Pondělí 19. prosince 1955

Osobitný charakter, ako aj sťažené podmienky stavebných prác si vyžadujú odhodlaných pracovníkov, ktorí vedia čo chcú a sú schopní za dosiahnutie cieľa aj bojovať. Nesporne máme veľa takýchto pracovníkov. Našou úlohou je teda správne ich viesť, podporovať a ich tvorčiu iniciatívu rozvíjať, čo im dodá aj sebavedomie a istotu, že úlohy splnia. Inými slovami: starostlivo vytvárať predpoklady pre rozvoj socialistického súťaženia a pomôcť, aby sa stalo rozhodujúcou metódou výstavby socializmu, ako ňou už je v popredných priemyselných sektoroch.

Tu sa žiada upraviť na správnu mieru i hlasy, ktoré o stavebníctve, o jeho práci a výsledkoch hovoria len zle. Je pravda, že máme mnoho nedostatkov, aj menejschopných alebo neschopných pracovníkov. No máme i vynikajúcich organizátorov a bez výhrady máme všade schopných a čestných pracovníkov, ktorí každodennou prácou dokazujú svoju lásku k robote a k svojej vlasti. Je vinou tých menejschopných alebo neschopných pracovníkov, že na mnohých stavbách robotníci musia čakať nedobrovoľne na prácu, na materiál pre zlú organizáciu práce a zlé zásobovanie, že na mnohých stavbách cez soboty a pondelky býva ticho. S takýmito neschopnými pracovníkmi, ktorí spôsobujú toľké hmotné i morálne škody, musíme v stavebníctve robiť rezkejšie poriadky.

Riadenie výroby nie je ovšem len otázkou technickou. Výrobu treba pripravovať, plánovať a zabezpečovať prostriedkami, pracovnými silami a účinne kontrolovať plnenie týchto úloh. Všetky tieto činnosti na seba nadväzujú. Ak zlyhá jeden článok alebo jeden stupeň, nevyhnutne sa dostaví neúspech.

V stavebnej výrobe musí prudko rásť technika. Sme, žiaľ, v tej situácii, že často technika prerastá našich pracovníkov, pretože nie sú svojou kvalifikáciou na ňu pripravení. Namiesto toho, aby tento rast samí organizovali, mnohí naši technici žijú zo starých skúseností a rutiny a sú často vývojom prekvapení. Je preto našou prvoradou povinnosťou starať sa o neustály odborný a politický rast kádrov, lebo len tak môžeme zavládnuť veľmi náročné úlohy.

Pozornosť našich pracovníkov musíme upriamiť na závody a na stavby, lebo tam je ťažisko práce a tvorenia, a najmä na zaostávajúce závody a stavby, ktoré našu pomoc najviac potrebujú.

Veľa nedostatkov máme v oblasti plánovania, a to aj v plánovaní prevádzkovom, ktoré je v našich rukách a možnostiach. Dosiahli sme už síce, že sa plán rozpisuje až na stavby a prevádzky, avšak len na málo stavbách sa rozpisuje úkolovými listami až na čatu a pracovníka. To sťažuje rozvoj iniciatívy, nevytvára predpoklady pre socialistické súťaženie, pre plynulú, pokojnú prácu a na takýchto stavbách alebo sa šturmuje, alebo robotníci čakajú na prácu, či na materiál, a miesto poriadku vládne skôr chaos a živelnosť.

Technický rozvoj a technicko-organizačné opatrenia v mnohých prípadoch sú často zaplánované len na hlavnej správe alebo na podnikoch, kým na stavbách a závodoch, kde sa majú a budú realizovať, často o nich ani nevedia. Podobne výrobné kalkulácie, ktoré sa vyhotovujú v kanceláriách na podnikoch, sa pre vlastné riadenie výroby nepoužívajú, lebo ich stavbyvedúci držia v zásuvkách a na stavby sa nedostanú. Nie je preto čudné, že na našich stavbách sa nesmelo rozvíja chozrasčot - tento osvedčený spôsob riadenia výroby a hospodárenia.

Hovoril som už o tom, že stavebníctvo musíme v plnej miere orientovať na techniku. No dnešný stav je ešte taký, že plnenie plánu technického rozvoja patrí medzi najhoršie plnené časti plánu. Tak napríklad výstavbu bytov prúdovou metódou, včítane dielčieho prúdu, plníme len asi na 65 %, dopravu voľne loženého cementu ani nie na 50%, sádkovanie tehál na 47% a škridiel len na 16%. Tieto niektoré výsledky ukazujú, akú veľkú prácu treba urobiť, aby sa nová technika stala hlavným nástrojom plnenia našich úloh.

Máme aj dobré príklady uplatňovania novej progresívnej techniky. Je však potrebné rozšíriť a zovšeobecniť dielčie výsledky a presvedčiť pracovníkov, že len najvyššia technika zaručuje hojnosť výrobkov a prudké zvýšenie produktivity práce a tým vedie k trvalému zvyšovaniu životnej úrovne ľudu a plneniu základného ekonomického zákona socializmu.

Prvé kroky na ceste k spriemyselneniu stavebníctva sme urobili v poslednom čase výstavbou montovaných železobetónových skladov, ktoré sa už stáva bežnou výstavbou prvého panelového obytného domu v Bratislave s 36 bytmi. Vyrábame železobetónové podvaly a začíname nahradzovať drevené krovy železobetónovými, čím ušetríme asi kubík dreva na bytovú jednotku. Pre poľnohospodárstvo sme začali so stavbou montovaného kravina. V budúcom roku postavíme v Bratislave výrobňu keramzitu a rozšírime výrobu panelov, z ktorých zmontujeme ďalších 150 bytov. Treba poznamenať, že to budú asi len 2% z celkového počtu bytov, ktoré postavia naše stavebné organizácie v budúcom roku.

Prvé kroky v rozvoji techniky sú zväčša dielom niekoľkých jednotlivcov. Preto pôjde teraz o to, technický pokrok organizovať a riadiť na najširšej základni. Boj o novú techniku je bojom s konzervativizmom a predsudkami. Boj o novú techniku treba viesť organizovane. Nestoja za nič sebalepšie úmysly, keď chýba jasný smer, pevné odhodlanie a účinná kontrola. Dnes jasný smer máme - dala nám ho strana - v pevnom odhodlaní sa musíme všetci utvrdiť a organizovať účinnú kontrolu zdola pracujúcimi i zhora pravidelným hodnotením výsledkov, je tiež v našej moci.

K plánu na rok 1956 aspoň toľkoto:

Spriemyselnenie a ďalší technický rozvoj stavebníctva na Slovensku nemožno oddeliť od kažkaždodenného boja za splnenie zvýšených úloh v budúcom roku, i v ďalších rokoch našej druhej päťročnice. Začiatkom tohto mesiaca vládou schválený štátny plán rozvoja národného hospodárstva ukladá nám zvýšiť objem stavebnomontážnych prác o viac ako 18%. Keď porovnáme, že v tomto roku nám vzrástol objem stavebnej výroby len o 3%, je úloha na budúci rok veľmi vážna a vyžaduje si mimoriadne úsilie všetkých pracovníkov v stavebníctve, ale aj omnoho účinnejšiu pomoc ako doteraz zvonka.

Treba poznamenať, že v krajoch Prešov, Košice Žilina a Banská Bystrica vzrastajú úlohy stavebníctva o 20 až 30%. Tento veľký vzrast je práve v krajoch, kde máme sami veľké nedostatky, ale kde i pomoc zvonka nebola dostačujúca.

Vzrast stavebnej výroby sa prejavuje najvýraznejšie na výstavbe rozptýlenej, a to na stavbách pre poľnohospodárstvo a školách, kde je zvýšenie asi o dve tretiny.

Spriemyselnenie stavebníctva nachádza v plnej miere zvýraznenie v štátnom pláne na rok 1956, kde sa napríklad zvyšuje objem stavania prúdom o 150%, výroba tufových tvárnic 16-násobne, prefabrikovaných krovov 10-násobne. Suterénne bloky vyrobíme pre 1.000 bytov. Takto obmedzíme mokré procesy na stavbe, ušetríme veľa dreva nášmu národnému hospodárstvu a čo je najdôležitejšie: urýchľujeme výstavbu. Súčasne so zvýšením stavebno-montážnych prác sa zvyšuje aj priemyselná výroba o 17,9%. Už v pláne stavebných hmôt a prefabrikátov sa priamo odrážajú požiadavky spriemyselnenia stavebníctva. Výroba prefabrikátov vzrastá o 14, 2 %, pričom výroba progresívnych bytových dielcov vzrastá na 5-násobok Popri rozšírení prefabrikácie budeme v priemyselných závodoch vyrábať nové výrobky, ako anhydritové pojivo, mleté vápno, podvaly z predpätého betónu i dolomický piesok na hnojenie pre poľnohospodárstvo, ktorého vyrobíme 10.000 vagónov, to znamená 20 ráz viac ako v tomto roku.

K tomu, aby sme úlohy budúceho roku mohli dobre splniť, je rozhodujúcim štart. Veľmi sa budeme starať, aby nevzniklo oneskorenie vo výstavbe. Zabezpečíme denné sledovanie výsledkov na závodoch i na stavbách a vytvoríme všetky predpoklady, aby sa každé zameškanie dobehlo hneď v nasledujúcich dňoch.

Zajtra sa zídu stavbári z celého Slovenska na aktív, aby zhodnotili výsledky svojej práce v tomto roku a prerokovali úlohy a spôsoby, ako splniť uznesenia ÚV KSČ, ÚV KSS a vlády, celoštátnej technickej konferencie o opatreniach na ďalší rozvoj a spriemyselnenie stavebníctva a úlohy plánu od prvého dňa budúceho roku.

Som presvedčený, že na aktíve i súdruhovia z podnikov budú veľmi ostro kritizovať svoje i naše nedostatky a že nám aktív bude osožný pre budúcu robotu.

Slávna Slovenská národná rada!

Popri úlohách podstatného vzostupu poľnohospodárskej výroby patria úlohy stavebníctva, predovšetkým u nás na Slovensku, medzi najväčšie a najzložitejšie.

Stavebníctvo, ktoré nastupuje v druhej československej päťročnici na cestu spriemyselnenia, bude sa významne podieľať aj na ďalšom raste nášho národného hospodárstva a aj na ďalšom raste životnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu.

Vybudovanie silného priemyselného stavebníctva znamená tiež urýchlenie našej cesty k socializmu, zmohutnenie sily našej vlasti, posilnenie svetového tábora mieru.

Desaťtisíce čestných a odhodlaných stavbárov sú zárukou toho, že naše úlohy v roku 1956 i ďalších rokoch pod vedením našej Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu za sústavnej pomoci a kontroly všetkých občanov splníme a zaujmeme čestné miesto medzi poprednými priemyselnými odvetviami.

Budeme vytrvale a neúnavne bojovať za rovnomerné plnenie plánu od prvého dňa roku 1956, aby sa tak stavebníctvo na Slovensku stalo účinným nástrojom pri budovaní krajšieho života - socializmu. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi stavebníctva za prednesenú zprávu.

Rokovanie Slovenskej národnej rady prerušujem do 14.30 hod. popoludní.

Teraz nasleduje 20 minútová prestávka a po prestávke žiadam súdruhov poslancov i pozvaných hostí, aby o 11. hodine nastúpili pred budovou Slovenskej národnej rady do autobusov, ktoré ich odvezú na prehliadku závodu na výrobu panelových dosák a na panelovú stavbu na Kmeťovom námestí. Z prehliadky stavby nás autobusy odvezú na spoločný obed do Carltonu. O 14.30 hod. budeme pokračovať v rokovaní.

(Poludňajšia prestávka.)

Predseda Kubač (cengá):

Otváram prerušené rokovanie.

Tretím bodom rokovania je

rozprava o zpráve povereníka stavebníctva.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili poslanci:

Egyd Pepich,

Ondrej Súlety,

Pavol Török,

Ján Berta,

Július Kusý a

Stanislav Hollý.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Egydovi Pepichovi.

Poslanec Pepich:

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Posledné mesiace tohto roku sú v znamení intenzívnych príprav našich pracujúcich na úspešné zakončenie a splnenie plánovaných úloh, a tým aj na dobrý štart do druhej päťročnice. Treba povedať, že i pri úspešnom napredovaní vyskytujú sa ešte vážne nedostatky v našom hospodárstve, ktoré bránia ďalšiemu ešte rýchlejšiemu postupu.

Jedným z najcitlivejších nedostatkov pri plnení plánovaných úloh je zaostávanie stavebníctva za ostatnými odvetviami nášho priemyslu. Stavebníctvo je mimoriadne vážne odvetvie materiálnej výroby. Jeho význam v socialistickej ekonomike je zvlášť veľký. Preto neuspokojivé plnenie plánu investičnej výstavby, výstavby bytov, škôl, poľnohospodárskych budov a sociálnych zariadení nepriaznivo vplýva na tempo proporcionálneho rozvoja celého nášho hospodárstva, spomaľuje zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne nášho človeka.

Dôležitú funkciu pri zabezpečovaní plnenia úloh v stavebníctve majú plniť národné výbory. Národné výbory majú riadiť, poťažne usmerňovať predovšetkým bytovú výstavbu. Doterajší stav plnenia plánu bytovej výstavby, škôl, ako i poľnohospodárskych budov je dôkazom, že národné výbory a hlavne okresné národné výbory neurobili zavčasu všetko, aby smernice a pokyny jednak Povereníctva stavebníctva, tak i samotných krajských národných výborov boli v tomto smere do dôsledkov plnené.

Naša strana a vláda pripúšťali v minulých rokoch drobnú bytovú výstavbu v snahe zabezpečiť a rozšíriť bytový fond pracujúcich, najmä na vidieku. Celkový rozsah bytovej výstavby nemal prekročiť mieru, ktorá by narušovala štátny plán hospodárskeho rozvoja daného kraja i celého štátu. Tu je potrebné priznať otvorene, že rozsah drobnej bytovej výstavby povolenej v roku 1953-54 túto mieru prekročil, a tak narušil plnenie plánu v štátnej investičnej výstavbe. Je nám všetkým dobre známe, že v roku 1953-54 plán štátnej investičnej výstavby nebol dôsledne splnený a doterajšie výsledky v roku 1955 ukazujú, že ani v tomto roku plán nesplníme.

Začiatkom roku naša vláda vykonala opatrenie, ktoré viedlo k obmedzeniu počtu nových bytových stavieb v roku 1955. Toto je dôkaz, že národné výbory a ich orgány nedokázali politicky a ekonomicky úspešne zvládnuť riadenie drobnej bytovej výstavby. Veľký rozsah drobnej bytovej výstavby odčerpal nám tisícky pracovných síl zo stavenísk, pritom vysoké zárobky umožňované stavebníkmi drobných stavieb, v mnohých prípadoch neplánovaných, podlamovali pracovnú morálku na plánovanej štátnej výstavbe. Nesprávne povoľovanie drobnej bytovej výstavby odbormi pre výstavbu rád okresných národných výborov viedlo ešte k väčšiemu neporiadku na tomto úseku.

Naliehavosť a skutočná potreba požadovanej výstavby nebola dostatočne vždy prešetrená a zvážená. Tak napríklad odbor pre výstavbu rady Okresného národného výboru v Šafárikove vydal stavebné povolenie staviteľovi Nagyovi, ktorý má už dva domy, vo Fiľakove bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu poschodového domu Júliusovi Szabóvi, hoci tento už jeden dom má, obdobne odbor pre výstavbu rady Okresného národného výboru v Banskej Bystrici vydal stavebné povolenie Jánovi Škrečkovi z Bešova, synovi dedinského boháča, vlastníkovi 45 ha pôdy, pričom otcov veľký dom je nevyužitý.

Takéto a podobné prípady, ktorých je nie málo, nielen že podrývajú autoritu národných výborov, ale sú i podnetom k vzbudzovaniu nedôvery našich prostých ľudí voči svojím voleným orgánom v národných výboroch. Ešte väčších chýb sa dopúšťali národné výbory všetkých stupňov pri kontrole a zabezpečovaní zamedzovania čiernych stavieb, ktorých počet po obmedzení stavebných povolení na drobnú bytovú výstavbu prudko vzrástol. Zatiaľ čo koncom roku 1954 bolo napríklad v Banskobystrickom kraji 193 čiernych stavieb, v roku 1955 do konca októbra sa začalo s výstavbou 1396 nepovolených stavieb. Tieto neplánované stavby podľa neúplných údajov zamestnávali 429 odborných pracovných síl, ktoré sem prišli z plánovaných štátnych stavieb. V tomto prípade ide o hromadné porušovanie štátnej disciplíny a platných predpisov v prevažnej väčšine okresov a obcí.

Národné výbory a ich orgány stavali sa často k riešeniu týchto otázok ľahostajne a ich zákroky prichádzali jednak oneskorene, keď stavby už odčerpávali pracovné sily dlhší čas zo štátnych stavieb, a v mnohých prípadoch boli už málo účinné. Tak napríklad bol pokutovaný Ondrej Balog z Čemoviec, ktorý staval bez stavebného povolenia a rezivo ukradol z lesa, pokutou 150 Kčs. Nie je možné ďalej nečinne sa prizerať, aby hlavné úlohy výstavby, ako výstavby dôležitých priemyselných podnikov, strojnotraktorových staníc, štátnych majetkov, jednotných roľníckych družstiev, škôl a nemocníc, ako i štátnej bytovej výstavby boli brzdené takými prejavmi hrubého porušovania platných predpisov. Situácia v investičnej výstavbe je nepriaznivá, a to najmä v tých úsekoch, ktoré sú riadené národnými výbormi. V školskej investičnej výstavbe, v zdravotníctve, vo výstavbe strojno-traktorových staníc, jednotných roľníckych družstiev, tak i v bytovej výstavbe sú plnené úlohy neuspokojivo. Jedna z vážnych príčin týchto nedostatkov je v tom, ako bolo i spomenuté v zpráve súdruha povereníka stavebníctva, že pri riešení nedostatkov značne sa rozbujnel byrokratizmus, neplodné schôdzovania rôznych komisií a slabá zodpovednosť niektorých zodpovedných vedúcich, najmä u Pozemných stavieb a stavomontáži. Doteraz sme nedokázali ešte získať pre poctivú prácu v stavebníctve mnohých starých odborníkov, ktorí síce sú na mnohých zodpovedných miestach, ale z ich postoja pri riešení nedostatkov v stavebníctve sa často prejavuje ľahostajnosť a nezodpovednosť. Jeden z mnohých príkladov byrokratického riešenia nedostatkov v stavebníctve je i prípad výstavby kúpeľnej budovy na Sliači, ktorá má vážny význam ako dôležitý zdravotný objekt pre liečenie našich pracujúcich. S touto stavbou bolo začaté ešte v roku 1948 a koncom roku 1951 bola výstavba zastavená pre nedostatok finančných prostriedkovV roku 1954 bolo oznámené, že na pokračovanie tejto akcie treba dať vypracovať novú projekčnú dokumentáciu. Od tohto času prebehli rôzne písomné i schôdzovacie vyjednávania medzi investorom a Stavoprojektom, Povereníctvom zdravotníctva a Ministerstvom zdravotníctva a nateraz situácia vyzerá tak, že v dostavbe sa bude pokračovať až v septembri 1956. Z toho je vidieť, aké má následky zlá organizácia práce, že budova podlieha jednak skaze, nehovoriac ani o tom, že veľmi chýba pre zdravotnú prevádzku na Sliači, tým viac, že pred rokom bol už zbúraný provizórny drevený bazén, ktorý má byť nahradený práve touto budovou.

K odstráneniu nedostatkov v našom stavebníctve bude potrebné rozhodne zlepšiť vzťah vedúcich pracovníkov stavebníctva i národných výborov k samotným, stavebným odborníkom a robotníkom. Ďaleko viac než doteraz využívať ich iniciatívne návrhy a konkrétne pripomienky pre odstránenie nedostatkov v stavebníctve. Tu je potrebné obrátiť zvýšenú pozornosť najmä pomoci našim družstevníkom, ktorí s elánom a húževnate v rámci svojpomoci budujú na mnohých jednotných roľníckych družstvách potrebné hospodárske budovy. Skutočnosť je taká, že práve na našich jednotných roľníckych družstvách sa najčastejšie stretávame s tým najprimitívnejších spôsobom výstavby, málo je podporovaná ich iniciatíva a snaha.

Náš prostý človek s mimoriadnym záujmom sleduje všetky opatrenia našej rodnej komunistickej strany a vlády, ktoré majú prispieť k úspešnému vyriešeniu problémov i na úseku stavebníctva. Otázka stavebníctva sa stáva vecou všetkých našich pracujúcich. Uvedomujú si, že jedine spoločným úsilím môžeme ísť rýchlejšie vpred i na tomto úseku, že jedine tak môžeme stavať rýchlejšie, lacnejšie a lepšie.

Myslím, že správne to pochopili robotníci a technici závodu Mostáreň-Brezno, Vývojová konštrukčná skupina tohto závodu a pracovný kolektív robotníkov dokázali za dobu 8 mesiacov vyprojektovať a vyrobiť samovztyčiteľný kozový žeriav pre panelovú výstavbu štyrposchodových domov o 40 bytových jednotkách. Cestou Strojexportu prejavuje sa záujem o tento žeriav i v zahraničí. Výskumný ústav stavebných konštrukcií a montáží v Prahe usporiadal koncom novembra tohto roku v spomenutom závode oponentné konanie postavením prototypu, ktorého sa zúčastnilo asi 60 stavebných a strojárenských odborníkov. Diskusia ukázala, že mnohí technici ešte nedoceňujú význam spriemyselnenia stavebníctva a trpia konzervativizmom. Nedobre pôsobilo na pracujúcich Mostárne v Brezne, že viacerí odborníci prizvaní z Bratislavy neprejavili záujem o tento žeriav a ani sa na pozvanie nedostavili k predvedeniu týchto prototypov.

Posledné opatrenia komunistickej strany a vlády dali jasnú smernicu pre to, čo treba robiť, aby i na úseku stavebníctva boli úspešne riešené vytýčené úlohy. Národné výbory budú musieť zvýšiť svoju zodpovednosť v tomto smere, pracovať cieľavedomejšie a priebeh výstavby pravidelne vyhodnocovať. V tomto roku sme boli svedkami toho, že národné výbory a ostatné miestne a okresné zložky venovali síce veľa energie pre zabezpečenie investičných kvót, ale len dovtedy, kým sa požadovaná stavba dostala do plánu. Tento elán však poklesol, v niektorých prípadoch celkom zmizol, keď sa so stavbou už začalo a keď bolo treba zabezpečovať ďalšie podmienky pre zdarný priebeh tejto výstavby. Rady okresných národných výborov len celkom ojedinelé sa zaoberali s otázkou investičnej výstavby a väčšinou nevynášali žiadne konkrétne opatrenia na zlepšenie stavu v tomto smere.

Nastávajúca nová päťročnica stavia pred nás ďalšie náročné úlohy v investičnej výstavbe, ktoré podstatne rozšíria materiálnu základňu nášho hospodárstva a zabezpečia ďalší vzostup blahobytu a kultúry nášho ľudu. V tejto práci čakajú nie malé úlohy i nás poslancov. Máme veľké možnosti nielen v pomoci národným výborom, ale najmä v prevádzaní masovopolitickej práce s cieľom, aby naši pracujúci čím skorej si osvojili a plne docenili úlohy nám vytýčené v prvom roku ďalšej päťročnice, ako základného a prvoradého predpokladu pre úspešné plnenie úloh v druhej päťročnici. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Pepichovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Súletymu.

Poslanec Súlety:

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Pri hodnotení našich výsledkov na jednotlivých hospodárskych úsekoch treba poznamenať, že v uplynulom období sme dosiahli veľký rast zvlášť na poli priemyslu, a tak podobne treba zdôrazniť, že i v stavebníctve možno hovoriť o búrlivom prerode. V čase znárodnenia bolo stavebníctvo najzaostalejším odvetvím. Odvtedy postúpilo míľovými krokmi vpred, konsolidovalo sa a bolo vybavené najmodernejšími strojmi. Avšak ako ukazujú nedostatočné výsledky v plnení plánu investičnej výstavby, stavebná výroba doteraz ešte nenašla pravú cestu, ešte nevybojovalo svoj rozhodný boj nových metód a pokrokových foriem práce proti zastaralej praxi.

Vo vývine stavebníctva možno povedať, že sa silne prejavil vplyv konzervativizmu, dosť nerozhodnosti a tápania, a to i na najvyšších riadiacich hospodárskych orgánoch.

Až októbrové uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa jednoznačne vyriešilo perspektívy na úseku stavebníctva, urobilo koniec všetkej neistote. Ide najmä o spriemyselnenie stavebníctva ako jedného z rozhodujúcich činiteľov pre obrat a trvalý rast nášho stavebníctva. Cesta je jasná. Ide teraz o to, smelo a energicky vykročiť za dôsledné splnenie vytýčených úloh.

Súdruh povereník sa zaoberal vo svojom referáte dosť podrobne so súčasným stavom a oboznámil nás tiež s mnohými nutnými opatreniami, ktoré treba vykonať najmä na úseku organizácie práce, pričom národné výbory v ďaleko väčšej miere musia vyvinúť iniciatívu a zainteresovanosť všetkého občianstva na dosahovaní podstatne lepších výsledkov na úseku investičnej výstavby. Je to nutné preto, lebo len takým spôsobom možno zabezpečiť neustály rast produktivity práce, a tým v žiadúcej miere vytvárať predpoklady pre uplatnenie základného ekonomického zákona.

Vo svojom príspevku budem sa zaoberať v prvom rade otázkou výhľadových plánov investícií vo vzťahu k projektovej a rozpočtovej dokumentácii, ku koncentrácii stavieb a tým aj vytváraniu predpokladov pre ich maximálne spriemyselnenie. Netreba nijako mimoriadne rozvádzať dosah reálneho výhľadového plánu investícií. Nazdávam sa však, že v tomto smere nevyužili sme v plnej a potrebnej miere praktické skúsenosti zo Sovietskeho sväzu. Pre nastávajúce obdobie druhej päťročnice nastáva na tomto úseku podstatný obrat, ako to uviedol vo výklade k plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1956 predseda vlády súdruh Viliam Široký dňa 10. decembra 1955.

Nedostatok výhľadového plánu investícií v plnom dosahu sa odzrkadľuje najmä pri spracovávaní územných plánov, popri stále ešte neujasnených výhľadoch počtu obyvateľstva a s tým spojenej bytovej a drobnej výstavby. Netreba zdôrazňovať, že táto úloha je zložitá a nadmieru ťažká, no pritom nemožno sa uspokojiť so stavom územných plánov pre dôležité priemyslové centrá, aký súčasne je. Dovoľte mi uviesť niektoré príklady z Nitrianskeho kraja.

Vieme, že seriózne spracovanie územného plánu vyžaduje si vyriešenie celého radu zložitých problémov technicko-hospodárskych, no pri vytrvalej a zodpovednej práci všetkých zúčastnených zložiek je nakoniec možno dosiahnuť kladné výsledky. Takto bol vypracovaný územný plán baníckeho centra Prievidza, kde zásadné hospodársko-technické otázky možno považovať v podstate za vyriešené. Naproti tomu však územný plán mesta Komárna, i keď sa na ňom pracuje už viac rokov, je ešte stále v štádiu rozpracovania. Nedokázal vyriešiť ekonomický spôsob prestavby centra mesta a hlavnej komunikačnej siete, čo má za následok; že po dokončení výstavby na sídlisku bude štátna správa postavená pred problém, kde pokračovať vo výstavbe.

Nebudem sa zaoberať detailne s priebehom prác na tomto územnom pláne, nakoľko otázka bola už viacráz rozoberaná na rôznych miestach, chcem len toľko uviesť, že problém je nanajvýš vážny vo vzťahu - ako som už uviedol k ekonomickej prestavbe mesta, i prevádzania individuálnej bytovej výstavby. Práve z nedostatku územného plánu, s ohľadom na jestvujúci bytový fond v meste, nemohla sa v Komárne rozvinúť individuálna bytová výstavba od oslobodenia, ba nemohla sa prevádzať ani údržba jestvujúceho bytového fondu. Som toho názoru v súvislosti s územným plánom Komárna, ako i iných miest na Slovensku, že v danej situácii neobstála by výhovorka na nedostatok urbanistov. Ďalej sa k tejto otázke ešte vrátim.

Doterajšia prax ukázala, že nedostatky územného plánovania sú v zásade v tomto: Za prvé, ako som už uviedol, je otázka neujasnenosti výhľadov, najmä pokiaľ ide o stanovenie plánovacieho obdobia, v ktorom chceme dosiahnuť nutný efekt vybavenosti oblastí a miest. Za druhé, otázka ateliérov pre územné plánovanie zo strany Povereníctva miestneho hospodárstva, hlavnej správy projekčných zložiek, nebola dostatočne pochopená, nebolo v náležitej miere zabezpečované zriaďovanie špeciálnych ateliérov pre územné plánovanie, takže dnes práce na územných plánoch sa robia nesystematický a sú rozložené po všetkých ateliéroch jednotlivých projekčných stredísk. V tomto smere bude nutné veľmi energicky a dôsledne urobiť nápravu, aby pripravovaná reorganizácia znamenala ako kvantitatívny, avšak najmä kvalitatívny rast. Za tretie, samotná metodika územného plánovania nebola ešte ujasnená. Nazdávam sa, že v tomto smere nenadviazali dostatočne na sovietske praktické skúsenosti. Samotná novelizácia zákona číslo 280/1949 Zb. o územnom plánovaní sa zo strany Ministerstva miestneho hospodárstva značne preťahovala a vydávaním nových vyhlášok sa situácia vlastne skomplikovala.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP