Odvody zo zisku sa plánujú vo výške 19 280 mil. Kčs, čo je oproti minulému roku viac o 40 %.

Podniky si zo zisku a z odpisov ponechajú na financovanie investícií, obežných prostriedkov, na technický rozvoj a na podnikové fondy pracujúcich celkom 17 139 mil. Kčs.

Daň z obratu sa plánuje vo výške 46 246 mil. Kčs a tvorí 44,6 % všetkých príjmov rozpočtu.

Dane a poplatky platené obyvateľstvom činia 11 268 mil. Kčs. Je to len 10,9 % rozpočtových príjmov a tento podiel stále klesá. V minulom roku tento podiel činil 11,7 %.

U daní platených obyvateľstvom sa zvyšuje výnos dane zo mzdy, lebo sa zvyšuje počet pracovníkov a ich mzdy. Ostatné dane a poplatky platené obyvateľstvom spolu činia len 1099 mil. Kčs oproti 2003 mil. Kčs v roku 1955. Daň poľnohospodárska, živnostenská a daň z príjmov obyvateľstva činí 228 mil. Kčs, miestne dane a poplatky 871 mil. Kčs.

Z rozpočtových výdavkov pripadá na

Výdavky na hospodárstvo sa zvyšujú na porovnateľnej základni o 13,2 %, výdavky na kultúru a sociálne opatrenia o 7,1 %.

Naproti tomu sa z roka na rok znižujú výdavky na obranu a bezpečnosť a výdavky na správu. Výdavky na obranu a bezpečnosť činili v roku 1957 celkom 9319 mil. Kčs, t. j. 9,5 % z celkových rozpočtových výdavkov. V roku 1959 činili 8789 mil. Kčs. t. j. 9,2 % z celkových rozpočtových výdavkov.

Na rozvoj výroby v podnikoch priemyselných ministerstiev, Ministerstva stavebníctva a Ministerstva dopravy sa poskytuje včítane vlastných zdrojov podnikov celkom 34 608 mil. Kčs, t. j. oproti minulému roku viac o 5,1 %.

Na ďalší veľký rozvoj hutníckeho priemyslu sa počíta s čiastkou 4460 mil. Kčs, t. j. o 19,4 % viac oproti minulému roku. Rozvíja sa najmä výstavba Východoslovenských železiarní, druhého najväčšieho centra hutníckeho priemyslu v Československu a základu veľkolepej industrializácie východného Slovenska.

Na zrýchlenie rozvoja chemického priemyslu sa poskytuje 3245 mil. Kčs, t. j. o 18,5 % viac. Veľké prostriedky sa dávajú najmä na výstavbu veľkého kombinátu na výrobu syntetického kaučuku v Kralupoch, ďalej na výstavbu moderného kombinátu na výrobu umelých hnojív v Šale nad Váhom, ako aj na dostavbu mohutnej rafinérie nafty u Bratislavy.

Na rozvoj strojárstva sa určuje 4236 mil. Kčs. Z toho na technický rozvoj včítane vlastných zdrojov podnikov 1369 mil. Kčs.

Na rozvoj stavebníctva včítane výroby stavebných hmôt sa vynaloží 2930 mil. Kčs, t. j. o 30,6 % viac.

Na energetiku a vodné hospodárstvo sa určuje 4467 mil. Kčs. Aké veľké prostriedky sa venujú na rozvoj energetických a vodných diel, o tom svedčí, že na vodné diela na Vltave sa od roku 1948 vynaložilo 1908 mil. Kčs. Na oravsko-vážsky systém vodných diel sa vynaložilo v tomže čase 3596 mil. Kčs. Na rozvoj palivovej základne sa určuje 4217 mil. Kčs.

Na rozvoj spotrebného a potravinárskeho priemyslu sa plánuje 3689 mil. Kčs. Na rozvoj dopravy 7364 mil. Kčs.

Produktivita práce sa má v tomto roku zvýšiť v priemysle o 7,3 %. Za celú druhú päťročnicu produktivita práce vzrastie o 40 % namiesto plánovaných 35 %. V stavebníctve sa v tomto roku má zvýšiť o 8,7 %. Tento rýchlejší rast produktivity práce je rozhodujúcim ekonomickým činiteľom, ktorý umožnil za druhú päťročnicu úspešne splniť veľké úlohy hospodárskej a kultúrnej výstavby a plánovite zvýšiť životnú úroveň pracujúcich napriek zaostávaniu poľnohospodárskej výroby.

Na túto rozhodujúcu úlohu - na ďalšie rýchle zvyšovanie produktivity práce - bude sústredené úsilie pracujúcich aj v tretej päťročnici.

Pod vedením našej strany pracujúci si správne uvedomujú, že dovŕšenie výstavby socializmu a vytváranie a zhromažďovanie nových materiálnych a kultúrnych zdrojov pre budúci postupný prechod ku komunizmu žiadajú, aby každý pracujúci prehĺbil svoj spoločenský vzťah k práci, rozvíjal spolu s hmotnou zainteresovanosťou aj morálne podnety k práci. Pod vedením strany široké masy pracujúcich uvádzajú do života leninskú zásadu, že čím hlbšie je revolučné pretváranie spoločnosti, tým širšie masy sú vťahované do jeho uskutočňovania, tým hlbší je ich záujem a uvedomelé úsilie o dosiahnutie vytýčeného cieľa.

Výsledky zavádzania novej mzdovej sústavy ukazujú, že pracujúci správne chápu prestavbu miezd nie ako jednorázovú akciu, ale ako veľmi významnú a trvalú metódu účasti pracujúcich na riadení a prehlbovaní socialistických vzťahov súdružskej spolupráce a vzájomnej pomoci vo výrobe a v rozdeľovaní.

Už viac ako 900 000 robotníkov v rámci novej mzdovej sústavy uvedomele rieši zložité otázky riadenia výroby a zvyšovania produktivity práce. V 1166 podnikoch a závodoch, v ktorých sa v decembri pracovalo podľa novej mzdovej sústavy, produktivita práce bola prekročená za celý rok o 2,5 %, zatiaľ čo v ostatných podnikoch o 1,9 %. Priemerná mesačná mzda na jedného robotníka v podnikoch, v ktorých sa pracuje podľa novej mzdovej sústavy, sa zvýšila od počiatku prestavby do konca roku 1959 o 62 Kčs. V ostatných priemyselných podnikoch sa zvýšila o 11 Kčs. Podľa listu ústredného výboru KSČ má sa za roky 1959 - 1960 po zavedení novej mzdovej sústavy zvýšiť priemerná mesačná mzda robotníkov v priemysle do konce roku 1960 o 100 Kčs, t. j. o 7 %. To znamená v ročnom vyjadrení celkom zvýšenie miezd o 1700 mil. Kčs. Keď aj naďalej budeme dôsledne uplatňovať zásady novej mzdovej sústavy, správne využívať dlhodobý normatív vzťahu rastu produktivity práce a priemerných miezd, ako aj dlhodobý normatív pre tvorbu prémiového fondu, bude táto úloha splnená.

Pracujúci v stavebnom podniku Konštruktíva v Prahe, v ktorom pracuje 5500 robotníkov, namiesto pôvodne plánovaného zvýšenia produktivity práce o 10,5 % už v pláne si stanovili zvýšenie o 13 %. Dosiahnu to uplatnením technickoorganizačných opatrení, ako napríklad mechanizáciou zemných a betonárskych prác, prúdovým postupom a spriemyselnením bytovej a inej výstavby, použitím úsporného debnenia, mechanizáciou prác s voľne loženým cementom, dokončovacích prác bytovej výstavby apod. Takto využitím zvýhodneného podielu na vyššom raste produktivity práce podľa dlhodobého normatívu pracujúci zvýšia svoje priemerné mesačné mzdy o 1,4 % namiesto 0,4 %, t. j. celkom o 22 Kčs. Toto zvýšenie produktivity práce znamená viac stavebných prác o 11,1 mil. Kčs. Na jednu hodinu to znamená v priemere na jedného robotníka viac stavebných prác v hodnote 115 halierov. Po odpočítaní spotrebovaného materiálu, odpisov na stroje a zariadenia a réžie vo výške 93 halierov ostáva na rozdelenie 22 halierov. Na základe dlhodobým normatívom stanoveného podielu sa na tejto novo vytvorenej hodnote podieľajú robotníci čiastkou 15 halierov a spoločnosť 7 haliermi.

Cenné skúsenosti pracujúcich pomôžu správne riešiť postupne aj skrátenie pracovného času. Taktiež tuná je jasné, že skrátenie pracovného času nielenže nemôže viesť k menšiemu množstvu výrobkov, ale nesmie znamenať ani zníženie tempa rozvoja výroby, ale naopak v záujme rozvoja životnej úrovne pracujúcich musí byť ďalším mohutným podnetom pre milióny pracujúcich tvorivo hľadať cesty rýchlejšieho zvyšovania produktivity práce.

Ďalší rast produktivity práce je zabezpečovaný aj veľkými prostriedkami, ktoré sa poskytujú zo štátneho rozpočtu na technický rozvoj a výskum. Priamo v štátnom rozpočte sa na techniku a výskum určuje 2500 mil. Kčs. Okrem toho ďalšie prostriedky na rozvoj techniky sú zabezpečené v pláne strojových i stavebných investícií, v plánoch nákladov podnikov a vo fondoch technického rozvoja.

Nové opatrenia v plánovaní a financovaní technického rozvoja a v zvyšovaní hmotnej zainteresovanosti pracujúcich vytvárajú priaznivé predpoklady pre ďalší rozvoj výskumných a vývojových prác, pre rýchle zavádzanie a využívanie novej techniky.

V podniku Transporta Chrudim pracujúci z vlastnej iniciatívy zmodernizovali zlieváreň ocele a zaviedli pokrokovú technológiu nákladom 3 miliardy 229 000 Kčs. Ročne tým ušetria 3 400 000 Kčs, t. j. viac než činia celkové náklady na modernizáciu. Tým zvýšili produktivitu práce o 22,3 % a vlastné náklady znížili o 20,6 % pri súčasnom zlepšení pracovného prostredia a bezpečnosti práce.

Pracujúci v socialistickom zriadení sa v masovom merítku tvorilo zúčastňujú na rozvoji techniky. Počet zlepšovacích námetov za posledných 8 rokov sa viac ako strojnásobil. Len za minulý rok pracujúci predložili vyše 250 tisíc zlepšovacích návrhov. Využitie prijatých zlepšovacích námetov v minulom roku predstavuje ročnú úsporu vo výške 2800 mil. Kčs.

Prvenstvo Sovietskeho sväzu v raketovej technike nie je v tom, ako si to vysvetľujú niektorí činitelia USA, že v Sovietskom sväze predovšetkým na tento problém sústredili úsilie veľkého počtu pracovníkov. Skutočná príčina prvenstva je v tom, že za socializmu sa plne uvoľňuje tvorivá energia všetkého ľudu a že pracujúci majú svoju stranu, ktorá ich vyzbrojuje najpokrokovejším marxisticko-leninským svetovým názorom.

Preto v súťaži s kapitalizmom socializmus postupne predstihuje kapitalistické štáty nielen v oblasti raketovej techniky, ale v rozvoji celého hospodárstva, ako aj v rozvoji životnej úrovne ľudu. V rozvoji kultúry a vedy patrí už prvenstvo socializmu. Predovšetkým však skutočný tvorca dejín, pracujúci človek, za socializmu míľovými krokmi sa zmocňuje tajomstva prírody, stáva sa uvedomelým pánom zákonov rozvoja ľudskej spoločnosti, dobýva nebesá a dávne sny ľudstva mení vo skutočnosť na zemi.

Preto tiež rozvoj hnutia brigád socialistickej práce je zákonitým prejavom vývoja socialistickej spoločnosti, v ktorej sa formuje uvedomelý socialistický človek.

Približne 130 000 pracovníkov v 11 000 brigádach socialistickej práce prehlbuje svoj uvedomelý vzťah vo výrobe a v rozdeľovaní, iniciatívne rieši najťažšie úlohy vo výrobe, na základe vzťahov súdružskej spolupráce tvorivo rozvíja všetky formy bohatého života socialistickej spoločnosti.

Plán na rok 1960 predpokladá prírastok zisku oproti minulému roku vo výške 5009 mil. Kčs. Prírastok zisku je zabezpečovaný zo 72 % znížením vlastných nákladov, ktoré sa znižujú v priemysle na porovnateľnej základni o 2,54 % a v stavebníctve o 2,87 %.

Zavedením dlouhodobých normatívov osobnej a podnikovej zainteresovanosti sa zvýšil záujem a úsilie podnikov a pracujúcich na plnení výrobných úloh a na zvýšení hospodárnosti.

Na správnom využití dlhodobého normatívu podielu na prírastku zisku je zainteresovaný každý pracujúci, každý podnik, každý národný výbor a celá spoločnosť.

Pracujúci výrobnej hospodárskej jednotky Povážske strojárne v Povážskej Bystrici za pomoci socialistickej súťaže za zníženie halierových nákladov na 1 Kčs výrobku dosiahli v roku 1959 nadplánové úspory v nákladoch. Plánované náklady na 1 Kčs výrobku vo výške 89,63 haliera boli znížené na 87,96 haliera, čo sa prejavilo v prekročení plánovaného zisku o 16,8 mil. Kčs. Tým získal podnik oproti plánu pri 32 % podiele na prírastku zisku naviac na vlastných zdrojoch o 5,4 mil. Kčs, a primerane sa ďalej zvýšil aj prémiový fond. Tieto nadplánové zdroje pracujúci použili jednak na doplnenie vlastných obežných prostriedkov vo výške 2,1 mil. Kčs a jednak na zvýšenie decentralizovanej investičnej výstavby o 3,3 mil. Kčs.

Dlhodobé normatívy treba preto ešte lepšie využiť v každom podniku, uplatniť ich na každom pracovisku podľa konkrétnych podmienok tak, aby každý pracujúci sa mohol tvorivo zúčastniť na riešení problémov svojho pracovného úseku.

Nie jen prípustné, aby hmotný záujem podnikov a jednotlivcov viedol k nesprávnej tvorbe zisku predražovaním, prekračovaním výroby najrentabilnejších výrobkov na úkor požadovaných a menej rentabilných výrobkov, ďalej narušovaním dodávateľsko-odberateľských zmlúv, zhoršovaním kvality výrobkov a zanedbávaním údržby. Pri komplexných rozboroch hospodárenia podnikov za rok 1959 podniky spolu s finančnými orgánmi majú zabezpečiť správny spôsob tvorby zisku. Nesprávne vytvorený zisk má byť dôsledne odčerpaný. Preto má veľký význam, aby pri komplexných rozboroch, ktoré sa práve v týchto dňoch prejednávajú, pracujúci spolu s odborovou organizáciou ako zodpovední hospodári starostlivo hodnotili výsledky svojej práce a svojho podniku. Výsledky hodnotenia majú premietnuť do konkrétnych opatrení pre ďalšie zlepšenie práce v tomto roku a pre ďalšie zvýšenie tempa rozvoja v tretej päťročnici.

V celom našom národnom hospodárstve sú veľké zdroje úspor a je dosť možností správnym spôsobom zvyšovať zisk.

Rozhodujúci význam majú úspory v spotrebe materiálu, najmä valcovaného materiálu, farebných kovov, stavebného materiálu, dreva a všetkých druhov energie. Pri znížení celkových nákladov o 2,54 % majú sa znížiť materiálové náklady len o 1,37 %. Toto zníženie máme považovať za minimum a usilovať o dosiahnutie ďalších úspor materiálu. Každé percento zníženia materiálových nákladov v priemysle a stavebníctve činilo v minulom roku približne 900 mil. Kčs.

Správny prístup k riešeniu problémov hutníckej výroby a šetrenia materiálom ukazujú svojím záväzkom pracujúci Valcovní rúr a železiarní v Chomutove. V tomto roku vyrobia naviac 3900 ton rúr oproti pôvodnej úlohe, z toho 2600 ton rozširovaných rúr pre ropovod. Výrobu tovarov súčasne prekročia o 34 mil. Kčs. Výrobou rozširovaných rúr so slabšou stenou pri rovnakej kvalite ušetria 16 000 ton ocele, z ktorých možno vyrobiť za 11,3 mil. Kčs rúr.

Pre správne uplatnenie normatívov podnikovej a osobnej zainteresovanosti nedostatočne využívame normatív pre tvorbu prémiového fondu. Za rok 1959 bude v priemysle z prémiových fondov vyplatené približne 1060 mil. Kčs. Tak veľké prostriedky musia byť cieľavedome zamerané na riešenie rozhodujúcich úloh vo výrobe, v technike, v kvalite a v hospodárnosti. Prémiový fond má byť oveľa aktívnejšie využitý pre tvorivú účasť robotníkov pri riešení ekonomických, technických a organizačných problémov podnikov.

Zvyšovanie právomoci podnikov a ich zainteresovanosti na efektívnom hospodárení má viesť k maximálnej tvorbe a k najúčinnejšiemu využitiu vlastných zdrojov.

V roku 1960 si podniky, v ktorých sú zavedené dlhodobé normatívy, vytvoria 12 573 mil. Kčs nových vlastných zdrojov. Ministerstvá a podniky uvažujú z nich použiť na decentralizovanú výstavbu 9600 mil. Kčs a na zvýšenie vlastných obežných prostriedkov 1900 mil. Kčs. Podniky, národné výbory a ministerstvá majú však k dispozícii aj zdroje z minulých rokov. Tieto veľké decentralizované zdroje sú súčasťou jednotných štátnych finančných zdrojov a ich správne a efektívne využitie má rovnaký význam ako u zdrojov štátneho rozpočtu a úveru. Štátny plán a rozpočet sú centrálnym nástrojom zabezpečovania proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva a preto vlastné zdroje podnikov majú byť využité v súlade s potrebami celého národného hospodárstva.

Vlastné voľné zdroje nesmú viesť k oslabeniu záujmu o plnenie úloh v centralizovanej výstavbe, ktorá má rozhodujúci význam pre rozvoj národného hospodárstva. Centralizovaná výstavba bola splnená za minulý rok podľa pôvodného plánu na 94,7 % a decentralizovaná výstavba na 106,9 %.

Je v rozpore so záujmom spoločnosti, keď niektoré podniky a národné výbory presadzujú decentralizované investície, i keď nie sú projekčne a zmluvne zabezpečené. Nie je tiež ekonomicky účelné, aby podniky použili vlastné zdroje okamžite po ich vzniku na investície. Je naopak často v záujme podnikov sústreďovať voľné zdroje na rozsiahle rekonštrukcie a modernizáciu celých prevádzok a na väčšie a efektívnejšie investície. Štátna banka poskytuje výhodnejšie úroky na tieto prostriedky. Podniky môžu účinne využiť voľné zdroje aj na výskum a rozvoj novej techniky posilňovaním fondu technického rozvoja, na vytváranie potrebných odbytových zásob a na podnikovú bytovú výstavbu.