Všetky tieto výsledky sú dielom húževnatého úsilia nášho pracujúceho ľudu, pevnej jednoty ľudu, vlády a našej strany, ktorá na čele Národného frontu spoľahlivo riadi výstavbu našej vlasti. (Potlesk.) Pod vedením Komunistickej strany Československa a našej vlády zvládli sme mnohé ťažkosti a odstránili mnohé naše nedostatky, ako aj škody spôsobené nepriateľom.

Toto tempo výstavby by nebolo možné bez mnohostrannej a každodennej pomoci Sovietskeho sväzu. Nebolo by možné bez vysokej techniky Sovietskeho sväzu, bez jeho surovín, bez sovietskych potravín, bez sovietskych skúseností, ktoré sú rozhodujúcou oporou pri našom budovaní.

Úspešné splnenie úlohy ďalej zvyšovať výrobu a rýchlejšie zvyšovať životnú úroveň nášho ľudu predpokladalo urobiť peňažnú reformu a zrušiť lístkový systém v zásobovaní. Tým bolo umožnené znižovať ceny a tak zvyšovať reálne dôchodky pracujúcich a zvýšiť kúpnu silu československej koruny.

Tieto opatrenia na prospech nášho pracujúceho ľudu boli umožnené rozvojom nášho národného hospodárstva, vytvorením potrebných hmotných i finančných rezerv, ako o tom hovorí predložený štátny záverečný účet za rok 1952, ako aj dobré výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1953. Rozpočtový prebytok za rok 1952 činí 6967 miliónov. Za rok 1953 nemáme ešte konečné čísla, môžeme však povedať, že aj v roku 1953 končí naše hospodárenie nadplánovým prebytkom.

Výsledky peňažnej reformy a zrušenie lístkového systému vytvorili predpoklady na uskutočnenie významných opatrení na základe vládneho vyhlásenia z 15. septembra 1953.

Predložený štátny rozpočet na rok 1954 pokračuje v línii nepretržitého rozvoja nášho národného hospodárstva a zabezpečuje rýchlejšie zvyšovanie životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu.

Štátny rozpočet sústreďuje potrebné finančné prostriedky pre zvýšené úlohy štátneho národohospodárskeho plánu na rok 1954, pre odstraňovanie hlavných nedostatkov nášho národného hospodárstva, najmä v palivách, v energetike a v poľnohospodárstve. Štátny rozpočet ďalej upevňuje výsledky peňažnej reformy, umožňuje plnenie úloh vyplývajúcich z vyhlásenia vlády z 15. septembra 1953.

Výdavky štátneho rozpočtu na rok 1954 činia 87.573 miliónov a proti roku 1953 sa zvyšujú o 18 %. Je to také vysoké zvýšenie výdavkov, že ich zabezpečenie rozpočtovými príjmami vyžaduje húževnaté úsilie celého nášho pracujúceho ľudu v plnení úloh štátneho národohospodárskeho plánu. Len tak budeme môcť zabezpečiť splnenie rozpočtových príjmov vo výške 87.803 miliónov a plánovaný prebytok vo výške 230 miliónov. Pritom však tieto príjmy nevyužívajú všetky nesmierne a nevyčerpané možnosti nášho národného hospodárstva. Túto významnú skutočnosť si musíme uvedomiť všetci v tomto štáte, lebo tempo zvyšovania životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu závisí na mobilizácii týchto ďalších vnútrohospodárskych zdrojov.

Každoročný prudký rast štátneho rozpočtu v priebehu päťročnice a jeho prebytky vyplývajú zo zákonitosti nepretržitého rozvoja socialistického národného hospodárstva.

Socialistické vlastníctvo rozhodujúcich výrobných prostriedkov umožňuje, aby sa náš štátny rozpočet vo svojej príjmovej časti opieral hlavne - a to na 80,6 % - nie o dane platené obyvateľstvom, ale o príjmy a výsledky hospodárenia socialistických podnikov. V kapitalistických štátoch, kde štát nie je vlastníkom výrobných prostriedkov, príjmy rozpočtov neopierajú sa o hospodárstvo, ale o dane od obyvateľstva.

Tento národohospodársky charakter socialistického rozpočtu je organicky spätý s produktívnym charakterom nášho rozpočtu. Príjmy štátneho rozpočtu u nás sa totiž plánovito vracajú do národného hospodárstva, aby podľa základného ekonomického zákona socializmu zabezpečili stále zvyšovanie životnej úrovne pracujúceho ľudu nepretržitým rozvojom národného hospodárstva.

Základný ekonomický zákon kapitalizmu zabezpečiť maximálny zisk spôsobuje anarchiu vo výrobe, znemožňuje nepretržitý rozvoj výrobných síl, vedie k vykorisťovaniu pracujúcich a k hospodárskym krízam.

Tým, že náš štátny rozpočet vychádza a je v súlade so štátnym národohospodárskym plánom a opiera sa o nepretržitý rast nášho národného hospodárstva, príjmy stále prevyšujú výdavky na rozdiel od kapitalistických štátov. Za posledných 10 rokov v USA sedemkrát bol štátny rozpočet deficitný. Vo Francúzsku a Taliansku od vojny ani jeden štátny rozpočet nebol aktívny. Preto tiež neustále stúpa štátny dlh USA a v januári 1954 dosiahol výšku 274 miliárd dolárov, t. j. 1973 miliárd Kčs, pričom celoročné rozpočtové príjmy USA činia na rok 1954/1955 62.600 miliónov dolárov.

Kapitalistické hospodárstvo i kapitalistické štátne rozpočty nesú pečať stále sa prehlbujúcej všeobecnej krízy kapitalizmu. Neúprosne sa blížiaca hospodárska kríza prináša perspektívu hospodárskeho úpadku.

V Spojených štátoch podľa stanoviska samotných vedúcich amerických národohospodárov sa v roku 1954 národný dôchodok znížil o 5 % a index priemyslovej výroby klesne o 10 - 15 %. Najprv sa začala znižovať výroba spotrebného tovaru, lebo spotreba nezamestnaných i pracujúcich klesá. Výkupné ceny poľnohospodárskych výrobkov sa znižujú. Veľkoobchodné ceny poľnohospodárskych výrobkov klesli už o 10 - 20 %, znovu začína známa tragédia státisícov amerických farmárov, ktorí sú odsúdení k záhube preto, že svoje výrobky nemajú komu predať.

Nepredajné zásoby rzných výrobkov prevyšujú už 80 miliárd dolárov, to znamená 576 miliárd našich korún. Kúpna sila doláru stále klesá. Začne znovu známe kapitalistické ničenie vyrobeného tovaru. Kapitalisti vyrábajú pre maximálny zisk a nie pre spotrebu, preto nemajú záujem na výrobe a spotrebe bez zisku a bez vykorisťovania.

Naproti tomu u nás všetko úsilie našej vlády sústreďuje sa na zabezpečenie stále sa zvyšujúcej spotreby, na stále zvyšovanie a skvalitnenie výroby spotrebného tovaru, na stále stupňovanie poľnohospodárskej výroby. Tam, kde máme prebytočné výrobky pre nedostatky v plánovaní a vo výrobe, my ich neničíme, ale rozpredáme pracujúcim za znížené ceny, lebo u nás vyrábame pre človeka a pre jeho potreby a nie pre zisk. Preto sa u nás stále bude zvyšovať spotreba, rastú vklady obyvateľstva, zvyšuje sa životná úroveň, nepretržite bude stúpať rozvoj výrobných síl.

Preto sa stále rozvíja aj náš zahraničný obchod. Objem výmeny tovarov s krajinami tábora mieru stúpol v roku 1953 proti roku 1948 o 207 %.

Veľký vzrast našej priemyslovej výroby by nebol možný bez súčasného dovozu špeciálnych a nikde na svete nevyrábaných moderných strojov a zariadení pre celé fabriky zo Sovietskeho svzu a bez dovozu potrebných surovín. Vieme, že stále stúpajúcu spotrebu potravín by sme nemohli kryť bez dovozu potravín zo Sovietskeho svzu.

Kapitalisti nás chceli poškodiť v našom budovaní, sťažovali náš zahraničný obchod, znížili objem obchodu s nami o 61 %. Dnes táto krátkozraká politika zasiahla svojich pôvodcov, ktorí sa bijú medzi sebou o obchod na zúženom kapitalistickom trhu.

Niet na svete tak bohatého trhu, ako je trh socialistický s jeho nesmiernou výstavbou a spotrebou. Je to trh, ktorý otvára možnosti širokého rozvoja vzájomných obchodných stykov s ktoroukoľvek krajinou podľa zásady rovného s rovným pri obojstranných výhodách a pri pokojnom mierovom súťažení dvoch spoločenských poriadkov. Kapitalistické štáty si túto skutočnosť viac a viac uvedomujú, ako o tom svedčia nové a nové obchodné delegácie zo západu v Moskve a naše obchodné zmluvy s niektorými kapitalistickými štátmi. Potvrdzuje sa znovu veľká prevaha socialistického hospodárstva.

Výdavky štátneho rozpočtu sa sústreďujú predovšetkým tam, kde najviac zabezpečujú uskutočňovanie základného ekonomického zákona socializmu a zákona proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva.

Z rozpočtových výdavkov pripadá na národné hospodárstvo 55,4 %, na školstvo, kultúru, zdravotníctvo a sociálne opatrenia 31,2 %, na obranu a bezpečnosť 8,9 %, na správu 4,3 % a na štátny dlh 0,2 %.

Výdavky na investície v hospodárstve činia 20 miliárd Kčs. Proti investíciám uskutočneným v roku 1953 je to zvýšenie o 5,5 %. Celkové investície v palivách, energetike a hutách činia 6291 miliónov Kčs. Na technický rozvoj je venované 1913 miliónov Kčs.

Úsilie našej vlády a strany sa zameriava na rýchlejšie zvyšovanie životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu, na výrobu dostatočného množstva spotrebného tovaru a na odstraňovanie zaostávania v palivách, energetike a poľnohospodárstve.

Aký význam majú tieto investície do rozvoja národného hospodárstva pre ďalšie zvýšenie životnej úrovne pracujúcich, toho krásnym dôkazom je výstavba Slovenska.

Objem priemyslovej výroby na Slovensku proti roku 1937 stúpol štyriapolnásobne, u ťažkého priemyslu dokonca sedemnásobne. Podiel Slovenska na priemyslovej výrobe ČSR činí v roku 1954 16,4 % proti 10 % v roku 1937. Podiel Slovenska na investičnej výstavbe ČSR činí 29 % proti 25,5 percent v roku 1953. V roku 1949 činili rozpočtové výdavky na rozvoj hospodárstva, hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich na Slovensku 2937 miliónov Kčs. V roku 1954 sa navrhujú vo výške 10.922 miliónov Kčs. Pritom niektoré rozsiahle výdavky, ako na bane, huty, chémiu, strojárenstvo, energetiku, obranu atď., sú zahrnuté len v celoštátnom rozpočte.

Národný dôchodok na Slovensku v priebehu päťročnice stúpol oveľa viac ako v celoštátnom priemere.

Podiel Slovenska na národnom dôchodku ČSR neustále stúpa. Za päťročnicu vzrástol priemerný zárobok robotníkov v priemysle na Slovensku o 47,5 %.

Maloobchodný obrat činil na Slovensku v roku 1949 8189 miliónov Kčs, kdežto v roku 1953 stúpol na 15.065 miliónov Kčs, to znamená o 84 %.

Všetky tieto veľké zmeny, tento sústavný a plánovitý rozvoj výrobných síl a životnej úrovne pracujúcich na Slovensku, nielen zjednocujú ekonomickú základňu našej republiky, ale v tomto spoločnom prúde budovania socializmu upevňujú aj bratský zväzok našich národov.

Tempo rozvoja národného hospodárstva a zvyšovania životnej úrovne pracujúcich miest i dedín je zdržované vážnym zaostávaním nášho poľnohospodárstva.

Na základe vládneho vyhlásenia z 15. septembra 1953 venujú sa ďalšie veľké čiastky na rozvoj poľnohospodárskej výroby.

Doterajším znížením cien, zvýšením výkupných cien poľnohospodárskych výrobkov, znížením výkupných noriem v poľnohospodárstve, zlacnením prác strojových a traktorových staníc, pomocou pohraničným krajom, zvyšujú sa príjmy roľníkov a jednotných roľníckych družstiev pre rok 1954 o 2700 miliónov Kčs.

Okrem toho odsunom splátok, poskytnutím úveru na osivá atď., dostáva sa roľníkom a jednotným roľníckym družstvám pomoci vo výške 344 miliónov Kčs.

Za tretie: zo štátneho rozpočtu sa venuje na poľnohospodárstvo 6381 miliónov Kčs, t. j. proti roku 1953 zvýšenie o 33 %. Na investície sa venuje v poľnohospodárstve dvakrát viac ako v roku 1953. Okrem toho sa poskytne jednotným roľníckym družstvám na investičnú výstavbu úver vo výške 1600 miliónov Kčs, to znamená o 140 % viac ako v roku 1953. Pritom poľnohospodárska daň činí pre rok 1954 len 370 miliónov Kčs.

Účelom týchto veľkých výdavkov štátu a veľkej pomoci robotníckej triedy nášmu poľnohospodárstvu je urýchliť rozvoj poľnohospodárskej výroby, ktorá zaostáva za priemyslom a nie je schopná kryť stále sa zvyšujúcu spotrebu pracujúcich miest i dedín.

Národný dôchodok za päťročnicu od roku 1949 do roku 1953 stúpol o dve tretiny. V poľnohospodárstve však národný dôchodok rastie oveľa pomalšie. Preto pri rýchlom vzostupe priemyslovej výroby podiel poľnohospodárstva na národnom dôchodku klesá.

Táto skutočnosť ukazuje, že zvýšenie výroby a tým i príjmov našich roľníkov nemôže byť vyriešené zvyšovaním výroby a národného dôchodku len v priemysle, zo štátneho rozpočtu a cenovou intervenciou. I keby sme dali sebaväčší podiel z národného dôchodku zaostávajúcemu poľnohospodárstvu, to by nepomohlo, pokiaľ poľnohospodárstvo nesplní svoje poslanie v národnom hospodárstve, vyrobiť dostatok potravín pre pracujúci ľud. V roku 1953 sme doviezli, hlavne zo Sovietskeho sväzu, proti roku 1952 o 78 % viac mäsa, o 27 % viac masti a masla, o 307 % viac strukovín. V roku 1954 plánujeme o štvrtinu vyšší dovoz obilia ako v roku 1953.

Aj v poľnohospodárstve platí základný ekonomický zákon socializmu o zvyšovaní životnej úrovne nepretržitým rastom a zdokonaľovaním výroby na základe najvyššej techniky.

Ako však môžeme splniť tento základný zákon, keď najdôležitejší výrobný prostriedok v poľnohospodárstve - pôda - nie je niekde obrábaná vôbec a ani ostatná pôda u súkromných roľníkov, u jednotných roľníckych družstiev a u štátnych majetkov nie je plne využitá. Ak hľadáme nevyužité rezervy v priemysle, potom to isté platí, a to vo zvýšenej miere, i pre naše poľnohospodárstvo.

Preto je poľnohospodárskych výrobkov málo a tým je brzdené nielen znižovanie cien potravín, ale i znižovanie cien priemyslových výrobkov, a to i na škodu roľníkov. Naši roľníci musia pochopiť, že keď neplnia dodávky mäsa a iných výrobkov, brzdia znižovanie cien vôbec.

Preto hlavné slovo pre ďalšie zvýšenie životnej úrovne na dedine patrí roľníkom, jednotným roľníckym družstvám a zamestnancom štátnych majetkov a traktorových staníc.

Pôda ako výrobný prostriedok patrí tým, ktorí na pôde pracujú, preto nikto iný nemôže zabezpečiť úlohy na tomto úseku nášho národného hospodárstva. Bratský zväzok robotníkov a roľníkov, pomoc robotníckej triedy a socialistického priemyslu umožňujú nášmu poľnohospodárstvu v záujme celého nášho hospodárstva i samotných roľníkov dohoniť to, v čom poľnohospodárstvo zaostalo za celkovým rozvojom nášho národného hospodárstva.

Súdruhovia a súdružky, uviedol som, ako je zamerané všetko úsilie našej strany a vlády na ďalší rozvoj životnej úrovne nášho ľudu a na ďalšie zvýšenie priemyslovej a poľnohospodárskej výroby. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Fiala.)

Z uvedených čísel je zrejmý mierový a budovateľský ráz nášho rozpočtu. Podiel výdavkov na obranu a bezpečnosť na rozpočtových výdavkoch sa znižuje z 9,7 % v roku 1953 na 8,9 % v roku 1954. Zatiaľ v Spojených štátoch stúpli výdavky na vojenské účely z 32,7 % v roku 1949 na 68,4% v rozpočtu roku 1954.

Preto nezabúdame ani na chvíľu, že vo svete existujú reakčné sily túžiace po vojne, ktoré sa pokúšajú rušiť naše pokojné budovanie a chceli by zničiť to, čo náš pracujúci ľud si svojou prácou a potom vybudoval.

Naša armáda a bezpečnosť majú všetko potrebné k obrane nášho domova. Budeme ďalej upevňovať túto brannú moc nášho ľudu, aby bola pevne zaistená bezpečnosť našej republiky.