"Celkové výsledky socialistickej industrializácie, nebývalý rozmach priemyslovej výroby, ako aj výsledky peňažnej reformy a zrušenia lístkového systému nám dávajú možnosť zamerať hospodársku politiku strany a vlády na rýchlejšie zvyšovanie životnej úrovne robotníckej triedy, pracujúceho roľníctva a pracujúcej inteligencie" - vyhlásil predseda našej vlády s. Široký 15. septembra 1953 v Národnom zhromaždení.

Štátny rozpočet na rok 1954 ďalej zabezpečuje uskutočňovanie týchto úloh.

Neustále prudké zvyšovanie národného dôchodku v päťročnici v porovnaní s jeho vývojom za kapitalistickej republiky jasne ukazuje naprostú prevahu socialistickej hospodárskej sústavy.

Národný dôchodok za päťročnicu stúpol o dve tretiny. V roku 1954 sa plánuje ďalší vzostup o 7,7 %.

Prudký rast národného dôchodku bol spôsobený predovšetkým rastom priemyslovej výroby v priebehu päťročnice o 102,2 %. Vysoko stúpla aj výroba spotrebného tovaru, v podnikoch Ministerstva ľahkého priemyslu o 43 % a Ministerstva potravinárskeho priemyslu o 86,6 %.

Podstatne prispelo k zvýšeniu národného dôchodku neustále zvyšovanie produktivity práce, ktorá za päťročnicu stúpla u robotníkov v priemysle o 60 %.

Tento neustály rast výroby a národného dôchodku umožnili urobiť peňažnú reformu, zrušiť lístkový systém a podľa smerníc vládneho vyhlásenia rýchlejšie zvyšovať životnú úroveň pracujúcich.

Čo prinieslo doteraz uskutočňovanie vládneho vyhlásenia nášmu ľudu?

Doterajším znížením cien, znížením dane zo mzdy pre slobodných a bezdetných, zvýšením výkupných cien poľnohospodárskych výrobkov, znížením výkupných noriem v poľnohospodárstve, ďalšími opatreniami pre rozvoj poľnohospodárskej výroby, vianočným príspevkom, znížením živnostenskej dane, pomocou pre pohraničie a ďalšími opatreniami našej vlády a strany získali robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia v ročnom priemere na rok 1954 8600 miliónov Kčs. Jednotné roľnícke družstvá a roľníci získavajú týmito opatreniami ročne 2700 miliónov Kčs.

Rastom reálnych miezd a platov robotníkov i ostatných zamestnancov a zvýšením príjmov roľníkov zvýši sa v roku 1954 hmotná životná úroveň robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie o 15 %.

Z celkového národného dôchodku pripadá tohto roku na osobnú spotrebu pracujúcich 62 % proti 57 % v roku 1953 - podľa predbežných údajov. Okrem toho ešte zvyšujú sa i výdavky na spoločenskú spotrebu. Na základe toho v roku 1954 ďalej stúpne maloobchodný obrat o 10,9 %, na vidieku o 24 %.

Rozhodujúcim znakom nášho štátneho rozpočtu pre rok 1954 je preto rýchle uskutočňovanie vládneho vyhlásenia.

Na rozvoj kultúry, školstva, zdravotníctva, dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia a na učilištia štátnych pracovných záloh je v samotnom rozpočte určená obrovská čiastka vyše 27.381 miliónov Kčs, to znamená o 17 % viac proti porovnateľnej skutočnosti v roku 1953. Celkove na hmotné, kultúrne, zdravotné a sociálne opatrenia v prospech pracujúcich venuje sa v roku 1954 vyše 36 miliárd Kčs zo štátneho rozpočtu.

Starostlivosť o človeka, úcta a láska k nemu, starosť o jeho bohatý hmotný a kultúrny rozvoj patrí k základným princípom socializmu. Patrí k podstate socializmu stále rozvíjanie výrobných síl, techniky, vedy a ľudského rozumu. Len kapitalizmus sa bojí rozvoja ľudského rozumu, lebo chce zakryť svoje zahnívanie a parazitné vykorisťovanie pracujúcich.

Ešte v roku 1952 podľa samotných New York Times v Spojených štátoch 3,500.000 detí nenavštevovalo riadne verejnú školu pre nedostatok škôl, učiteľov a nedostatok prostriedkov. Podľa samotného amerického Svetového almanachu a knihy faktov z r. 1953 bolo z obyvateľov nad 14 rokov 2,800.000 negramotných. V roku 1954 - 55 výdavky na školstvo a kultúru činia v celoštátnom rozpočte len 0,34 % rozpočtu. Parazitný charakter imperializmu dotvrdzuje skutočnosť, že 41% černošského obyvateľstva v Spojených štátoch je negramotné a v Grécku, slávnej kolíske antickej kultúry, je dnes za imperialistického útlaku národov do 50 % negramotných.

Zatiaľ sa u nás už nemusíme zaoberať negramotnosťou. Všetka mládež povinne chodí do stredných škôl. Dnes máme 39 vysokých škôl s 90 fakultami a 47.000 poslucháčmi proti 9 vysokým školám s 19.000 poslucháčmi za kapitalizmu. Vyše 20 tisíc vysokoškolákov býva v koľajach, 56 percent dostáva na štipendiách 118 miliónov Kčs proti 9 miliónom Kč v prvej republike. Netreba ani zvlášť vyzdvihnúť, koho synovia a dcéry študujú na týchto vysokých školách.

Náš pracujúci ľud miest i dedín porovnáva, ako sa chodí dnes do kín a divadiel. V roku 1953 navštívilo celovečerné filmy 144 miliónov osôb. V 59 stálych divadlách bolo v roku 1953 vyše 10 miliónov návštevníkov.

Bolo už uvedené veľa dokladov o veľkej zmene v zdravotnej a sociálnej starostlivosti o človeka, ako poklesla detská úmrtnosť, ako vysoko stúpol počet dôchodcov, koľko pracujúcich sa zúčastňuje na rekreácii, ako sa zdokonaľuje zdravotná starostlivosť atď.

Znížením dojčenskej a detskej úmrtnosti od roku 1946 bolo pre život a republiku zachránené 115 tisíc dojčiat a detí. Úmrtnosť dojčiat klesla oproti roku 1937 o 62 % a úmrtnosť detí klesla o 66 %.

Zatiaľ v kapitalistických štátoch je liečenie naďalej súkromným obchodom. V Spojených štátoch 85 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo si hradí obyvateľstvo samo, pokiaľ na to má prostriedky. Pripomeňme si, ako naproti tomu u nás kedysi veľký strach z vysokých cien liekov sa zmenil dnes až v naprostú nehospodárnosť a nevážnosť k liekom.

Od roku 1948, keď bol prijatý zákon o štátnej podpore novomanželom, poskytla naša vláda na podporu novomanželom už 1200 miliónov Kčs, pričom štát preberá na seba za každé narodené dieťa jednu šestinu pôžičky. Od peňažnej reformy dokonca roku 1953 poskytli sme lacný úver na nábytok vo výške 526 miliónov Kčs. Na základe vládneho vyhlásenia poskytuje sa veľmi výhodný úver na výstavbu rodinných domčekov a zrýchľuje sa výstavba bytov. Na výstavbu 70.000 bytov a 15.000 rodinných domčekov venujeme vlani a tohto roku štyri a štvrťmiliardy Kčs. V roku 1954 venujeme na výstavbu bytov o 1400 miliónov viac ako v roku 1953.

Je známe, akú veľkú a sústavnú starosť venuje naša vláda zlepšeniu zásobovania, obchodu, spoločného stravovania, práce spotrebných družstiev, miestneho priemyslu a komunálnych služieb, zlepšeniu kvality a sortimentu výrobkov.

O úspešnom plnení vládneho vyhlásenia svedčí aj to, že vklady pracujúcich stále stúpajú, že od nového roku stúpli o viac ako 200 miliónov Kčs.

Priamo prevratné sú zmeny v školstve, kultúre, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti na Slovensku k dobru a ku šťastiu slovenského, maďarského a ukrajinského pracujúceho ľudu.

Rast životnej úrovne pracujúceho ľudu je spojený so stálym rastom národného dôchodku, t. j. vytvoreného spoločenského produktu po odrátaní hodnoty spotrebovaných a opotrebovaných výrobných prostriedkov.

Pri raste podielu osobnej i spoločenskej spotreby obyvateľstva na národnom dôchodku zvyšuje sa zvlášť rýchlym tempom osobná spotreba, ktorá v roku 1953 činila 57 % a v roku 1954 bude činiť 62 % z národného dôchodku.

Náš národný dôchodok preto znamená dôchodok nášho pracujúceho ľudu. Aj tá časť národného dôchodku, ktorá sa nepoužije na spotrebu, ale na ďalšie investície a rozšírenie výroby, slúži k ďalšiemu zvýšeniu životnej úrovne pracujúcich.

V kapitalistickom štáte národný dôchodok neznamená dôchodok pracujúceho ľudu.

Podľa bilancie Škodových závodov, ktorú smela poznať iba Živnobanka, činili v roku 1928 mzdy robotníkov 269 miliónov Kč, administratívneho aparátu 35 miliónov Kč a zisky kapitalistov 295 miliónov Kč.

A akú úlohu hral pri tomto kapitalistickom národnom hosdárstve ľud, národ a štát, ukazuje tento príklad z čias, keď išlo o obranu a osud našej republiky.

V zázname o schôdzi riaditeľstva Živnobanky zo 6. októbra 1936 je doslovne uvedené:

"... pri tankoch stredných nie je možné zaručiť, že budú naďalej vyhovovať. Z toho dôvodu je pán generálny riaditeľ ing. Růžička toho názoru, aby sa síce na to poukázalo, ale žiadalo sa, aby opravy šli na ťarchu štátu, v najhoršom prípade spolovice na ťarchu štátu a spolovice na ťarchu automobiliek, pričom by tieto zakalkulovali dvojnásobné náklady opráv."

Toto okrádanie ľudu a štátu v prospech kapitalistov dnes už patrí nenávratne minulosti. Náš ľud dnes tvorí národný dôchodok už len pre seba. Máme pred sebou krásnu, ale aj ťažkú úlohu vytvoriť príjmy pre neustále rastúce potreby pracujúceho ľudu a preto odkrývať všetky dosiaľ nevyužité rezervy. Je nutné si pripomenúť, že s rozvojom nášho národného hospodárstva vznikajú stále nové a nové možnosti a rezervy, ktoré môžu byť tvorivou iniciatívou nášho pracujúceho ľudu využité.

Musíme vychádzať zo skutočnosti, že všetky naše úlohy môžeme financovať len z vlastných zdrojov a že rozdeliť môžeme len to, čo sme vyrobili.

V socialistickej hospodárskej sústave a za socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov sú rozhodujúcim príjmom štátneho rozpočtu výsledky hospodárenia socialistických podnikov.

Tieto príjmy v predloženom rozpočte činia 81 % celkových rozpočtových príjmov.

Najdôležitejším príjmom je daň z obratu, ktorá činí 53 % štátnych príjmov. Obratová daň stúpa proti roku 1953 len o 4 %, lebo vlaňajším znížením cien znižuje sa aj obratová daň o viac ako 4500 miliónov Kčs. Ďalším znížením cien sa obratová daň ďalej zníži.

Druhým hlavným príjmom štátneho rozpočtu sú odvody podnikov zo zisku, ktoré však činia, po odrátaní čiastok na investície a obežné prostriedky, len 19 % rozpočtových príjmov.

Ďalším, avšak oveľa menším príjmom sú dane od obyvateľstva. Tieto dane činia len 11,2 % štátnych príjmov. Proti roku 1953 bola podstatne znížená daň zo mzdy u slobodných a bezdetných, ako aj daň živnostenská.

Obratová daň a odvody zo zisku sú výsledkom hospodárenia socialistických podnikov, patria štátu ako vlastníkovi týchto podnikov, odvádzajú sa len rôznou formou do štátneho rozpočtu pre potreby celej spoločnosti.

Preto tak, ako je v podnikoch plnenie plánu výroby rozhodujúcim činiteľom pre plnenie finančného plánu a pre podiel pracujúcich na výsledku hospodárenia podniku, tak aj pre celoštátny finančný plán, t. j. štátny rozpočet, pre rast národného dôchodku a podiel na ňom je rozhodujúcim činiteľom stále zvyšovanie, zdokonaľovanie a zhospodárnenie výroby.

To znamená, že plán príjmov musí byť za všetkých okolností splnený a v každom podniku a ministerstve máme hľadať ďalšie možnosti zvýšenia príjmov.

Vlaňajší plán obratovej dane bol splnený na 98 % a plán odvodov zo zisku len na 90 %.

Dobre splnilo plán akumulácie Ministerstvo chemického priemyslu, ktoré plán dane z obratu splnilo na 107,3 % a plán zisku na 100,3 % pri splnení výrobného plánu na 101,7 % a plánu menovitých úloh na 100,2 %. To znamená, že toto ministerstvo a pracujúci v podnikoch tohto ministerstva - i keď ešte neodstránili všetky nedostatky - plnenie plánu výroby správne spojovali s odkrývaním ďalších nevyužitých možností.

I v ostatných ministerstvách sú mnohé podniky, ktorých výsledky potvrdzujú, že pri dobrom riadení podnikov a rozvíjaní iniciatívy pracujúcich je možné nielen splniť plán, ale aj priniesť ďalšie výsledky na spoločný stôl nášho pracujúceho ľudu.

Niektoré ministerstvá však nesplnili úplne plán akumulácie.

Ministerstvo hutného priemyslu a rudných baní nesplnilo plánovaný zisk o 386 miliónov Kčs, Ministerstvo palív a energetiky nielen že nesplnilo plán zisku, ale pripustilo neplánovanú stratu. Tak isto Ministerstvo poľnohospodárstva pripustilo neplánovanú stratu v štátnych majetkoch. Ministerstvo potravinárskeho priemyslu splnilo plán obratovej dane len na 93,7 percent.

Kam sa má sústrediť úsilie nás všetkých, aby sme v roku 1954 splnili štátny národohospodársky plán v duchu vládneho vyhlásenia z 15. septembra 1953 a zabezpečili potrebné finančné prostriedky?

V uvedených ministerstvách nebol predovšetkým splnený plán výroby, ktorý je prameňom rastu národného dôchodku. Každý občan republiky pozná z vlastnej skúsenosti, čo znamená pre každú rodinu a pre celé naše národné hospodárstvo, keď sa neplní plán ťažby uhlia, výroby elektriny a poľnohospodárskej výroby. Preto úlohy vládneho vyhlásenia môžeme splniť len vtedy, keď každý občan v závodoch i na poliach ako hospodár v tomto štáte svoje úlohy vo výrobe zodpovedne splní. Nezabudnime, že výdavky štátneho rozpočtu stúpajú o 18 %, avšak výroba len o 5,1 %.

Aby sme zabezpečili potrebné prostriedky pre ďalší rozvoj národného hospodárstva a životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu, musíme nielen zvyšovať výrobu, ale i znižovať náklady na výrobu.

V roku 1953 niektoré ministerstvá nebojovali dostatočne za znižovanie vlastných nákladov výroby. Ministerstvo hutného priemyslu a rudných baní napr. prekročilo vlastné náklady o 1,78 %.

Aké sú toho príčiny?

V tomto ministerstve straty zo zmetkovej výroby a z neproduktívnych nákladov za zdržné a stojné z vagónov sa v roku 1953 ďalej zvýšili. Mzdové fondy boli prekročené v štvrtom kvartáli o 2,1 %.

Napriek tomu, že uznesením strany a vlády zo dňa 27. apríla 1953 bolo uložené všetkým ministerstvám a podnikom upevňovať technologickú disciplínu, zlepšovať kvalitu výroby a znížiť zmetkovitosť vo výrobe, v mnohých ministerstvách zmetkovitosť ďalej stúpla, najmä v Ministerstvu strojárenstva.

Aký je potom dôsledok takéhoto hospodárenia niektorých podnikov? Ak neplnia podniky plán výroby a nákladov, potom nemajú ani potrebné finančné prostriedky. Preto nielen v Ministerstve hutného priemyslu a rudných baní, ale i v iných ministerstvách niektoré podniky nerobia zavčasu odvody do štátneho rozpočtu, nevracajú úvery banke, neplatia zavčasu dodávateľom a používajú nedovoleným spôsobom tieto prostriedky v prevádzke. Zabúda sa, že ak sa v podnikoch nezabezpečí plnenie finančného plánu ako podniku, tak i štátu, potom ani štátny rozpočet nemôže mať prostriedky pre potreby podnikov, celého národného hospodárstva a pre zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich.