Aby sa pri zvyšovaní úrovne vzdelania mohlo učiteľom čo najviac pomáhať, zriadi sa ešte v tomto roku Inštitút pre ďalšie vzdelávanie vedúcich školských pracovníkov a učiteľov.

Uskutočňovanie nového školského zákona zvyšuje teda požiadavky na kvalitu učiteľovej práce, na úroveň jeho vzdelania. Treba však súčasne pre neho zabezpečovať aj lepšie podmienky pre jeho prácu a pre zvyšovanie jeho úrovne. Treba vytvárať leninský, stalinský, gottwaldovský pomer k učiteľovi. Často sa u nás stretávame s prípadmi, ktoré svedčia o tom, že v niektorých mestách a dedinách sa podceňuje ešte práca školy a učiteľa. Dokladom toho je časté neodôvodnené a bezprávne vytrhávanie učiteľa zo školy, jeho používanie pri vykonávaní rôznych príkazov, ktoré nemajú nič spoločného s jeho prácou, neodôvodnené prekladanie učiteľov - vlani na pr. bolo premiestené 10.000 učiteľov - prípady odvolávania z funkcií bez náležitého odôvodnenia atď., atď. Práca učiteľov a školských pracovníkov trpí najmä tým, že sú zavaľovaní neplánovitými úlohami zo všetkých možných strán, pri čom sa práca v škole dostáva často na vedľajšiu koľaj. Aby posilnilo autoritu učiteľa a riaditeľa školy, predloží Ministerstvo školstva a osvety návrh opatrení, ktorých úlohou bude odstrániť doterajšie nesprávnosti a nedostatky a zabezpečiť jednotné vedenie a usmerňovanie našej školy odhora až dolu. Zavedie sa poriadok do vymenovávania, prekladania a odvolávania školských pracovníkov, riaditeľov, učiteľov a inšpektorov. Zvlášť veľkú pozornosť bude ministerstvo venovať prideľovaniu mladých učiteľov, ktorých ustanoví na školu len za predpokladu, že budú mať zaistené najnutnejšie životné podmienky. Vydá sa zákaz poverovať učiteľov vo vyučovacom čase inými, mimoškolskými prácami. Pretože doterajší platový systém neprizerá pri odmeňovaní za prácu vôbec na kvalifikáciu, bude treba odstrániť nezdravé rovnostárstvo v platovej politike a odmeňovať učiteľov podľa kvalifikácie a podľa kvality práce.

Vláde bude predložený aj návrh na systém odmien a vyznamenaní pre zaslúžilých učiteľov podľa sovietskeho vzoru. Na základe usnesenia predsedníctva strany a vlády bude už v najbližšom čase zavedené vyznamenávanie najlepších učiteľov medailou J. A. Komenského, najslávnejšieho pedagóga našej vlasti. (Potlesk.)

Vážené Národné shromaždenie, súdružky a súdruhovia!

Úlohy, vyplývajúce z nového školského zákona a z usnesení strany a vlády o prechodných opatreniach a o definitívnom zavedení nového školského systému, sú veľké, no súčasne pre učiteľov neobyčajne čestné. Súdruh Stalin hovorí, že mládež je naša budúcnosť, naša nádej. Nemôže byť vznešenejšej, nádhernejšej úlohy, ako mať možnosť starostlivo pestovať, rozvíjať, formovať nositeľov tejto našej nádeje, našej budúcnosti. A nebude dnes iste učiteľa, ktorý miluje svoju vlasť a ďaleko pozerá do budúcnosti, aby nemal pevné odhodlanie vychovať mládež, ktorá vstúpi do života plná energie, optimizmu, mládež vzdelanú, ktorá sa nebojí nijakých prekážok, hlboko ľúbiacu svoju ľudovodemokratickú republiku, svojú rodnú Komunistickú stranu Československa, veľký Sovietsky sväz. Túto nesmierne významnú a dôležitú úlohu však nemôže učiteľ splniť sám. Potrebuje k tomu všemožnú pomoc ČSM, ROH, SRPŠ. Výchova mládeže, to je spoločná úloha učiteľa a celej vlasti. Preto spoločne vykročme pri uskutočňovaní veľkých výchovných cieľov našej školy a zaviažme sa, že vychováme nové, socialistické, gottwaldovské pokolenie. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Ďakujem súdruhovi ministrovi školstva a osvety za jeho prejav. Do rozpravy sa ďalej prihlásili ešte štyria rečníci: posl. Bohuš, posl. Sukupová, posl. Zorkócy a posl. dr. Kácl. Dávam slovo prvému rečníkovi, ktorým je poslanec Bohuš. Prosím, aby sa ujal slova.

Posl. Bohuš: Vážené Národné shromaždenie!

Škola je najväčší poklad, ktorý národ má, a najväčší dar, ktorý môže dostať. Slovenský národ vstúpil do jedného štátného sväzku s bratským národom českým, do ČSR, len so skromným počtom ľudových škôl, a to väčšinou cirkevných, v ktorých sa ešte, tiež len v skromnej miere, zachovala slovenčina. O nejakých stredných, odborných a tým menej vysokých školách nebolo ani reči. Podľa toho javila sa aj celková kultúrna úroveň slovenského ľudu. Už len stále sa zmenšujúci kruh slovenskej roduvernej inteligencie reprezentoval výkvet národa. Vďaka tej skutočnosti, že národ český doniesol si do nového štátneho útvaru na tú dobu vyspelé školstvo a rôzne kultúrne inštitúcie, za pomoci českých učiteľov a profesorov Slovensko míľovými krokmi doháňalo to, čo mu neprajný osud dotiaľ nedoprial.

No v organizácii a štruktúre školstva smerom k zľudoveniu a sjednoteniu sa celkove málo zmenilo. Vady hospodárskeho systému prvej republiky a triedne rozvrstvenie spoločnosti odrážalo sa čiastočne aj v škole. Kým do t. zv. meštianok chodili žiaci zväčša zo slabších sociálnych vrstiev, deti to robotníkov, malých a stredných roľníkov, zatiaľ gymnáziá a iné odborné školy vo veľkej miere navštevované boly deťmi bohatých mešťanov, veľkostatkárov a t. zv. vyššej vrstvy. A keď aj na gymnázia dostal sa žiak-dieťa robotníka či malého roľníka, zápasil tento stále s hmotným nedostatkom a často musel štúdiá predčasne skončiť, lebo otec nemohol ho na štúdiách vydržiavať. K tomu sieť týchto meštianok a gymnázií a im na roveň postavených odborných škôl bola taká riedka, že len malé percento malo to šťastie dostať sa do nich. Väčšina detí, zvlášť detí z vidieka, robotníkov a malých roľníkov, bola odkázaná na ľudovú školu, ktorá poskytovala len minimálne potrebné vzdelanie.

Školstvo netvorilo harmonickú jednotu s potrebami praktického života. Žiaci boli preťažovaní formálnymi vedomosťami na úkor praktických, pre život potrebných vedomostí a znalostí. Pritom najväčšie starosti nastaly pre našich absolventov počnúc od meštianok až po vysoké školy - po skončení štúdia: kam sa podieť, kde sa uplatniť? Rástly rady nezamestnaných robotníkov, rástol počet nezamestnaných zpomedzi inteligencie. Dôkazom toho boli t. zv. ašpiranti z radov učiteľov, najmä stredoškolských profesorov, ktorí zadarmo prijímali miesta na školách, len aby nemuseli sa bez cieľa ponevierať po uliciach alebo sedieť nečinne doma.

Veľký obrat nastal v každom smere po skončení druhej svetovej vojny a oslobodením našej vlasti víťaznou Sovietskou armádou od fašistických votrelcov. V školstve urobil sa veľký skok dopredu v tom smysle, že škola a vyššie školské vzdelanie bolo viacej sprístupnené každému, zvlášť pracujúcej triede. Hustla sieť meštianok aj po našich dedinách a zväčšoval sa aj počet odborných škôl každého druhu, gymnázií i škôl vysokých. Dôležitým medzníkom však bolo všeobecné zoštátnenie školstva, čo na Slovensku urobené bolo ešte za slovenského národného povstania SNR a čo bolo v radoch učiteľstva a pokrokového občianstva, najmä pracujúcej triedy, s nadšením prijaté. Ďalší prelom k sjednoteniu a zľudoveniu nášho školstva nastal po víťazstve pracujúcej triedy vo februári r. 1948, čo sa prejavilo aj novým školským zákonom. Zmiernené boly týmto zákonom príkre rozdiely medzi dosiaľ jestvujúcimi stupňami rôznych typov škôl.

Od r. 1948 ušli sme veľký kus na ceste socializmu. Štruktúra nášho hospodárskeho života sa od základu zmenila. Na úseku spoločenského života, v sociálnom rozvrstvení, nastaly veľké zmeny. Zmenily sa potreby, túžby, smýšľanie nášho ľudu od základu. Rozmach nášho znárodneného priemyslu a kolektívny spôsob obrábania pôdy vyžaduje nových ľudí, kladú sa nové úlohy, takže školská výchova, vtesnaná do jestvujúceho rámca, nevyhovovala už potrebám nového, zmeneného života. Pociťuje sa nutnosť ešte viac priblížiť školu potrebám pracujúceho ľudu na uspokojenie jeho stále rastúcich kultúrnych potrieb. Slovom - socializmus potrebuje socialistickú školu.

Novou organizáciou celého školstva načisto zmiznú všetky dosiaľ jestvujúce stupne, ktoré školstvo robily nejednotným a neuceleným. Žiak, ktorý príde do jednotnej strednej školy, bude plynule prechádzať z ročníka do ročníka, počnúc od prvej až do poslednej triedy. Celá výchova a vyučovanie bude plynulé a reťazovite organicky späté. Mládež nebude rozrušovaná prestupovaním z nižšieho stupňa školy na vyšší stupeň iného typu školy. Žiak bude žiť za celého svojho štúdia v jednom kolektíve, čo bude mať blahodarný výchovný účinok. Učiteľ lepšie pozná jemu svereného chovanca, jeho výchovu bude môcť lepšie usmerňovať od vstupu do školy až do jej skončenia.

Nová vec nového školského zákona je prípravný ročník ako prechod od hravého života materských škôl k riadnej a systematickej školskej práci národnej, resp. jednotnej strednej školy. Toto s radosťou uvíta naše učiteľstvo. Vyhovuje to plne didakticko-pedagogickým zásadám výchovy a vyučovania.

Predložený návrh nového školského zákona kladie však nové a väčšie požiadavky ako na žiakov, tak aj na učiteľov. Zavedením 11-ročnej strednej školy získa absolvent plné dva roky pre život alebo na ďalšie štúdiá. Škola bude musieť poskytnúť žiakom vedomosti potrebné pre život i pre vyššie štúdium v kratšom čase než dosiaľ a preto bude musieť odpadnúť všetok formalizmus a balast. Žiak bude si musieť osvojiť trvalé a hlboké vedomosti, základy vedy, a na základe vedecky získaných poznatkov utvoriť si svoj svetový názor. Bude sa musieť naučiť samostatne logicky myslieť. Veľká váha sa musí klásť na národnú školu, resp. na prvých 5 ročníkov jednotnej strednej školy. Tu sa bude formovať povaha žiaka, klásť základy, na ktorých budú stavať ďalšie ročníky jednotnej strednej školy. V dôvodovej zpráve sa medziiným hovorí: "Bude treba viesť učiteľstvo k trvalému zvyšovaniu prospechu žiactva a k boju proti prepadávaniu, ktoré spôsobuje socialistickej výchove mládeže najväčšie škody." Táto požiadavka je veľmi správna. Každý opakovaný ročník je morálnou a hospodárskou stratou ako pre žiaka samého, tak aj pre budovanie socializmu.

Boj proti prepadávaniu žiakov neznamená však, že učiteľ nesmie dať žiaka prepadnúť, ak sa tento neučí a povinnosti si riadne nekoná. Boj proti prepadávaniu žiakov znamená pre učiteľov, aby látku podávali tak, aby ju žiaci ľahko chápali, osvojac si všetky didakticko-pedagogické zásady správneho a prirodzeného postupu pri vyučovaní. So strany žiakov znamená to brať učenie vážne, svedomite sa učiť, byť pri vyučovaní pozorný, slovom osvojiť si lepšiu školskú pracovnú morálku. Leninovo heslo: "Učiť sa, učiť sa, učiť sa!" platí hlavne pre našich žiakov. Treba ďalej pripomenúť, že i keď učiteľ nemôže stáť stranou mimo školského života, predovšetkým patrí škole. Aký je učiteľ, taká je aj škola. Len spokojný učiteľ môže zdarne pôsobiť ako v škole, tak aj mimo školy. A preto potrebuje pocit istoty a stability na mieste svojho účinkovania. Zle pôsobí časté a neodôvodnené prekladanie učiteľov, najmä učiteľov, ktorí majú rodinu.

Naša škola bude tesno spojená s životom, so socialistickou výstavbou našej vlasti tým, že žiaci budú navštevovať podniky, oboznamovať, sa na pracoviskách s procesom výroby, budú navštevovať vzorné JRD, múzeá, divadlá, v škole budú si tvoriť mičurinské krúžky, budú štepiť stromčeky, pestovať kvetiny a iné plodiny v školských záhradách a sadoch. Osvoja si takto aj kladný pomer k práci.

Do našich škôl dostáva sa radostný ruch práce, láskavý pomer učiteľa k žiakom a naopak, dobrý pomer rodičov k novej socialistickej škole, vytvára sa vzájomná dôvera a spolupráca. Žiaci sú a budú vedení k samostatnosti, sebadisciplíne, aby konali a chovali sa správne a slušne, či sú pod dozorom svojich učiteľov alebo mimo tohoto dozoru. Naša školská sústava, náplň školskej výchovy, dáva žiakom aj práva, čo škola predtým žiakom nedávala. I keď učiteľ zostáva naďalej autoritou a poslednou inštanciou pri hodnotení práce žiaka, ako je to aj v Sovietskom sväze, žiaci ako kolektív a žiak ako jednotlivec spolu s učiteľom hodnotia prácu svojich spolužiakov, navrhujú známky, vytýkajú nedostatky a hlavne žiak pomáha svojmu slabšiemu druhovi osvojiť si požadované vedomosti. Týmto sa žiak vychováva k sebakritike, družnosti, vedie sa k spravodlivému a nestrannému posúdeniu seba i svojich spolužiakov. Žiaci sami, najmä skupiny Československého sväzu mládeže, pionieri, budú svojim učiteľom, svojim nadriadeným, v celom školskom živote na pomoci v udržiavaní poriadku, disciplíny a čistoty. Majú to byť na prvom mieste naši pionieri ako výkvet socialistickej školy, ktorí sa musia vyznačovať všetkými cnosťami sebavedomého, pritom ale disciplinovaného, vlasť a národ milujúceho budúceho budovateľa socializmu.

Naša škola, ako sa to zdôrazňuje aj v dôvodovej zpráve, bude klásť veľký dôraz na výchovu k socialistickej morálke a na výchovu k brannosti. Bude učiť našu mládež milovať našu vlasť, poznávať ju a lepšie poznávať dejiny a kultúru našich národov, materinský jazyk a spriatelený Sovietsky sväz.

Veríme, že novou úpravou a organizáciou nášho školstva uskutočníme to, čo už Jan Amos Komenský žiadal: že škola má byť pre každého, že škola má byť všade, v mestách aj na dedinách, pre dievčatá jednako ako pre chlapcov, a že škola má byť dielňou ľudskosti. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Ďakujem. Ďalším prihláseným rečníkom je pani posl. Sukupová. Prosím, aby sa ujala slova.

Posl. Sukupová: Vážená sněmovno!

Nejkrásnějším důkazem toho, jak dnešní lidově demokratický řád pečuje o výchovu a vzdělání člověka, je nový školský zákon. Je samozřejmým výsledkem budování socialismu v naší vlasti a zrychleného tempa v socialistické výstavbě, kterého dosahujeme díky zkušenostem přejímaným od prvního socialistického státu na světě, od Sovětského svazu. Potřebujeme dnes lidi mnohem lépe a všestranněji připravené na jejich pracovní úkoly, potřebujeme mládež s plně rozvinutými vlastnostmi nového člověka, připravenou k účasti na budování socialismu, k obraně výsledků pracovního úsilí našeho lidu a k obraně vlasti.

Chceme-li zvládnout všechny tyto úkoly, musíme se i ve školství řídit odkazem s. Klementa Gottwalda a stále více a těsněji se přibližovat skvělému vzoru - škole sovětské, jež vychovala mládež, kterou může Sovětskému svazu záviděti celý svět. Podle tohoto vzoru byl připraven i dnes projednávaný nový školský zákon.

Ve svém příspěvku se zaměřím na školy výběrové, t. j. na školy odborné a na poslední tři postupné ročníky jedenáctileté střední školy. Všimněme si nejdříve, jak se nový školský zákon projeví v našem odborném školství. Především svou hlubší specialisací se zbavují odborné školy své dřívější universálnosti a těsněji se spojují s hospodářským životem.

Po sovětském vzoru se také připravuje převedení správy odborných škol do působnosti jednotlivých odborných ministerstev. V nové odborné škole bude žádoucí, aby odborníci byli lépe připraveni i na svou pedagogickou funkci, bez níž si dnešní školy už vůbec nemůžeme představit.

Stejně jako školy odborné jsou výběrovými školami i poslední tři postupné ročníky jedenáctileté střední školy, které jsou přípravou především pro studium na vysoké škole. Mládež přichází na výběrovou školu o rok dříve než podle zákona z r. 1948.

Žák končí výběrovou školu v 17 letech proti dřívějším 19 rokům, a to proto, aby vysoké školy měly možnost prodloužit vysokoškolské studium podle potřeby, jak si to vyžaduje rozvoj vědy a techniky.

Tyto výběrové školy mají tedy podle nového školského zákona připravit žáky pro vysokou školu za 3 roky. A zkušenosti Sovětského svazu ukazují, že skutečně 3 postupné ročníky, které jsou začleněny do jednotné soustavy a účelně organisovány, stačí připravit pro úspěšné studium na vysoké škole.

Pro nás to znamená dáti tříleté výběrové škole jinou náplň, než mělo čtyřleté gymnasium. Proto odstraníme z naší školy mnoho zbytečného balastu, zaměříme se v jednotlivých učebních předmětech především na věci podstatné a budeme dbát toho, aby si žáci učivo trvale a hluboce osvojili. Žák musí učivo přijímat soudnou pamětí, každou theorii si musí ověřit praxí, abychom ho učili i nutili myslit.

Žák se nesmí učit jen pro známku, ale musí být stále přesvědčován, že vědomosti, které získává, bude potřebovat a bude moci uplatnit v životě. Vyučování bude zaměřeno k hospodářským potřebám a k výchově polytechnické.

Nový školský zákon přináší výběrovým školám mnohé výhody. Předně nová školská soustava vytváří důsledně jednotnou školu. Rozdělení na 3 stupně zmizí a tím se odstraní zjev, s kterým jsme se na dnešní škole často setkávali, že totiž střední škola odpovědnost za případný neprospěch nebo nízkou úroveň přičítala škole národní a gymnasium zase se vymlouvalo na školu střední. Teď už nic takového nebude. Za úroveň žáků jedenáctiletky jsou odpovědni učitelé prvých pěti ročníků stejně jako učitelé posledních tříd.

Reforma zaručuje také nejlépe spolupráci učitelů všech dosavadních stupňů. Tato spolupráce se sice dříve požadovala, v praxi však se převážně omezovala na nějakou tu hospitaci při vyučování na škole jiného stupně a společnými, ovšem jen sporadickými poradami učitelů některých předmětů.

Ještě další klad této reformy chci zdůraznit. Gymnasia totiž byla v poslední době v menších městech již jen čtyřtřídní, bez paralelek. A tu se vlastně téměř žádná dosavadní aprobační skupina nemohla s plným úvazkem uplatnit, na příklad přírodopis - zeměpis, filosofie - dějepis, výtvarná výchova - zeměpis a jiné. Učitelé prostě nacházeli tam obyčejně 8-14 hodin místo 21 hodin. Úvazek se doplňoval buď neodborným vyučováním předmětům jiným, nebo vyučováním na škole jiného druhu nebo stupně. A to nebylo pro učitele často ani únosné. Teď budou všichni učitelé jedenáctiletky pohromadě, učitelé výběrových škol budou mít možnost poznat způsob práce svých soudruhů v prvních a středních ročnících, budou moci učit svému předmětu i v jiných ročnících než v posledních třech. Celý učitelský kolektiv bude sjednocen společným vedením, a tu je třeba dáti velký pozor při výběru ředitelů těchto jedenáctiletek. Zkušenost učí, že ředitel je vlastně nejdůležitějším činitelem na škole, ba možno říci: Jaký ředitel, taková škola. Na řediteli jedenáctiletky se proto bude vyžadovat vedle pedagogického taktu také odborná znalost a organisační zdatnost.

Ředitel jedenáctiletky bude hrát nesmírně důležitou roli nejen v kolektivu školském, nýbrž i v žákovském. Žáci budou mít jednoho ředitele po celou dobu svého jedenáctiletého pobytu ve škole. Má jim být rádcem, ba možno říci otcem. Jako je láska k dětem prvním předpokladem a požadavkem úspěšné vychovatelské práce u učitele, tak tím méně je možno si představit ředitele bez této vlastnosti.