3. Bude môct viesť mládež k socialistickému uvedomeniu, k osvojeniu marxisticko-leninského svetového náboru, a zabezpečiť potrebné zvyšovanie jej ďalšieho vzdelania.

Mžeme hovoriť, že zásady novej organizácie výchovy robotníckeho dorastu, obsiahnuté v straníckych a vládnych uzneseniach, zodpovedajú súčasným potrebám a možnostiam národného hospodárstva a vytvárajú pritom i priaznivé predpoklady pre splnenie uznesenia XI. sjazdu KSČ. Nové opatrenia v návrhu zákona o výchove dorastu k povolaniu v učebnom pomere sú dsledkom skutočnosti, že doterajšia organizácia výchovy dorastu pre povolanie nezodpovedá už kvantitatívnym zmenám, ku ktorým došlo v našom národnom hospodárstve.

Zachovanie centralizovanej prípravy učňov ich výchovy odelene od závodov by bolo v rozpore s novými formami riadenia národného hospodárstva a s požiadavkami zvyšovania efektívnosti. Taktiež ústredne riadenie a rozmiestňovanie absoluventov učilíšť štátnych pracovných záloh bolo by v rozpore so súčasným systémom riadenia celého národného hospodárstva. Vytvorili sa podmienky pre jej decentralizáciu a pre zosilnenie právomoci a zodpovednosti na nižších stupňoch riadenia. Riaditeľom podnikov bola zverená rozsiahla právomoc pri ziasťování a plnení plánu. V súlade s tým boli vytvorené tiež podmienky pre samostatné riešenie kádrových problémov v podnikoch. Preto bolo nutné zveriť riaditeľom podnikov tiež zodpovednosť za výchovu robotníkov z radov mládeže.

Do osnovy nového učňovského zákona bola preto pojatá ako jedna z nejdležitejších zásad povinnosť podnikov, vychovávať učňov prevážne pre vlastnú potrebu, vo vlastných zariadeniach a hradiť náklady za túto výchovu. Zo štátneho rozpočtu, t. j. mimo vlastných nákladov podnikov, sa hradia len osobné náklady za vyučovanie všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov. Aby bol zabezpečený príliv mladých robotníkov i do podnikov, ktoré nebudú mať vhodné podmienky pre výchovu učňov, budú týchto učňov pre nich vychovávať iné podniky. V týchto prípadoch budú sa musieť oba zúčastnené podniky navzájom dohodnúť.

Zverením zodpovednosti za výchovu učňov sa sleduje cieľ prehĺbenia ideovo-politického psobenia na učňa, odstránenie izolovanosti a výchovy robotníckej mládeže od života v závodoch a prehĺbenie bezprostredného vlyvu na výchovu učňov. K dosiahnutiu očakávaným výsledkov treba zodpovedne riešiť ako organizáciu, tak i riadenie výchovy učňov v podnikoch. Preto osnova učňovského zákona ustanovuje, že ústredné úrady a orgány, v ktorých pôsobnosti sa učni vychovávajú, riadia a kontrolujú výchovu v súlade so zásadami, stanovenými Ministerstvom školstva a kultúry. Tieto zásady budú Ministerstvom školstva a kultúry stanovené v dohode a v spolupráci so všetkými výrobnými rezortmi a ostatnými inštitúciami, ktoré sa s výchovou dorastu zaoberajú. Výchova učňov má i pri mnohých špecifických zvláštnostiach jednotlivých odvetví národného hospodárstva mnoho spoločných znakov. Preto treba, aby výchova učňov bola prevádzaná a riadená podľa jednotných zásad vo všetkých zložkách, t. j. v odbornom výcviku, vo vyučovaní i v mimopracovnej a mimoškolskej výchove. To je úloha Ministerstva školstva a kultúry, ktoré v zásadách organizuje, ideove a metodicky riadi výchovu učňov v celom národnom hospodárstve a túto výchovu koordinuje a kontroluje. Zásada jednotného riadenia však nie je v rozpore s podporou a rozvíjaním iniciatívy pracovníkov výchovných zariadení a s prispôsobením výchovy učňov podmienkam jednotlivých pracovísk. Uplatnenie zásady zodpovednosti podnikov za výchovu učňov upevňuje vzájomné vzťahy podnikov a odborných učilíšť. Pokiaľ ide o vzťah Ministerstva školstva a kultúry k ústredným úradom a orgánom, ktoré v odbore svojej pôsobnosti sa starajú o výchovu učňov, má Ministerstvo školstva a kultúry stanoviť zásady výchovy, kontrolovať ich dodržanie a výchovu učňov v celej šírke koordinovať. Za týmto účelom sú pri Ministerstve školstva a kultúry a pri Povereníctve školstva a kultúry zriadené ústredné poradné sbory pre otázky výchovy robotníckej mládeže. Pracovníci výchovných zariadení stoja pred úlohou riešiť mnohé problémy a otázky výchovy dorastu samostatne, so zreteľom k potrebám svojich podnikov. Od nich sa očakáva, že svojimi návrhmi a iniciatívou umožnia úspešne zvládnuť úlohy vo výchove robotníckeho dorastu. Keď sa doposiaľ niekde vo vedení podnikov vyskytujú názory posudzovať odborné učilištia ako výrobný úsek, ktorého úlohou je predovšetkým vyrábať a pomáhať podnikom v plnení plánu, potom úlohou pracovníkov výchovných zariadení bude presvedčiť súdruhov z vedenia podnikov o nesprávnosti a škodlivosti týchto názorov vzhľadom na perspektívne potreby závodu. To však neznamená, že by mládež v učebnom pomere nemala vyrábať. Naopak, tam, kde vedúci pracovníci odborných učilíšť nájdu pochopenie pre svoje oprávnené požiadavky, uplatňované v záujme zlepšenia stavu výchovy mládeže v učebnom pomere, tam bude možné, najmä vo veľkých podnikoch, organizovať odborné učilištia ako výrobný úsek. Ako príklad môžeme uviesť učilište z Leninových závodov, ktoré je organizované ako výrobný závod, kde sa vyrábajú stroje pre tabakový priemysel. Problémy výchovy učňov, najmä počas novej organizácie, mali by stáť v popredí záujmu vedenia závodu. Všetky ťažkosti, ktoré sa v tomto procese vyskytujú, mali by sa odstraňovať za pomoci celého kolektívu a všetkých spoločenských organizácií. Ide predovšetkým o to, vzbudiť záujem o vedomú zodpovednosť za výchovu dorastu nielen u vedenia, ale v celom pracovnom kolektíve podniku.

Významným opatrením zákona je rozšírenie právomoci národných výborov i pri riadení výchovy učňov. Národné výbory a ich výkonné orgány sa budú starať o vytváranie priaznivých podmienok a o účelnú a hospodársku výchovu učňov. Pri výchove učňov pre miestne hospodárstvo budú národné výbory vykonávať pôsobnosť, ktorá ináč prislúcha ústredným úradom a orgánom. Bude preto nutné, aby s problematikou výchovy učňov sa dokonale zoznámili pracovníci odborov školstva a kultúry rád národných výborov v kraj a okresoch, aby sami priamo v podnikoch a výchovných zariadeniach pre učňov poznali z vlastnej skúsenosti závažnosť úloh, ktoré na úseku výchovy robotníckeho dorastu majú národné výbory. Tiež o dozore nad výchovou učňov, pokiaľ bude zverená Ministerstvu školstva a kultúry, treba povedať, že musí vytvárať predpoklady pre úspešnú spoluprácu orgánov školskej správy s orgánmi podnikov. Školská správa nebude ukladať úlohy podnikom, ale iba riadiť a upozorňovať na nedostatky a možnosti zlepšenia výchovy dorastu. Súčasne sa bude požadovať od zodpovedných pracovníkov podnikov i ústredných orgánov, aby vyvodzovali závery z neplnenia základných ustanovení.

Návrh zákona stanoví Ministerstvu školstva a kultúry úlohu upravovať v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a v dohode s príslušnými ústrednými úradmi a organmi podľa návrhu rád národných výborov sieť odborných učilíšť, zriaďovaných a spravovaných podnikmi ako výchovné celky, učňovské strediská a učňovské školy, a dbať o ich účelné rozmiestnenie a hospodárne využitie. Pritom bude dbať na to, aby tieto zariadenia pre výchovu učňov boli organizované a rozmiestňované tak, aby bolo možno dosiahnuť požadované výsledky vo výchove učňov a zároveň aby náklady na výchovu učňov nepresahovali nevyhnutnú potrebu.

Aby bolo zabezpečené, že výchove učňov bude venovaná všestranná starostlivosť a že táto výchova bude prevádzaná v súlade s požiadavkami účelnosti a najväčšej hospodárnosti a že podniky, ktoré vychovávajú učňov, budú sústavne a riadne plniť svoje povinnosti, bude kontrolná funkcia Ministerstva školstva a kultúry prevádzaná formou štátneho dozoru na výchovu učňov. Štátny dozor na výchovu učňov bude prevádzať Ministerstvo školstva a kultúry a podľa jeho smerníc podriadené výkonné orgány národných výborov. Orgány štátneho dozoru budú preverovať výchovu učňov vo všetkých zložkách a robiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Okrem prehĺbenia dozoru nad výchovou učňov zo strany ústredných úradov a orgánov, ktoré majú právo i povinnosť podľa zákona ukladať podnikom úlohy v oblasti výchovy, dôležitá je i účasť spoločenských organizácií na závodoch. Najmä Revolučné odborové hnutie a Československý sväz mládeže musia v tomto smere vyvinúť značné úsilie, pretože podnikom sa ukladá postupovať v najužšej spolupráci s týmito organizáciami, ale tiež i so Sväzarmom a dobrovoľnými športovými organizáciami.

Osnova pripravovaného zákona pamätá, ako treba postupovať pri riešení dôležitých otázok, týkajúcich sa učňov a učebného pomeru, v súčinnosti s orgánmi odborovej organizácie, podľa príslušných predpisov platných pre pracovné pomery pracujúcich. Predovšetkým pôjde tu o súčinnosť pri zjednávaní, zmene a skončení pracovného pomeru, pri záverečných skúškach, pri riešení finančného a hmotného zabezpečenia, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a riešení iných otázok.

Nová organizácia výchovy robotníckeho dorastu, vedená podľa predloženého návrhu zákona, bude hospodárnejšia, lebo náklady na výchovu učňov, ktoré pôjdu na úkor vlastných nákladov podnikov, podniky povedú k účelnému a hospodárnemu využívaniu finančných nákladov. Doteraz náklady spojené s výchovou v učilištiach štátnych pracovných záloh a učňovských škôl zaťažujú štátny rozpočet zhruba 1,2 miliardami Kčs ročne. Po zmenách, ktoré nastanú podľa nového zákona, zníži sa osobný náklad asi o 90 miliónov. Ďalších asi 9 miliónov Kčs úspor bolo docielené prevedením agendy zrušením Ministerstva pracovných síl a Povereníctva pracovných síl na Ministerstvo školstva a kultúry. Budú dosiahnuté ďalšie úspory, ktoré vzniknú novou organizáciou výchovy učňov dôsledným prevádzaním novej úpravy finančného a hmotného zabezpečenia učňov, úspory vzniknú i zlučovaním roztrieštených učebných odborov. Tieto úspory nemožno zatiaľ vyčísliť.

Nová organizácia výchovy dorastu k povolaniu v učebnom pomere sa bude vzťahovať na dorast, ktorý ukončil školskú dochádzku a nepokračuje v štúdiu na výberových odborných školách alebo vo výberových ročníkoch jedenásťročných stredných škôl. Postupne má byť celý dorast vychovávaný v učebnom pomere, pokiaľ sa pre povolanie nepripravuje ináč. Iba dorast, ktorý má vykonávať jednoduché práce, nevyžadujúce osobitnej odbornej výchovy, bude vstupovať priamo do pracovného pomeru.

Nová sústava učebných odborov bude zlučovať celý rad doteraz navzájom oddelených odborov, nahradí doterajšie izolované a pomerne úzko špecializované učebné odbory. Tým bude umožnená odborne vyššia zdatnosť i univerzálnejšie znalosti učňov a špecializácia v povolaní bude prevedená až v pozdnejších fázach učebného pomeru. Doba učebného pomeru má podľa návrhu trvať spravidla 3 roky, u niektorých učebných odborov 2 roky a u niekoľkých jednotlivých odborov 1 rok. Do všetkých učebných odborov má sa prijímať mládež s ukončeným vzdelaním osemročnej strednej školy, dočasne bude možné do niektorých učebných odborov z dôvodov náborových prijímať aj mládež s nižším vzdelaním.

Počíta sa s tým, že do mimoškolskej a mimopracovnej výchovy učňov sa vo väčšom merítku zapojí orgán odborovej organizácie a ČSM tak, ako bolo doporučené uznesením vlády zo dňa 31. júla 1957 číslo 788.

Zvýšené úlohy po XI. sjazde KSČ aj na úseku výchovy učňovskej mládeže, charakterizované predovšetkým tým, aby sa vzdelanie pracujúceho dorastu dostalo na vyššiu úroveň plného stredoškolského vzdelania, vyžadujú pripravovať všetky učiteľské a vychovávateľské kádre na zvládnutie týchto úloh. Realizovanie prejednávaného zákona o učňovských školách si vyžiada odborného a pedagogického majstrovstva všetkých výchovných pracovníkov. Najmä na nich bude záležať, ako pripravia učňov k tomu, aby s nadšením, uvedomele a s vysokou odbornosťou nastupovali po vyučení na pracoviská s cieľom prispieť svojimi silami a schopnosťami k dovŕšeniu výstavby socializmu.

Vážené Národní zhromaždenie

Kultúrny výbor, ako aj ústavnoprávny výbor na svojich schôdzkach dňa 25. a 27. novembra 1958 pozorne prejednali návrh zákona o výchove dorastu k povolaniu v učebnom pomere a došli k jednomyseľnému názoru, že zásady formulované v návrhu zákona sú správne a znamenajú podstatný krok vpred. Kultúrny výbor, ako aj ústavnoprávny výbor sa jednomyseľne uzniesli odporučiť vládny návrh zákona plénu Národného zhromaždenia na schválenie. (Potlesk.).

Místopředseda Fiala: K projevu se přihlásil ministr školství a kultury dr. František Kahuda. Prosím soudruha ministra, aby se ujal slova.

Ministr školství a kultury dr. Kahuda: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi poslanci!

Jestliže nám XI. sjezd KSČ ukládá docílit další výrazné zvýšení výroby v celém národním hospodářství, aniž budeme mít možnost zvýšenou měrou zapojovat do výrobního procesu stále nové pracovní síly, je nutno, aby podstatně stoupla nejen kvalita pracovníků, kteří dnes ve výrobě pracují, ale musí se též podstatně zvýšit úroveň přípravy budoucích pracovníků, tj. především též mládeže, která se připravuje pro povolání v učebním poměru.

Proto se úkoly, vytyčené XI. sjezdem, významně vztahují i na naši výchovnou práci ve školách, a zejména na úseku výchovy dělnického dorostu.

Prostřednictvím organizované výchovy učňů pro všechna odvětví národního hospodářství plní socialistický stát jeden z důležitých úkolů plánovité reprodukce dělnické třídy.

Přípravu našeho dělnického dorostu je však nutno vidět v sepětí se zásadní přeměnou společenské náplně práce ve srovnání s prací dělníka za kapitalismu.

Práce dělníka v socialistické společnosti je práce tvůrčí, která je spojena s rozvojem techniky. Hledání všeho nového při zvyšování produktivity práce hnutí vynálezců a zlepšovatelů a soutěžení - to vše dokazuje, k jakým změnám došlo v pohledu na práci v socialistické společnosti.

A uvážíme-li, že náš dělnický dorost připravujeme k zajištění technické úrovně výroby v komunistické společnosti, pak je pochopitelné, proč klademe tak veliký význam na přípravu mladé dělnické generace.

Technika, technologie i organizace výroby v automatizovaném závodě bude vyžadovat, aby se z jednostranné práce stávala práce mnohostranná. Z toho ovšem je nutno vyvodit závěr, že kvalifikace pracovníka v takto organizované výrobě bude vyžadovat ovládnutí celého technologického procesu a znalostí nejen několika dnešních povolání, ale i znalostí konstrukčních a počtářských v takovém rozsahu, aby příslušný pracovník uměl zabezpečit chod automatizovaného úseku. Jde tedy o vyšší kvalifikaci proti dnešním představám, "povolání" - jde o určitý komplex technických znalostí.

Ve světle těchto úkolů je patrno, že učební doba našeho dělnického dorostu je důležitým obdobím, neboť klade základy k vytváření osobnosti dělníka komunistické společnosti.

Proto je výchova učňů součástí kulturně výchovné a hospodářsko organizátorské funkce našeho státu. Bylo by však mylné se domnívat, že stát tento úkol plní jen prostřednictvím orgánů státní správy, a zužovat tak pojem státní péče o výchovu učňů jen na takové organizační útvary, které jsou orgány státní správy bezprostředně řízeny. Stát pečuje o výchovu dělnické mládeže především prostřednictvím svých výrobních a hospodářských jednotek Národních podniků. Tato forma státní péče o výchovu učňů odpovídá potřebám současného politického, hospodářského i kulturního vývoje naší společnosti v etapě dovršení výstavby socialismu a odstraňuje tím dosavadní roztříštěnost výchovy, která byla prováděna v učilištích státních pracovních záloh a v závodních učňovských školách.

Úvahy v Sovětském svazu, především myšlenky s. Chruščova, potvrzují naprostou správnost této naší zásady, že nemůže jít do budoucna o výchovu jen systémem státní péče a státních orgánů, ale že výrobní podniky a závody budou hlavními činiteli, kteří se budou starat ve stále větším rozsahu o přípravu veškeré mládeže pro povolání.

Podstatou přestavby celého našeho školství, ke které se chystáme, je změnit obsah i organizaci výchovy a vzdělávání mládeže; jde o to překonat přežívající nesprávné názory na výchovu a především nesprávné názory na práci žactva ve výrobě. Má-li socialistická škola přiblížit vzdělání co nejvíce skutečnému životu, životu našeho lidu, musí být jejím obsahem organické spojení školy a vyučování s výrobní prací žáků. Aby byl získán čas na toto spojení, uložil nám XI. sjezd KSČ prodloužit povinné základní vzdělání veškeré mládeže na 9 let. Do budoucna počítáme s tím, že jen asi 17% mládeže bude procházet systémem dalších tří tříd dvanáctileté střední školy, spojených s výrobní praxí žáků. Systémem druhým, systémem odborných škol projde vzhledem k potřebě našeho národního hospodářství asi 15% mládeže. A zbývá plných 68% mládeže, kterou budeme napříště vychovávat a odborně vzdělávat v odborných učilištích. Tomuto úseku musíme nyní věnovat velkou pozornost, aby pro socialistickou a komunistickou společnost vychovával třídně uvědomělé, ideově vyspělé a odborně zdatné pracovníky, schopné ovládnout nejnovější techniku a pokrokové pracovní metody, jak nám návrh zákona ukládá.

Při plnění úkolů výchovy dorostu k povolání musí být voleny vhodné formy a metody organizace i řízení přípravy učňů tak, aby v období, jehož časové vymezení je závislé na politických, ekonomických a ideologických předpokladech a potřebách společnosti, zabezpečovaly co nejlépe požadavky, kladené na výchovu učňů a odpovídaly při tom materiálním a finančním prostředkům, které můžeme z národního důchodu uvolnit, k zajištění plánovitého rozvoje všech úseků života naší společnosti.