novisko je odôvodnené i tou okolnosťou, že pri postupujúcej kolektivizácii nehnuteľného majetku treba mať záujem na tom, aby na ňom viazlo čo najmenej bremien. Tým je tiež odôvodnená i ďalšia požiadavka osnovy, aby aj v tom prípade, že by sa na bremeno dostala úplná úhrada, bolo. prevzaté len vtedy, ak došlo medzi veriteľom a výdražcom k dohode o jeho prevzatí. Ak nedôjde k takej dohode, oprávnený dostane úhradu pripadajúcu na bremeno a bremeno zanikne.
Pokiaľ ide o bremená, na ktoré sa dostane iba čiastočná úhrada, pozri dôvodovú zprávu k § 500 osnovy.
Dražba nehnuteľnej veci zaťaženej právom stavby je vzhľadom na § 161 osnovy občianskeho zákonníka možná iba pre také pohľadávky, pre ktoré bolo nadobudnuté zákonné prednostné právo po vzniku práva stavby.
K § 481:
Všeobecným záujmom na tom, aby pri postupujúcej socializácii prešly nehnuteľné veci z vlastníctva súkromných osôb do vlastníctva kolektívneho, je odôvodnené ustanovenie § 481. Toto ustanovenie umožňuje, aby socialistické právnické osoby nadobudly bez vykonanej dražby nehnuteľné veci, na ktoré sa vedie exekúcia.
Rozhodnutie súdu o prijatí ponuky má rovnaké účinky ako rozhodnutie o priklopnutí, najmä pokiaľ ide o prechod vlastníckeho práva a s ním spojený prechod nebezpečenstva úžitkov, ako aj ostatných následkov. Vzhľadom na osobu prejímateľa nevyžaduje osnova schválenie prevzatia podľa § 487. Z povahy veci vyplýva, že tu neplatia ani ustanovenia §§ 488 a 489 osnovy; usnesenie o prevzatí sa doručí podľa všeobecných ustanovení. Prejímacia cena nahradzuje najvyššiu ponuku. Teda prejímateľ, ktorý včas, t. j. do dvoch mesiacov od právoplatnosti usnesenia o prijatí ponuky nezaplatil prejímaciu cenu, by sa mal posudzovať ako výdražca, ktorý sa omeškal, so všetkými dôsledkami. Dražba, ktorá by sa v takom prípade nariadila, nebola by opätovnou dražbou, pretože prvá dražba sa vôbec nekonala, a preto by pre ňu neplatily odchýlky podľa § 476 ods. 2 osnovy.
Ak je podaných viac ponúk na prevzatie, nemôže súd sám posudzovať, ktorej z nich sa má dať prednosť, a preto vyčká, pokiaľ sa záujemci nedohodnú, rozhodnutie nadriadených im orgánov.
K §§ 482 až 484:
Výkon dražby je upravený pružne a bez zbytočných formalít. Osnova nevylučuje, aby súd
nariadil dražbu po jednotlivých parcelách, keď bola exekúcia nariadená na ich súhrn ako celok. Vylúčenie výdražcu, ktorý sa omeškal, a výdražcu, ktorému bolo odopreté priklopnutie, z práva dražiť je odôvodnené tým, že nemožno pripustiť opätovné ohrozenie úspechu dražby, ktorý bol už raz týmito osobami zmarený.
Druhá veta § 483 ods. 2 myslí najmä na prípady §§ 100, 102 a 104 osnovy občianskeho zákonníka.
Konečne treba poukázať na to, že osnova neurčuje hranicu pre ponuky pri dražbe (napr. vo forme najvyššej prípustnej ponuky), lebo v tomto smere budú rozhodné cenové predpisy. Viazanosť dražiteľa podľa § 484 sa vzťahuje aj na pokračovanie v dražbe podľa § 486 ods. 4 osnovy.
K § 485:
Osnova považuje za nepraktické a neúsporné, aby sa exekúcia dražbou nehnuteľnej veci zrušovala ihneď, len čo ostane dražba bezvýslednou. I keby bolo možné použiť pre nové exekučné konanie starý odhad, vzniklý by zbytočné trovy nariadením novej dražby a novým vykonávaním celého ďalšieho konania. Preto sa iba prestane pokračovať v konaní najmenej na šesť mesiacov a najdlhšie, na jeden rok, a zrušenie exekúcie sa pripúšťa až vtedy, ak vymáhajúci veriteľ v tejto lehote nepodal návrh na pokračovanie.
K §§ 486 až 489:
Ak sa nehľadí na ustanovenie § 487, ktoré je potrebné vo všeobecnom záujme, zjednodušuje osnova podstatne konanie o priklopnutie. Sleduje tým snahu, aby právo výdražcu bolo čo najskôr mimo pochybnosti. S tohto hľadiska upravuje aj prípustnosť námietok a sťažnosti proti priklopnutiu.
K §§ 490 až 496:
Pri určení termínu na rozvrhové pojednávanie sa zpravidla vyčká zaplatenie najvyššej ponuky, lebo sa tým vylúčia prípady márneho určovania termínu na rozvrhové pojednávanie a vypracovávania rozvrhového usnesenia v prípadoch, keď dôjde k opätovnej dražbe. Osobami, ktorých práva môžu zaniknúť dražbou, sa v § 490 ods. l mienia najmä osoby, pre ktoré je zapísané predkupné právo.
Poradie, v ktorom treba uspokojovať jednotlivé skupiny nárokov, zodpovedá významu, aký sa im prikladá. Pokiaľ ide o skupinu nárokov podľa § 494 ods. l písm. c), je i táto obmedzená len na nároky, ktoré vzniklý do dňa priklopnutia, keď dlžník prestal byť vlastníkom nehnuteľnej veci. Ich vzájomné poradie je určené hmotným právom. Poradím sa rozumie preto, ako inde pri právach zapísaných pred účinnosťou osnovy, poradie knihovného zápisu, inak poradie získané uzavretím (schválením) smluvy, poprípade úradným výrokom a pod. Voči socialistickým právnickým osobám má však smluvné záložné právo poradie odo dňa knihovného zápisu alebo uloženia listiny na súde, ak nejde o záložné právo socialistickej právnickej osoby.
K § 497:
Toto ustanovenie naväzuje na ustanovenie § 53 osnovy občianskeho zákonníka. Aby sa nemuselo nariaďovať nové rozvrhové pojednávanie v prípade, že sa istina — či už nesplnením odkladacej podmienky alebo splnením rozväzovacej podmienky — uvoľní pre úhradu nárokov ostatných veriteľov, prejednajú sa na tomto rozvrhovom pojednávaní i nároky, na ktoré by sa dostala úhrada z uvoľnenej sumy; do rozvrhového usnesenia sa pojmú i tieto nároky, pravda, s výhradou uvoľnenia príslušnej istiny.
K § 498:
Rozdielne nakladanie so záručnými a úverovými pohľadávkami je odôvodnené ich rozdielnym účelom. Záručná pohľadávka slúži ako zábezpeka na splnenie záväzku tretej osoby, za ktorú sa dlžník zaručil (§§ 288 a násl. osnovy občianskeho zákonníka). Pri úverovej pohľadávke je situácia iná. Tu slúži pohľadávka prospechu dlžníka. Preto je spravodlivé, aby sa pri rozvrhu dostala úhrada iba na pohľadávku, ktorá vznikla do dňa priklopnutia, a aby zvyšujúca časť, ktorú by inak mohol dlžník vyčerpať na úkor ostatných veriteľov, bola naopak určená pre úhradu nárokov ďalších veriteľov.
K § 499:
Táto úprava zodpovedá hmotnému právu, podľa ktorej je veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti z ktorejkoľvek záložným právom zaťaženej nehnuteľnej veci (§ 202 osnovy občianskeho zákonníka). Preto treba upraviť postup tak, aby žiadny z veriteľov nebol poškodený. Pritom treba rozlišovať, či sa predaly na dražbe všetky nedielne zaťažené nehnuteľné veci alebo len niektoré. Zásadou platnou pre všetky prípady je pomerné uspokojenie z každej záložným právom zaťaženej nehnuteľnej veci. Ale ak veriteľ pohľadávky zabezpečenej simultánnym záložným právom žiada zaplatenie v inom pomere, než v akom by sa normálne stalo (napr. zapla-
tenie celej pohľadávky z jednej rozvrhovanej podstaty), treba zabezpečiť, aby sa veriteľom, ktorí by v dôsledku toho boli ukrátení, dostala náhrada. To sa deje v prípade, že sú predané všetky nedielne zaťažené nehnuteľné veci, prikázaním príslušných súm z druhých podstát; v prípade, že sa predaly len niektoré zo záložným právom zaťažených nehnuteľných vecí, tým, že sa schodky, ktoré títo ostatní veritelia utrpeli, zabezpečujú záložným právom v poradí uvoľneného práva.
K odseku 3 treba upozorniť na okolnosť, že tu nebude potrebné zisťovať hodnotu podľa predpisov platných pre dane a verejné dávky, lebo bude možné vziať za základ hodnotu zistenú odhadom. Vzhľadom na ustanovenie §, 155 osnovy občianskeho zákonníka stávajú sa pohľadávkami so simultánnym záložným právom aj pohľadávky viaznuce doteraz na pozemku a na stavbe ako celku.
K § 500:
Toto ustanovenie treba vykladať v úzkej súvislosti s ustanoveniami §§ 465 a 480 osnovy. Súvislosť s § 465 vyplýva z toho, že súd je pri oceňovaní vecných bremien viazaný výsledkami odhadného konania. Musí oceniť nielen bremená, ktoré budú úplne uspokojené z najvyššej ponuky a preto ich výdražca podľa § 480 osnovy prevezme, ale aj bremená, ktoré budú aspoň čiastočne uspokojené z rozdeľovanej podstaty, a preto nebudú prevzaté. Toto ocenenie bude celkom jednoduché pri bremenách, pri ktorých treba niečo trpieť alebo niečoho sa zdržať, napr. pri služobnosti na branie vody alebo služobnosti na cestu, kde postačí zpravidla prevziať ocenenie z odhadu. Naproti tomu ocenenie bremien, ktoré zaväzujú na opakujúce sa dávky a plnenia, je obťažnejšie. Pri týchto bremenách sa vykoná ocenenie v takej výške, aby sa dávky platily z úrokov iba čiastočne a aby sa doplňovaly na plnú výšku priamo z istiny, ktorá sa týmto spôsobom za trvania nároku vyčerpá. Osnova zvolila toto riešenie, aby istina nemusela byť so zreteľom na nízku úrokovú mieru neúmerne vysoká. Pri výpočte istiny bude potrebná značná opatrnosť, najmä pri doživotných právach, ako sú výmenky, kde bude treba bedlivo uvážiť pravdepodobnú dobu života oprávneného, aby sa prípadne istina nevyčerpala ešte za jeho života.
Odseky 2 a 3 dávajú smernicu pre postup súdu ako pri vecných bremenách, ktoré výdražca prevezme so započítaním do najvyššej ponuky, tak aj pri vecných bremenách, ktoré neprevezme. Pri riešení otázky prevzatia je rozhodné ustanovenie § 480 osnovy a odkazuje sa na dôvodovú zprávu k tomuto paragrafu.
14
Pokiaľ ide o ustanovenie odseku 4, poukazuje sa na dôvodovú zprávu k § 497 osnovy.
K §§501 až 505:
Ak sa popierajú nároky vznesené na rozvrhovom pojednávaní, ide zpravidla o práva tretích osôb, ktoré — i keď sú teraz z titulu svojich pohľadávok zúčastnené na rozvrhovom konaní — predsa len nie sú účastníkmi exekučného konania (§ 427 osnovy). Okrem toho môže ísť o zapretie nárokov, vzniknutých v administratívnom konaní (napr. daňových pohľadávok a pod. ), o ktorých by súd vôbec ne mohol rozhodovať (§ 3 osnovy). Preto osnova ponecháva rozhodovanie takých zapretých nárokov konaniu o žalobe, event. administratív nemu konaniu. Pritom i tu zachováva bezprostredný vzťah k exekučnému konaniu tým, že ustanovuje pre takú žalobu príslušnosť exekučného súdu.
Nároky uvedené v § 494 ods. l písm. c), pokiaľ sú zapísané (a k tým prislúchajú vždy nároky vymáhajúceho veriteľa, pre ktoré bol vykonaný zápis nariadenia dražby), sú nárokmi už zistenými. Preto ten, kto ich zapiera, musí byť upravený na žalobu, poprípade na administratívne konanie.
Ak dlžník zaprel nárok vymáhajúceho veriteľa (§ 492 osnovy), postupuje sa rovnako podľa §§ 501 a 502. Postup podľa § 441 osnovy totiž nie je možný, pretože exekúcia už bola vykonaná.
K §506:
Priklopnutie v dražobnom konaní je nadobudnutie vlastníckeho práva úradným výrokom (§ 114 osnovy občianskeho zákonníka), ktorému nebráni ani odchylný knihovný stav. Jeho ďalšie právne následky ustanovuje ods. 2, pokiaľ už nevyplývajú z ustanovení hmotného práva.
K §507:
Rovnaký postup ako pri dražbe nehnuteľnej veci zapísanej do verejnej knihy treba zachovať i pri nehnuteľnej veci nezapísanej do verejnej knihy. Osnova preto ustanovuje aj tu, aby sa nehnuteľná vec exekučne opísala v zápisnici. Pokiaľ sa však už také exekučné opísanie tej istej nehnuteľnej veci stalo, napr. pri zriadení exekučného záložného práva, netreba spisovať novú zápisnicu a postačí zápis v tejto skoršej zápisnici.
K § 508:
Pojem hnuteľných vecí určuje občianske právo. Pretože niektoré pohľadávky a nároky sa viažu na určitý hmotný podklad (napr. po-
hľadávky z cenných papierov, vkladných knižiek a pod. ), je účelné, aby sa exekúcia na ne viedla podľa ustanovení tohto dielu (§ 547 osnovy).
K§ 509:
Podrobné ustanovenia o obsahu zápisnice o výkone exekúcie v zákone sú zbytočné. Jednotne a dostatočne sa určí jej obsah vo vhodnom formulári. Vzhľadom na to, že sa nepreberá doterajšie ustanovenie o žalobe na prednostné uspokojenie z výťažku, treba poznamenať v zápisnici aj nároky uplatnené z tohto dôvodu.
K §510:
Vymáhajúci veriteľ môže byť pri výkone prítomný a jeho prítomnosť bude často i potrebná a prospešná. Správne použitie ustanovení o trovách zabráni nežiadúcemu zbytočnému zvyšovaniu intervenčných trov.
K§ 511:
Namiesto podrobného vypočítavania, ktoré veci sú z exekúcie vylúčené, dáva osnova prednosť všeobecnému a pružnému ustanoveniu. Vyčerpávajúci výpočet tu nie je možný, kazuistický výpočet viedol v praxi k ťažkostiam a ne bol vždy spravodlivý. Dáva sa tu široké pole voľnej úvahe ľudových súdov. Poskytuje sa možnosť širokého a blahovoľného výkladu zákona tam, kde pôjde o potrebu chrániť sociálne a hospodárske záujmy pracujúceho človeka, rovnako ako možnosť prísneho výkladu U dlžníka, u ktorého ochrana nie je na mieste. Ak bude treba vydať podrobnejšie predpisy, dáva osnova potrebné zmocnenie ministrovi spravodlivosti. Podľa potrieb vývoja možno ich ľahko meniť.
K § 512:
Hoci to nie je výslovne ustanovené, možno vyvodiť ako samozrejmosť, že pri súčasnom zexekvovaní majú zriadené záložné práva rovnaké poradie.
K §513:
V rámci voľnej úvahy sa dáva ľudovému súdu možnosť posúdiť, či sa má úschova vykonať a akým spôsobom. Je nepochybné, že ju bude možno vykonať i pomocou uschovávateľa, hoci doterajšie predpisy o tom osnova nepreberá.
K §514:
Ide tu o peniaze, ktoré sú bežným platidlom. Složenie na súde je predpísané i pre ten prípad, že je pochybné, či zexekvovaná suma podlieha exekúcii. Ustanovenie má zamedziť príkrosti a nežiadúcim dôsledkom tam, kde je ochrana dlžníka na mieste.
K § 515:
Pri zexekvovaní vecí podliehajúcich skaze prirodzene nemožno brať na dlžníka ohľad do dôsledkov. Preto zexekvované veci sa výnimočne predajú ihneď a nevyčká sa právoplatnosť usnesenia nariaďujúceho exekúciu alebo rozhodnutia o námietkach, a to z voľnej ruky.
Záujem dlžníka sa chráni ustanovením, že veci podliehajúce skaze možno zexekvovať len vtedy, ak tu niet iných vecí. Rovnako na jeho ochranu je ustanovenie o predaji len za plnú úradne určenú alebo odhadnú cenu. Ustanovenie poslednej vety je obdobou § 521 ods. 2 druhá veta osnovy.
K § 516:
Zo všeobecného ustanovenia odseku l pripúšťa odsek 2 výnimku. Totiž niet záujmu chrániť pred osobitnou exekúciou napr. nadbytočný inventár alebo nepotrebné stroje, ktoré azda lepšie využije jednotné roľnícke družstvo alebo strojová stanica. Pre určenie rozsahu príslušenstva treba vziať zreteľ aj na potrebu splniť hospodársky plán podľa príslušného predpisu (napr. väčší počet dobytka a pod. ).
K § 517:
Zo zásady, že v exekúcii sa pokračuje z úradnej povinnosti, vyplýva, že ani na predaj nie je potrebný ďalší návrh vymáhajúceho veriteľa.
K § 518:
Osnova vedome presne neustanovuje, kde sa má dražba vykonať. Vykoná sa tam, kde to bude najvýhodnejšie, čo je vecou posúdenia jednotlivého prípadu. Nie je však vylúčené predávať veci naďalej v osobitných dražobniach.
Opúšťa sa zásadne spôsob predaja z voľnej ruky. Pomenovanie kupca z voľnej ruky, ktorý obyčajne veci nekúpil, slúžilo len na zvyšovanie trov dlžníka. Ako nepraktický sa opúšťa predaj vecí úhrnom.
Zdôraznená je zásada publicity dražby, ktorá zaručuje riadne a úspešné vykonanie. Spôsob zverejnenia dražby sa dáva celkom do rúk súdu, ktorý sám posúdi vhodnosť spôsobu vyhlásenia podľa ceny predávaných vecí, podľa záujmu o ne, podľa miestnych pomerov a prípadne aj podľa iných okolností.
Nové je ustanovenie, že o dražbe treba z dôvodu ochrany všeobecného záujmu upovedomiť okresný národný výbor.
K § 519:
Podrobnejšie ustanovenia o priebehu dražby netreba uvádzať v zákone. Zásada odseku 2 zodpovedá požiadavke čistoty dražby.
K § 520:
Osnova pokladá za spravodlivé nepredávať zexekvované veci za každú cenu, hlboko pod úradnú alebo odhadnú hodnotu.
K § 521:
Nové ustanovenie o práve vymáhajúceho veriteľa prevziať veci sleduje účel rozšíriť možnosť uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Námietky proti prevzatiu nemusia vychádzať od určitých osôb. Z dôležitých dôvodov sám súd odoprie právo prevzatia, či sú to už dôvody politické, sociálne alebo hospodárske. Ustanovenie
o zániku exekučného záložného práva sleduje účel ukončiť exekúciu tam, kde niet zrejme vyhliadky, že vymáhajúci veriteľ bude uspokojený, a keď ďalšie vedenie exekúcie by znamenalo jeho zbytočnú šikanu.
K § 522:
Ak je tu viac záložných práv a ak preto môžu nastať pochybnosti o poradí alebo o spôsobe uspokojenia záložných veriteľov, nemôže o tom rozhodnúť výkonný úradník, ale vždy musí rozhodnúť súd.
K § 523:
Poradie, v ktorom treba uspokojovať jednotlivé skupiny nárokov, zodpovedá významu, aký sa im prikladá. Ktoré pohľadávky majú zákonné záložné právo, ustanovujú osobitné predpisy.
K §§ 524 až 526:
Termín na rozvrh je fakultatívny; osnova odstraňuje formalitu termínu všade tam, kde pôjde o vec jednoduchú, čo bude vo väčšine prípadov. V rozvrhovom usnesení sa rozhodne
i o nárokoch, o ktorých sa doteraz rozhodovalo na osobitnú žalobu o prednostné uspokojenie z výťažku. I tu môže, pravda, dôjsť k upraveniu na žalobu.
K § 527:
Spoločné znaky exekúcie na peňažné pohľadávky a plat vedú osnovu k zjednodušenej súbornej úprave. Zexekvovanie tu neznamená — na rozdiel od zexekvovania napr. hnuteľných vecí — iba vznik exekučného záložného práva, ale okrem toho má ešte účinky uvedené v §§ 543 a nasl. osnovy, len čo nadobudlo právoplatnosť.
14
K § 528:
Osnova vymedzuje sporný pojem peňažnej pohľadávky. Tým je vylúčená exekúcia na nároky neurčité a až v budúcnosti očakávateľné (exspektancia). Nie je však nárokom očakávateľným v budúcnosti nárok z poistnej smluvy, i keď dôjde k poistnému prípadu až v budúcnosti (t. j. po zexekvovaní), lebo i tu poistnou smlouvou je daný základ pre exekúciu.
K § 529:
Osnova vymedzuje samostatne pojem platu pre okruh tohto spôsobu exekúcie a zjednodušuje v praxi sa osvedčivšiu doterajšiu úpravu pri súčasnom prihliadnutí na nové usporiadanie spoločenských pomerov. Mzdou rozumie odmenu z pracovného pomeru bez ohľadu na druh práce. Pritom nerobí rozdiel medzi dočasnou a trvalou pracovnou nespôsobilosťou, i keď je len faktickej povahy (choroba, úraz, invalidita a pod. ), a zahrnuje odplaty poskytované z týchto dôvodov, počítajúc v to odpočivné, pod pojem platu.
Slovami "opakujúce sa odplaty za prácu konanú osobne pre tú istú osobu" sa rozumejú aj dôchodky členov jednotných roľníckych družstiev so spoločným hospodárením.
K § 530:
Obmedzené vylúčenie poistnej náhrady z exekúcie je dané pri nehnuteľných veciach v záujme ich hospodárskej obnovy. Obmedzené vylúčenie príspevkov uvedených pod písm. b) z exekúcie je dané ich účelom. Vylúčenie náhrady a odmien podľa písm. c) z exekúcie slúži na podporu plného využitia všetkých pracovných možností v rámci socialistického súťaženia. Podľa písm. c) sa rozumejú jednorázovými odmenami súvisiacimi s nárokom na plat aj odmeny za zlepšovacie návrhy a pod.
Odsek 3 zabraňuje nebezpečenstvu, aby malým a stredným roľníkom a jednotným roľníckym družstvám bol zexekvovaný celý výťažok, ktorý dostávajú od družstiev za dodávky pri plnení kontingentnej a nadkontingentnej smluvy. Zexekvovanie celého výťažku by viedlo k tomu, že by sa im odnímali nielen prostriedky nevyhnutné pre život, ktoré sú zaručené každému pracujúcemu, ale aj prostriedky na hospodárenie pre ďalší čas. Preto takáto exekúcia bude prípustná len v rozsahu a pri podmienkach, ktoré budú určené nariadením.
K § 531:
Pri úprave toho, čo je z platu podrobené exekúcii, rozoznáva osnova sumu vôbec nezexekvo-
vateľnú, ďalej sumu zexekvovatelnú v rôznom rozsahu podľa povahy vymáhanej pohľadávky a konečne sumu presahujúcu hranicu, nad ktorú je plat zexekvovateľný bez obmedzenia. Číselná úprava sa ponecháva nariadeniu; to umožní pružnú úpravu zodpovedajúcu zásadám cenovej a mzdovej politiky.
V úprave zexekvovateľných súm opúšťa osnova doterajšiu dvojakú pevnú základňu pre obyčajné a prednostné pohľadávky; prispôsobuje zásadu sovietskej úpravy našim potrebám a vychádza zo sústavy tretín, z ktorých prvú vyhradzuje pre všetky pohľadávky, druhú pre pohľadávky prednostné. Ponechanie voľnej tretej tretiny podporuje snahu o zvýšenie pracovného výkonu.
Na odstránenie tvrdostí hroziacich pri vymáhaní nárokov na úhradu osobných potrieb, najmä pri nižších platoch a pri väčšom okruhu osôb odkázaných výživou na dlžníka, umožňuje osnova súdu, aby vyslovil pre pohľadávky na úhradu osobných potrieb čiastočné alebo úplné zexekvovanie inak voľnej tretej tretiny.
K§ 532:
Zásadne sa exekúcia pripúšťa iba pre nároky už sročné. Z praktických dôvodov bolo potrebné urobiť z tejto zásady výnimky pre nároky na opakujúce sa dávky (úhrada osobných potrieb, úrazové renty a pod. ).
K§ 533:
Osnova priznáva prednostné poradie jednak pohľadávkam na úhradu osobných potrieb, ktorým — ako vyplýva i z ustanovení §§ 531 a 538 — priznáva osobitné výhodné postavenie, jednak osobitne kvalifikovaným pohľadávkam socialistických právnických osôb.
K §§ 534 a 535:
Praktické vykonanie exekúcie na plat bude okrem výnimočnej úpravy súdom (§ 535 ods. 3) úlohou poddlžníka. Preto osnova* výslovne upravuje v § 534 postup pri úhrade prednostných a neprednostných pohľadávok, pričom pokiaľ ide o pohľadávky na úhradu osobných potrieb, sa poukazuje ešte na § 538 ods. 2 osnovy. Vypočítanie zexekvovateľnej čiastky súdom podľa § 535 ods. 2 a 3 je vhodné v záujme istoty poddlžníka.
K § 536:
Toto ustanovenie je ochranou proti využitiu tiesne dlžníka.
K § 537:
Osnova odstraňuje doterajšie prikazovanie zexekvovanej pohľadávky (platu), čo podstatne zjednodušuje konanie. Význam doručenia poddlžníkovi, najmä vznik zexekvovania, vyžaduje doručenie do vlastných rúk poddlžníka. Zásada doručovania platobného zákazu poukazujúcemu úradu v okruhu verejnej správy sa v praxi osvedčila a preto ju osnova zachováva; nariadenie podľa ods. 3 ustanoví najmä, kto je poukazujúcim úradom.
K § 538:
Prihliadajúc na význam nárokov vyplývajúcich z rodinného práva (úhrada osobných potrieb), opúšťa osnova v rámci tretiny vyhradenej pre prednostné pohľadávky zásadu poradia. Zabezpečuje tým pomerné uspokojenie bežnej úhrady osobných potrieb.
K § 539:
Poddlžník podľa § 427 osnovy nie je účastníkom konania. Pretože zexekvovanie pohľadávky zasahuje do jeho práv, priznáva sa mu právo sťažnosti proti zexekvovaniu.
K § 540:
štát ako dlžník zaručuje, že jeho vyjadrenie je pravdivé.
K § 541:
široké vymedzenie rozsahu zexekvovania na všetky nároky dlžníka vzniknuté z dôvodu zexekvovania pohľadávky je odôvodnené jednak preto, aby vymáhajúci veriteľ nemusel podávať stále nové návrhy na nariadenie exekúcie, jednak preto, aby boly odstránené pochybnosti o tom, čo je predmetom zexekvovania. Tým je vyriešená i otázka poradia čo do nárokov dlžníka, ktoré sa stanú sročnými v budúcnosti.
Ustanovenie odseku 2 je nevyhnutné, lebo sú zabavované platy i v budúcnosti sročné a bez neho bola by poddlžníkovi ukladaná časové neobmedzená povinnosť, ktorá by ho neprimerane zaťažila. Preto bolo potrebné určiť osobitný prípad zániku exekúcie, ktorý nastáva zo zákona. O náhrade trov platí ustanovenie § 447 osnovy.
K §§ 542 a 543:
Pretože osnova nepozná osobitné prikazovanie zexekvovanej pohľadávky, viaže povinnosť dlžníka podľa § 542 a práva vymáhajúceho veriteľa podľa § 543 až na právoplatnosť usnesenia o zexekvovaní.
Veriteľ môže v rámci § 541 ods. l osnovy a § 543 uplatniť všetky dlžníkove práva, ktoré by mohol dlžník uplatniť na realizáciu nároku, ako napr. pri poistkách odkupné právo, právo na zaplatenie odbytného a utváracie práva.
K § 544:
účinnosť rozhodnutia o zexekvovanej pohľadávke sa vzťahuje i na účastníkov exekučného konania, ktorí neboli účastníkmi v spore. Preto bolo potrebné im umožniť v spore aspoň postavenie vedľajších účastníkov podľa § 418 ods. 3 osnovy.
K §§ 545 a 546:
Osnova dáva poddlžníkovi v súlade s § 316 osnovy občianskeho zákonníka možnosť, aby sa pri stretnutí záložných práv viacerých osôb na zexekvovanej pohľadávke oslobodil od ťažkosti vyriešenia poradia záložných práv složením na súde.
K § 547: Pozri dôvodovú zprávu k § 508.
K § 548:
Exekúcia na pohľadávku zapísanú na nehnuteľnej veci sa vykonáva zásadne ako exekúcia na iné pohľadávky. Preto bolo potrebné len určiť povinnosť súdu, aby vznik exekučného záložného práva zapísal do verejnej knihy.
K § 549:
Exekúcia má viesť k uspokojeniu vymáhanej peňažnej pohľadávky. Preto je exekúcia na "iné majetkové práva" dlžníka prípustná, len pokiaľ sú scudziteľné alebo aspoň pripúšťajú, aby ich výkon sa preniesol (za odplatu) na inú osobu. Takým právom je napr. požívacie právo, patentné právo a pod.
K § 550:
Osnova ustanovuje pružne, stručne a jednako vyčerpávajúcim spôsobom všetky exekučné prostriedky, ktoré bude možné použiť, ponechávajúc voľbu prostriedku, ktorý sa má v konkrétnom prípade použiť, vymáhajúcemu veriteľovi. Osnova upustila od vnútenej správy, jednak z rovnakého dôvodu ako pri exekúcii na nehnuteľné veci a jednak preto, že v prípadoch, kde bola prípustná, možno celkom vystačiť s exekučným prenajatím, ktoré je jednoduchšie a umožní rýchlejšie a lacnejšie dôjsť k uspokojeniu. Exekúcia predajom dlžníkovho práva bude vhod-