Rozšírili sme divadelníctvo. Máme profesionálne divadlo v každom kraji a v niektorom kraji aj viac súborov. No žiaľ, Väčšina našich divadiel žije z problémov storočí minulých. Niektoré diela vytvorené v minulosti môžu byť nesmrteľné, ale tieto diela by mali byť uvádzané len ako dokaz toho, že budujeme našu novú kultúru na tých základoch, ktoré vytvorili tí najlepší z našich predkov. Zdá sa, že naše divadlo žije z minulosti a chce nám ukazovať, že len to bolo krásne, čo bolo vytvorené napr. za feudalizmu. V našom novom, búrlivom živote doteraz ešte nenašlo to nové, všeľudské, pokrokové a krásne. Hovorí sa, že nemáme autorov, nových divadelných hier. Možno, ale to je len polovina pravdy. Boli aj dobré hry napísané, ale po niekoľkých reprízach zmizli z nášho divadla. Naši divadelní pracovníci nenapomáhali mladým autorom, aby sa naše divadlo zasa stalo priebojníkom za pokrok. Aj na nich leží veľký kus práce na úseku kultúrnej revolúcie.

Aj keď nechceme zaprieť úspechy našej filmovej tvorby, ešte stále sa stretáme s tým, že sú vyrábané filmové zmätky. Treba, aby sme si uvedomili, že ani libretista, ani režisér keď chce tvoriť pre našu spoločnosť, musí túto spoločnosť poznať, jej ideály, cestu a smeť. Bez týchto znalostí nemôže úspešne tvoriť pre našu spoločnosť ani spisovateľ, ani filmový tvorca. A my chceme a máme právo žiadať od našich filmových pracovníkov, aby nám dávali také filmy, ktoré nám budú pomáhať v našom snažení, v našom budovaní. Aby nám dávali filmy, ktoré nám budú kultivovať naše spôsoby života a ktoré nám budú dávať aj radosť, zábavu a zdravý smiech. To všetko nech vychádza z nášho života, nech ho stvárňuje a spojuje so všetkým dobrým, čo vytvorila minulosť. Môžu nám to dať naši tvorcovia filmových diel? Môžu a sme presvedčení, že aj vedia, veď aj pre nich platí heslo Lenina. Učiť sa, učiť sa a zase sa učiť.

Súdruhovia, súdružky!

Iste som ani zďaleka nevyčerpal bohatú iniciatívu a nemohol vám predniesť všetky námety a návrhy, ako aj kritike podrobené nedostatky, ktoré pri prejednávaní návrhu štátneho rozpočtu boli v jednotlivých výboroch Národného zhromaždenia prednesené.

Diskusia vo výboroch Národného zhromaždenia ukázala, že poslanci Národného zhromaždenia, členovia výborov poznajú problematiku našej výroby, poznajú problémy našej štátnej správy. Vidia nielen úspechy, ktoré nám pomáhajú tak úspešne napredovať v budovaní našej novej spoločnosti, ale poznajú aj nedostatky, ktoré brzdia ešte rýchlejší pochod na ceste budovania socializmu v našej vlasti.

Diskusia vo výboroch, aby som už povedal, nezamerala sa na to, aby sa dosiahlo zníženie rozpočtových výdavkov. Diskusia šla smerom, ako za rozpočtové prostriedky vytvoriť maximum výrobkov, ako za rozpočtované prostriedky dosiahnuť maximum výkonov. Nie je dobrým hospodárom ten, kto vydáva málo, ale to je dobrý pracovník, ktorý za vydanú korunu dosiahne maximálne zveľadenie vydaných prostriedkov. Rozpočet na rok 1959 je v plnom súlade s úkolmi nášho päťročného plánu. Potreby pre náš ďalší rozvoj sú v rozpočte dostatočne zaistené. Záleží teraz na našej robotníckej triede. našich družstevníkoch. našich technikoch a pracovníkoch na všetkých úsekoch, ako znásobíme prostriedky, ktoré nám rozpočet poskytuje.

Navrhujem v mene výboru rozpočtového a hospodárskeho, kultúrneho, zdravotného, ústavnoprávneho a zahraničného schváliť štátny rozpočet na rok 1959, a to s príjmom 96 miliárd 230 miliónov 649 tisíc korún a s výdavkom 95 miliárd 913 miliónov 411 tisíc korún, t. j. s prebytkom 317 miliónov 238 tisíc korún.

Zároveň navrhujem schválenie rozpočtového zákona na rok 1959. (Potlesk.)

Předseda: Děkuji zpravodaji poslanci Valovi za přednesenou zprávu. Přerušuji nyní na dvacet minut schůzi.

(Schůze přerušena v 11 hod. opět zahájena v 11 hod. 28 min.)

Předseda Fierlinger (zvoní): Zahajuji přerušenou schůzi Národního shromáždění.

K projevu se přihlásil ministr financí soudruh Július Ďuriš. Prosím soudruha ministra, aby se ujal slova.

Minister financií Ďuriš: Vážené Národné zhromaždenie, súdruhovia a súdružky!

Pracujúci ľud našej republiky pod vedením Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu s veľkým tvorivým zanietením plní úkoly dovŕšenia výstavby socializmu. Uznesenia XI. sjazdu našej strany sa stali záležitosťou všetkého ľudu a podnecujú jeho úsilie o zrýchlenie tempa hospodárskej a kultúrnej výstavby republiky. Je to obdobie, v ktorom nielen dokončíme výstavbu socializmu, ale aj zhromažďujeme a vytvárame nové materiálne a kultúrne zdroje pre budúci prechod ku komunizmu.

Plán hospodárskeho a kultúrneho rozvoja našej republiky je súčasťou veľkého úsilia socialistického tábora na čele so Sovietskym sväzom dosiahnuť maximálny časový náskok v mierovom súťažení socializmu s kapitalizmom, zabezpečiť prevahu socialistickej sústavy v svetovej výrobe, získať rozhodujúcu prevahu v pomere síl v prospech mieru.

Historický XXI. sjazd Komunistickej strany Sovietskeho sväzu schválil sedemročný plán rozvoja národného hospodárstva Sovietskeho sväzu, veľkolepý plán rozvinutej výstavby komunizmu, ktorý je rozhodujúcim krokom k dosiahnutiu víťazstva socializmu v mierovom súťažení s kapitalizmom. Sedemročný plán je novým dôkazom nesmiernej prevahy socialistického plánovaného hospodárstva nad kapitalistickou živelnosťou. V socialistických štátoch sa milióny ľudí zúčastňujú na riadení hospodárstva a na správe štátu ako uvedomelí hospodári a páni svojho spoločenského konania. S plným vedomím využívajú zákony vývoja prírody a ľudskej spoločnosti. Uvádzajú v pohyb nesmierne zdroje hmotného a kultúrneho rozvoja ľudstva.

Naproti tomu vládcovia takzvaného, "slobodného sveta" sú len hračkou ekonomických zákonov kapitalizmu a ich živelného pôsobenia. Sú bezmocní voči krízam a nezamestnanosti. Márne sa pokúšajú riešiť neriešiteľné rozpory kapitalistického poriadku stupňovaním vykorisťovania, útlaku a rozpútavaním vojen. Je blízka už doba, keď pomer síl na svete sa zmení natoľko v prospech socializmu, že ľudstvo navždy vyrazí z rúk kapitalistov aj ich poslednú - a pre ľudskú spoločnosť najhroznejšiu zbraň - vojnu. Bude to veľký triumf spoločného pochodu národov socialistických krajín po boku Sovietskeho sväzu.

Sedemročný plán rozvinutej výstavby komunizmu pomáha vo všetkých krajinách socialistického tábora zrýchľovať tempo, vyrovnať krok na spoločnej ceste k socializmu a ku komunizmu.

Plánovitý a proporcionálny rozvoj celej socialistickej sústavy vyžaduje ďalej prehĺbiť spoluprácu a vzájomnú pomoc socialistických krajín, upevňovať ich jednotu. Úsilie o vyrovnávanie spoločnej línie hospodárskeho a kultúrneho rozvoja v spoločnom pochode ku komunizmu stmeľuje jednotu socialistického tábora, ktorá je nesmiernym zdrojom sily každej jednotlivej socialistickej krajiny.

Sedemročný plán ukazuje veľkolepú perspektívu aj pracovnému úsiliu nášho ľudu. Znamená veľkú praktickú pomoc pri riešení problémov a ťažkostí našej socialistickej výstavby. Počíta s potrebami a spoluprácou všetkých socialistických krajín.

Spoločný postup ku komunizmu nám však súčasne aj ukladá zrýchľovať tempo na tejto spoločnej ceste a plne využiť veľké možnosti, ktoré sú v spolupráci socialistických štátov.

S takouto perspektívou rieši náš ľud úlohy ďalšieho rozvoja národného hospodárstva. Milióny pracujúcich sa zúčastnili diskusie k listu ústredného výboru Komunistickej strany Československa o cestách ďalšieho zvyšovania životnej úrovne a ako ďalej zvýšiť výrobu a jej efektívnosť.

V predkladanom štátnom rozpočte na rok 1959 sú vyjadrené dobré výsledky uplynulého roku, zvýšená iniciatíva a účasť pracujúcich na riadení hospodárstva a na správe štátu, ich vôľa zabezpečiť vysoké tempo rozvoja národného hospodárstva a ďalší rast životnej úrovne nášho ľudu.

Výsledky hospodárenia v roku 1958

Rozvoj nášho hospodárstva v roku 1958 je charakterizovaný tým, že pracujúci pod vedením Komunistickej strany Československa ďalej rozvinuli svoje tvorivé úsilie za zrýchlenie rozvoja národného hospodárstva.

V priemysle prekročilo plán výroby 92,3 % podnikov. Spoločnosť a pracujúci získali tým o 4.912 mil. Kčs viacej výrobkov. Úspešným plnením plánu výroby, produktivity práce a znižovania nákladov priemyselné podniky dosiahli vyšší zisk o 1.536 mil. Kčs.

Na základe opatrení strany a vlády a uvedomelým úsilím pracujúcich, odborových organizácií a hospodárskych orgánov sa zlepšil vzťah medzi rastom produktivity práce a priemerných miezd, dôslednejšie sa uplatňovalo odmeňovanie podľa zásluhy a znížila sa absencia. Tým boli vytvorené dobré predpoklady pre úspešné uskutočnenie prestavby robotníckych mzdových sústav.

V roku 1958 sa zvýšil podľa predbežných výsledkov spoločenský produkt o viac než 7 % a národný dôchodok asi o 8 %. O rýchlom rozvoji národného hospodárstva svedčí, že národný dôchodok od roku 1948 vzrástol o 119 %.

Najväčší podiel na raste národného dôchodku má priemyselná výroba, ktorá sa zvýšila v roku 1958 o 11,3 %. Obzvlášť treba vyzdvihnúť uvedomelé úsilie baníkov, ktorí zvýšili ťažbu o 9,9 %, splnili plán ťažby už 17 decembra 1958 a vyťažili nad plán 2,7 miliónov ton uhlia. Pritom zvýšili aj hospodárnosť. Na Slovensku sa priemyselná výroba zvýšila o 13,7 % a jej podiel na priemyselnej výrobe Československa ďalej vzrástol na 16,8 % oproti 13 % v roku 1948.

Pri prekračovaní plánu výroby v množstve a pri uspokojivom plnení kvalitatívnych ukazovateľov vcelku bola efektívnosť výroby zmenšovaná nedostatočným znižovaním materiálových nákladov, závadami v kvalite a v sortimentnej skladbe výroby, pomalým zavádzaním novej techniky a nových výrobkov, neuspokojivou efektívnosťou investícií.

Plán investičnej výstavby sa vcelku splnil, i keď nie plne v plánovanej skladbe. Štátna bytová výstavba bola splnená na 91,6 % a plán odovzdania bytov na 97,1 %. Preto sa do užívania odovzdalo o 3.000 bytových jednotiek viacej než v roku 1957.

Opatrenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa na zrýchlenie rozvoja a spriemyselnenie stavebníctva významne prispelo k tomu, že stavebníctvo po dlhšom čase prekročilo plán na 101,5 %. Trvajú však závady v produktivite, vo mzdách a v nákladoch. Zisk bol splnený horšie než v roku 1957.

Pracujúci v doprave svojím úsilím zlepšili dopravné služby, avšak vývoj niektorých kvalitatívnych ukazovateľov nie je ešte uspokojivý.

V zahraničnom obchode došlo k ďalšiemu rozšíreniu a prehĺbeniu hospodárskej spolupráce medzi socialistickými krajinami. Ďalej sa rozvinuli hospodárske styky s krajinami hospodársky menej vyvinutými. Ďalej pokračovali obchodné styky s kapitalistickými štátmi na základe rovnoprávnosti a vzájomných výhod.

Dobré výsledky v raste jednotných roľníckych družstiev neboli dostatočne využité pre zvýšenie poľnohospodárskej výroby a pre upevnenie socialistických výrobných vzťahov v družstvách. Poľnohospodárska výroba sa v roku 1958 zvýšila len o 3,4 %. Tím sa znižuje celkové tempo rozvoja národného hospodárstva.

Výsledky budovateľského úsilia nášho ľudu sa prejavujú sústavným zvyšovaním životnej úrovne pracujúcich.

Na mzdách a platoch, na dôchodkovom a nemocenskom poistení, na príjmoch pracovníkov v poľnohospodárstve a na ostatných príjmoch pracujúci v roku 1958 dostali o 1.300 mil. Kčs viacej oproti predošlému roku.

Peňažné príjmy obyvateľstva sa od roku 1953 zvýšili o 29 mld. Kčs. Okrem toho znížením cien získalo obyvateľstvo 12 mld. Kčs. Nákupy obyvateľstva v obchode vzrástli o 57 %. Na Slovensku nákupy vzrástli o 66 %.

Životná úroveň sa zvyšuje aj veľkými prostriedkami, ktoré sú poskytované na bezplatné alebo veľmi zľavnené služby v školstve, kultúre, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti a v telovýchove. V roku 1 958 sa zo štátneho rozpočtu na tieto potreby poskytlo 36,2 mld. Kčs.

Vklady obyvateľstva od roku 1953 sa zvýšili o 11,3 mld. Kčs. Počet účastníkov podnikového sporenia v roku 1958 sa zvýšil o 271.168 a dosiahol 1,222.814. Počet poistiek dobrovoľného poistenia obyvateľstva činí 4,687.490.

Úspešné plnenie plánovaných úloh v podnikoch a v národných výboroch sa prejavilo v priaznivých výsledkoch štátneho rozpočtu.

Celkové rozpočtové príjmy boli splnené a vo výdavkoch boli dosiahnuté úspory.

Odvody zisku boli splnené na 103,3 %. Podniky dostanú do svojich podnikových fondov pracujúcich 717 mil. Kčs. Podnikové fondy ku koncu roku 1958 dosiahli cca 1.130 mil. Kčs.

Daň z obratu bola splnená na 98,5 %.

Dane platené obyvateľstvom, bez dane zo mzdy, boli splnené na 99,9 % a celkom činili 468 mil. Kčs.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1959

Na porovnateľnej základní rozpočet sa zvyšuje oproti roku 1958 o 9,3 %.

V rozpočte Slovenska, ktorý zahrnuje hospodárstvo riadené Sborom povereníkov včítane národných výborov,

Zvýšená úloha národných výborov sa prejavuje v sústavnom raste ich rozpočtov.

Rozpočty národných výborov činia 33.015 mil. Kčs, tj. 34,4 % štátneho rozpočtu.

Štátny rozpočet je lepšie spätý s prácou a s hospodárením podnikov a národných výborov, lebo je zostavený na základe nových zásad riadenia, plánovania a financovania.

Návrh štátneho rozpočtu vychádza z úloh druhej päťročnice a z úloh stanovených XI. sjazdom KSČ. Na jeho príprave sa aktívne podieľali podniky, národné výbory a široké masy pracujúcich.

Široký rozvoj politickej a pracovnej aktivity pracujúcich vytvoril vyššiu základňu pre zostavenie štátneho plánu a rozpočtu na rok 1959. Preto je priemyselná výroba vyššia o 5.170 mil. Kčs, stavebná výroba o 623 mil. Kčs a zisk o 1.900 mil. Kčs, než predpokladal päťročný plán.