Tento nedostatek pociťují učitelské síly i studenti a způsobuje též časté rozhořčení na vysokých školách. Pro nedostatek místností nelze často objednat potřebné stroje pro výuku nebo pro vědecký výzkum, není je kam dát, nebo jsou-li takové stroje k disposici, musí se umístit na chodbách, v průjezdech a pod. Tím je narušován rozvoj fakult a jejich funkce ve výuce a vědecké práci.

Dalšími institucemi, které vychovávají svůj dorost pro vědecké práce po absolutoriu na vysokých školách, jsou akademie. Spolupráce akademií s vysokými školami je velmi prospěšná pro obě strany. Nebudu vyjmenovávat úkoly, které mají akademie řešit v druhé pětiletce; jsou uvedeny ve Směrnicích UV KSČ pro sestavení druhého pětiletého plánu rozvoje národního hospodářství ČSR na léta 1956-1960. Úkolem příslušných vědeckých ústavů akademií je prohloubení plánování vědeckých a výzkumných prací pro zajištění surovin našemu průmyslu a zemědělství. Naše kraje jsou bohaté na suroviny, je třeba jen je prozkoumat, najít naleziště a umožnit jejich využití. To je spolupráce všech. I naše zemědělství potřebuje vědeckou pomoc. Ve srovnání se zeměmi s nejvyspělejším zemědělstvím je možno říci, že naše zemědělská půda je ještě schopna poskytnout větší hektarové výnosy, než je tomu dosud. Bude-li navázána ještě širší spolupráce pracovníků v zemědělství s vědeckými ústavy Akademie zemědělských věd, pak lze očekávat, že naše zemědělství bude z toho mít jen užitek.

Za účelem kontroly využití výsledků vědecké práce jednotlivými pracovišti je třeba, aby si akademie vychovaly na pracovištích vhodné spolupracovníky, kteří by odpovědně kontrolovali výsledky práce a podávali o tom akademiím zprávy.

Pokud jde o vědecké pracovníky akademií a vysokých škol, vidím určité nedostatky v tom, že není podle četných upozornění novátorů a zlepšovatelů dostatek zájmu u vědeckých pracovníků o zlepšovací návrhy. Není vyloučeno, že některý zlepšovací návrh skrývá v sobě možnosti mnohem většího využití, kterému by prospělo, kdyby návrh byl zdokonalen a propracován. Vždyť navrhovatelé jsou často prostí lidé bez většího vzdělání, ale lidé zkušení, kteří potřebují odbornou pomoc.

Dnes, kdy máme síť vědecko-výzkumných pracovišť v počtu asi dvou set ústavů, je možno vytvořit širokou soustavu badatelskou, výzkumnou a vývojovou, a to jak v oblasti průmyslové a zemědělské, tak ve zdravotnictví a jinde. Je nutno, aby vědecké ústavy rozmnožily své styky s praxí, dávaly jí své výsledky práce k disposici včas a mobilisovaly různé vědecké pracovníky na pracovištích, kteří by výsledky jejich práce kontrolovali a podávali o nich zprávy.

Na konec chci říci několik slov o účasti vědeckých pracovníků na zahraničních kongresech. Stává se velmi často, že některé kongresy nejsou obeslány vůbec, nebo se obesílají pozdě, často v době, kdy kongres již začal. Zpožděným vysláním našich odborníků na kongres je velmi poškozována naše věda, neboť přímý styk účastníků umožňuje mnohem rychlejší získání zkušeností a vědomostí ve vědeckém oboru v různých státech světa. Kromě toho má každý kongres veliké mírové poslání. Bylo by záhodno, aby na kongresy byli vysíláni vědečtí pracovníci, kteří tam mohou nejvíce získat, a aby byli uvědomováni včas tak, aby si mohli připravit vhodné referáty na kongres.

Končím svůj projev s přáním, aby vědeckým pracovníkům a vysokým školám byla v druhé pětiletce věnována zvýšená pozornost, aby naše věda mohla ještě usilovněji pracovat a pomoci všem pracovním úsekům jak možno nejvíce. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Ďalším prihláseným rečníkom je podpredseda NS posl. Žiak.

Posl. Žiak: Slovutný pán prezident, vážené Národné zhromaždenie!

Dovoľte, aby som sa i ja vo svojej reči dotkol tej časti vládneho vyhlásenia, v ktorom pán predseda vlády hovoril o školských a kultúrnych otázkach.

S naším cieľavedomým a úspešným budovaním socializmu veľmi úzko súvisí budovanie socialistickej školy a socialistickej kultúry.

Od oslobodenia našej vlasti hrdinskou Sovietskou armádou naše československé školstvo žije a napreduje v radostnom rozmachu. Živá tradícia učiteľa národov Jána Amosa Komenského a veľký cieľ socialistickej výchovy sa nikde nemôžu stretnúť v takom súlade, ako práve v našej vlasti. Komenského škola - dielňa ľudskosti, ľudovodemokratická škola - záhrada socialistickej výchovy mládeže.

Prirovnanie je pekná vec. Do našich škôl - do dielní ľudskosti - v rámci jednotnej školy v 8 školských ročníkoch sú zaškolené všetky školopovinné deti. Čo do počtu oproti niekdajším gymnáziám rôznych smerov pribudlo v českých krajoch 73 a na Slovensku 48 jedenásťročných stredných škôl. Počet riadnych absolventov týchto škôl sa oproti im na roveň postaveným gymnáziám a stredným školám roku 1938 strojnásobil. V základnom ryse našej školskej politiky - v dohľadnom čase poskytnúť jedenásťročné stredoškolské vzdelanie všetkej mládeži - pracujúci ľud našej vlasti vidí perspektívu najšľachetnejšej kultúrnej túžby. V tomto snažení so súhlasom hodnotíme predsavzatie našej vlády, aby úplné stredoškolské vzdelanie poskytovali nielen jedenásťročné stredné školy, ale aj školy odborné a učilištia pracovných záloh, ktorých obsah a náplň výučby a výchovy má byť postupne povýšený na úroveň stredných škôl a naopak pre absolventov jedenásťročných stredných škôl ktorí nebudú študovať na vysokých školách, rozšíriť možnosti získať odborné vzdelanie pre praktický život. Terajší počet absolventov jedenásťročných stredných škôl v druhej päťročnici má sa zvýšiť o ďalších 35.000. To je veľký a významný čin v kultúrnom živote našej vlasti. Veď absolventi jedenásťročných stredných škôl budú v prevážnej väčšine deti našich robotníkov a roľníkov - požehnanie vzdelania dostanú najširšie masy našej socialistickej mládeže.

To všetko je veľký kvantitatívny doterajší vzrast nášho školstva a zaškolenej mládeže i radostná perspektíva do budúcnosti.

Ale nám musí ísť aj o kvalitu vyučovania a výchovy. Nikdo nedokáže, že by sa naši učitelia a školy o kvalitu výučby a výchovy nesnažili. Je len otázkou, nakoľko sa nám to podarilo a ako chceme skutočnú kvalitu nášho školstva dosiahnuť.

Výsledky vo výučbe a najmä vo výchove svedčia, že kvalita našej školskej práce nie je úmerná ani živej tradícii Komenského, ani teoretickým poznatkom a praktickým skúsenostiam veľkých sovietskych vychovávateľov, ku ktorým má naše učiteľstvo veľmi blízko, naozaj len rukou chytiť. Nebolo by správne, keby sme nevideli niektoré objektívne príčiny, ktoré prekážajú v zlepšení kvality školskej práce. Jednou z nich je nesmierny populačný prírastok mládeže v posledných desiatich rokoch, ktorý kladie veľké nároky na školské priestory i na počet učiteľov. Najmä na Slovensku populačný prírastok zdravej, životaschopnej a vedychtivej mládeže je nebývalý. Je celkom bežná vec, že sa v triedach našich škôl učí striedavo na dve smeny. Ale dosť je prípadov, keď sa v jednej učebni učí na tri smeny. V Bratislave chybujú stovky učební. Sú tu školy, na ktorých sú učebne využité na 187 %. Netreba rozvádzať, že deti, ktoré vo väčšej časti dňa všelijakým spôsobom vyčerpali svoje sily, v druhej alebo až tretej vyučovacej smene, odpoludnia alebo pred večerom, majú podstatne nižšiu schopnosť, chápavosť i pozornosť. Uspokojiť nároky na počet učiteľov znamenalo pribrať do školskej práce mnoho nekvalifikovaných učiteľských osnov. S vďakou hodnotíme statočnú prácu i snahu väčšiny nekvalifikovaných učiteľov, najmä tých, ktorí k učiteľskému umeniu priľnuli a všemožne sa usilujú prehĺbiť pedagogické znalosti a získať patričnú kvalifikáciu. Bohužiaľ, dosť je však i takých, na ktorých platí slovenské porekadlo o neučenom majstrovi.

Myslím, škôl sme úmerne k nášmu národohospodárskemu rozvoju postavili hodne. Pri lepšom využití iniciatívy našich občanov a pružnejšej projekčnej práci najmä typových škôl sme ich mohli postaviť omnoho viac. Ostalo mnoho nevyužitých zdravých pracovných rezerv a možností i rozpočtom zabezpečených, avšak nevyčerpaných investičných nákladov.

Horšie je to s riešením problému nekvalifikovaných učiteľov. Pri sústavnejšej plánovitej výchove nových školských kádrov tento problém nemusel byť tak pálčivý. Nazdám sa, že širšou organizáciou pedagogických škôl a väčším náborom na tieto školy mohli sme urobiť viac. Pri tejto otázke vítam dve veci: Zákonné opatrenie o úprave učiteľských platov, ktoré nielen podľa socialistických zásad odmeňovania práce dá našim učiteľom zaslúženú odmenu, ale bude aj vzpruhou pre nekvalifikovaných učiteľov, aby dosiahli potrebnú kvalifikáciu. Druhá radostná vec je, že do roku 1960 plánujeme, že naše školy vychovajú ďalších 31.000 učiteľov.

Neobjektívnych príčin zaostávania v kvalite školskej práce je viac. Ako učiteľ veľmi sa teším, že o nich pán minister školstva a kultúry veľmi vecne a s plnou zodpovednosťou hovoril na poslednej X. celoštátnej konferencii učiteľov.

V poslednom čase rodičia, učitelia a aj sama mládež, naše pedagogické časopisy a denná tlač otázkam školy a výchovy venujú takú pozornosť, ako to predtým nebolo. Náš ľud chápe silu a moc vzdelania. Naši rodičia - pracujúci ľudia - vedia, že v dobrom vzdelaní a v šľachetnej výchove, najmä vo vypestovanej láske k socialistickej vlasti, v láske k práci a vzdelaniu, v úcte a vernosti k pracujúcim ľuďom, v odhodlaní brániť vlasť a mier, dajú svojim deťom najcennejšie hodnoty a dedičstvo. Preto si živo všímajú školu, prácu učiteľov a žiakov, učebné osnovy a učebnice, prirodzené rozumové a fyzické možnosti detí. Vidia, že dnešné kvantum učiva v škole deti preťažuje, i pozorujú značné nedostatky v príprave mládeže či už pre ďalšie štúdium, či pre praktický život. Rovnako učitelia a pedagogickí odborníci majú k učebným osnovám, k učebniciam, k ich veľkej teoretickej náplni a k nedostatku času na dôkladné precvičenie, opakovanie a osvojenie učiva mnoho kritických poznámok.

Slovenský pedagóg Samuel Ormis na revúckom gymnáziu pred 80 rokmi učil, že na patričný rozsah učebnej látky potrebujú žiaci primeraný čas. Vystihol to v porovnaní: Zo slepačích vajec len pri prirodzenej teplote sa za tri týždne vyliahnu kuriatka. Mýlil by sa, kto by chcel za kratší čas vyššou teplotou urýchliť vývoj. Vajíčka by sa možno pokazili alebo uvarili na tvrdo. Vo vyučovaní a výchove treba mať rovnako na zreteli cieľ výchovy, množstvo učiva, prirodzené možnosti žiakov a tomu primeraný čas.

Prijímacie skúšky absolventov jedenásťročných stredných škôl na vysoké školy svedčia o tom, že sa zvýšila úroveň prípravy na týchto školách. Ale treba mať na pamäti - a poznám to ako otec - že absolventi jedenásťročných škôl dobrý prospech alebo lepší prospech vykúpili úmornou prácou, pri ktorej nezvyšoval čas na prechádzku, na dobrú knihu a noviny, na hudbu, divadlo a kino, na ČSM a na iné nevinné a oprávnené záujmy mládeže v 17 rokoch.

V 9. až 11. ročníku jedenásťročných stredných škôl nieto dosť času seriózne pripraviť mládež na vysokoškolské štúdium ani v reálnych disciplínach, ani v znalosti cudzích rečí.

Vec treba uvážiť, no nazdám sa, že otázku prípravy na vysokoškolské štúdium by sme podstatne vyriešili pokračovacím 12. ročníkom jedenásťročných stredných škôl, ktorý by po matúre povinne navštevovali tí žiaci, čo sa rozhodli študovať na vysokej škole a majú na to pred poklady. Na vysoké školy by nám prichádzala mládež vekove staršia a so serióznejšou prípravou.

Národné zhromaždenie vydalo zákon o školskej sústave po dôkladných úvahách. Za tri roky sme s našou školskou sústavou nadobudli mnohé cenné skúsenosti. Dobré i menej dobré. Ak nám ide o kvalitu školy, nemôžeme pasívne stáť ani pri školskej sústave. Školskú sústavu treba konfrontovať s výsledkami školy a s možnosťami i nárokmi nášho hospodárskeho a kultúrneho života a zistiť, či naša škola skutočne vychováva všestranne rozvitých a dokonale pripravených socialistických občanov - robotníkov, roľníkov a inteligenciu? Možno povedať, že problém našej všeobecne vzdelávacej školy netkvie natoľko v organizácii školy, ako tkvie v jej obsahu.

Podstatnou časťou výchovy je láska k tvorivej práci. Na tomto úseku výchovy nemôžeme byť spokojní. Naša mládež pri terajšej výchove školy - a iste aj rodiny - má sklon vybrať si akosi ľahší podiel zo života. Ide najmä o oblasť v poľnohospodárstve. Naša školská i rodinná výchova nevie zapáliť lásku mládeže k práci, z ktorej sa rodí chlieb, mlieko, mäso, najnutnejšie potreby pre nasýtenie ľudu. A predsa túto lásku k práci v poľnohospodárstve vedia zapáliť a zapaľujú na školách, pri ktorých sú živé mičurinské krúžky s pokusnými záhradami, s radostnou tvorivou prácou detí a s veľmi pozoruhodnými výsledkami výnosov okopanín, zeleniny, ovocných stromov, včiel atď.

S výchovou detí k šľachetnému vzťahu k práci súvisí otázka polytechnickej výchovy. Potreba polytechnickej výchovy je politickou, ekonomickou a kultúrnou nutnosťou, lebo je spojená s veľkou úlohou dobudovania socializmu. Na polytechnickú výchovu sa strojíme, ale pristupujeme k nej liknavo. Mnoho sme zanedbali. Opatrenia, ktoré sa pre vyučovanie ručných prác - a to v 6. ročníku praktické cvičenia v dielňach a na školských pozemkoch, v 9. ročníku praktiká zo strojárenstva, elektrotechniky a poľnohospodárstva - majú uskutočniť a postupne rozvíjať, úprimne vítame. V našich školách treba zaviesť rovnováhu medzi intelektuálnou a fyzickou prácou detí.

Len niekoľko slov k mimoškolskej výchove mládeže. Deti zamestnaných rodičov nemajú nateraz v družinách mládeže dostatočnú náhradu za rodičovskú výchovnú starostlivosť. Preto popri vyriešenej platovej otázke vychovávateľov v družinách mládeže treba dať družinám hlbšiu výchovnú náplň, podporiť ich vývoj a určiť im jasnejší ciel. Tak cítim, že aj my, poslanci, družinám mládeže vo svojich obvodoch nevenujeme dostatočnú starostlivosť.

Viac pozornosti ako doteraz treba venovať problému výchovy štrnásťročnej mládeže, ktorá splnila osemročnú školopovinnosť, ale prechodne nie je ani v zamestnaní, ani v osobitnej výchovnej starostlivosti. To je často zanedbaný najcennejší rok výchovnej prípravy pre život.

K vládnemu vyhláseniu o kultúrno-osvetovej práci a o jej úlohách už len krátko sa zmienim.

Naši občania s nevšedným záujmom čítali rozhovor pána predsedu vlády Širokého so zahraničnými novinármi. Počuť časté požiadavky, aby novinári, myslím predovšetkým na domácich, mali častejšiu príležitosť rokovať so zodpovednými činiteľmi v štáte o vážnych otázkach zahraničnej i domácej politiky, o úlohách každodenného života. Náš ľud, verný Národnému frontu a jeho vedúcej zložke KSČ, správne chápe každé vecné vysvetlenie svojej vlády i k najpálčivejším otázkam.

Na adresu Československej tlačovej kancelárie treba povedať, že v porovnaní so zpravodajstvom Sovietskeho sväzu a ľudovodemokratických krajín je pomalá, našich občanov neinformuje včas.

Na sjazde československých spisovateľov naši majstri kultúry urobili hlboký kritický rozbor svojej práce. Upozorňujem ich, že naša dospievajúca mládež cíti nedostatok vhodnej literatúry, ktorá by rozvíjala tvorivého ducha a usmerňovala pekný mladý rozlet a zapaľovala v nej lásku k robotníckej triede a socialistickej spoločnosti. Nevyskytovali by sa nám potom tajné požičovne literatúry, ktorá mládež iba otravuje.

Pracujúci ľud má záujem o dobrú, šľachetnú zábavu. Ministerstvo školstva a kultúry čaká zodpovedná práca viesť Hudobnú a artistickú ústredňu a najmä našich estrádnych umelcov. Estrádni umelci za neslýchane vysoké honoráre zabávajú ľudí umením, v ktorom je mnoho mravne klzkého a i politicky často nepekného obsahu. Vec spomínam preto, lebo takýmto umením bavia spoločnosť, v ktorej býva značný počet dospievajúcej mládeže.

Vážení priatelia! Celoštátna konferencia Komunistickej strany Československa po XX. sjazde KSSS priniesla v oblasti osvety a výchovy mnoho významných podnetov a jasné smernice, aby sa naša bohatá kultúra ešte lepšie rozvíjala v službe pracujúceho ľudu, aby najvýdatnejšie pomáhala v našej socialistickej mierovej práci.

Programové vyhlásenie našej ľudovodemokratickej vlády na všetkých úsekoch hospodárskeho a kultúrneho života i v mierových vzťahoch k zahraničiu zabezpečuje všetkým pracujúcim občanom našej vlasti blahobyt, vysokú kultúru a mier. Preto sa vyhlásenie stretá nielen s naším úprimným súhlasom v Národnom zhromaždení, ale stretne sa i so súhlasom všetkého pracujúceho ľudu Československa. Ide o to, aby sme vo vzájomnej dôvere a v národnofrontovskej jednote vládne vyhlásenie v druhej československej päťročnici usilovnou prácou premenili v životnú a radostnú skutočnosť. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Prerušujem schôdzu na pol hodiny.