Nová metodika financovania ovplyvnila výšku a štruktúru štátneho rozpočtu najmä tým, že si podniky ponechávajú väčšiu časť zisku než doposiaľ na financovanie investícií a obežných prostriedkov, a tým, že niektoré výdavky hradia teraz podniky z vlastných prostriedkov, ako napr. technický rozvoj, výchovu učňov, príspevky na závodné stravovanie, na jasle atď. Ďalej sa štátny rozpočet znižuje - bez zníženia vecného objemu - aj znížením cien stavebných prác, dopravných taríf a inými cenovými úpravami.

Na príjmoch štátneho rozpočtu sa podieľajú príjmy zo socialistického sektoru 85 %.

Mimoriadna pozornosť bola pri príprave tohoročného štátneho rozpočtu venovaná zisku, lebo s ním sú spojené nové formy podnikovej a osobnej hmotnej zainteresovanosti. Plánované odvody zisku činia 13.754 mil. Kčs, tj. 74 % plánovanej tvorby zisku. Zvyšok zisku sa ponecháva podnikom na financovanie investícií a vlastných obežných prostriedkov.

Daň z obratu a z výkonov činí 50.418 mil. Kčs a zvyšuje sa o 4,4 %. Podiel obratovej dane na rozpočtových príjmoch sa znižuje a podiel zisku sa zvyšuje.

Dane a poplatky platené obyvateľstvom činia 11.313 mil. Kčs. Je to len 11,7 % rozpočtových príjmov. Výnos dane zo mzdy sa zvyšuje o 4,1 % preto, lebo sa zvyšuje počet pracovníkov a ich mzdy. Ostatné dane platené obyvateľstvom - daň poľnohospodárstva, živnostenská, daň z príjmov obyvateľstva - činia len 368 mil. Kčs a neustále klesajú s prechodom roľníkov do jednotných roľníckych družstiev a s ubývaním súkromných živností.

Z rozpočtových výdavkov pripadá

na rozvoj národného hospodárstva 47,7 %

na kultúru, školstvo, zdravotníctvo, telovýchovu

a národné poistenie 40,0 %

na obranu a bezpečnosť 9,2 %

na správu a súdy 3,1 %

Výdavky na hospodárstvo na porovnateľnej základni stúpajú o 14 %, na kultúrne a sociálne opatrenia o 6,1 %, naproti tomu podiel i výška výdavkov na obranu, bezpečnosť a správu sú nižšie. a z roka na rok sa znižujú. Výdavky na obranu a bezpečnosť v roku 1955 činili 12,1 % z rozpočtových výdavkov.

Objem rozpočtov národných výborov sa zvyšuje o 6,4 % a oproti roku 1956 sa zvyšuje o 98 %, na Slovensku o 106 %. Z celkových výdavkov 33 mld. Kčs pripadá na hospodárstvo 40 % oproti 19,6 % v roku 1956. Na kultúrne a sociálne opatrenia pripadá 54,6 %. Na správu 5,4 %.

Neustálym zvyšovaním právomoci národných výborov zvyšujú sa najmä rozpočty okresných národných výborov.

Podiel krajských, okresných a miestnych národných výborov na rozpočte ukazuje tento prehľad.

Miestne a okresné národné výbory majú mať ešte väčší podiel na hospodárskom a kultúrnom rozvoji svojich obci a okresov a na zvýšení účasti občanov na riadení hospodárstva a na správe štátu.

Rozpočtové výdavky národných výborov sú kryté vlastnými príjmami len z 21,2 %, podielom na štátnych príjmoch z 11,7 % a prídelom zo štátneho rozpočtu zo 67,1 %.

Rozpočty národných výborov sú výrazom ďalšieho priblíženia riadenia a správy národného hospodárstva bližšie k výrobe a k ľudu pri súčasnom prehĺbení a zdokonalení centrálneho riadenia.

Národné výbory dosahujú v rozvoji hospodárstva a zvyšovaní efektívnosti kladné výsledky. Priblíženie riadenia k výrobe a k pracujúcim a znalosť miestnych pomerov a potrieb umožňuje lepšie a operatívnejšie riešiť otázky rozvoja výroby a služieb a uspokojovania potrieb občanov. Umožňuje tiež zabezpečovať komplexný a perspektívny rozvoj celej obce, okresu a kraja.

To dáva možnosť národným výborom za aktívnej účasti všetkých občanov rýchlejšie odstraňovať niektoré vleklé nedostatky v poľnohospodárstve, v stavebníctve, vo verejnom stravovaní a v platených službách obyvateľstvu.

Nový rozpočtový poriadok národných výborov zvyšuje zainteresovanosť národných výborov na rozmnožovaní vlastných zdrojov a na správnom ich využití v súlade s celoštátnymi záujmami. Na tejto zásade maximálneho rozmnoženia vlastných zdrojov sú založené aj doplnkové rozpočty národných výborov, ktorých prostriedky dosiahli k 1. januáru 1959 celkom 700 mil. Kčs a boli vytvorené už temer vo všetkých obciach a okresoch.

Na rozvoj výroby v podnikoch priemyselných ministerstiev a Ministerstva stavebníctva včítane vlastných zdrojov podnikov sa poskytuje 20.986 mil. Kčs, tj. oproti roku 1958 viacej o 13,9 %. Z toho na rozvoj ťažkého priemyslu 14.920 mil. Kčs, tj. o 14,5 % viacej než v minulom roku.

Výdavky na rozvoj palivovej základne sa zvyšujú o 8,4 %, na energetiku a vodné hospodárstvo o 14,7 %, na hutníctvo o 25,5 %, na chémiu o 10,6 % a na strojárstvo o 15,2 %.

Nutnosť zabezpečiť rýchly rast výroby stavebných hmôt a objemu stavebných prác v súlade s vysokými úlohami v investičnej výstavbe včítane výstavby bytov je vyjadrená v značnom raste výdavkov pre podniky Ministerstva stavebníctva. Tieto výdavky sa zvyšujú o 41,3 %.

Na rozvoj spotrebného a potravinárskeho priemyslu sa poskytuje 3.929 mil. Kčs. Investície v spotrebnom priemysle sa zvyšujú o 21,6 %.

Výdavky na dopravu sa zvyšujú o 7 %, z toho investície o 16,7 %.

Štátny rozpočet aj v nových podmienkach riadenia, plánovania a financovania je centrálnym nástrojom pre zabezpečovanie maximálnej tvorby finančných zdrojov a ich správneho rozdeľovania podľa odvetví v súlade s proporciami štátneho plánu.

Nové opatrenia v riadení, plánovaní a financovaní umožňujú, aby podniky boli maximálne zainteresované na plnom využití vlastných zdrojov pre financovanie nielen bežných výdavkov, ale aj pre trvalý rozvoj podnikov podľa perspektívnych plánov.

Nové vlastné zdroje priemyselných a stavebných podnikov podľa plánu činia 12.000 mil. Kčs. Tieto veľké decentralizované zdroje ako súčasť jednotných štátnych finančných zdrojov majú byť využité veľmi zodpovedne v súlade so záujmami celej spoločnosti.

Správne využitie vlastných zdrojov je možné len na základe komplexne prepracovanej dlhodobej koncepcie rozvoja podnikov. Takáto koncepcia dáva perspektívny pohľad a umožňuje predchádzať disproporciám a tým zrýchľovať tempo rozvoja podnikov. Zameranie na dlhodobý rozvoj umožňuje využiť prednosti dlhodobých normatívov a stabilizovať vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi dlhodobými zmluvami. To tiež umožní efektívnejšie využiť všetky materiálové zdroje, zrýchľovať obrat obežných prostriedkov a tak uvoľňovať zdroje pre zrýchlenie investičnej výstavby.

V Spojených oceliarňach na Kladne sa výroba v tomto roku zvyšuje o 10 %. Úsilím všetkých pracujúcich o naj účinnejšie využitie vlastných zdrojov sa plánuje také zrýchlenie obratu obežných prostriedkov, že zásoby v porovnaní s minulým rokom sa zvyšujú len o 1,1 %.

Túto jednotu záujmov a cieľov každého pracujúceho, podniku, národného výboru a celého štátu máme všetci spolu dôsledne uplatňovať a uskutočňovať.

Tak isto činnosť finančných orgánov musí ešte lepšie obsiahnuť celý priebeh hospodárskeho procesu od aktívnej účasti a pomoci podnikom a národným výborom pri zostavovaní päťročných a ročných plánov cez celoročný bežný styk s podnikmi, národnými výbormi a pracujúcimi pri riešení denných problémov až po účasť na hodnotení činnosti podnikov a národných výborov pri ročných komplexných rozboroch.

Štátna banka pri svojej činnosti má ešte účinnejšie využívať úverový plán, financovanie investícií, kontrolu miezd a pokladničný plán. Štátna banka má úverom viacej mobilizovať vlastné zdroje podnikov a pomáhať vytvárať nové zdroje. Má účinnejšie využiť úver tam, kde v záujme proporcionálneho rozvoja hospodárstva a predvídaného odstraňovania ťažkostí je nutné zrýchliť rozvoj podnikov a zvýšiť technickú úroveň.

V týchto týždňoch sa v podnikoch i v národných výboroch prejednávajú celoročné komplexné rozbory, ktoré sú súčasťou nových metód riadenia, plánovania a financovania. Týmito rozbormi pracujúci, národné výbory a odborové organizácie pod vedením strany vykonávajú bilanciu svojej práce a hospodárenia podnikov a národných výborov. Toto hodnotenie pracujúci zameriavajú na využitie skúseností z plnenia úloh v roku 1958, na ďalší rozvoj podnikov a národných výborov a tým na ďalšie zlepšenie výsledkov štátneho plánu a štátneho rozpočtu.

Produktivita práce v roku 1958 sa v priemysle úsilím pracujúcich zvýšila o 7,4 % namiesto plánovaných 4,6 %. V tomto roku produktivita práce sa má zvýšiť o 7 % a v stavebníctve o 9,9 %.

Zrýchľovaním rastu produktivity práce získavame náskok v tempe rozvoja a tým v ekonomickom súťažení s kapitalizmom.

Aké nové zdroje môžeme uviesť do pohybu, ukazujú pracujúci v podniku Konstruktiva v Prahe., ktorí proti smerným číslam štátneho plánu zvýšili plán výroby o 5,4 %, produktivitu o 2 % a zisk o 15,2 %. Obdobné zvýšenie výroby v celom stavebníctve o každé percento by znamenalo zrýchlenie výstavby a viacej bytov o 2.600.

Pre ďalší rast produktivity práce sa venuje ešte viacej prostriedkov na technický rozvoj a výskum. Nové zásady riadenia približujú technický rozvoj a výskum k výrobe, zainteresovávajú podniky na efektívnom využití vlastných zdrojov pre technický rozvoj. Podniky samy rozhodujú koľko prostriedkov zo svojich nákladov venujú na výskum a vývoj. Okrem toho štátny rozpočet. poskytuje na rozvoj vedy a výskumu 1.995 mil. Kčs.

Pracujúci vo všetkých podnikoch, výskumných a projektových ústavoch majú záujem na tom, aby finančné i hmotné prostriedky boli účelne využité v súlade s dlhodobým plánom predovšetkým na riešenie základných smerov rozvoja každého podniku.

Opracovaním skríň vagónových ložisiek na plnoautomatickej linke, ktorú vyrobili pracujúci v Továrni na obrábacie stroje v Kúřimi, zvýši sa produktivita práce 28krát, linka nahradí 20 strojov, bude pri nej pracovať 1 robotník namiesto doterajších 20 a výrobná plocha sa zníži z 200 m2 na 72 m2.

Tri poloautomatické linky vyrobené v Strakoniciach pre opracovanie motorovej skrine motocyklu zvyšujú produktivitu podľa druhov výrobkov o 475 - 1.634 %, pri ich obsluhe je treba o 67 robotníkov menej a ušetrí sa 189 m2 výrobnej plochy.

Nová technológia montáží a zavedenie blokovej montáže pri výstavbe elektrární umožnili skrátiť dobu montáže kotlov v Tisovej na 6 mesiacov oproti 17 mesiacom v elektrárni Hodonín v rokoch 1952-1953.

Ústredný výbor Komunistickej strany. Československa vytýčil ako poprednú úlohu pre zvyšovanie produktivity práce a rast životnej úrovne prestavbu robotníckych mzdových sústav. Diskusia k listu Ústredného výboru Komunistickej strany o ďalších cestách zvyšovania životnej úrovne potvrdila, že pracujúci takto chápu túto úlohu. Opäť sa tuná výrazne prejavuje jednota medzi našou stranou a ľudom. Robotnícka trieda pod vedením strany rieši túto úlohu ako svoju najvlastnejšiu vec.

Výsledky skušobného zavedenia novej mzdovej sústavy v Spolku pre chemickú a hutnú výrobu v Ústí nad Labe za dva mesiace ukazujú, že nová mzdová sústava účinne prispieva k zvyšovaniu produktivity práce a tým aj k zvyšovaniu miezd. Pracujúci tohto podniku prekročili plánovanú produktivitu práce o 4,9 % a priemerné mzdy o 2,1 %. Oproti predpokladanému zníženiu miezd u 16,4 % robotníkov došlo k poklesu mzdy len v 12,9 % prípadoch,. pričom v priemere hodinová mzda všetkých robotníkov je vyššia o 0.12 Kčs. Mzdy sa zvýšili u 47,6 % robotníkov. Podnik pritom vykázal relatívnu úsporu na mzdovom fonde vo výške 1,6 %. Skušobné zavedenie novej mzdovej sústavy sa stalo vecou všetkých robotníkov a technikov. Pracujúci uzavreli rad hodnotných kolektívnych a individuálnych záväzkov. Kolektívu pracovníkov výrobne polotovarov dechtových farieb bol ako prvému v chemickom priemysle prepožičaný čestný titul brigády socialistickej práce.

V národnom podniku Hedva v Moravskej Třebovej bola od 1. januára 1959 zavedená skušobne nová mzdová sústava v prevádzke automatickej tkalcovne. Po zavedení novej sústavy dôjde k zvýšeniu hodinovej mzdy robotníkov o 5,5 % a napriek tomu je mzdový náklad na 1 Kčs vyrobeného tovaru nižší o 0,32 haliera.

Zníženie mzdového nákladu na 1 Kčs vyrobeného tovaru zabezpečujú pracujúci zvýšením produktivity práce o 9,6 %, a to lepším využitím základných fondov o 3,7 %, zlepšenou organizáciou práce, lepším využitím pracovného času a znížením prestojov o 5,9 %.

Dôležitým prostriedkom pre zvyšovanie produktivity práce, pre dôslednejšie uplatňovanie princípu socialistického odmeňovania podľa práce a pre zvýšenie zainteresovanosti pracujúcich a podnikov na rýchlom a trvalom raste produktivity sú novo zavedené dlhodobé normatívy vzťahu medzi rastom produktivity práce a priemerných miezd a dlhodobý normatív prémiového fondu.

Tento účinný nástroj pre zvýšenie účastí pracujúcich na riadení výroby nebol v niektorých podnikoch dostatočne využitý. Tam, kde vedenie podniku v spolupráci s Revolučným odborovým hnutím dobre pripravilo normatívy a ich rozpis až do závodov, prevádzok a dielní, normatív sa dostal ku každému pracujúcemu. Tým sa umožnilo, aby každý pracujúci si uvedomil svoju úlohu i možnosti, aby mohol rozobrať jednotlivé zložky produktivity práce, odhaľovať rezervy a vedeli uvedomele bojovať za pokrokové metódy práce a tak zvyšovať svoj podiel na raste produktivity práce a súčasne aj svoju mzdu.

Pracujúci v podniku ČKD Blansko predložili v Dňoch techniky na 400 zlepšovacích návrhov, z ktorých 250 bolo možno zahrnúť do plánu technicko-organizačných opatrení. To umožnilo zvýšiť plán výroby na rok 1959 o 10 mil. Kčs a náklady znížiť o 5 mil. Kčs.

Je úlohou finančných orgánov zabezpečovať v každodennej spolupráci s vedením podnikov, s ich odborovými organizáciami a s pracujúcimi podľa konkrétnych podmienok v jednotlivých podnikoch také uplatňovanie dlhodobého normatívu vzťahu rastu produktivity práce a priemerných miezd a dlhodobého normatívu tvorby prémiových fondov, aby tieto normatívy maximálne pôsobili na plné odhaľovanie a využívanie všetkých zdrojov pre rýchlejší rast produktivity práce.

Pobočky Štátnej banky majú aj naďalej na základe konkrétnych znalostí ekonomiky podnikov zabezpečiť, aby nové smernice o čerpaní mzdových fondov pomáhali podnikom pri dôslednom uplatňovaní princípov socialistického odmeňovania, pri zavádzaní a udržovaní mzdového poriadku, a tým prispievali k prehĺbeniu kontroly miery práce a miery odmeňovania v celom národnom hospodárstve.

Nové opatrenia v riadení, plánovaní a financovaní sú založené na spojení hmotnej zainteresovanosti s neustálym prehlbovaním socialistického uvedomenia. Prehlbovaním socialistickej demokracie stávajú sa morálne podnety k práci stále dôležitejším činiteľom rastu produktivity práce.

Naši pracujúci, inšpirovaní veľkým príkladom sovietskeho ľudu, rozvíjajú nové, vyššie formy socialistického súťaženia, ďalej prehlbujú socialistické metódy práce, súťažia za udelenie titulu brigády socialistickej práce.