Takto hovorí človek, ktorý bol kedysi zatisnutý na okraj života, do biedy a núdze. Z jeho slov ozýva sa láska k vlasti, ktorá mu je dobrou matkou, a túžba po mieri, ktorý je základom šťastia ľudí na svete.

V kultúrnej a sociálnej výstavbe docielené výsledky upevňujú lásku ľudu k ľudovej demokracii a mobilizujú ho do boja za mier. V starostlivosti o zdravie človeka vidíme nesmierny rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou. Nejeden roľník spomína, ako pred operáciou manželky alebo dieťaťa musel na stôl chirurgovi-primárovi vyčítať tisícky. Pre neho nebolo vedľajšie, že musel predať jedinú kravu, aby peniaze na liečenie zaopatril. Choroba v rodine roľníka znamenala úplný úpadok rodiny. Dnes v oblasti zdravotnej sme už tak ďaleko, že prakticky každý človek, ktorý sa musí liečiť v nemocnici, lieči sa zdarma.

Práve tak v oblasti sociálnej. Naši starci-roľníci majú podstatne lepší údel ako prácou unavení starí roľníci za kapitalizmu. Naši dôchodci-starci sociálnu starostlivosť štátu s vďakou oceňujú a láskou odmieňajú. Medzi nimi má mierové hnutie presvedčených obrancov mieru.

Slovenský ľud hľadí na hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj Slovenska a celého štátu ako na záruku jednoty a pevnosti našej republiky a zároveň ako na príspevok k boju za mier, lebo šťastné rozkvitajúce Slovensko v silnej ľudovodemokratickej republike Československej bude všetkými svojimi silami pracovať pre rozkvet vlasti a pre posilnenie svetového mieru.

Mierový charakter nášho rozpočtu ukazuje aj kapitola o obrane republiky. Áno, chceme mier, chceme zaň pracovať, ale chceme ho aj brániť. Preto venujeme finančné prostriedky na zabezpečenie a posilnenie obranyschopnosti republiky. Náklady na obranu a bezpečnosť činia v našom rozpočte 8,9 % celkových výdajov, v čom sú započítané aj náklady požiarnej bezpečnosti a požiarnych sborov. V čase, keď kapitalistické štáty preliminujú vo svojich rozpočtoch až 70 % na útočné zbrojenie, je už samo toto percento dôkazom mierového charakteru nášho rozpočtu. To však neznamená, že by sme obranu a bezpečnosť našej republiky náležite aj po materiálnej stránke nepripravovali. Musíme si však uvedomiť, že kapitalistickým krajinám nepomôžu miliónové a miliardové náklady na zbrojenie, lebo sila a pevnosť štátu a jeho zriadenia závisí v prvom rade od morálnej a politickej jednoty ľudu, od jeho odhodlania brániť svoju vlasť. Nech je preto aj toto prerokovávanie štátneho rozpočtu pre nás príležitosťou, aby sme ako zástupcovia československého ľudu jasne vyhlásili, že náš ľud a naša vlasť je materiálne i morálne pripravená odraziť každý útok na naše mierové budovanie, každý útok na svetový mier. Naša republika, materiálne i morálne pripravená, stáva sa baštou svetového tábora mieru, vedeného prvou veľmocou mieru, mohutným Sovietskym sväzom, lebo nám je jasné, že zatiaľ v kapitalistických krajinách existujú nepriatelia mieru, sme povinní zodpovedne sa starať o obranu svojej domoviny, o vysokú obranyschopnosť nášho ľudovodemokratického štátu.

Zatiaľ, čo si my v ľudovodemokratickom Československu pri prerokovávaní nášho štátneho rozpočtu uvedomujeme jeho mierový charakter, nemôžeme si zároveň nevšimnúť vojnový charakter finančného hospodárenia kapitalistických štátov.

Uplynulé roky znovu potvrdili, že prípravami na novú svetovú vojnu sa zaoberali kapitalistické štáty na čele so Spojenými štátmi americkými. Branné sily USA sa zväčšili oproti roku 1939 šesťnásobne. Priame vojenské výdavky sa zvýšili v Spojených štátoch amerických oproti rozpočtovému roku 1937-1938 natoľko, že v rozpočte na rok 1953-1954 predstavujú 75 % celého rozpočtu. Vo Veľkej Británii vzrástol stav pravidelnej armády jedenapolkrát v porovnaní so stavom z času pred druhou svetovou vojnou. Vojenské výdavky Veľkej Británie činia dnes 34 % celého rozpočtu v porovnaní so 17 %, koľko robili pred druhou svetovou vojnou. Vo Francúzku činia vojnové výdavky 40 % rozpočtu, o západnom Nemecku ani nehovoriac, kde v dôsledku militarizácie a obnovovania wehrmachtu slúži prakticky všetko príprave zbrojenia. Je samozrejmé, že tým všetkým stúpa daňové zaťaženie obyvateľstva. Priame dane obyvateľstva v Spojených štátoch stúpli dvanásť ráz v porovnaní so stavom pred druhou svetovou vojnou. Daňové bremeno obyvateľstva v ostatných kapitalistických štátoch je ešte väčšie a rastie s rastúcou závislosťou hospodárstva týchto krajín od monopolov USA.

Všetko toto dokazuje, aký je rozdiel medzi mierovým ľudovodemokratickým hospodárstvom a vojnovým kapitalistickým hospodárstvom.

Podstatný a základný rozdiel je však nielen v ekonomickej a politickej koncepcii. Tento rozdiel je ešte markantnejší vo výsledkoch nášho a kapitalistického hospodárstva.

Výsledky mierového hospodárstva sú nám dobre známe. Sú to uskutočnené stavby komunizmu v SSSR, je to stále znižovanie cien v SSSR, rýchly vzrast životnej úrovne v ľudovodemokratických štátoch. V našej republike sme si s radosťou a s hrdosťou uvedomili výsledky nášho mierového hospodárstva pri hodnotení výsledkov Gottwaldovej päťročnice. Videli sme, že naše mierové hospodárstvo prinieslo rozvoj našej výroby, zlepšenie materiálnych a kultúrnych podmienok, a to v takom rozsahu, o akom sa nášmu ľudu za kapitalizmu ani nesnívalo. My na Slovensku musíme v tejto súvislosti opätovne oceniť výsledky budovania a industrializácie Slovenska, ktoré nadovšetko iné jasne dokazujú, že mierové ľudovodemokratické hospodárstvo dokáže napravovať a odstraňovať krivdy minulosti nebývalým tempom. Je teda naša mierová politika zároveň aj politikou hospodárskeho rozvoja, politikou vzrastu životnej úrovne, politikou stále lepšieho uspokojovania rastúcich potrieb obyvateľstva.

Naproti tomu sa ukázalo, že kapitalistická politika zbrojenia je politikou zbedačovania ľudových más. V kapitalistickom hospodárstve sa stále viac ukazujú krízové príznaky. Podľa vlastných amerických doznaní hrozí nebezpečenstvo, že v Spojených štátoch do konca roku 1954 vysoko stúpne terajšia veľká nezamestnanosť. Je to následok obmedzovania výroby v súvislosti so vzrastajúcimi ťažkosťami v odbyte tovaru. Dochádza k preplňovaniu skladov tovarom, po ktorom klesá dopyt v dôsledku poklesu kúpnej sily obyvateľstva. Toto všetko má za následok stále zostrujúci sa konkurenčný boj medzi kapitalistickými monopolmi, ďalšie obmedzovanie výroby a ďalší vzrast nezamestnanosti. Táto situácia jasne ukazuje, že politika militarizácie a zbrojenia nie je prostriedkom proti hospodárskej depresii.

Uviedol som niektoré príklady týchto rozporov a vzrastu krízových príznakov v hospodárstve vedúcej mocnosti kapitalismu - Spojených štátov amerických. V ostatných kapitalistických štátoch sa tieto rozpory ešte prehlbujú v dôsledku stúpajúcej závislosti hospodárstva týchto štátov od monopolov USA, v dôsledku militarizácie západného Nemecka, v dôsledku zvyšujúceho sa daňového bremena a v dôsledku stále sa zvyšujúcich výdavkov na zbrojenie.

Vo Veľkej Británii v dôsledku faktického vojnového hospodárstva životné náklady v posledných rokoch tak vzrástli, že mzdy vôbec nestačia na to, aby si pracujúci za ne mohli nakúpiť nutné potreby pre svoje rodiny. V Anglicku od r. 1947 životné náklady vzrástli viac ako o 40 %, pričom zdraželi potraviny o 70 %, múka a mäso o 75 %.

V Taliansku majú 4¹/₂ milióny plno alebo čiastočne nezamestnaných. To znamená, že každý štvrtý robotník v Taliansku nemá prácu alebo je zamestnaný len čiastočne. Vo Francúzsku od zavedenia Marshallovho plánu znížila sa kúpna sila pracujúcich o 30 %, ale zatiaľ zisky veľkých kapitalistických spoločností sa zvýšili o 460 %. V západnom Nemecku počet plne a čiastočne nezamestnaných dosahuje 4-5 miliónov ľudí, to znamená, že na každých 4 ľudí, ktorí majú prácu, pripadá jeden nezamestnaný.

Takto prehlbovanie všeobecnej krízy kapitalizmu a militarizácie národného hospodárstva sa javí v skutočnom ožobračovaní pracujúcich. Zmenšuje sa nielen množstvo výrobkov, ktoré robotníci a roľníci potrebujú, ale nemôžu si ich kúpiť za nízku mzdu, znižuje sa takto aj podiel pracujúcich na národnom dôchodku. Dôsledkom týchto vnútorných rozporov kapitalistického sveta je to, že pracujúci ľud kapitalistických štátov a dvojnásobne zotročení pracujúci koloniálnych a polokoloniálnych národov sa obracajú proti vláde kapitalistických monopolov, že tábor vojny predstavuje len tenká vrstva týchto kapitalistov a že tento tábor už v dôsledku svojich vnútorných rozporov musí ustupovať pred úspechmi, jednotou a pevnosťou mierového tábora, vedeného nepremožiteľným Sovietskym sväzom. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Žiak.)

Keď preto porovnáme tento obraz kapitalistického sveta, jeho rozporov a krízových príznakov, jeho hospodárstva, s radostnou bilanciou hospodárskych úspechov Sovietskeho sväzu, s výsledkami a úspechmi našej Gottwaldovej päťročnice, vidíme, že mier - to je rozkvet, to je stúpanie životnej úrovne, to je blahobyt a vzostup. Vojnová politika - to je pre masy pracujúcich bieda, nezamestnanosť a úpadok.

Zo všetkých týchto príčin si náš ľud z hĺbky svojho presvedčenia želá trvalý mier a jednomyseľne schvaľuje snahu pokrokového a mierumilovného ľudstva, vyjadrenú v zásadných uzneseniach Svetovej rady mieru, že každý národ má právo žiť slobodne, má právo slobodne si zvoliť vlastný spôsob života, avšak musí rešpektovať spôsob života, aký si zvolili ostatné národy. Jednomyseľne zastáva názor, že mierové spolužitie rôznych systémov je možné a vzájomné styky medzi národmi sú výhodné. Podľa týchto zásad možno mierovým spôsobom vyriešiť všetky medzinárodné rozpory na základe vzájomného rokovania.

Vážené Národné zhromaždenie! Náš ľud srdečne privítal prímerie na Kórei a v súhlase s týmto čaká konečné mierové riešenie kórejskej i vietnamskej vojny na pripravovanej ženevskej konferencii. V našej vlasti všetci pracujeme za odstránenie najnebezpečnejšieho ohniska vojny, ktorým je západné Nemecko, remilitarizované a novofašizované adenauerovskou, americkému imperializmu zapredanou vládou. Práve v záujme našej československej štátnej bezpečnosti, v záujme nášho pokojného, nikým neohrozovaného života všetci sme za zjednotené, mierumilovné, demokratické Nemecko. Náš najširší záujem o konferenciu zástupcov štyroch veľmocí k nemeckej otázke korení v našej hlbokej mierumilovnosti, v túžbe nášho ľudu mať v celom Nemecku takého dobrého mierumilovného suseda a priateľa, akým je Nemecká demokratická republika.

Naša pozornosť, práve tak ako pozornosť celého ľudstva, bola obrátená k berlínskym rokovaniam. Už v samej skutočnosti, že predstavitelia kapitalistických veľmocí sa nemohli vyhnúť rokovaniu s predstaviteľmi mierovej veľmoci - Sovietskeho sväzu, vidíme veľké víťazstvo tábora mieru. Ale berlínska konferencia, ako ukázalo vyhlásenie ministra zahraničných vecí SSSR V. M. Molotova o výsledkoch konferencie, priniesla celý rad dôležitýchvýsledkov. Ukázala, že politika sily, sledovaná Spojenými štátmi, nemala úspech, lebo počas nej neupevnil sa kapitalistický tábor, ale naopak, tábor mieru slávil mnohé úspechy.

Ďalej konferencia ukázala, že politika SSSR bola politikou upevňovania mieru a že táto politika nakoniec získala takú ozvenu v celom ľudstve, že kapitalistické štáty pod nátlakom vlastných demokratických más obyvateľstva museli sa na konferencii zúčastniť. Hlavnou otázkou konferencie bola otázka mierovej zmluvy s Nemeckom a otázka štátnej zmluvy s Rakúskom. Tu sa všade prejavili zásadné rozpory medzi stanoviskom SSSR a kapitalistických mocností. Minister Molotov správne. ukázal na to, že vyriešenie nemeckej otázky závisí od jedného základného problému - obnoviť či neobnoviť nemecký militarizmu. Náš ľud, ktorý na vlastnej koži pocítil nemeckú útočnosť, svorne stojí za sovietskym stanoviskom. Veríme, že dôjde k takému vyriešeniu nemeckej a rakúskej otázky, aby toto bolo príspevkom k svetovému mieru, veríme, že namiesto útočných paktov o tzv. európskom obrannom spoločenstve a európskej armáde zvíťazí sovietska myšlienka celoeurópskej zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Dávame preto za pravdu slovám ministra Molotova, že výsledky berlínskej konferencie nemožno preceňovať, že však nemožno nemať ohľad na tú skutočnosť, že sa skončila päťročná prestávka v konferenciách veľmocí, že sa upravila cesta ďalším rokovaniam a že opatrenia, navrhované SSSR k zmierneniu napätia v medzinárodných vzťahoch, neostávajú bez výsledkov.

Československý ľud vďačí vláde SSSR za každý ďalší čin pre vec mieru. V boji za mier, zomknutí okolo vlády Národného frontu, dáme všetky tvorivé sily ešte obetavejšie do práce za ďalší rozkvet a upevnenie našej vlasti. Podľa tej to zásady a podľa nezabudnuteľnej zásady prezidenta Klementa Gottwalda "Buduj vlasť - posilníš mier" budeme preto budovať našu vlasť, budeme upevňovať jej demokratické zriadenie, budeme tým všetkým prispievať k upevneniu mieru a zároveň zrýchleným tempom zvyšovať životnú úroveň našich pracujúcich. Rozpočet pre rok 1954 je viditeľným rámcom a prejavom tejto našej cesty.

Budeme preto v tomto duchu a podľa týchto zásad pre štátny rozpočet na rok 1954 hlasovať, súc si vedomí, že hlasujeme tým pre socializmus a pre mier. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak: Dávam slovo posl. Fleyberkovi.

Posl. Fleyberk: Vážené Národní shromáždění!

Socialismus budujeme pro člověka, pro jeho dobro, pro krásný a plný život pracujícího lidu. Budování socialismu je těžký a odpovědný úkol. Na jeho splnění pracuje u nás, veden KSČ, bojový blok Národní fronty, dělníci, rolníci a pracující inteligence. Opírajíce se o zkušenosti a pomoc SSSR, v úzké spolupráci s lidovými demokraciemi, organisujeme naše socialistické snažení plánem. Prostředkem k mobilisaci finančních zdrojů pro zajištění plánovaných úkolů je státní rozpočet. Náš pracující lid s úspěchem uskutečnil plán obnovy našeho válkou poškozeného hospodářství, naši dvouletku. Vycházeje z jejích výsledků, uložil si v Gottwaldově pětiletce podstatné zvýšení naší hospodářské síly při současné přestavbě struktury naší výroby. Svůj plán jsme splnili. Československé národní hospodářství, zejména průmyslová výroba, tvoří dnes bezpečnou a ve svých základech neotřesitelnou základnu samostatnosti a nezávislosti naší lidově demokratické republiky. Podstatně se zvýšila hospodářská moc a schopnost naší vlasti k obraně. Postavili jsme materiální základnu a vytvořili předpoklady pro růst blahobytu a kultury pracujícího lidu. Ukázalo se možným a nutným odbourat vázané hospodářství a provést peněžní reformu. To jsou nejdůležitější výsledky našeho prvního pětiletého plánu.

Zatím co objem výroby v Anglii za posledních 22 let stoupl o 60 %, v Italii o 34 %, ve Francii dokonce pouze o 4 %, dokázal náš lid během 5 let zvýšit objem výroby o 100 %, to je na dvojnásobek. Spolu s růstem výroby řešil náš první pětiletý hospodářský plán i otázku hospodářsky slabých a zaostalých krajů.

Chtěl bych na příkladu Českobudějovického kraje ukázati úspěch, kterého náš lid v tomto směru dosáhl. Jižní Čechy byly za předmnichovské republiky oblastí s velmi málo rozvinutým průmyslem, oblastí se zaostalou zemědělskou výrobou a rozsáhlým panstvím feudálů a zbytkařů. Byly zde velmi těžké životní podmínky pro dělnictvo a pracující rolnictvo.