Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci.

Právom hodnotíme našu kultúrnu prítomnosť optimisticky a optimisticky vidíme tiež naše ďalšie perspektívy. To pravda, neznamená, že zažmurujeme oči nad vlastnými nedostatkami, že utekáme od problémov, ktoré sa nám dosiaľ nepodarilo úplne vyriešiť často preto, že sú to problémy nové.

Jeden z najzávažnejších a nových je problém plánovitého, organického rozvoja kultúry a umenia vo všetkých oblastiach republiky. Nová územná organizácia, ktorá nám umožní pružnejšie riadiť hospodársko-politický život štátu, rýchlejšie sa približovať k vybudovaniu komunistickej spoločnosti, tento problém pravdaže nevytvorila, ale ho obnažila a jasne ukazuje, aký je naliehavý.

Už pred Sjazdom socialistickej kultúry naši pracujúci na besedách nastoľovali otázku, prečo je kultúrny a umelecký život tak neprimerane a jednostranne koncentrovaný do Prahy, respektíve Bratislavy? Prečo spisovatelia a iní umelci tak málo chodia medzi pracujúcich a najmä prečo málokto sa z nich odhodlá dlhšie žiť tam, kde sa žije život skutočne vzrušujúci, kde sú kvalitné konflikty, kde sa pracuje i bojuje za komunizmus naplno, to znamená v prostredí robotníckej triedy, v prostredí závodov či družstevných dedín? Prečo sú výstavy výtvarných diel v závodoch a na družstvách ešte stále viac dobrým príkladom, ako dobrým pravidlom? Prečo pod firemnou tabuľou ľudovej estrády, ľudového humoru a ľudovej zábavy prídu rôzni autori a interpréti na dediny neraz s takým programom a s takým prevedením, s akým by sa neopovážili v hlavnom meste ukázať? Prečo niektorí ľudia, ktorí majú do činenia s kultúrou v Bratislave alebo v Prahe, radi delia našu vlasť na dvoje: na hlavné mesto a na to ostatné, čo nazývajú vidiekom, pričom toto hlúpe slovo je iba írečitou náhradou za slovo rovnako hlúpe, ktorým je provincia? Ani jedno, ani druhé nemá u nás právo na život. A ak sa niekde s takzvanými vidieckymi pomermi stretávame, nikto nemá právo sa s nimi spokojovať, alebo sa dokonca k nim chovať povýšenecky. (Potlesk.) Náš štát, komunistická strana, vláda republiky nedelia našu vlasť na hlavné mesto a na nejaký vidiek. Rovnako sa starajú o všetky oblasti, o všetkých občanov. Investície do nášho národného hospodárstva dvíhajú priemyselne najzaostalejšie časti republiky na úroveň najvyspelejších. Práca robotníka, roľníka, inžiniera, učiteľa, umelca je rovnako potrebná a rovnako oceňovaná na západe, na východe, na severe, či na juhu republiky bez ohľadu na ich národnosť. (Potlesk.) Všetci budujú jednu jedinú spoločnú socialistickú vlasť, preto slovo vidiek nepatrí do nášho kultúrneho slovníka. Toto, čo tu hovorím o slove vidiek, som si nevymyslel. Počul som to na besedách, čítal som zatrpklé listy ľudí, ktorí si sťažovali, že ich niekto hanlivo označuje v kultúrnom ohľade za vidiečanov len preto, že na ich dedinu, na ich mestečko, na ich dolinu, ba na celý ich kraj veľkoburžoázia desiatky rokov hádzala opovržlivo rukou, ako na niečo stratené pánubohu za chrbtom.

Takýmito a podobnými otázkami ľud priamo vyslovil to, čo súčasne riešili a riešia najvyššie orgány komunistickej strany a nášho štátu. Je iste nezdravý, neprirodzený a faktickej kultúrnej úrovni ľudu našich miest a dedín nezodpovedajúci stav, že napríklad zo 182 členov Sväzu slovenských spisovateľov trvalo žije v Bratislave 121, zo 449 členov Sväzu výtvarníkov v Bratislave 316 a zo 120 členov Sväzu hudobných skladateľov v Bratislave 104.

Nechcem sa z parlamentnej tribúny pliesť do literárnej kritiky ani do otázok vlastného zložitého procesu umeleckej tvorby. Možno sa mýlim, ale hádam aj tu bude príčina, prečo v posledných rokoch história akosi vytlačila zo slovenského románu súčasnosť, i keď je to v prvom rade história, ktorá je zaujímavá, vzrušujúca, história boja proti fašizmu. Bude mať ona čestné miesto v našej literatúre a umení vôbec a bude mať vždy čo povedať našej spoločnosti. Ale či súčasnosť, ktorú žijeme, a za ktorú sa proti fašizmu predsa bojovalo i mrelo, nie je zaujímavá, nie je vzrušujúca? Nie je hodná toho, aby o jej pravdivé, majstrovské zobrazenie sa usilovali z plných síl všetky skutočné talenty? Zaiste je, ale treba ju hlboko zažiť a dôverne poznať a to sa nedá len v Prahe, len v Bratislave, len vo svojej pracovni, len v kruhu ľudí, čo píšu, maľujú alebo komponujú, lebo potom je z toho naozaj len pohybovanie sa v kruhu a nie vykročenie do života.

S podobnou problematikou sa, pravda, nestretávame len u spisovateľov, ale aj v iných umeleckých oblastiach. Ale ako každá, aj táto vec má svoju druhú stránku. A tá je v tom, že väčšina umelcov (u spisovateľov väčšina absolútna) okrem toho, že tvorí, je aj niekde zamestnaná. No a väčšina je charakterom svojho občianskeho povolania zatiaľ viazaná na hlavné mesto. V Bratislave sú napr. sústredené všetky celonárodné kultúrne a umelecké inštitúcie. Všetky vydavateľstvá napríklad, a ani jedno nepomýšľa zatiaľ usídliť sa inde.

A čo je horšie, na Slovensku na rozdiel od Čiech sa neutvorilo dosiaľ ani jedno krajové vydavateľstvo. K ich zakladaniu sa pristúpi až teraz, po novej územnej organizácii. Bude to iste užitočný krok, len neslobodno pripustiť, aby boli odsúdené trvalo spĺňať iba tzv. krajové potreby. Krajové potreby a meradlá nesmú znamenať menej dôležité potreby a nižšie meradlá, ale len užitočnú diferenciáciu a deľbu práce, z ktorej by sa mala zrodiť zdravá súťaživosť.

Ale nejde len o vydavateľstvá. Ako vieme, okrem iného naposledy aj z ustavenia Výboru socialistickej kultúry dostáva sa na program dňa otázka najširšej decentralizácie kultúry v našej vlasti. Ekonomický rozvoj miest, dedín, neustále sa prehlbujúca demokratizácia štátnej moci, to vše vytvorilo na to zrelé podmienky: na decentralizáciu kultúry, a to materiálne i ideovo. Stojíme napríklad pred perspektívou vybudovať najprv vo veľkých mestách a potom postupne v každom okrese ľudovú univerzitu umenia, v každom okrese postupne stálu ochotnícku divadelnú scénu a základnú umeleckú školu. Keď si ďalej uvedomíme, aký je a aký bude príliv novej inteligencie napríklad na družstevnú dedinu, aké veľké a dosiaľ len málo využité možnosti na uplatnenie umeleckej formy poskytuje celá oblasť nášho priemyslu, tak si vieme aj predstaviť, že uľpievať len na živote v Prahe alebo v Bratislave bude veľmi nemoderné.

Súťaž k 15. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou, ktorú vypísala vláda republiky ukazuje, že sa u nás udomácňuje nový typ spoločenskej objednávky na umelecké diela. Pracujúci našich závodov, družstiev, národné výbory a úrady prišli s návrhmi na témy, o ktoré majú záujem. Zabezpečili i prostriedky na objednávky umeleckých diel, ktorými si chcú skrášliť haly závodov, kultúrne domy, parky kultúry i svoje byty, chcú sa poučiť i nadchnúť umením, zobrazujúcim našu vôbec nie všednú, ale heroickú a vzrušujúcu dobu.

Už tento fakt sám o sebe hovorí o novej významnej, socialistickej črte našej spoločnosti. Poteší a nadchne každého kultúrneho a umeleckého pracovníka, každého skutočného vlastenca. Ale aj zaväzuje. Životne zaväzuje celý náš kultúrny a umelecký front: slúžiť ľudu. Byť s ním, byť po jeho boku, byť v prvých radoch bojovníkov za socializmus a za mier. (Potlesk.)

Předseda Fierlinger: Soudružky a soudruzi, pořadí přihlášených řečníků je vyčerpáno.

Hlásí se ještě někdo do rozpravy? (Nikdo.)

Nehlásí. Rozprava je tedy skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji místopředsedovi Národního shromáždění Valovi.

Zpravodajca posl. Valo: Vzdávam sa slova.

Předseda Fierlinger: Přistoupíme k hlasování, a to tak, že budeme hlasovat o celém vládním návrhu rozpočtového zákona a o státním rozpočtu na rok 1960 obsaženém v přílohách 1 a 2 k tomuto zákonu najednou podle předložené společné zprávy výborů.

Jsou nějaké námitky proti tomuto způsobu hlasování? (Nebyly.)

Nejsou.

Ve státním rozpočtu na letošní rok jsou obsaženy

V rámci tohoto státního rozpočtu se stanoví pro rozpočet Slovenska

V příloze 1 rozpočtového zákona na letošní rok je dále obsažen úhrn rozpočtů národních výborů obsažených ve státním rozpočtu, a to v tomto sestavení:

V příloze 2 návrhu státního rozpočtu na letošní rok jsou obsaženy rozpočty národních výborů v přehledu příjmů a výdajů jednotlivých českých krajů a úhrn příjmů a výdajů slovenských krajů.

Příjmy a ve stejné výši i výdaje jednotlivých českých krajů činí:

Kdo tedy souhlasí s vládním návrhem rozpočtového zákona na rok 1960 a s návrhem státního rozpočtu na rok 1960, jak je obsazen v příloze 1 a 2 tohoto zákona, a to ve znění společné zprávy výborů, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. - Tím Národní shromáždění Republiky československé jednomyslně schválilo vládní návrh rozpočtového zákona na rok 1960 a státní rozpočet na rok 1960.

Tím je tento bod denního pořadu projednán. (Bouřlivý potlesk.)

(Předsednictví se ujímá místopředsedkyně Hodinová-Spurná.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším bodem denního pořadu je

3. Společná zpráva výborů ústavně právního, rozpočtového a hospodářského a zahraničního k vládnímu návrhu (tisk 372), kterým se předkládají Národnímu shromáždění Republiky československé k projevu souhlasu Statut Rady vzájemné hospodářské pomoci a Úmluva o právní způsobilosti, výsadách a imunitách Rady vzájemné hospodářské pomoci, podepsané v Sofii dne 14. prosince 1959 (tisk 375).

Zpravodajem je poslanec Kolář, dávám mu slovo.