Z geniálnej práce s. Stalina "Ekonomické problémy socializmu v SSSR" a z usnesení XIX. sjazdu KSSS, ktoré sú i naším programom, vyplývajú pre naše všeobecne vzdelávacie školy predovšetkým dve základné úlohy:

1. Rozširovať intenzívne sieť nášho všeobecne vzdelávacieho školstva, aby každým rokom väčší počet žiakov dosahoval základné všeobecné vzdelanie a aby sme sa neustále približovali smelej perspektíve, ktorú v SSSR začínajú už uskutočňovať - dať v budúcnosti úplné stredoškolské vzdelanie všetkej našej mládeži.

2. Postarať sa o to, aby vyučovanie a výchova v našich školách dostala sa v najvyššej možnej miere do súladu so vzrastom našej techniky v priemysle i v poľnohospodárstve. To znamená, hneď začať riešiť otázky polytechnického vyučovania, ktoré vyžaduje, aby žiaci popri osvojení si základov vied oboznamovali sa aj so základnými procesmi súčasnej veľkovýroby a nadobúdali zručnosť v práci. Dať čo najrýchlejšie a čo najväčšiemu počtu ľudí úplné všeobecné vzdelanie môžeme, prirodzene, len za predpokladu, že všeobecne vzdelávacia škola nebude trvať do 19 rokov.

To sú dva hlavné dôvody - potreby národohospodárskeho plánu a perspektívy, vytýčené XIX. sjazdom KSSS - ktoré nás vedú k pretvoreniu našej školskej sústavy.

Dovoľte mi teraz prejsť k charakterizovaniu novej školskej sústavy:

Nová školská sústava, ako to už bolo spomínané, zavádza ako základný typ povinnú 8-ročnú strednú školu pre mládež od 6-14 rokov. Táto škola poskytuje mládeži základné všeobecné vzdelanie, potrebné pre povolanie, odbornú školu alebo vyššiu všeobecne vzdelávaciu školu. Popri 8-ročnej strednej povinnej škole budeme mať 11-ročnú strednú školu, ktorej posledné 3 postupné ročníky budú výberové. Do IX. triedy tejto školy môžu byť prijatí žiaci, ktorí úspešne dokončili 8-ročnú strednú školu alebo prvých 8 postupných ročníkov 11-ročnej strednej školy. Triedy v oboch typoch týchto škôl budeme označovať priebežne od 1 do 8, resp. od 1 do 11. Skrátene budeme tieto školy nazývať osemročnica alebo jedenásťročnica. Jedenásťročnice budeme zriaďovať podľa potrieb národohospodárskeho plánu a vzniknú slúčením doterajšej národnej školy, strednej školy a gymnázia. Všetkých 11 tried bude pod správou jedného riaditeľa, ktorý podľa počtu tried bude mať k ruke určitý počet spolupracovníkov. 8-ročné stredné školy zriadime všade tam, kde budú pre to podmienky. Vzniknú slúčením doterajších národných a stredných škôl a budú pod správou jedného riaditeľa.

Kde nebudú podmienky pre zriadenie povinnej 8-ročnej strednej školy, ostane škola národná s piatimi postupnými ročníkmi. Po jej ukončení žiaci postupujú do VI. triedy 8-ročnej strednej školy, resp. 11-ročnej strednej školy. Netreba azda zdôrazňovať, že vyučovanie v I.-V. triede národnej školy 8-ročnej alebo 11-ročnej je považované za rovnocenné, práve tak ako vyučovanie v I.-VIII. triede 8-ročnej a 11-ročnej školy. Prvý postupný ročník na všetkých typoch všeobecne vzdelávacej školy je prípravnou triedou (prípravkou). Sovietske skúsenosti totiž nám ukázaly, že nie je správne 6-ročné dieťa z jedného dňa na druhý pripriahnuť k vážnej práci. Naopak, ukazuje sa oveľa správnejším organizovať plynulý prechod od hry k sústavnej učebnej práci. Takýmto prechodom medzi materskou školou a školou všeobecne vzdelávacou bude naša prípravka. V prípravke sa síce dieťa naučí, ako bolo už spomínané, počiatky čítania, písania a počítania, ale normálna školská práca začne preň až v druhej triede. Od II. do XI. triedy učebné plány našej všeobecne vzdelávacej školy budú sa značne približovať učebným plánom sovietskej desaťročnice. Treba ešte dodať, že prakticky všetky typy všeobecne vzdelávacích škôl budeme zriaďovať aj v mestách, a to aj vo veľkých, teda napr. aj v Prahe alebo v Bratislave. Rozhodujúcim činiteľom pritom budú nielen školské priestory, ale aj záujem detí. Nebudeme napr. nútiť malé deti z okrajových častí Prahy, aby chodily do vzdialenej 8-ročnej alebo 11-ročnej strednej školy, ale keď bude v blízkosti ich bydliska vhodná budova, zriadime pre ne školu národnú. Ba nebudeme sa uzatvárať ani možnosti zriadiť samostatnú prípravnú triedu pri dostatočnom počte žiakov v bezprostrednej blízkosti domov, v ktorých deti bývajú. V takomto prípade prípravka bude síce organizačne pričlenená inej všeobecne vzdelávacej škole, učiteľ však bude za deťmi dochádzať.

Prednosťou novej sústavy je, že vytvára dôsledne jednotnú školu, charakterizovanú nielen organizačným sjednotením doterajších troch stupňov všeobecne vzdelávacej školy, ale aj sjednotením a ucelením učiva, ktoré bude na seba organicky nadväzovať, a to tak medzi jednotlivými triedami, ak aj medzi jednotlivými predmetmi.

Doterajší náš školský systém odlúčenosťou jednotlivých stupňov škôl však narušoval princíp jednotnej školy; nebolo tu v skutočnosti spojenia medzi jednotlivými článkami systému.

Dôsledky tohto nedostatočného spojenia sa potom odrážaly v učebných osnovách i v učebniciach. Učivo sa zbytočne opakovalo, prekrývalo, učebná látka v jednotlivých triedach na seba nenadväzovala a tak vznikaly zbytočné časové straty. Mnohé naše učebnice sú preplnené neužitočným balastom, ba v niektorých je toľko látky, že ju vôbec ani v stanovenom termíne nemožno prebrať.

Žiaci, hoci majú hlavu preplnenú množstvom všelijakých podrobností, ktoré rýchle zabúdajú, základy vied si neosvoja. Naše pracoviská však od nich žiadajú, aby vychádzali zo škôl s hlbokými a trvalými vedomosťami, s pevne osvojenými základnými vedeckými poznatkami, ktoré budú ihneď vedieť používať v praxi.

Ďalšou prednosťou navrhovanej sústavy je, že nám umožňuje budovať našu školu dôsledne podľa sovietskeho vzoru. Naši učitelia a školskí pracovníci sa každodenne presviedčajú, že stále širšie a hlbšie využívanie sovietskych skúseností a približovanie sa sovietskemu príkladu, základný to zákon rozvoja ľudových demokracií, formulovaný s. Gottwaldom, platí v plnej miere aj pre oblasť školskú. To je jediná cesta urýchleného budovania socialistickej školy u nás. Niet inej cesty vpred! A návrh nového školského zákona, nové učebné plány, osnovy i nové učebnice majú byť aj výrazom toho, že školskí pracovníci a učitelia vždy budú verne strážiť tento odkaz s. Gottwalda. (Potlesk.)

Dovoľte ešte aspoň stručne informovať vás o prechodných opatreniach, ktoré MŠO uskutoční v súvislosti s prijatím nového školského zákona. Nová školská sústava vstúpi v platnosť, ako bolo uvedené, už v školskom roku 1953/1954, a to v takomto rozsahu: v celom štáte budú už zriadené 8-ročné a 11-ročné školy. Bude to umožnené tým, že:

1. Na konci tohoto školského roku ukončia štúdium žiaci tretích tried gymnázia spolu so žiakmi štvrtých tried; usporiadame pre nich 6-týždňový kurz, v ktorom preberú redukované učivo IV. ročníka. Po absolvovaní kurzu budú normálne maturovať a môžu byť prijatí na vysokú školu. Dôvody pre toto opatrenie som už uvádzal - zvýšené požiadavky vysokých škôl môžu kryť len oba posledné ročníky gymnázia.

2. Už na konci tohoto školského roku ukončia povinnú školskú dochádzku aj žiaci III. tried stredných škôl, a to normálnou výročnou skúškou z jazyka materinského, ruského a matematiky. Žiakom tohoto ročníka dávame tieto možnosti: môžu byť prijatí na výberovú školu III. stupňa, to znamená do IX. triedy 11-ročných škôl, alebo do škôl odborných, do štátnych pracovných záloh alebo stredísk pracujúceho dorastu alebo môžu odísť do povolania, a výnimočne všetci tí žiaci, ktorí sa prihlásia, môžu ešte jeden rok chodiť do školy, a to do mimoriadnej IV. triedy- kurzu. Časť týchto žiakov môže byť o rok prijatá na štúdium, ostatní pôjdu do povolania, resp. do učilíšť štátnych pracovných záloh alebo stredísk pracujúceho dorastu. Všetci žiaci III. tried strednej školy dostanú vysvedčenie o ukončení povinnej školskej dochádzky, oprávňujúce ich kedykoľvek prihlásiť sa na štúdium na výberových školách podľa platných smerníc o mimoriadnych formách štúdia. Budú mať teda tie isté práva ako žiaci IV. tried stredných škôl.

Podľa nových osnov bude sa v školskom roku 1953/1954 vyučovať v I., IV. a IX. triede, v ostatných triedach podľa osnov prechodných. Vo všetkých triedach podľa nových osnov začne sa vyučovať v školskom roku 1954/1955, keď budeme mať nové učebnice.

Treba ešte dodať, že sieť 11-ročných škôl sa rozšíri o 79 nových škôl už v školskom roku 1953/1954. Do 1. ročníka bude prijaté viac ako raz toľko žiakov v porovnaní s týmto školským rokom, teda vyše 22.000. 8-ročných škôl, počítajúc v to prvých 8 tried škôl 11ročných, bude viac o 243 už v školskom roku 1953/1954. Z toho tiež vyplýva, že nebudeme mať nejaké prebytky učiteľov.

Bolo by úplne nesprávne vidieť za novým školským zákonom len organizačné zmeny a nemať na mysli predovšetkým kvalitu, zmenu v náplni, obsahu školy, v jej ideologickej i pedagogickej úrovni.

Ide o nového človeka. "Škola je hlavným činiteľom výchovy nových občanov republiky", zdôrazňoval s. Gottwald. Preto sa musí stať mohutným nástrojom socialistického, komunistického pretvárania spoločnosti a rýchle sa zbaviť aj posledných nánosov, ktoré v nej ostaly ešte zo školy buržoáznej. Socializmus znamená radikálnu roztržku so všetkými starými pomermi a ideami. A toho výrazom musí byť práve výchova v našej škole, prejavujúca sa v neústupčivosti od zásad marxismu-leninizmu a v nesmieriteľnosti proti všetkým buržoáznym prežitkom a predsudkom, najmä poverám a tmárstvu. Nového človeka, človeka našej budúcnosti, nemožno vychovať inakšie ako bojom proti všetkému starému, odumierajúcemu, čo ho ťahá zpät. Preto proces zostrujúceho sa triedneho zápasu nijako nemôže obchádzať školu, preto tiež naša škola musí byť hlboko politická. To treba neustále zdôrazňovať, lebo máme ešte stále učiteľov, ktorí sa domnievajú, že tep školy môže byť iný ako tep života. "Naša detská spoločnosť" - hovorí Makarenko - "musí odzrkadľovať život celej krajiny. Škola musí bojovať za komunizmus s takou energiou, s takou mužnosťou, ako celá naša spoločnosť. A s takou istou radosťou! "Súdruh Lenin tak isto zdôrazňuje, že za ten čas, kým sa v škole mladí ľudia učia, musí ona formovať z nich bojovníkov za oslobodenie od vykorisťovateľov. "Inak", hovorí, "neskladali by sme nijakú nádej v učenie, výchovu a vzdelanie, keby sa toto obmedzovalo iba na školu a odtrhlo sa od búrlivého života."

O tejto otázke treba hovoriť preto, lebo máme stále vysoké percento prepadávajúcich žiakov. Tak napr. v školskom roku 1947/1948 bolo vo IV. triede národnej školy v celom štáte 171.180 žiakov a žiačiek. Z tohto počtu však došlo do IV. triedy strednej školy len spomínaných 99.120, teda len 57,9 % - v Čechách 66,35 %, na Slovensku iba 42,04 %. Pretože ide o ročník, ktorý začal študovať v poslednom roku vojny, mohli byť v IV. triede národnej školy aj žiaci starší, ktorí potom odišli skôr zo školy. Hlavnou príčinou je však vysoké percento prepadávajúcich žiakov.

Ako je známe, v buržoáznej škole bola väčšinou pokladaná otázka prospechu žiactva za vec súkromnú, za vec rodičov alebo samých žiakov. No v našom štáte je to vec prvoradej politickej i hospodárskej dôležitosti. My počítame v socialistickej výstavbe s každým človekom, ale nechceme, aby len pracoval. Žiadame od neho, aby zvyšoval produktivitu práce, aby vynikal v socialistickom súťažení, aby bol novátorom, aby sme aj jeho pričinením vyrábali viac, lepšie a lacnejšie, pretože naša vláda - ako v Národnom shromaždení pred niekoľkými dňami zdôraznil predseda vlády s. Široký - sa riadi základným ekonomickým zákonom socializmu. Preto tiež žiadame od našej školy, aby nám vychovávala mládež s rozvitými duševnými a fyzickými schopnosťami, lebo inakšie nemôžeme úspešne budovať a vybudovať socializmus. Tie desaťtisíce chlapcov a dievčat, ktorým sa nedostalo uceleného základného všeobecného vzdelania, znamenajú ohromnú, nenahraditeľnú stratu pre naše národné hospodárstvo, brzdia náš postup k socializmu. Zdá sa, že si to časť našich učiteľov ešte dobre neuvedomuje. Niektorí z nich sú doteraz - zdá sa - v zajatí pedológie, buržoáznej lživedy, ktorá tvrdí, že telesný a duševný vývoj dieťaťa je napred určený dedičnosťou, že dieťa sa zle učí, lebo je menejcenné, lebo nezdedilo po predkoch potrebné schopnosti. Teda tie desaťtisíce našich detí menejcenné nie sú, ale za to menej cenná je naša výchovná, vyučovacia práca na niektorých našich školách.

Sovietske skúsenosti nám ukazujú, že možno na škole pracovať aj bez repetentov. Samozrejme nie pomocou "percentovania", čo znamená prepúšťať žiakov bez ohľadu na vedomosti. Sovietske skúsenosti nás učia, že medzi žiakmi, čo chodia do normálnej školy, niet beznádejných a nenapraviteľných detí a že dobrí učitelia môžu dosiahnuť, aby všetci žiaci z triedy aj celej školy si osvojili hlboké, trvalé poznatky. A my sa musíme učiť týmto sovietskym skúsenostiam.

Je nesporné, že rozhodujúcim činiteľom v boji za dobrý prospech žiakov, v boji proti prepadávaniu, je učiteľ. Sú však aj iné príčiny prepadávania. Je to jednak preťažovanie žiactva, napr. neúmerným množstvom domácich úloh ukladaných súčasne, jednak častým vytrhávaním žiakov z vyučovania, jednak preťažením žiakov verejnou neučebnou prácou, častým schôdzovaním, kumuláciou funkcií u jednotlivých žiakov a pod. Preto budú urobené rázne opatrenia na zamedzenie preťažovania žiakov.

Ďalšou príčinou vysokého prepadávania žiactva sú už spomínané nedostatky učebných osnov a učebníc. Preto budú zmenené v súvislosti s novým školským zákonom aj učebné plány a osnovy, budú vypracované nové učebnice. I tu pôjde o zásadné, podstatné zmeny, ktoré budú znamenať významné presuny v učebných plánoch našej školy. Ako je všeobecne známe, najväčšie nedostatky vykazujú naše školy pri vyučovaní matematiky a materinského jazyka. Nielen že z týchto najdôležitejších predmetov prepadáva najviac žiakov, ale aj mnohí z tých žiakov, ktorí prechádzajú, neovládajú často ani matematiku, ani spisovný jazyk dobre. Preto návrh nových učebných osnov, o ktorom bude zanedlho prebiehať diskusia, určuje pre matematiku v 11-ročnej strednej škole z celkového počtu vyučovacích hodín až 20,5 % proti doterajším 13,5 %. Materinskému jazyku a literatúre bude venované 29 % proti doterajším 23,4 %. Nové učebné plány ďalej zvyšujú počet hodín fyziky, chémie, ruského jazyka a dejepisu. Samozrejme v dôsledku toho niektoré predmety budú oslabené, prípadne i vypustené. Nie je však predstaviteľné, aby žiaci v období neustále vzrastajúcej techniky, v období prudko sa rozvíjajúcej elektrifikácie, mechanizácie, chemizácie a automatizácie výrobných procesov odchádzali zo škôl bez pevného osvojenia si základných poznatkov z matematiky a prírodných vied.

Pritom zmena bude ďalej i v tom, že vo všetkých predmetoch bude položený dôraz na základné poznatky a odstránené budú zbytočné podrobnosti. Dôraz budeme klásť na to, aby tieto základné poznatky si žiak osvojil na trvalo.

Oveľa väčší dôraz ako doteraz budeme klásť na dobré organizovanie mimotriednej práce (zakladanie a vedenie rôznych krúžkov a pod.) ktorá - hoci v metódach a spôsoboch bude sa základne odlišovať od práce vo vyučovacích hodinách a hoci ťažisko tu bude v iniciatíve a samostatnosti žiakov - v cieľoch bude sledovať základné výchovné a vzdelávacie úlohy školy.

Mimoriadnu pozornosť bude naša škola venovať polytechnickému vzdelaniu, pre ktoré priamo v učebných osnovách bude presne vymedzený počet hodín pre určitý druh prác a exkurzií. Žiaci teda budú spojovať osvojenie si základov vied s pochopením základov výroby.

Celý obsah našej školy, učebné plány, osnovy i učebnice budú smerovať k hlavnému výchovnému a vyučovaciemu cieľu socialistickej školy: k príprave všestranne vyspelej osobnosti mladého človeka, ktorého telesné i duševné sily a schopnosti sú harmonicky späté.

Z toho všetkého vyplýva, že nový zákon dáva všetky predpoklady, aby naše školstvo vykročilo do novej, vyššej etapy vývoja. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Valo.)

Nový školský zákon so zmenami v celkovej školskej sústave spája aj sústavu vzdelávania nášho učiteľstva. Popri pedagogických školách, ktoré vychovajú učiteľov pre materskú a národnú školu, vznikajú dva typy škôl vysokých - dvojročná vyššia škola pedagogická a štvorročná vysoká pedagogická škola - na ktorých sa sústredí odborná príprava našich učiteľov pre všetky predmety. Už v nasledujúcom školskom roku budú utvorené najmenej dve samostatné vysoké školy pedagogické. Nová školská sústava učiteľského vzdelávania umožňuje venovať podstatne väčšiu pozornosť výchove mladých učiteľských kádrov. Jej význam však treba chápať širšie. Aj v tomto prípade ide o uskutočňovanie smernice s. Gottwalda, ktorý žiadal vysoko vyzdvihnúť prácu a zodpovednosť učiteľa, pretože on je rozhodujúcim činiteľom v zápase o novú školu, lebo práve v jeho rukách je duša našej mládeže a jej vývoj. Nová školská ústava učiteľského vzdelávania musí teda znamenať vyššiu etapu aj v starostlivosti o ďalšie vzdelávanie a potreby nášho učiteľstva. Úlohy, ktoré bude musieť naša škola už v najbližších dňoch začať riešiť, budú vyžadovať od našich učiteľov mimoriadne vypätie.

Nepôjde však len o otázky organizačné: v popredí budú stáť úlohy politické, pedagogické, metodické. Budovať školu v úplnom súlade s potrebami socialistickej výstavby vyžaduje učiteľa, ktorý kvalitatívne stojí na vyššom stupni, učiteľa, ktorý bude vyučovať nekompromisne v duchu dialekticko-materialistického svetonáhľadu, ktorý bude stáť neústupčivo na stanovisku marxisticko-leninskej pedagogiky. Škola, budovaná podľa sovietskeho vzoru, nestrpí viac učiteľa, ktorý azda pochlebuje ešte buržoáznej západnej pseudokultúre a ktorého výchovná prax je presiaknutá objektivizmom, apolitickosťou a bezideovosťou. To všetko vyžaduje systematické zvyšovanie ideovoteoretickej úrovne učiteľa, hlbšie štúdium klasikov marxizmu-leninizmu. Úloha vychovať pokolenie, ktorému idey socializmu stanú sa rodnou vecou, ktoré bude všestranne pripravené na zvýšené úlohy výstavby, vyžaduje učiteľa vonkoncom pevného, marxisticky vzdelaného, vždy stojaceho na úrovni súčasnej vedy vo svojom odbore. Rozhodujúca časť nášho učiteľstva je schopná takéhoto vývoja. Sú u nás všetky predpoklady k tomu, aby sa učiteľstvo sformovalo v pevnú ľudovú armádu, ktorá sa stane jednou z najpevnejších opôr nášho zriadenia, našej socialistickej výstavby a obrany našej vlasti. (Potlesk.)