Podmienky pre uznanie nároku na odpočivný dôchodok podľa doterajšej požiadavky sa ukazovali veľmi tvrdými. V rokoch 1953 až 1956 bolo prepustené do zálohy pred dosiahnutím 45 rokov fyzického veku bez nároku na odpočivný dôchodok 77,1 %, z celkového počtu dôstojníkov prepustených do zálohy.

Dôstojník prepustený vo veku 40-45 rokov do zálohy, ktorý dal svoje najlepšie sily výstavbe ozbrojených síl a odchádza do konečného občianskeho zamestnania fyzicky a duševne opotrebovaný, bez odborného občianskeho vzdelania a praxe pociťuje oprávnene na ujme, že je prepustený bez nárokov na výsluhový dôchodok pomerne nízky.

Navrhovaná úprava výsluhového dôchodku československých ozbrojených síl vychádza z politicko-ekonomických podmienok našej vlasti. Priznáva nárok na vznik výsluhového dôchodku príslušníkom ozbrojených síl z povolania, prepusteným do zálohy po 20 započítateľných rokoch vo veku najmenej 45 rokov a stanoví, že i príslušníkom ozbrojených síl z povolania prepusteným po 20 rokoch započítateľných z ozbrojených síl, výnimočne vo veku 40-45 rokov, môže výsluhový dôchodok priznať, keď nebol prepustený na vlastnú žiadosť bez dôvodov hodných zreteľa, alebo keď mu nebola odňatá hodnosť podľa § 46 odstavec 1 a 2 trestného zákona. Výška výsluhového dôchodku je upravená tak, aby pri prechode do primeraného občianskeho zamestnania nedošlo k väčšiemu zníženiu jeho životnej úrovne.

Náhradné doby sa započítavajú od dosiahnutého 19. roku veku a to len prechodne z toho dôvodu, že v minulých rokoch pri rýchlej výstavbe armády boli povolávaní do vojenskej činnej služby relatívne staršie ľudovodemokratickému zriadeniu oddané kádre. Ovšem i u nich musí byť splnená podmienka minimálnej dĺžky skutočnej služby v ozbrojených silách, ktorú prevádzací predpis stanoví zatiaľ na 7 rokov. V budúcnosti bude prakticky započítavaná len doba skutočnej služby.

Náhradné doby nemôžu byť započítavané už od 14 rokov ako je tomu v civilnom sociálnom zabezpečení. Započítavať roky prípravy na budúce povolanie je v rozpore so zásadou výsluhového dôchodku, t. j. dôchodku za službu v ozbrojených silách. Nie je možné prevziať v tomto bode mechanicky úpravu baníkov. Proti tomu dôchodkový základ činí - na rozdiel od civilnej úpravy - priemerný služobný príjem za posledné 3 (1) roky a nie za 5 (10) rokov.

Na rozdiel od civilného sociálneho zabezpečenia prihliada sa pri stanovení dôchodkového základu vojaka, prepusteného zo služby v ozbrojených silách pred stanovením veku 55 rokov z dôvodov zdravotných, k priemernému služobnému príjmu za posledný rok, v ostatných prípadoch sa prihliada k služobnému príjmu za posledné 3 roky.

Z ustanovenia o započítateľnej dobe vyplýva, že nároky na dôchodky sú zásadne podmienené určitou dĺžkou započítateľnej doby. Túto dobu tvorí predovšetkým doba služby v ozbrojených silách od 9. mája 1945 a niektoré uvedené doby pred týmito dňami. Nárok na výsluhový dôchodok nebudú mať tí príslušníci ozbrojených síl z povolania, ktorí nekonali službu v ozbrojených silách za určitú minimálnu dĺžku, ktorú stanovia príslušní ministri. Títo príslušníci nebudú však poškodení, lebo služba v ozbrojených silách sa im zhodnotí pri výmere dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania v I. pracovnej kategórii. Pri stanovení dôchodkového základu bolo prihliadnuté k zásadám zákona o sociálnom zabezpečení Dôchodkový základ tvorí priemerný mesačný príjem za posledné 3 roky miesto časti služobného príjmu za posledný mesiac podľa doterajších predpisov.

Táto úprava - odchylná od úpravy civilnej, v ktorej sa prihliada k priemernému zárobku za posledných 5 či 10 rokov, podľa toho, čo je pre zamestnanca výhodnejšie - je odôvodnená tým, že služobný príjem v ozbrojených silách nie je ovplyvňovaný výkonom zamestnanca, ale jeho úprava je daná služobnými predpismi. Nemôže totiž dôjsť k umelému zvyšovaniu služobného príjmu v posledných rokoch služby v ozbrojených silách. Služobný príjem sa skladá z hodnostného platu, funkčného platu, vyslúžených rokov a kompenzačného prídavku. Hodnostný plat, ktorý vojak z povolania dosahuje v posledných rokoch pred svojím prepustením v činnej službe, je vždy najvyšší, a bolo by tiež nespravodlivé - už vzhľadom k civilnej úprave, ktorá sleduje prospech zamestnanca - prihliadať k služobnému príjmu za posledných 5 či dokonca 10 rokov. Civilná úprava tým, že stanoví priemerný zárobok za posledných 5 až 10 rokov, podchycuje pracovný príjem zamestnanca, ktorý dosahoval ešte v dobe, keď mal dostatok duševných a fyzických síl.

Započítateľná doba výslužby u všetkých príslušníkov ozbrojených síl bude posudzovaná do I. kategórie ako je to u zákona sociálneho zabezpečenia pracujúcich pod zemou a výkonných letcov.

Vojenské sociálne zaopatrenie neprijíma zásadu civilného sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého náleží zamestnancovi, ktorý získal nárok na starobný dôchodok podľa jeho zárobku, buď plný starobný dôchodok, lebo jeho tretinu a zvýšenie o 4 % za každý rok ďalšieho zamestnania nad stanovenú vekovú hranicu 55 či 60 rokov.

Ak nie je vojak z povolania prepustený po dosiahnutí veku 55 rokov do zálohy, t. j. ak službu ďalej vykonáva, náleží mu iba služobný príjem a nie dôchodok, ale čiastka vyslúženého dôchodku. Vyslúžený dôchodok je priznaný iba vtedy, ak dôjde k prepusteniu vojaka z povolania. Prepustenie zo služby v ozbrojených silách je tiež podmienkou k získaniu nároku na výsluhový dôchodok.

Všade tam, kde to povaha služby v ozbrojených silách pripúšťa, preberá sa návrh zásady zákona o sociálnom zabezpečení, pripadne sa k nemu približuje. Tak je tomu menovite u konštrukcie dôchodkového základu a maximálnej výšky dôchodku u dôchodkov invalidných a dôchodku pozostalých. Každému požívateľovi výsluhového dôchodku môže byť na jeho žiadosť vymeraný starobný dôchodok podľa zásad zákona o sociálnom zabezpečení. Nový zákon odstraňuje nedostatky doterajšej úpravy a zlepšuje dôchodkové zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl po dosiahnutí veku 55 rokov. Zákon tak oceňuje význam ich zodpovednej a náročnej služby pre nerušenú výstavbu socializmu v našej vlasti, a nová úprava výsluhového dôchodku umožňuje nezbytné omladzovanie a skvalitňovanie veliteľských kádrov československých ozbrojených síl.

Vážené súdružky a súdruhovia, zdravotný a ústavnoprávny výbor Národného zhromaždenia prejednali vládny návrh zákona na svojich zasadnutiach dňa 19. a 25. júna 1957 a doporučujú ho Národnému zhromaždeniu ku schváleniu. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Hlási sa niekto do rozpravy k tomuto bodu poriadku? (Nikto sa nehlásil.)

Do rozpravy sa nikto nehlási, môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu. Keďže neboli podané nijaké pozmeňovacie návrhy, budeme hlasovať o celom vládnom návrhu zákona odrazu podľa výborovej zprávy.

Sú nejaké námietky proti tomuto spôsobu hlasovania? (Námietky neboli.)

Nie sú.

Kto teda súhlasí s celým vládnym návrhom zákona o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl v znení spoločnej zprávy výboru zdravotníckeho a výboru ústavnoprávneho, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

Je niekto proti? (Nikto.)

Zdržal sa voľakto hlasovania? (Nikto.)

Ďakujem. - Národné zhromaždenie tým jednomyseľne schválilo vládny návrh zákona o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl.

Tým je vybavený ôsmy bod poriadku schôdze.

Prv než preruším dnešnú schôdzu, oznamujem, že zajtra sa začne schôdza o 8. hodine 30. minúte. Prosím o dochvíľnosť.

Prerušujem schôdzu.