Návrh smerníc ÚV KSSS pre šiesty päťročný plán rozvoja národného hospodárstva Sovietskeho sväzu hovorí presvedčivo o tom, aké veľké výsledky dosiahnu krajiny socialistického tábora, medzi nimi aj naša republika, v svojich nových päťročniciach.

Dobré výsledky roku 1955 a celých desať rokov našej výstavby sú spoľahlivou východiskovou základňou i pre štátny plán a štátny rozpočet na rok 1956, ako aj pre celú druhú päťročnicu.

Náš pracujúci ľud, ktorý vzal pevne do rúk moc a hospodárstvo v tomto štáte, nadobudol bohaté skúsenosti pri správe štátu a riadení hospodárstva. Preto právom si ukladá ďalej rozvinúť priemyselnú výrobu pri prednostnom raste výroby výrobných prostriedkov, pri súčasnom urýchlení rastu poľnohospodárskej výroby a zvýšení výroby spotrebných tovarov za účelom ďalšieho zvýšenia životnej úrovne pracujúcich. Právom si ukladá zlepšiť a zrýchliť investičnú výstavbu, rýchlejšie zavádzať pokrokovú techniku a technológiu do všetkých odvetví národného hospodárstva a tým zabezpečiť ďalší rýchly vzostup produktivity práce a znižovanie vlastných nákladov.

Štátny rozpočet na rok 1956 ako základný a celoštátny finančný plán sústreďuje v rukách štátu značnú časť národného dôchodku, plánovite mobilizuje peňažné prostriedky národného hospodárstva a plánovite ich rozdeľuje pre zabezpečenie všetkých úloh štátneho plánu, pre ďalší rast výroby a pre uspokojovanie rastúcich potrieb celej spoločnosti.

V roku 1955 na základe smerníc X. sjazdu KSČ uvedomelým úsilím pracujúcich v mestách i na dedinách zvýšilo sa tempo výroby, zrýchlil sa rast produktivity práce a zlepšilo sa znižovanie vlastných nákladov. Štátny plán bol prekročený. Svedčí to o veľkých možnostiach nášho národného hospodárstva a o veľkých, dosiaľ nevyužitých rezervách.

Priemyselná výroba v roku 1955 stúpla o viac ako 10 %, zatiaľ čo v roku 1954 sa zvýšila len o 4,4 %. Cenným výsledkom minulého roku je, že sa dosiahlo ďalšieho pokroku pri rozširovaní energetickej, palivovej a surovinovej základne priemyslu.

Dobrou základňou pre zvyšovanie výroby v druhej päťročnici je skutočnosť, že rast priemyselnej výroby v roku 1955 bol dosiahnutý z 80 % rastom produktivity práce, ktorá sa v priemysle zvýšila o 8 % proti 2 % v roku 1954. Aj v znížení vlastných nákladov boli dosiahnuté lepšie výsledky, než stanovili úlohy. Vlastné náklady na porovnateľnej základni boli znížené o 3,7 % proti 1,2 % v roku 1954.

Pre ďalšie plnenie úloh, stanovených X. sjazdom KSČ v poľnohospodárstve, prispieva i zvýšenie poľnohospodárskej výroby v roku 1955 o 11,5 %, zatiaľ čo v roku 1954 poľnohospodárska výroba ostala zhruba na úrovni roku 1953. Zlepšil sa aj výkup poľnohospodárskych výrobkov. Počet jednotných roľníckych družstiev stúpol a ich hospodárenie sa upevnilo.

Na základe týchto úspechov sa v roku 1955 zvýšil národný dôchodok o 8,9 %.

Plnenie plánovaných úloh umožnilo ďalej zvýšiť životnú úroveň pracujúcich.

Od peňažnej reformy v roku 1953 maloobchodné ceny boli už štyri razy znížené, a to vcelku o 14 %. Súhrn peňažných príjmov všetkého obyvateľstva sa súčasne zvýšil proti roku 1953 o viac ako 18 %.

Robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia získali v roku 1955 vyše 7,600 miliónov Kčs zvýšením miezd a platov, zvýšením príjmov družstevníkov a roľníkov a ďalším znížením maloobchodných cien.

Zvýšením výkupných a nákupných cien, znížením výkupných noriem a zvýšením poľnohospodárskej výroby sa značne zvýšili v roku 1955 príjmy členov jednotných roľníckych družstiev a jednotlivo hospodáriacich roľníkov.

Osobná spotreba, ktorá je najcharakteristickejším ukazovateľom rastu životnej úrovne obyvateľstva, vzrástla proti roku 1953 o 23 %.

Preto neustále rastie aj maloobchodný obrat a len za rok 1955 sa zvýšil v porovnateľných cenách o 11 %.

Pritom súčasne ďalej stúpajú i rozpočtové náklady na služby poskytované obyvateľstvu bezplatne alebo so značnou zľavou, najmä na školstvo, kultúru, zdravotníctvo, národné poistenie a dopravu.

Výrazným dokladom stúpajúcej životnej úrovne obyvateľstva, ako aj jeho dôvery v stále sa zvyšujúcu kúpnu silu našej koruny, je aj vzostup vkladov a životných poistiek.

Úspešné plnenie štátneho plánu sa prejavilo aj v priaznivom plnení štátnych príjmov. Hlavné rozpočtové príjmy, ktoré plynú zo socialistického sektora, a to daň z obratu a odvody zo zisku národných podnikov, boli splnené na 99,8 %. Aj tuná je to výsledok lepší ako v roku 1954.

Náš štátny rozpočet, ktorý vo všetkých rokoch od roku 1949 bol aktívny a končil sa prebytkom, dosiahol aj v minulom roku prebytok.

Tak isto štátny záverečný účet za rok 1954, o ktorom sa súčasne rokuje v Národnom zhromaždení, končí sa prebytkom 3,041 miliónov Kčs. Tento prebytok nie je však výsledkom len lepšieho hospodárenia, ale vyplynul aj z nevyužitia finančných prostriedkov na ďalší rozvoj národného hospodárstva, predovšetkým na investičnú výstavbu a na generálne opravy.

I pri všetkých úspechoch v rozvoji nášho národného hospodárstva v roku 1955 neprekonali sme ešte niektoré závažné nedostatky z minulých rokov.

Stále nedostatočne sa plnia úlohy v dôležitých zaostávajúcich odvetviach, ako napr. v ťažbe kamenného uhlia a vo výrobe niektorých dôležitých hutníckych výrobkov. V rozhodujúcom odvetví nášho národného hospodárstva, v strojárenstve, sa neplní plán vo výrobe, v produktivite práce, v nákladoch a ani v mnohých dôležitých sortimentoch, čo má nepriaznivé dôsledky ako pre investičnú výstavbu, tak pre plnenie vývozného plánu.

Najzávažnejším nedostatkom pre plnenie úloh druhej päťročnice je stále zaostávanie investičnej výstavby za potrebami rýchleho rozvoja nášho národného hospodárstva.

Rozvoj novej techniky, zavádzanie nových pracovných metód, využívanie zlepšovacích návrhov, rozvoj socialistického súťaženia a prehlbovanie chozrasčotu zaostávajú za úlohami, ktoré nám ukladá druhá päťročnica. Tým sa však zdržuje i ďalšie zvyšovanie produktivity práce a znižovanie nákladov. Plnenie týchto úloh vyžaduje ďalšie zvýšenie úrovne hospodárskoorganizátorskej funkcie štátneho a hospodárskeho aparátu, včítane finančných orgánov.

Úroveň intenzity poľnohospodárskej výroby a produktivity práce v poľnohospodárstve stále nezodpovedá ani zvyšujúcim sa potrebám nášho obyvateľstva, ani možnostiam nášho poľnohospodárstva.

Citlivým nedostatkom pri stále sa zvyšujúcich príjmoch obyvateľstva je nedostatočná výroba takého spotrebného tovaru, ktorý vyžaduje väčšiu starostlivosť pri spracovaní, lepšie spracovanie surovín, zvýšený vkus a väčšiu rozmanitosť.

Rovnako citlivým nedostatkom je roky trvajúce zaostávanie rozvoja platených služieb.

Všetky tieto nedostatky môžeme odstrániť.

Prednosti socialistického hospodárskeho systému, prekročenie aj zvýšených úloh v minulom roku, neustále rastúce nové a nové zdroje v našom národnom hospodárstve, skúsenosť, uvedomelosť a iniciatíva nášho pracujúceho ľudu umožňujú, aby sme aj tieto nedostatky prekonali, aby sme v ministerstvách i podnikoch sústavne prerokovávali opatrenia na odhalenie dosiaľ nevyužitých zdrojov a tak úlohy roku 1956 nielen splnili, ale i prekročili.

Štátny rozpočet na rok 1956 má zabezpečiť potrebné prostriedky pre ďalší proporcionálny rozvoj nášho národného hospodárstva, zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich a upevnenie hospodárskej moci a obrannej sily republiky. Tieto úlohy štátny rozpočet finančne plne zabezpečuje.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 1956 je pevne spojený so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, ako aj s úlohami druhej päťročnice.

Úlohy štátneho plánu a rozpočtu na rok 1956 sú mobilizačné, ako to naše stále rastúce zdroje umožňujú a potreby nepretržitého rastu vyžadujú.

Príjmy štátneho rozpočtu na rok 1956 činia 90,304 mil. Kčs,

výdavky štátneho rozpočtu na rok 1956 činia 89,887 mil. Kčs,

plánovaný prebytok je 417 mil. Kčs.

Hrubý objem príjmov štátneho rozpočtu na porovnateľnej základni stúpa proti roku 1955 o 11,1 %.

Hrubý objem výdavkov stúpa o 13,7 %.

Rast výdavkov je vyšší než rast príjmov, lebo v roku 1955 neboli splnené rozpočtové výdavky, kdežto príjmy boli zhruba splnené.

Rast príjmov je zabezpečený rastom výroby, produktivity a hospodárnosti. Rozhodujúcim zdrojom štátneho rozpočtu sú odvody socialistického sektora, ktoré činia 85,5 % rozpočtových príjmov.

Z plánovaných rozpočtových výdavkov je určené:

1. Na rozvoj národného hospodárstva 53,5 %

2. na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia 32,0 %

3. na obranu štátu 10,7 %

4. na správu 3,8 %

Toto zameranie rozpočtových výdavkov svedčí o produktívnom, budovateľskom a mierovom charaktere štátneho rozpočtu ČSR. Na ďalší rozvoj národného hospodárstva sa poskytuje v štátnom rozpočte 48,093 miliónov Kčs, t. j. zvýšenie o 18 % proti porovnateľnému plneniu v minulom roku.

V roku 1949 činili rozpočtové výdavky na národné hospodárstvo na porovnateľnej základni 20,892 miliónov Kčs. To znamená, že v roku 1956 výdavky na rozvoj národného hospodárstva sú vyššie proti roku 1949 o 130 %.

Len za socializmu je možné takýmto tempom rozvíjať naše národné hospodárstvo, takýmto tempom budovať našu republiku a zabezpečovať šťastie a blahobyt nášho ľudu.

Tieto úspechy socialistickej výstavby sú výsledkom veľkého tvorivého úsilia pracujúcich.

Zabezpečenie ďalšieho tempa rozvoja hospodárstva a rozpočtových výdavkov vyžaduje, aby si každý občan uvedomil, že tak, ako je v každom podniku plnenie finančného plánu závislé od výsledkov práce všetkých pracujúcich v podniku, tak je aj plnenie štátneho rozpočtu závislé od tvorivej aktivity všetkého pracujúceho ľudu, ktorého práca je prameňom všetkých hodnôt.

Zvýšenie štátnych výdavkov o 13,7 % proti roku 1955 vyžaduje na každom úseku dobre hospodáriť, vo všetkých podnikoch a národných výboroch každé zvýšenie výdavkov dobre premyslieť, lebo dobre hospodáriť znamená mať aj potrebné hmotné a finančné rezervy a tieto neustále zvyšovať.

Rastom národného hospodárstva zákonite rastú nové a nové zdroje. Tieto zdroje máme sústavne odkrývať a plne ich využiť pre rýchlejší rozvoj národného hospodárstva, pre dobro nášho ľudu a národného hospodárstva. O to ide najmä teraz pri prerokovávaní výrobných a finančných plánov, pri prerokovávaní technicko-organizačných opatrení a kolektívnych zmlúv.

V roku 1956 vzrastie hrubá výroba v priemysle o 9 %, na Slovensku o 10,2 %. Na základe toho sa podiel Slovenska na celoštátnej priemyselnej výrobe ďalej zvyšuje na 16,7 % oproti 10 % v roku 1937 a dosahuje už zvýšenie o 475 % proti roku 1937 (bez miestneho hospodárstva).

V súlade s ďalším proporcionálnym rozvojom národného hospodárstva rozpočtové výdavky v priemysle sústredia sa predovšetkým na rozvoj výroby výrobných prostriedkov, najmä elektrickej energie, palív, hutníckej a chemickej výroby, a na ďalší rýchly rozvoj strojárenstva. Súčasne sa plánovite rozvíja a zdokonaľuje i výroba spotrebných tovarov.

Na ďalší rozvoj priemyslu poskytuje sa zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov podnikov 23.298 miliónov Kčs, t. j. o 19,3 % viac proti porovnateľnému plneniu v roku 1955.

Najväčšie finančné prostriedky sa poskytujú na ďalší rozvoj ťažkého priemyslu, a to vo výške 16,235 miliónov Kčs, t. j. o 17,4 % viac ako v roku 1955.

Na rozvoj ťažby uhlia a na výrobu elektrickej energie sa určuje 6,773 miliónov Kčs, t. j. o 24,9 % viac ako v roku 1955.

Na technický rozvoj v ťažkom priemysle a na geologický prieskum sa venuje 1,856 miliónov Kčs, t. j. o 26,5 % viac ako v roku 1955.

I naďalej venuje naša strana a vláda veľkú pozornosť ďalšiemu rozvoju a zdokonaleniu strojárenského priemyslu, ktorý je jadrom ťažkého priemyslu a má kľúčový význam pre celé naše národné hospodárstvo, pre ďalšie zvýšenie technickej úrovne a tým aj produktivity práce v priemysle i v poľnohospodárstve, ako i pre vybavenie našej armády bojovou technikou najvyššej úrovne.

Touto sústavnou starostlivosťou o naše strojárenstvo a stále sa zvyšujúcimi výdavkami na jeho rozvoj, ktoré v roku 1956 činia 4,348 miliónov Kčs, naša strojárenská výroba sa zvýši v tomto roku o 212 % proti roku 1949.

Pri prednostnom rozvoji výroby výrobných prostriedkov súčasne strana a vláda venujú sústavnú pozornosť i rozvoju výroby spotrebných tovarov. Výdavky na zvýšenie a zdokonalenie výroby v odvetviach Ministerstva ľahkého priemyslu, Ministerstva potravinárského priemyslu a Ministerstva lesov a drevárskeho priemyslu činia 5,378 miliónov Kčs a zvyšujú sa proti roku 1955 o 18 %.

Na ďalší rozvoj dopravy železničnej, cestnej, leteckej a vodnej sa určuje 6,096 miliónov Kčs, t. j. proti porovnateľnému plneniu roku 1955 o 15,2 % viac.

Najväčšia časť z výdavkov na národné hospodárstvo pripadá na investície.

Investičná výstavba je základnou podmienkou pre nepretržitý rozvoj národného hospodárstva, pre úspešné plnenie druhej päťročnice, pre rýchle odstránenie disproporcií v národnom hospodárstve, pre ďalšie zvyšovanie produktivity práce a pre zavádzanie novej výroby.

Plnenie týchto úloh je vážne porušované tým, že v posledných rokoch plán investičnej výstavby sa sústavne neplní. Toto zaostávanie je hlavnou brzdou rozvoja celého národného hospodárstva.

Vysoký plánovaný rast investičnej výstavby v roku 1956, ktorý je nutný, aby sa dohnalo oneskorenie vo výstavbe a aby boli zabezpečené úlohy druhej päťročnice, je jedným z najdôležitejších čŕt štátneho plánu a štátneho rozpočtu. V roku 1956 sa zvyšuje štátna investičná výstavba o 21,6 %, pritom dodávky strojov a zariadení o 27,5 %.