Zabezpečenie rýchleho rastu investícií pracovníkmi, materiálom a finančnými prostriedkami je jednou z hlavných úloh štátneho plánu a rozpočtu.

Rozumné hospodárenie vyžaduje preto, aby sme sa sústredili na plnenie tejto dôležitej úlohy.

Úspešné splnenie investičného plánu a plánu uvádzania nových výrobných kapacít do prevádzky je rozhodujúcou podmienkou pre rýchle zvyšovanie výroby v zaostávajúcich odvetviach. Na zabezpečenie rýchleho rozvoja palivovej, energetickej a rudnej základne sústredili sme najväčšie prostriedky do tých krajov, kde možno najrýchlejšie a najhospodárnejšie dosiahnuť výsledky.

Splnenie vysokých investičných úloh si tiež žiada sústrediť sa na rýchle dohotovenie už rozostavaných stavieb a nepripustiť, aby hmotné a finančné prostriedky boli nehospodárne rozptyľované.

Aj zlacnenie investícií a zvýšenie hospodárnosti si žiada sústrediť sa na splnenie hlavných, plánom stanovených investícií a na ich rýchle dohotovenie. Predlžovaním výstavby, oneskoreným a nedostatočným geologickým prieskumom a oneskorenou projekčnou prípravou, zmenami v koncepcii výstavby, nedostatkami v organizácii, nedostatočným využitím novej techniky a nedostatočnou kontrolou sa náklady výstavby zvyšujú o stovky miliónov korún.

Tak napr. Agroprojekt Pardubice dodal projekt kravína Jednotného roľníckeho družstva v Říkoviciach v okrese Litomyšl s pôvodným nákladom 700.000 Kčs. Tento náklad Agroprojekt jedenástimi dodatkami postupne zvýšil na 1,399.000 Kčs, t. j. rovno o 100 %. Pritom neboli vyriešené úprava priestranstva okolo objektu, odpad povrchovej vody a komunikácia pre vjazd do objektov. Vyprojektovaný prívod vody pre kravín sa v priebehu výstavby ukázal ako neuskutočniteľný a musel byť prepracovaný.

Pre oneskorený geologický prieskum a investičnú výstavbu došlo k oneskoreniu v otváracích pracách lignitových baní Ratíškovice pri Hodoníne, od ťažby ktorých je závislá hospodárna prevádzka elektrárne Hodonín. Preto sa museli rošty prestavať na hnedé uhlie, ktoré sa musí až do vybudovania lignitových baní dovážať zo sokolovského revíru, čo zvyšuje náklady a zaťažuje dopravu.

Pozemné stavby Olomouc mali v novembri rozostavaných 580 objektov, pre ktoré však mali iba 65 stavbyvedúcich. Za tejto situácie nevie podnik zvládnuť vedenie práce na stavbách ako po stránke technickej, tak aj ekonomickej, nemôže využiť stavebné mechanizmy, prekračuje plánované náklady a hospodári so stratou.

Za takýchto nedostatkov v organizácii stavebnej výroby je potom brzdená mechanizácia a spriemyselnenie stavebníctva, prúdová a panelová výstavba. Pri týchto nedostatkoch sa zvyšuje aj fluktuácia.

Pozemné stavby Košice využívajú stavebné mechanizmy len na polovicu plánovaného času, neplnia úlohy a majú 18 miliónov Kčs straty.

Na druhej strane Ingstav Brno správnou organizáciou práce dosiahol nadplánové využitie strojov o 22 %, čo mu pomohlo skrátiť stavbu hrádze na priehrade Vír o 9 mesiacov, splniť plán výroby a prekročiť plán akumulácie na 117 %.

Spriemyselnenie stavebníctva, využitie mechanizmov a zlacnenie investícií brzdí aj roky trvajúca nechuť projektantov k typovým projektom a nedostatočné presadzovanie typových projektov nadriadenými orgánmi. Napríklad v poľnohospodárstve, kde sú možnosti využitia typovej projekcie veľmi široké, používajú sa typové projekty len asi v 16 % objemu projektových prác.

Veľké zvýšenie investičnej výstavby nám ukladá, aby sme oveľa väčšiu starostlivosť venovali hospodáreniu s nesmiernymi hodnotami, uloženými v základných fondoch, ktoré tvoria najväčšiu časť národného bohatstva.

Generálnou inventarizáciou základných fondov, vykonanou k 1. januáru 1955, zistila sa výška týchto stámiliardových hodnôt, ktoré sú majetkom všetkého pracujúceho ľudu.

Získal sa spoľahlivý prehľad, ako sú podniky vybavené budovami, stavbami, energetickými a hnacími strojmi, výrobnými strojmi a zariadením, dopravnými prostriedkami, náradím a inventárom. Generálnou inventarizáciou bol vytvorený reálny základ pre hlbšiu analýzu základných fondov, kapacity našich podnikov a ich využitia, pre určenie odpisov na investície a generálne opravy.

Ako hospodári máme dbať, aby veľká kapacita nášho národného hospodárstva bola plne využitá, aby drahocenné kombajny v baniach, rýpadla a buldozéry v stavebníctve a veľké naše strojové bohatstvo na každom úseku výroby prinášali maximálny prospech nášmu ľudu.

Ministerstvá, podniky a všetci pracujúci v podnikoch majú lepšie sledovať ukazovatele o základných fondoch. Majú sa viacej starať, aký je stav základných fondov, ako sa s nimi zaobchádza, ako sa udržujú, kedy je hospodársky účelnejšie zdokonaliť existujúce základné fondy a kedy zaobstarať si nové základné fondy. Majú bdieť, aby veľké investičné prostriedky neboli nehospodárne vyčerpané na honosné a predimenzované továrenské budovy miesto na moderné strojové zariadenie a na zvýšenie podielu strojov v celkových investíciách.

Máme preto dbať, aby výsledky generálnej inventarizácie a starostlivosť o základné fondy sa nezjednodušili iba na problém zvýšenia odpisov a na základe toho na neúmerné zvýšenie investícií a generálnych opráv namiesto plného využitia strojov a budov, ich dobrej údržby a vhodnej modernizácie.

Záujem pracujúcich, ako aj podnikov a celého národného hospodárstva si žiada, aby sme predovšetkým zvýšili starostlivosť o základné fondy, aby sme zavčasu a kvalitne robili údržbu a generálne opravy, aby tak stroje a budovy dlhšie vydržali a častými poruchami nepoškodzovali výrobu a neznižovali produktivitu práce i príjmy pracujúcich.

Starostlivosť o základné fondy štátny plán a štátny rozpočet bohato zabezpečuje. Objem generálnych opráv sa zvyšuje o 26 % proti roku 1955 a dosahuje 6.563 miliónov Kčs. Pre najúčelnejšie využitie týchto veľkých finančných prostriedkov treba v každom podniku v záujme pracujúcich i výroby oveľa starostlivejšie a v plánovaných termínoch vykonávať generálne opravy a podľa nových smerníc Ministerstva financií spojiť generálne opravy s modernizáciou zariadení tam, kde to zvýši a zlacní výrobu.

Pri riešení úloh investičnej výstavby majú lepšie pomáhať aj finančné orgány, najmä Investičná banka.

Investičná banka viacej ako doteraz sa má starať o ekonomické problémy výstavby. Má analyzovať investičný plán, celý priebeh investičnej akcie, projekčnú pripravenosť, rozpočtovú dokumentáciu, cenovú kalkuláciu, prácu stavebných organizácií má vedieť, ako sa stará investor o plnenie a zrýchlenie výstavby, či je správne zostavený plán uvedenia kapacít do prevádzky a ako sa plní.

Investičná banka môže prispieť k tomu, aby nedochádzalo k prípadom, keď napr. Vítkovické stavby fakturovali pre Novú hutu Klementa Gottwalda v Kunčiciach za uloženie jedného bežného metra kábla 50 Kčs, lebo táto cena bola kalkulovaná v rozpočte stavby. Nová huta Klementa Gottwalda platila túto cenu bez námietky, hoci správna cena, ako bolo dodatočne zistené, je iba 7,60 Kčs za jeden bežný meter. Je to príklad, ako ani projektant, ani stavebná organizácia, ani investor neskúmajú dostatočne hospodárnosť výstavby.

Novo upravené a zjednodušené smernice o financování investícií prispejú k tomu, aby finanční pracovníci sa mohli viacej zamerať na zhospodárnenie jednotlivých stavieb.

V duchu uznesení X. sjazdu KSČ strana a vláda sústavne venujú veľkú starostlivosť rozvoju poľnohospodárskej výroby a budovaniu socialistického sektora v poľnohospodárstve.

Štátny plán i štátny rozpočet zabezpečujú aj na rok 1956 potrebné materiálové a finančné prostriedky pre ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby.

Štátny rozpočet na rok 1956 poskytuje na poľnohospodárstvo čiastku 8,773 miliónov Kčs, t. j. proti roku 1955 o 17,9 % viac. Proti roku 1953 je to viac o 62,5 %. Z toho na investície sa venuje 2,885 miliónov Kčs, t. j. o 22,4 % viac ako v roku 1955. Dohromady z rozpočtu, z vlastných prostriedkov a dlhodobým úverom sa celkové investície v poľnohospodárstve zvýšia o 30 %. Na živočíšnu výrobu sa poskytuje viac o 30 %. Výdavky na poľnohospodárske školstvo sa zvyšujú o 9 %. Na poľnohospodársku vedu a výskum sa venuje vysoká čiastka 442 miliónov Kčs.

Štátny rozpočet zabezpečuje pre poľnohospodárstvo lacný dlhodobý úver vo výške 1,298 miliónov Kčs, t. j. o 28 % viac ako v roku 1955. Z tohto úveru sa ročne odpisuje jednotným roľníckym družstvám 5 %, čo v roku 1955 činilo 185 miliónov Kčs.

Spoločné družstevné stavby pre živočíšnu výrobu sa rozšíria o tretinu. Strojové a traktorové stanice dostanú ďalšie stroje v hodnote 737 miliónov Kčs, t. j. o 27,6 % viac ako v roku 1955. Počet pracovníkov v poľnohospodárstve sa zvýši o ďalších 74.000.

Veľmi významná je táto materiálna a finančná pomoc na Slovensku, kde rozpočtové výdavky na poľnohospodárstvo činia 28,4 % z celoštátnych rozpočtových výdavkov na poľnohospodárstvo.

Veľká pomoc a starostlivosť strany a vlády poskytuje všetky predpoklady, aby smernice X. sjazdu KSČ pre podstatné zvýšenie poľnohospodárskej výroby boli úspešne plnené.

Zvýšením poľnohospodárskej výroby v roku 1955 o 11,5 % naše poľnohospodárstvo dosiahlo predvojnovú úroveň. Táto úroveň poľnohospodárskej výroby je však ešte ďaleko za možnosťami nášho poľnohospodárstva.

Treba preto vyvinúť ešte väčšie úsilie o ďalšie zvýšenie produktivity a intenzity v poľnohospodárskej výrobe.

Stále sa zlepšujúce hospodárske výsledky jednotných roľníckych družstiev sú tuná dobrým príkladom. Počet jednotných roľníckych družstiev, počet členov a výmera pôdy JRD sa ďalej zvýšili. Výrobné a finančné výsledky jednotných roľníckych družstiev svedčia o ich ďalšom hospodárskom vzostupe a organizačnom upevnení. Peňažná hodnota pracovnej jednotky sa zvýšila o 12,4 %, na Slovensku o 25 %. Prídely nedeliteľným fondom z peňažných dôchodkov sa zvýšili o 28,7 %, na Slovensku o 79 %. Vklady roľníckych družstiev v Štátnej banke vzrástli o 18,8 %. Jednotné roľnícke družstvá riadne splnili za minulý rok povinný výkup.

Tieto celkové výsledky jednotných roľníckych družstiev by mohli byť ešte lepšie, keby v mnohých jednotných roľníckych družstvách boli odstránené veľké nedostatky v organizácii práce a v odmeňovaní podľa zásluhy, v sústreďovaní a rozvoji živočíšnej výroby, v rýchlej a hospodárnej výstavbe družstevných stavieb, v ochraňovaní družstevného majetku, v riadnom účtovaní a v dotovaní nedeliteľných fondov.

V práci a hospodárení strojových a traktorových staníc je tiež potrebné ďalej odstraňovať mnohé nedostatky, najmä v organizácii práce, vo vykonávaní prác v agrotechnických lehotách, v odmeňovaní podľa zásluhy, vo využívaní strojov a v starostlivosti o stroje, v hospodárení s palivami, v hospodárnosti a v inkase pohľadávok za vykonanú prácu.

Ako dôležité je vykonanie prác strojových a traktorových staníc presne v agrotechnickej lehote, najmä u niektorých plodín, ukazuje príklad STS Beřovice v okrese Slaný, ktorá oneskoreným vymlátením repky v JRD Jarpice znížila hektárový výnos o polovicu proti výnosu na druhej časti toho istého honu, kde výmlat bol vykonaný včas.

Nedostatočné vedenie, organizácia práce a zlé hospodárenie sú príčinou, že napr. u STS Jeseník pri výkone 241 priemerných hektárov na 1 traktor činili náklady 184 Kčs na 1 priemerný hektár, kdežto u STS Šternberk pri výkone 339 hektárov na 1 traktor činili náklady len 144 Kčs na 1 hektár. Sprísnenie hospodárenia v strojových a traktorových staniciach je nutné aj preto, lebo zo štátneho rozpočtu sa poskytuje na strojové a traktorové stanice vysoká čiastka 2,603 miliónov Kčs, pričom za prácu strojových a traktorových staníc platia roľníci a jednotné roľnícke družstvá len 38 % nákladov.

Rovnako v práci štátnych majetkov hlavnou príčinou zlého hospodárenia je nízka intenzita výroby, nízka produktivita práce, nedostatočné vedenie, zlá organizácia práce a prekračovanie plánovaných nákladov.

Tak napr. štátny majetok Skalná vyrába mlieko o 60 % drahšie ako majetok Petrohrad. Majetok Dolní Žďár odchová prasa o 163 % drahšie ako majetok Mariánské Lázně. Majetok Fiľakovo vyrába 1 kg bravčového mäsa o 51 % drahšie ako majetok Bajč. Preto štátne majetky nie sú stále ešte príkladom dobrého hospodárenia a nedostatočne plnia svoje dôležité poslanie.

Naša strana a vláda poskytla poľnohospodárstvu veľkú pomoc aj tým, že normy výkupu rozhodujúcich poľnohospodárskych výrobkov boli znížené. Tým sa zvýšilo množstvo výrobkov, ktoré môžu roľníci a jednotné roľnícke družstvá predať za vyššie ceny. Okrem toho výkupné a nákupné ceny mnohých poľnohospodárskych výrobkov boli zvýšené.

Pritom však mnohí jednotlivo hospodáriaci roľníci povinný výkup neplnia, zatiaľ čo plán nákupu je vysoko prekračovaný. To znamená, že za rovnaké množstvo poľnohospodárskych výrobkov roľníci dostanú viacej peňazí.

Takéto zvyšovanie príjmov, ktoré nie je spojené so zodpovedajúcim zvyšovaním výroby, zvyšuje podiel na spoločnom národnom dôchodku viacej, než zodpovedá účasti na jeho tvorbe.

Pritom ceny priemyselných výrobkov sa neustále znižujú, poľnohospodárstvo kupuje od priemyslu stále lacnejšie a stále viacej výrobných prostriedkov a spotrebných tovarov.

Súčasne sa stále zvyšuje aj starostlivosť o školstvo, kultúru, zdravotnícke a sociálne opatrenia na vidieku zo štátnych prostriedkov.

Tak napr. na príspevkoch národného poistenia zaplatili roľníci a družstevníci v roku 1955 celkove 226 miliónov Kčs, avšak dostali 622 miliónov Kčs. Je preto v prospech samotných roľníkov, keď príspevky národného poistenia riadne zaplatia a nepripustia ďalšie narastanie nedoplatkov, ktoré už robia niekoľko sto miliónov korún.

Výhodné sú aj výkony strojových a traktorových staníc, za ktoré sa platí len 38 % nákladov. Preto roľníci a jednotné roľnícke družstvá tieto práce majú zavčas zaplatiť a svoje veľké nedoplatky vyrovnať.

Celkový plán poľnohospodárskej dane činil v roku 1955 len 370 miliónov Kčs. Aby bolo podopreté úsilie o zvyšovanie poľnohospodárskej výroby, poľnohospodárska daň sa nezvyšuje podľa zvyšujúcich sa výnosov, čím roľníci získali ďalšie výhody. Preto riadne plnenie beztak nízkej poľnohospodárskej dane je občianskou povinnosťou. Tento príspevok je mnohonásobne vynahradený podielom na výsledkoch veľkých štátnych výdavkov, venovaných na ďalší rozvoj hospodárstva a životnej úrovne.

Všetky tieto čísla dokazujú, že strana a vláda vytvorili a vytvárajú veľmi priaznivé podmienky pre rýchly rozvoj poľnohospodárskej výroby a že je na roľníkoch a ostatných pracujúcich v poľnohospodárstve, aby intenzita poľnohospodárskej výroby a produktivita práce v poľnohospodárstve sa rýchlo zvyšovala.