Kdo tedy souhlasí s celým vládním návrhem zákona o chmelařských výrobních oblastech, chmelařských polohách, povinném známkování chmele a o evidenci chmelnic, a to podle zprávy výboru zemědělského, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. - Tím Národní shromáždění jednomyslně schválilo vládní návrh zákona o chmelařských výrobních oblastech, chmelařských polohách, povinném známkování chmele a o evidenci chmelnic. Tím je vyřízen jedenáctý bod pořadu schůze.

Přerušuji nyní schůzi na 15 minut.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Zahajuji přerušenou schůzi Národního shromáždění.

Přistoupíme k projednávání dvanáctého bodu denního pořadu, kterým je

12. Společná zpráva výboru rozpočtového a hospodářského a výboru ústavně-právního k vládnímu návrhu zákona o využití nerostného bohatství (horní zákon) - (tisk 168).

Zpravodajem je posl. ing. Štrauch, dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. ing. Štrauch: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

z poverenia výboru rozpočtového a hospodárskeho a výboru ústavnoprávneho podávam plénu Národného zhromaždenia zprávu o vládnom návrhu zákona o využití nerastného bohatstva - banského zákona.

Prudký rozvoj nášho priemyslu potrebuje čoraz väčšie množstvo základných surovín. Tieto rastúce potreby nemožno zaistiť starými metódami práce, a to či už v riadení alebo dobývaní. Pritom ešte treba mať na pamäti najvyššiu hospodárnosť, a to nielen z hľadiska banských záujmov, ale najmä záujmov celoštátnych, po prípade miestnych.

Tomuto intenzívnemu vzostupu ťažby za najväčšej hospodárnosti vôbec nezodpovedal doteraz platný banský zákon. Dosiaľ platné právo vyhľadávať a dobývať najdôležitejšie nerasty, ako aj právo a povinnosti spojené s touto činnosťou, vyjadruje obecný banský zákon, vydaný patentom 23. mája 1854, číslo 146 ríšskeho zákona. Na Slovensku platia materiálne ustanovenia tohoto zákona ako právo obyčajové. Tento zákon, ktorý má viac ako 100 rokov, plne slúžil vtedy vládnúcej kapitalistickej triede a vyjadroval jej záujmy. Osobu, ktorej bolo udelené príslušné banské oprávnenie, oprávňoval vyhľadávať v pridelenom kutacom obvode ložiská nerastov a po ich objavení mala prednostné právo na zapožičanie banskej miery. Takto sa stala vlastníkom ložiska a nadobudla právo toto ložisko exploatovať. Je len samozrejmé, že toto právo mohli využívať iba kapitalisti, pretože na jeho realizáciu bol potrebný predovšetkým kapitál.

Túto základnú koncepciu obecného banského zákona nezmenili ani neskoršie robené novelizácie, a to už či za rakúsko-uhorskej monarchie alebo za predmníchovskej Československej republiky. Je len samozrejmé, že sa jej nedotkli ani právne predpisy, ktoré boli na úseku banského práva vydané v dobe neslobody.

Oslobodenie našej vlasti Sovietskou armádou a uchopenie moci v našej republike robotníckou triedou na čele s KSČ zmenilo ekonomicko-politickú základňu nášho hospodárstva.

Vydaním dekrétu č. 100/1945 Sb. o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov, no najmä Ústavou 9. mája 1948, kde v § 148 je stanovené, že nerastné bohatstvo a jeho ťažba môžu byť len národným majetkom, a v § 152 je podnikanie v obore tohoto výhradného majetku vymienené jedine štátu, nastala podstatná zmena v koncepcii obecného banského zákona. Týmito veľkými revolučnými zmenami boli zrušené všetky ustanovenia obecného banského zákona, ktoré pripúšťali súkromno-kapitalistické podnikanie v tejto oblasti. Mimo toho niektoré ustanovenia boli výslovne zrušené zvláštnymi predpismi, a to predovšetkým preto, že sa stávali brzdou rozvoja prieskumu a ťažby, najmä čo sa týka nových dobývacích metód, a nahradené novými, zodpovedajúcimi predpismi.

Tým však vznikla úplná spleť a neprehľadný stav právnych predpisov, čo zaťažovalo tých, ktorí sú povinní podľa nich pracovať. Tento stav nijako nepredstavoval to, čo požadujeme od našich právnych predpisov, totiž, aby im bez hŕby doplňujúcich, pozmeňujúcich a vysvetľujúcich materiálov rozumel každý náš občan.

Mimo toho, ako som už spomenul, obecný banský zákon, ako aj jeho doplnky urobené do roku 1945, vychádzali zo súkromno-kapitalistického podnikania. Preto svojím obsahom nemôže vyhovovať potrebám socialistického využitia nerastného bohatstva, to znamená, že nemôže účelne prispievať k ďalšiemu rozvoju nášho národného hospodárstva.

Nový, vám predkladaný návrh zákona, ktorý vychádza z našej ústavy, odstraňuje tieto dva hlavné nedostatky.

Navrhovaný zákon dáva ucelený obraz toho, ako za socialistických výrobných vzťahov musíme čo najviac a čo najhospodárnejšie využiť nerastné bohatstvo našej vlasti pre ďalší a neustály vzrast našej životnej úrovne. Tomuto obsahu zodpovedá aj navrhnutý názov zákona.

Navrhovaný zákon rozdeľuje nerasty na dve zásadné skupiny, a to na nerasty vyhradené a nerasty nevyhradené. Vyhradené nerasty, ktoré sú v návrhu výslovne uvedené, sú výhradným národným majetkom. Taktiež všetky ostatné nerasty - teda i nevyhradené - sú výhradným národným majetkom v tom prípade, keď prichádzajú v úvahu ako surovinová základňa pre socialistickú výrobu a dajú sa priemyselne ťažiť. V prípade, že nevyhradené ložisko je nevyhovujúce k priemyselnej ťažbe, ostáva k priamemu využitiu vlastníkovi pozemku. Takéto rozdelenie má veľký národohospodársky význam, lebo na jednej strane zaisťuje rozvoj socialistického priemyslu, pritom však na strane druhej nekladie prekážky využitiu miestnych zdrojov pre miestnu potrebu. Takéto ložisko môže využiť či už socialistická hospodárska organizácia, napríklad podniky miestneho hospodárstva a výrobné družstvá pre svoju činnosť, alebo jednotné roľnícke družstvá pre potrebu vlastnú alebo susedných jednotných roľníckych družstiev. Pravda, v takom rozsahu, aby ich to neodvádzalo od ich hlavných výrobných úloh. Takéto ložisko môže zužitkovať aj vlastník pozemku, na ktorom sa ložisko nachádza, pre svoju potrebu, napríklad stavbu domčeka, alebo ho môže dať zužitkovať inej súkromnej osobe, prípadne družstvu alebo podniku socialistického sektora. Pritom však je zaistené to, že súkromní vlastníci pozemku nemôžu využiť takéto ložíská na kapitalistické podnikanie.

V prípadných pochybnostiach, či ide o nerast vyhradený alebo nevyhradený, možno pružne rozhodnúť cestou ústredného orgánu geologického; takto sa zaisťuje, že s rozvojom technológie ťažby a spracovania nerastného bohatstva môže sa stať, že dnes ešte nevyhradené ložisko stane sa na základe tohoto rozvoja ložiskom vyhradeným.

Vyhľadávanie a prieskum ložísk je prvým predpokladom pre zaistenie ďalšej ťažby. Tejto činnosti, ktorá bola v minulosti značne zanedbávaná, prikladá sa dnes mimoriadne veľký význam a umožňuje sa čo najviac ju rozvinúť. Preto aj tieto práce treba robiť plánovite a komplexne tak, aby sa navzájom nekrížili a aby výsledky a poznatky získané pri predchádzajúcom vyhľadávaní a prieskume tvorili súčasť konečného vyhodnotenia. Takáto činnosť zdala by sa samozrejmá, no doposiaľ takejto koordinácii nebola venovaná dostatočná pozornosť. Preto sa zvyšovali náklady na vyhľadávanie a prieskum a strácal sa drahocenný čas. Tak sa napríklad mohlo stať, že keď v OKR robili prieskum Čs. naftové doly, n. p., Hodonín, obmedzili sa len na vyhľadávanie banských plynov, pritom však s tými istými vŕtacími súpravami pri hlbšom vrte mohli súčasne v novom, dosiaľ nepreskúmanom teréne zistiť ďalšie uhoľné zásoby. Prieskum bude teraz plánovitý a komplexný a bude sa zisťovať rozsah a zásoba nerastov a pomery ich uloženia. Tým sa vytvorí pri znížených nákladoch dostatočný predstih prieskumu pred ťažbou.

Navrhovaný zákon pamätá aj na využitie objavu ložiska, ku ktorému dôjde mimo štátom organizovanej prieskumnej činnosti, aj na odmenu zaň. Takto sa dáva možnosť aj ľuďom, ktorí sa viacmenej amatérsky zaoberajú vyhľadávaním nerastov, uplatniť svoju prácu v prospech celku.

Priestor, v ktorom má pracovať ťažobný podnik, je určený dobývacím priestorom, ktorý tvorí na povrchu uzavretý geometrický obrazec, a len vo zvláštnych prípadoch môžu byť stanovené jeho hranice podľa plôch tektonických porúch. Týmto sa zrušujú doterajšie rôznorodé ustanovenia o banských mierach, poliach atď. V takomto presne a jednoznačne určenom a pridelenom dobývacom priestore sú riešené všetky dôležité výrobné vzťahy medzi susednými podnikmi alebo organizáciami. V pridelenom dobývacom priestore sa určuje predovšetkým povinnosť ťažobného podniku dobývať z ložiska všetky nerasty. To znamená, že sa nepripúšťa, ako to pripúšťal obecný banský zákon, drancovanie ložísk, po prípade časti ložiska, alebo len niektorého nerastu. V pridelenom dobývacom priestore je určené aj vedenie banských máp a celej geologickej dokumentácie a riešená otázka zodpovednosti za stav povrchu. Preto treba - aby nedochádzalo k žiadnej obezličke - aby v jednom dobývacom priestore ťažil iba jeden ťažobný podnik. Výnimky sa povolia len v tom prípade, keď ťažba rôznych nerastov, nachádzajúcich sa v jednom dobývacom priestore, jedným podnikom bola by nehospodárna. V tomto prípade sa stanovia podmienky, za ktorých bude iný ťažobný podnik pracovať.

Nad bezpečnosťou a hygienou práce a stavom podniku ako po stránke technickej, tak aj ekonomickej bude mať vrchný dozor štátna banská správa. K tejto veľmi zodpovednej práci dostáva aj patričnú právomoc. Ťažobné podniky sú povinné tomuto orgánu predkladať na schválenie všetky projekty a plány otváracích prác, ich prípravy i samotnej ťažby. Akákoľvek banská činnosť bez takto schválených plánov je nezákonná. Treba, pravda, zdôrazniť, že štátna banská správa vykonáva nad rôznorodou činnosťou podnikov len vrchný dozor a že nedostatky v práci ťažiaceho podniku musí si podnik odstrániť sám.

Ťažobná činnosť má vo väčšej alebo menšej miere škodlivé následky na povrchu a s tým spojené škody. Všeobecne platí zásada, že kto škodu zapríčinil, má ju hradiť tak, aby sa poškodený neobohatil, aby však dostal nahradenú pôvodnú hodnotu poškodeného vlastníctva. Na riešenie tejto otázky schválilo Národné zhromaždenie vládne nariadenie číslo 18/1956 Zbierky o odstránení a vyporiadaní niektorých škôd, vyvolaných prevádzkou banských podnikov. Toto nariadenie bude platiť odteraz pre všetky ťažiace podniky štátneho socialistického sektora, teda nielen pre tie, ktoré podliehali obecnému banskému zákonu. Tu platí aj ustanovenie o rekultivácii pôdy. Musí ísť predovšetkým o to, aby ťažbou nevznikali zbytočné škody na povrchu a aby ťažiaci podnik sa postaral aj o to, aby pôdu podľa danej možnosti uviedol do pôvodného stavu.

Preto sa na základe dôkladného štúdia príslušných materiálov stavia do popredia otázka predvídania a zaplánovania škôd, ktoré môžu vzniknúť na povrchu. Nezrovnalosti, ktoré sa na povrchu vyskytnú, bude takto možno preventívne odstraňovať, aby ťažba nemala za následok veľké národohospodárske škody a nebrzdila tým rozvoj iných odvetví národného hospodárstva.

Navrhovaný zákon opiera sa o miestne orgány štátnej moci, o národné výbory všetkých stupňov, ktoré najmä s vyššie spomínanými otázkami prichádzajú najčastejšie do styku. Takto je vyjadrené spojenie miestnych záujmov so záujmami prieskumných a ťažiacich organizácií. V duchu celoštátnej konferencie KSČ sa takto ďalej zvyšuje právomoc národných výborov, čo, pravda, na druhej strane zvyšuje ich zodpovednosť za skĺbenie miestnych záujmov so záujmami celoštátnymi.

Zjednodušenie a jasnosť vzťahov medzi organizáciami banského priemyslu, štátnym banským dozorom, miestnymi orgánmi štátnej moci, inými socialistickými hospodárskymi sektormi, ako aj záujmami osobného vlastníctva, navrhovaný zákon určuje. Doposiaľ sa tieto vzťahy skoro výlučne zakladali len na dobrovoľnosti zúčastnených a neopierali sa o zákon.

Navrhovaný zákon vytyčuje teda zásadný smer, ktorým sa musí baníctvo uberať. Ide o to, pôsobiť čo najmenšie škody na povrchu a hospodárne využiť celé ložisko. Toto sú dve hlavné úlohy, zdôraznené týmto zákonom.

Návrh tohto zákona prešiel širokou pripomienkovou akciou. Mnohé z týchto pripomienok sú obsiahnuté v tomto zákone. Návrh zákona bol podrobne rozobraný aj na krajských sdruženiach poslancov, v obvode ktorých sa robí prieskumná a ťažobná činnosť.

Výbory hospodársky a rozpočtový, ako aj výbor ústavno-právny podrobne prerokovali tento návrh zákona na svojich schôdzach a svojimi doplnkami a zmenami zaistili, že navrhovaný zákon vyjadruje dnešnú etapu vývoja nášho národného hospodárstva a umožňuje ďalší jeho rozvoj a prehlbovanie socialistických výrobných vzťahov. Preto navrhujem v mene rozpočtového a hospodárskeho výboru, ako aj výboru ústavnoprávneho, aby Národné zhromaždenie predložený vládny návrh zákona o využití nerastného bohatstva - banský zákon schválilo. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Do rozpravy k tomuto vládnímu návrhu zákona se přihlásili poslanci Mátl, ing. Voborský, Aubrecht a Krejčí.

Dávám slovo prvnímu přihlášenému poslanci Mátlovi a prosím, aby se připravil posl. ing. Voborský.

Posl. Mátl: Vážené Národní shromáždění!

Zákon o využití nerostného bohatství, který dnes v NS projednáváme, je zákonem velké důležitosti, neboť se dotýká jedné ze základních oblastí našeho hospodářství - správného využití nerostného bohatství. A pro naši zemi, pro naše hospodářství, má tato skutečnost zvláště mimořádný význam. To proto, že jsme po všech stránkách zemí průmyslově velmi vyspělou. Rozsáhlostí a rozmanitostí průmyslové výroby právem patříme mezi nejvyspělejší země na světě.

Naše země díky socialistické výstavbě průmyslu a zemědělství prodělává obrovský vzestup. Proti předválečným letům se podstatně zvýšila ve všech směrech výroba na hlavu jednoho obyvatele, nejenom pokud jde o uhlí, elektřinu a jiné základní výrobky, ale i u četných druhů spotřebního zboží.

V Rudňanech na příklad těžíme od osvobození více jak tři a půlnásobné množství železné rudy, v ostravsko-karvínském revíru více jak dvojnásobek černého uhlí, v mosteckém revíru těžíme více než 2¹/₂krát více hnědého uhlí, těžíme dvakrát více lignitu atd.

Vyrábíme v obrovském množství nejrozmanitější strojírenské výrobky, máme mohutný hutní a chemický průmysl, neustále roste stavební průmysl. Náš průmysl se neustále modernisuje, těžká manuální práce je nahrazována elektrickou energií.

Co z toho vyplývá? Že náš mohutný průmysl potřebuje obrovské množství surovin a bude jich v budoucnu potřebovat stále více. To znamená mít stále více uhlí, železné rudy, křemene, vápence a jiných surovin všeho druhu.

Loňského roku jsme vyrobili 3,282,219 tun surového železa a 4,462,398 tun oceli. K výrobě takového množství železa a oceli je třeba několikanásobného množství železné rudy. A jaká je perspektiva? S ohledem na další rozvoj průmyslu potřeba uhlí, železné rudy a také jiných nerostů neustále poroste. Z toho plyne pro nás velký úkol věnovat této otázce stále větší pozornost, ať již jde o provádění geologického průzkumu, či o těžbu nebo získávání surovin.

Jak již uvedl zpravodaj k tomuto zákonu, starý horní zákon z roku 1854 stal se pro další využívání nerostného bohatství a jeho získávání velkou brzdou. A není se také čemu divit. Vždyť údobí, kdy tento zákon vešel v platnost. bylo údobím kočárů a namnoze se svítilo ještě loučemi. V dnešním údobí rozvoje techniky je zkrácena na př. obrovská vzdálenost Praha-Peking na 12 hodin cesty letadlem a elektrická energie pronikla i do těch nejzapadlejších vísek.

A nejde jen o rozvoj techniky. Zvláště důležité je, že se změnily společenské vztahy. Že výrobní prostředky jakož i všechno nerostné bohatství přešlo z rukou jednotlivců do vlastnictví celého národa. Náš lid tudíž hospodaří s veškerým nerostným bohatstvím. A právě tato změna společenských vztahů společně s novou technikou umožňuje nám v plné míře získávat v naší zemi nerostné bohatství všeho druhu. Nový zákon, který dává všechny předpoklady k tomu, aby nerostného bohatství bylo využíváno při těžbě v největší míře, je třeba uvést v život a správně jej používat.