lásku k naší krásné zemi, k naší slavné minulosti, k našemu lidu. Tomu chceme všechnu naši mládež poctivě naučit. Nepochybuji, že návrh zákona o nové školské soustavě, který předkládám, dává k tomu všechny možnosti a dává nám také oprávněnou naději, že to všechno dokážeme. A v této naději vás žádám jménem kulturního výboru, který osnovu tohoto zákona podrobil důkladnému rozboru a kritice na svém zasedání dne 21. dubna 1953 a jednomyslně doporučil ke schválení, abyste předložený návrh ve znění zprávy výborové po provedené rozpravě schválili. Žádám tak i v zájmu naší mládeže, v zájmu našeho učitelstva a v zájmu zvýšení kulturní úrovně všeho našeho pracujícího lidu. Nechť nový školský zákon se stane bojovou zbraní za vysokou úroveň výchovy a vzdělání, nechť učitelé, vychovatelé a všichni školští pracovníci pevně uchopí tuto bojovou zbraň do svých rukou a dají naší vlasti mládež tak všestranně rozvitou a takových vysokých mravních kvalit, jako v Sovětském svazu, že na ni s obdivem i se závistí bude pohlížet celý ostatní svět! (Potlesk.)

Předseda (zvoní): K projevu se přihlásil s. ministr školství a osvěty Ernest Sýkora. Prosím soudruha ministra, aby se ujal slova.

Minister školstva a osvety Ernest Sýkora: Vážené Národné shromaždenie, súdružky a súdruhovia!

Je tomu práve päť rokov, čo Národné shromaždenie, bezprostredne po slávnom februárovom víťazstve pracujúceho ľudu nad reakciou, schválilo nový školský zákon.

Školský zákon z 21. apríla 1948 znamenal veľký krok vpred vo vývoji nášho školstva. Zoštátnil školu, uzákonil rovnaké vzdelanie pre všetku mládež - žiaci meštianky a nižších tried gymnázia začali chodiť do spoločnej strednej školy - organizačne sjednotil dovtedy roztrieštené školstvo v celej republike a položil pevné základy jednotnej školy.

Po vydaní školského zákona roku 1948 dosiahlo naše školstvo pod vedením súdruha Zdeňka Nejedlého významné úspechy. Je to obdobie, v ktorom boly kladené základy pre budovanie socialistického školstva u nás. Za trvalej pomoci strany a vlády a osobne súdruha Gottwalda dosiahlo naše školstvo najmä v posledných rokoch značný pokrok v úsilí o socialistickú výchovu mladého pokolenia. Predovšetkým treba zdôrazniť, že brány našich výberových škôl III. stupňa i škôl vysokých sa dokorán otvorily synom a dcéram pracujúceho ľudu. Pomerne v krátkom čase zlepšilo sa sociálne složenie nášho študentstva a zriadením štátnych kurzov pre prípravu pracujúcich umožnilo sa najnadanejším mladým robotníkom za jeden rok ukončiť stredoškolské štúdium a postúpiť na vysokú školu.

Roku 1951 vyšlo dôležité usnesenie predsedníctva ÚV KSČ o učebniciach pre národné a stredné školy, ktoré zdôraznilo nutnosť vypracovať stabilné učebnice pre všetky predmety ako nevyhnutnú a rozhodujúcu podmienku pri osvojovaní si základov vied.

Nedoceniteľný význam má ďalej vysoké vyzdvihnutie práce a zodpovednosti učiteľa, rozhodujúceho činiteľa v zápase o novú školu, s. Gottwaldom na IV. celoštátnej učiteľskej konferencii. Pod starostlivým vedením s. Gottwalda, ktorý otázkam našej školy i učiteľa venoval vždy všestrannú pozornosť, vyrástlo nám hodne učiteľov nového typu. Ich počet ustavične rastie. Najlepší z nich boli tohto roku navrhnutí po prvý raz aj na štátne vyznamenania. Patrí medzi nich napríklad:

Josef Císař, riaditeľ I. strednej školy z Gottwaldova, vynikajúci pedagóg, nadšený prekladateľ Makarenkových diel a sovietskej detskej literatúry a ich horlivý propagátor;

Július Bágeľ, riaditeľ pedagogického gymnázia z Košíc, z ktorého školy odchádzajú žiaci s hlbokými a trvalými vedomosťami a dobre pripravení na výchovu socialistického pokolenia;

František Bukač, riaditeľ národnej školy z Roštína pri Kroměříži, nadšený propagátor družstevnej veľkovýroby, ktorý vie účinným spôsobom spájať vyučovanie a výchovu v škole so socialistickou prestavbou našej dediny;

Viktor Fuchs, riaditeľ strednej školy z Trnovca n. Váhom, ktorý vo svojej práci položil dôraz najmä na starostlivosť o mladých učiteľov, na prácu PO a na politicko-odborný rast učiteľov;

Josef Kubík, učiteľ gymnázia z Říčan pri Prahe, ktorý dôsledne napomáha polytechnizácii školy a spája polytechnickú výchovu s pomocou našej dedine a priemyslu;

Otýlia Kučerová, riaditeľka národnej školy v odľahlej dedine Vlčí Hora v okrese Rumburk, osídlenej nesúrodým obyvateľstvom, ktorá - vyše 60ročná - odišla hneď po oslobodení do pohraničia, kde príkladnou prácou v škole i mimo nej a svojím radostným optimizmom strhla deti i dospelých k tvorivej budovateľskej práci;

Václav Medonos, ústredný inšpektor, ktorý má hlavnú zásluhu na tom, že sa u nás na málotriednych vidieckych školách začalo pracovať podľa osvedčeného sovietskeho vzoru, takže dnes už na 600 školách, na ktorých sa podľa tohto spôsobu vyučuje, vyrovnáva sa úroveň školy dedinskej s úrovňou školy mestskej;

Vasil Suchý, riaditeľ ukrajinskej strednej školy z Uble, veľmi dobrý pedagóg, ktorý s pomocou pionierov získal dedinskú mládež, malých i stredných roľníkov pre socializáciu dediny.

V posledných rokoch boly ďalej preložené všetky základné diela sovietskej pedagogiky a podstatne vzrástol počet učiteľov, ktorí začali využívať vo svojej práci sovietske skúsenosti. Otázky kvality vyučovania a ďalšieho vzdelávania učiteľov dostaly sa oveľa viac do popredia ako v rokoch minulých. Vzrástol počet pedagogických časopisov, učitelia dostali svoj orgán Učiteľské noviny. Bolo vytvorené Štátne nakladateľstvo detskej knihy, zvýšila sa úroveň časopisov pre mládež. V našich školách zakotvily školské organizácie ČSM a pionierske organizácie, ktoré sa na niektorých miestach staly naozaj dobrými pomocníkmi učiteľov pri uskutočňovaní výchovne-vyučovacieho cieľa školy.

Osobitne treba vyzdvihnúť pomoc nášho učiteľstva pri socialistickej prestavbe našej dediny, pri zakladaní a upevňovaní JRD. Hnutie dedinských učiteľov je jedným z najvýznamnejších ohniviek, ktoré spája našu školu so socialistickou výstavbou našej vlasti.

Vcelku možno povedať, že v uplynulých rokoch sa zmenil duch našej školy. Na mnohých našich školách vyrastajú nám už mladí ľudia nového razenia, s novými ušľachtilými charakterovými črtami, aké sme predtým u školskej mládeže nepoznali.

Veľkú zásluhu na významnej premene nášho školstva má súdruh Zdeněk Nejedlý. Dovoľte dnes vyzdvihnúť aspoň dve otázky, ktoré súdruh Nejedlý mnoho a mnoho razy pred našimi učiteľmi rozvádzal a na ktoré nesmieme nikdy zabúdať ani v budúcnosti.

Po prvé je to výchova k socialistickému vlastenectvu. Súdruh Nejedlý vždy zdôrazňuje, že hlboká láska k vlasti, k Sovietskemu sväzu, musí byť nerozlučnou súčiastkou prípravy mladých ľudí pre budovanie a víťazstvo socializmu. Pritom chce, aby sa žiaci učili poznávať a milovať vlasť v najširšom smysle, jej bohatú budovateľskú prítomnosť, históriu i prírodu. Treba u nich pestovať sebavedomie nad tým, čo robíme a čo dokážeme. Keď naši žiaci dôkladne poznajú svoju vlasť a naučia sa ju hlboko milovať, budú si ju vedieť aj brániť proti nepriateľovi.

Po druhé je to láska k mládeži, ktorú súdruh Nejedlý tak často zdôrazňuje. Láska a úcta k žiakovi, ktorého pripravujeme pre veľkolepý život v socializme a komunizme, musí byť jednou z najcharakteristickejších čŕt učiteľa nového typu. Súdruh Nejedlý pri riešení akejkoľvek školskej otázky vždy mal pred očami žiaka, sväzáka, chlapca a dievča, ktorého sa snažil dobre poznať, rozumieť mu a pozrieť sa spolu s ním na jeho smelé plány do budúcnosti. To je skutočne najúčinnejšia zbraň proti bezduchému administrovaniu v školskej správe i v škole.

Obdobie od roku 1948 až po dnešné dni znamená predovšetkým aj veľký rozmach nášho školstva do šírky, a to na všetkých druhoch našich škôl. V predmníchovskej republike mali sme napr. v školskom roku 1937/1938 len 1.812 materských škôl a opatrovní s 61.581 deťmi, ktorým však nebola poskytovaná riadna výchova a zdravotná starostlivosť.

V šk. r. 1948/1949 bolo u nás už 4.664 materských škôl s 205.416 deťmi. V tomto školskom roku máme ich už 6.318 s 232.858 deťmi, ktorým je v materských školách poskytovaná nielen ochrana, ale i riadna zdravotná a výchovná starostlivosť. Pritom dve tretiny týchto materských škôl starajú sa o deti po celý deň, niektoré i po celý týždeň. Stále väčšiemu počtu žien sa takto umožňuje včleniť sa do zamestnania.

Od roku 1945 vzrástol počet materských škôl s ukrajinským jazykom vyučovacím z 3 na 83, pri čom počet detí v týchto školách vzrástol zo 131 na 2.512. Roku 1953 máme už aj 215 samostatných materských škôl s vyučovacou rečou maďarskou.

Neobyčajne vzrástly školy II. stupňa (stredné), ktoré sa podľa školského zákona z r. 1948 staly povinnými pre všetku mládež. Zatiaľ čo v predmníchovskej republike chodilo v šk. r. 1937/1938 do 1.509 českých a slovenských meštianskych škôl 361.101 žiakov, máme v šk. r. 1952/1953 2.917 stredných škôl a 645.149 žiakov. Počet stredných škôl s ukrajinským jazykom vyučovacím vzrástol od r. 1945 na 54, s poľským na 15. Pre deti maďarskej národnosti máme r. 1953 119 samostatných stredných škôl.

Prudký rozvoj nastal aj u škôl odborných, najmä priemyselných. V šk. r. 1945/1946 sme mali 104 priemyselných škôl a 28.702 žiakov, v šk. r. 1952/1953 máme už 233 priemyselných škôl a 46.150 žiakov. Naše výberové a odborné školy sa zbavujú niekdajšej univerzálnosti a vychovávajú špecializovaných stredných odborníkov pre potreby nášho hospodárskeho a kultúrneho života. V šk. r. 1952/1953 vzdeláva sa v 415 odborných školách už 82.660 takých odborných pracovníkov.

Výdatnú pomoc škole poskytovaly tiež ŠS ČSM a PO ČSM.

V šk. r. 1952/1953 boly PO založené na 63 % škôl a sdružovaly temer 500.000 pionierov, t. j. 49 % detí pionierskeho veku.

Starostlivosť ľudovodemokratického štátu o naše školstvo je vidieť aj z rozvoja mimoškolských výchovných zariadení.

Stále viac, najmä od r. 1948, rastie počet školských internátov, detských a žiackych domovov, družín mládeže a školských jedální. V r. 1952/1953 je u nás v prevádzke 2.048 družín mládeže, ktoré sa starajú o 146.576 žiakov škôl I. a II. stupňa v dobe mimo vyučovania. V 4.573 školských jedálňach sa stravuje v r. 1952/1953 411.823 žiakov.

Pozoruhodná je i výstavba nových školských budov. V období 1945-1948 bolo vybudované pre materské školy a školy I.-III. stupňa celkove 98 nových školských budov a opravené tisíce školských budov v územiach, postihnutých vojnou, a budov, poškodených fašistickou okupačnou armádou. V období 1949-1952 bolo vybudované 357 ďalších nových školských budov vedľa stámiliónových ročných nákladov na opravy a adaptácie budov ostatných.

Treba ešte dodať, že v našom rozpočte je pamätané na všeobecné vzdelávacie a odborné školstvo v tomto roku čiastkou 20 miliárd. Je to o 5 miliárd viac ako lani a je to 4 razy viac ako r. 1947. Z toho v tomto roku na sociálnu starostlivosť o žiactvo, teda na rekreáciu, stravovanie a na štipendiá, dávame okrúhle 2 miliardy.

Uvedené fakty ukazujú, že naše školstvo od r. 1948, a to najmä v období posledných dvoch - troch rokov, sa po mnohých stránkach rozvíjalo úspešne.

Prečo teda dnes je Národnému shromaždeniu predkladaný návrh nového školského zákona, prečo zavádzame novú školskú sústavu?

Súčasná etapa výstavby socializmu v našej vlasti, složitosť hospodárskeho i kultúrneho života, ohromný rozvoj priemyslu, najmä ťažkého, rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby a neustále sa zvyšujúca úroveň našej techniky kladú každým dňom nástojčivejšie otázku výchovy, prípravy kádrov, predovšetkým výchovy a prípravy výrobne technickej inteligencie. Naši učitelia, rodičia i žiaci vedia dobre z vlastnej skúsenosti, ako najmä v posledných dvoch rokoch vzrástly požiadavky na školu. Vidia to pri záverečných skúškach, pri vstupe žiakov na výberové školy III. stupňa, na vysoké školy i do povolania. Tieto požiadavky, vyslovené dnes takrečeno na všetkých pracoviskách, daly by sa shrnúť takto: Budovať školu v úplnom súlade s potrebami socialistickej výstavby, v najširšom slova smysle zaistiť potrebné počty stredne a vysoko kvalifikovaných kádrov a zvýšiť úroveň vyučovania na všetkých stupňoch a druhoch škôl. Krátko: zvýšiť tempo budovania socialistickej školy.

Súdruh Gottwald túto požiadavku postavil už pred dvoma rokmi v liste, poslanom VI. celoštátnej konferencii učiteľov. Napísal vtedy: "Chcel by som však zdôrazniť, že s doterajším stavom sa ešte nemôžeme nijako uspokojiť. Veľký rozmach nášho budovania socializmu a veliké naše úlohy v boji za mier zvyšujú stále viac požiadavky na výchovu mládeže a na školu."

Treba preto dať "podnet k rýchlejšiemu postupu vpred k škole, k výchove naozaj vysokej úrovne, naozaj socialistickej". A keď sa ukázalo, že k rýchlejšiemu postupu vpred treba zmeniť školskú sústavu, vzdelávanie učiteľstva i obsah školy, dal súdruh Gottwald podnet na vypracovanie takéhoto návrhu. Zásady úpravy systému nášho školstva, schválené ešte na poslednom zasadnutí predsedníctva strany a vlády riadenom s. Gottwaldom, boly vám dnes predložené vo forme návrhu nového školského zákona.

K zmene doterajšej školskej sústavy viedly nás teda predovšetkým dôvody národohospodárske. Zvlášť v súvislosti s odhalením disproporcií medzi rozvojom základných priemyselných odvetví a spracovateľským sektorom dostaly sa otázky školy do centra pozornosti. Pritom sa ukázalo, že máme nielen nedostatok (na niektorých úsekoch veľmi značný) stredne a vysoko kvalifikovaných kádrov, ale že ani ich príprava nie je dostačujúca. Ukázalo sa tiež, že celú túto problematiku treba začať riešiť v škole, ktorou prechádza všetka mládež, v škole všeobecne vzdelávacej.

Pokiaľ ide o nedostatok vysoko kvalifikovaných kádrov, situácia začiatkom budúceho školského roku je taká, že absolventi našich gymnázií ani z polovice nestačia kryť požiadavky vysokých škôl pre prvý ročník. Ťažkosti v tomto smere budeme mať ešte aj v nasledujúcich rokoch.

Podobná situácia je i v IV. triedach stredných škôl. Všetkých žiakov v IV. triedach stredných škôl je v tomto školskom roku 99.120. Podľa štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva však len do výberových škôl III. stupňa má odísť 69.000 žiakov, do štátnych učilíšť pracovných záloh 37.000 a do stredísk pracujúceho dorastu 45.000.

V takýchto súvislostiach dostali školskí pracovníci úlohu odpovedať na otázku: či je možné skrátiť všeobecne vzdelávaciu školu tak, aby žiaci už v 14 rokoch mohli byť prijímaní do výberových škôl a v 17 rokoch na vysoké školy, na ktorých by sa potom zabezpečila hlbšia špecializácia, najmä v technických oboroch, predĺžením štúdia, teda či je možné odstrániť nepomer medzi všeobecne vzdelávacím a odborným školstvom v prospech odborného vzdelania.

Odpoveď na túto otázku bola vonkoncom kladná. Pri hlbšej analýze sa dokonca ukázalo, že možno i skrátiť všeobecne vzdelávaciu školu i dať žiakom hlbšie, dôkladnejšie, ucelenejšie poznatky, ako im dávala doterajšia naša škola. Závisí všetko od náplne, obsahu školy, od ideologickej i odbornej úrovne vyučovania, od pedagogického majstrovstva učiteľa. To ostatne potvrdzuje i naša vlastná skúsenosť s robotníckymi prípravkami, ktoré všade tam, kde učitelia pristupovali k svojim úlohám politicky, s nadšením, opierajúc sa o iniciatívu a uvedomelú disciplínu žiackeho kolektívu, dosiahly za jeden rok mimoriadne úspechy. Splniť požiadavku skrátenia všeobecne vzdelávacej školy nebolo by však možné na základe nejakej čiastkovej reformy, ale iba za predpokladu základnej prestavby celého nášho školského systému podľa sovietskeho vzoru.

Na rozhodovanie pri úprave nášho školského systému nevplývaly však len dôvody národohospodárske. Rozhodujúcim činiteľom stala sa aj perspektíva veľkolepého rozvoja sovietskeho školstva, vytýčená XIX. sjazdom KSSS. XIX. sjazd sa usniesol, že do konca tejto päťročnice má byť dokončený prechod od 7-ročného školského vzdelania k všeobecnému stredoškolskému povinnému vzdelaniu v hlavných mestách republík, v mestách podliehajúcich správe republík, v oblastných, krajských a najväčších priemyselných strediskách. Majú byť ďalej pripravené podmienky pre plné zavedenie všeobecného stredoškolského vzdelania v budúcej päťročnici v ostatných mestách a na dedinách.

Tieto grandiózne úlohy sovietskeho školstva vyplývajú zo základného ekonomického zákona socializmu, objaveného súdruhom Stalinom, ktorý ukazuje, že cieľ socialistickej výroby spočíva v zabezpečení maximálneho uspokojovania neustále rastúcich hmotných a kultúrnych potrieb celej spoločnosti. Veľké plány rozvoja sovietskeho školstva vyplývajú ďalej z plnenia tretej hlavnej podmienky pri uskutočňovaní prechodu ku komunizmu, t. j. dosiahnuť taký kultúrny vzostup spoločnosti, ktorý by zaistil všetkým členom spoločnosti všestranný rozvoj ich fyzických i duševných schopností, aby členovia spoločnosti mali možnosť nadobudnúť vzdelanie dostačujúce k tomu, aby sa stali aktívnymi činiteľmi spoločenského vývoja, aby mali možnosť slobodne si voliť povolanie a neboli po celý život pripútaní doterajšou deľbou práce k jednému povolaniu. Napokon ohromný rozvoj sovietskeho školstva vyplýva z požiadavky postupného odstraňovania podstatných rozdielov medzi duševnou a fyzickou prácou, čo je tiež dôležitou súčiastkou procesu pri prechode od socializmu ku komunizmu.