V roku 1961 sa z celospoločenského záujmu zdôraznilo rýchlejšie dokončovanie rozostavaných stavieb za súčasného obmedzovania zahajovania nových stavieb. Produktivita práce na pracovníka sa za obdobie od roku 1961 nezvýšila, ale klesla na 95 % skutočnosti roku 1961. Zhoršuje sa i vývoj vo vlastných nákladoch, keď z 88,3 hal. roku 1961 stúpajú náklady na 102 hal. v roku 1963 na 1 Kčs stavebnej výroby. To má nepriaznivý dopad na hmotnú zainteresovanosť podnikov a pracujúcich. Priemerné mesačné zárobky za spomínané obdobie nestúpli, ale naopak, poklesli o 1,7 %.

Tento vývoj sa nepriaznivo odráža v stabilizácii kádrov v stavebníctve a v minulom roku len u podnikov priamo riadených ministerstvom stavebníctva boj úbytok cca 7000 pracovníkov, prevážne robotníkov, čo znamená ochudobnenie stavebníctva o kapacitu jednoho najväčšieho stavebného podniku v republike. Ak si predstavíme, že zo stavebníctva celkom v roku 1963 odišlo viac ako 23 000 pracovníkov, znamená to stratu rovnú 1 Krajskému združeniu stavebníctva a pri prepočte na byty stratu viac ako 20 000 bytových jednotiek. Tento problém je pozoruhodný obzvlášť tým, že stavebníctvo bolo jediným rezortom v republike, u ktorého sa v minulom roku počet pracovníkov znížil. Vo všetkých ostatných odvetviach bolo tomu naopak. Já sa, súdružky a súdruhovia, domnievam, že tomuto nepriaznivému vývoju sa dalo v značnej miere zabrániť a naše národné hospodárstvo nemuselo utrpieť také škody, keby sa bolo plnilo vládne uznesenie z roku 1959 o preferencii stavebníctva od priemyslu o 7,5 %. Zatiaľ však táto v roku 1963 klesla až na 2,3 %. Toto neprispelo štabilizácii pracovných síl v stavebníctve a ani nepomohlo vytvoriť podmienky pre nutný nábor. Je preto veľmi správne, že sa ústredný výbor strany i vláda v 2. polovici minulého roku zaoberali potrebami stavebníctva a že boli do popredia postavené úlohy zvýšenia hmotnej zainteresovanosti pracovníkov v stavebníctve, ako je zvýšenie podielu osvedčenej akordnej mzdy, zvýšeného odlučného na dôležitých stavbách, zvýšenie prostriedkov na termínové a cieľové prémie, uvoľňovanie práce po čase a celá rada ďalších opatrení. Je to správna cesta, potvrdili to výsledky v minulom roku na rozhodujúcich stavbách, i keď sa opatrenia začali do praxe uplatňovať až v auguste. Ďalšie uplatňovanie horespomenutých zásad iste pomôže znovu získať do stavebníctva plánovaných 10 000 pracovníkov, ktorí sú prepotrební na zvládnutie náročných úloh tohoročného plánu. Mnoho ďalších problémov je potrebné v stavebníctve ešte riešiť. Já by som chcel poukázať ešte na takýto problém. Pracujúci v stavebníctve s veľkým uspokojením prijali posledné opatrenia vlády v oblasti hmotnej zainteresovanosti. Je teraz dôležitou organizačnou záležitosťou, zabezpečiť hlavne úlohu akordného odmeňovania. Toto je podmienené dobrou projektovou a výrobnou prípravou. A tu je jeden z najvážnejších problémov, otázka rozpočtov. Dnes máme podľa rozpočtovej sústavy, platnej od roku 1959, cca 46 000 položiek stavebných prác. Oproti starej rozpočtovej sústave stúpla pracnosť projektových prác nejmenej o 30 % a pritom neplní svoj účel. Stav je napríklad takýto: Na Východoslovenských železiarňach v apríli kopali sa základy na objekte moriareň a 1. 7. 1963 bola zabezpečená stavebná pripravenosť k montáži, avšak rozpočet na tento objekt obsahuje 1500 strán. Väčšia práca pre technikov je, spočítať rozpočtované náklady na stavbu, ako bolo jej prevedenie. Ďalší príklad uvediem tiež z Východoslovenských železiarní. K 1. 4. 1964 bude uvedený päťstolicový tandem do skúšobnej prevádzky. ide o veľký stavebný komplex válcovne za studena, prevážne pod jednou strechou. Táto stavba dodnes má ešte 278 rozpočtov neschválených a investor s projektantom nedávajú záruku, či budú schopní ich odsúhlasiť pre veľkú pracnosť do konca, roku 1964.

V oblasti rozpočtov a projektovej prípravy treba rozhodne zjednať nápravu a docieliť zjednodušenie.

Súdružky, súdruhovia - pre tento rok je stanovený pomerne veľký, 11 % rast stavebných prác proti skutočnosti roku 1963. Pracujúci v stavebníctve už mnohokrát dokázali, že sú schopní prekonávať ťažkosti a vyrovnať sa s náročnými úlohami. Stavbárom nikdy nechýbala obetavosť, odvaha, ani iniciatíva. Je treba však operatívne riešiť naliehavé problémy stavebníctva, ktoré dnes sú celkove z rozborov známe. Potom iste budeme rok 1964 hodnotiť ako rok dobre splnených úloh, vyplývajúcich z reálneho plánu. (Potlesk.)

Podpredseda NZ dr. Kyselý:

Udelujem slovo posl. Gabriškovi.

Posl. Gabriška: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Jednou z podstatných čŕt štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1964 a teda i štátneho rozpočtu, ktorý prejednávame, je prekonať dočasný pokles rozvoja výrobných síl našej vlasti a zabezpečiť i keď mierne ďalší rast životnej osobnej spotreby. Rok 1963 bol rokom na naše podmienky, na formy a spôsob organizácie práce v hospodárskom živote obzvlášť ťažký. Dlhotrvajúca zima a ťažkosti spojené i s nedostatkami v doprave zapríčinili nášmu hospodárstvu veľké škody, ktoré sa síce podarilo v oblasti kvantitatívnych ukazateľoch plánu čiastočne vyrovnať, avšak v oblasti kvalitatívnych ukazateľoch plánu náklady a produktivita práce ani pri všetkom veľkom úsilí pracujúcich sa manka a škody nenahradili.

Na poľnohospodárskom úseku sa popri nepriaznivých dôsledkoch dlhej zimy veľmi škodlivo prejavil i vplyv pomerne veľkého sucha zvlášť v našom Východoslovenskom kraji. Situácia v súčasnej dobe je veľmi zlá. Štátne majetky a JRD nemajú dostatok krmív a na mnohých družstvách pristupuje sa už k záchovným krmným dávkám. Ako podstielku pre dobytok a ošípané miesto slamy využívajú sa všetky možné odpady z priemyslu, ako sú piliny aj drevná drť z drevárskeho priemyslu a odpad z trepárni ľanu. V kraji a okresoch prevádzajú sa i ďalšie technicko-organizačné opatrenia na úseku zabezpečovania krmív, ako je výroba bielkovin v existujúcich liehovároch, využívanie odpadov z potravinárskeho priemyslu a podobne. Tieto opatrenia však zďaleka nestačia na riešenie tejto vážnej situácie. I napriek doterajšej veľkej pomoci, ktorej sa kraju podľa informácií od vedúcich pracovníkov kraja dostalo od vlády, trvá nebezpečie, že kondícia dobytka a ošípaných v jarných mesiacoch bude veľmi zlá a okrem toho je i nebezpečie poklesu stavov v dôsledku nutných porážok. Som toho názoru, že je treba ešte intenzívnejšie, ako doteraz organizovať súsedskú a súdružskú výpomoc medzi okresmi, požiadať súdruhov na okresoch, kde boli priaznivejšie podmienky a je dostatok krmív, aby pomohli družstevníkom nášho kraja. Okrem toho si myslím, že by bolo účelné vo vláde zvážiť možnosť zvýšenia fondov, alebo prídelu liehovárnických výpalkov, alebo melasy pre okresy Východoslovenského kraja zo závodov potravinárskeho priemyslu Čiech a Moravy.

Súdružky a súdruhovia!

Tento problém nie je hlavným dôvodom, ktorý ma inšpiroval k dnešnému vystúpeniu. Sú povolanejší odborníci priamo z poľnohospodárskeho úseku, ktorí vážnosť situácie vidia a pokiaľ je to v ich silách problémy riešia. Spomenul som problém preto, že sa s ním dennodenne stretávam v okrese, v obvode i na pracovisku a považujem ho za veľmi vážny a myslím si, že jeho riešenie je nad naše sily. Chcem sa dotknúť hlavne niektorých problémov investičnej výstavby i vzťahov v hospodárskej praxi, pokiaľ ide o organizáciu národného hospodárstva a vysloviť k týmto problémom svoj názor.

Už bolo niekoľkokrát konštatované, že cieľavedomou a plánovitou investičnou výstavbou bol v našej republike od roku 1948 zabezpečovaný mohutný rozvoj výrobných síl a na jeho základe vysoký rast životnej úrovne obyvateľstva. Rok, čo rok a myslím si, že úmerne s možnosťami zvyšovali sa investície do priemyslu, poľnohospodárstva, do ostatných oblasti nášho spoločenského života. Spolu so zvyšovaním prostriedkov investičnej výstavby zvyšovala sa i náročnosť na technickú a projektovú prípravu i na kvalitu prevádzaných prác. Spomínam si napr. na rok 1952, kedy sme sa pustili do výstavby jedného závodu na vtedajšiu úroveň - mechanizáciu stavebných prác a organizácie práce pomerne náročnú stavbu na podkladě Úvodného projektu, ktorý z ďaleka nemal tie náležitosti, ako dnešné zadávacie projekty. Pritom išlo o závod s úplne novou výskumne absolutne nedostatočné overenou technológiou. Dôsledky sa samozrejme prejavili. Závod takmer tri roky po uvedení do prevádzky zápasil s ťažkosťami.

Takýto prípad v tomto období nebol ojedinelý. Na základe skúsenosti sa postupne sprísňovali zásady technickej prípravy stavieb a boja razená i správna zásada - obrazne povedané - 2 roky pripravovať a 1 rok stavať. Náročnosť v období prípravy investícií sa zvyšovala komplexne, jak na technické riešenie, tak i na ekonomické parametre. K posudzovaniu efektívnosti investícii bolo v období rokov 1957-1963 vydané niekoľko vedeckých publikácií, spracované a vydané presné pokyny či už bývalým Vládnym výborom pre výstavbu, alebo Štátnou plánovacou komisiou, ako investície pripravovať a posudzovať, aby nedochádzalo k plytvaniu finančných prostriedkov z titulu rozostavenosti, nedokonalosti diela a pod.

Dnes máme podľa môjho názoru dosť teoretickej i vedecky zdôvodnených poznatkov z oblasti investičnej výstavby, a preto tým viacej nás mrzí, keď sa niektoré chyby z roka na rok opakujú. Dochádza stále k neplneniu predpokladaných a často vládou stanovených termínov uvádzania kapacít do prevádzky. Napríklad na výrobu syntetického liehu v závodoch ČSSP v Záluží u Mostu boli stanovené 4 termíny uvedenia kapacity do prevádzky, posledný k 1. 1. 1964 splnený nebol. Pritom na túto výrobu čaká ďalšia kapacita Kaučukáreň v Kralupoch, ktorá už v dobe previerky prevedenej poslancami priemyslového výboru 11. októbra m. r. bola připravená vyrábať.

Kde v súčasnej dobe hľadať chybu? Je to nedostatok skúsenosti? Myslím si, že dnes už tento činiteľ by nemal pôsobiť. Hlavnú príčinu ja vidím v precenení kapacitných možnosti, jak stavebných, tak i dodavateľských organizácií a nie na poslednom mieste v kvalite prevádzaných prác. Spomenutá stavba tak, ako sme pri previerke zistili, bola zahájená v r. 1959. V roku 1961 a v 1962 zaostali stavebné práce. Montáž strojného zariadenia mohla byť zahájená až v r. 1963. Zdalo by sa, že dodavatelia strojne-technologických zariadení získali čas na dodávky. Ukázalo sa však, že ani s dodávkami to nebolo v poriadku, lebo v r. 1963 zaostávali. Najväčším nedostatkom bola však veľmi zlá kvalita dodaných zariadení. Došlo k zámene kvalitných materiálov za menej kvalitné, v dôsledku čoho sa museli niektoré zariadenia vyrábať znova, prípadne rekonštruovať. Pritom spomenutý prípad zabezpečoval opravdu skúsený kolektív investora, ktorý v plnom rozsahu poskytoval pomoc jak stavebnej, tak i montážným organizáciam.

Prevedené previerky na dôležitých stavbách priemyslovým výborom v minulom roku, ako i moje vlastné poznatky a skúsenosti z tejto oblasti potvrdzujú, že vzťahy medzi investorskými organizáciami a dodavateľmi sa nijako nezlepšili. Trvá stav, že zaostávanie stavebných prác je zdôvodňované nedostatkami v projektovej dokumentácii, teda vinou investora, zaostávanie montáži špatnou a nedostatočnou stavebnou prípravou a takto ide dokola už niekoľko rokov ku škode národného hospodárstva. Veľa energie sa vybíja na zdôvodnenie nedostatkov, miesto ich kolektívneho a operatívneho odstraňovania.

Máme trojstupňovú projektovú dokumentáciu a rozsiahlu rozpočtovú sústavu. Objemove sa projekty na jednotlivé stavby môžu merať na metráky. Spracovávajú ich mohutné projekčné organizácie, pritom stav pripravenosti výstavby sa podstatne nezlepšil. Nedodržujú sa termíny odovzdávania dokumentácie, dochádza k podkalkulovaniu objektov a rozpočtované náklady sú vysoko prekračované tak, ako o tom hovoril s. Černík vo svojom vystúpení. Sprísnenie režimu v období prípravy a spracovania objektov za ich kvalitu a dodržanie rozpočtov voči investorom i projektantom by situácii iste pomohlo.

Príčinu tohoto stavu vidím v rozsiahlých a často zložitých predpisoch a inštrukciach. Zda sa mi, že vedeckosť pri zabezpečovaní investičnej politiky sme odtrhly od skutočného života a fúrami predpisov a inštrukcií sme zbavili stavbyvedúceho zodpovednosti za prácu na stavbe. Veď napr. len všeobecné predpisy o stavbách predstavujú knihu o 547 husto písaných stránkach. Keď k tomu pripočítame ešte ďalšie inštrukcie z rezortov, tak je to skutočne obsiahly materiál ku štúdiu.

Myslím si, že by v tomto smere mala štátna komisia pre investičnú výstavbu rozhodnejšie postupovať a odstraňovať už niekoľkokrát kritizované nedostatky.

Úlohy na úseku investičnej výstavby v roku 1964 oproti skutočnosti roku 1963 značne vzrástajú. K ich zabezpečeniu boli vládou už v minulom roku prevedené niektoré účinné opatrenia, ktoré by sa mali priaznivo prejaviť. Ide o hmotnú zainteresovanosť na stavbách i o koncentráciu síl na dôležitých stavbách. Sú to opatrenia konkrétne, ktoré iste pomôžu plniť úlohy. Som však toho názoru, že okrem týchto opatrení, je treba venovať pozornosť i otázkam organizačným od hora dolu i naopak. Ministerstvo výstavby pripravuje novú organizáciu rezortu. Zdá sa, že rozsah stavebnej výroby si vyžiada určité medzičlánky medzi podnikmi a ministerstvom. Som toho názoru, či sa organizačný stupeň bude volať združenie, alebo oblastná správa nie je rozhodujúce. Rozhodujúce bude, akou právomocou bude vybavený a jak vychádzajúc z právomoci bude v praxi uplatňovaná zásada osobnej zodpovednosti.

Teraz niekoľko poznámok ešte k otázkam riadenia národného hospodárstva.

ÚV-KSČ na svojom zasadaní v dňoch 21. a 22. januára hlboko analyzoval situáciu v našom národnom hospodárstve. Prijal opatrenia na ktoré sme my pracovníci priamo z výroby opravdu čakali. Okrem iného sleduje sa zhospodárnenie riadiaceho systému, zníženie administratívneho aparátu. Chcel by som pri tejto príležitosti celkom otvorene pripomenúť nedostatky, ktoré sa v tejto oblasti vyskytli v minulých rokoch, i vysloviť svoj názor na príčiny narastania administratívneho aparátu.

Už niekoľkokrát v minulosti sa podobné opatrenia prevádzali. I v r. 1956 sa previedla reorganizácia rezortov, boli zrušené niektoré povereníctva i ministerstva, zreorganizované podniky na väčšie VHJ za účelom zhospodárnenia technicko-hospodárskeho aparátu. Podobný cieľ sa sledoval i v r. 1958. Výsledok bol podľa dnešního stavu veľmi slabý. Do podnikov a závodov na posilnenie konkrétneho riadenia sa dostalo veľmi málo uvolnených pracovníkov. Pripustilo sa organizovanie a vytváranie rôznych pomocných orgánov, komisií, výskumných pracovísk, pravda predovšetkým v Prahe, Bratislave a Brne, len aby sa nemuselo na fabriku mimo kultúrnych centier.

Pri dnešnom centrálnom riadení narásta do neúmerne veľkých rozmerov škodlivá funkcionálka. Každý referent centrálneho úradu chce mať svojho partnera na podniku a samozrejme jeho úsek je vždy z tých najdôležitejších. Ak nám na hospodárskom úseku narástol administratívny aparát oproti roku 1958 o 12,8 % treba sa podľa môjho názoru podívať i o koľko sa rozrástli rôzné hlásenia, zprávy a podobne, o koľko vzrástli medzičlánky v riadiacom systéme. Ak som hovoril, že jednou z príčin nesprávnych vzťahov v oblasti investičnej výstavby je neúmerne široký rozsah rôznych predpisov a inštrukcií, platí to podľa môjho názoru i pre ostatné činnosti nášho hospodárskeho života. Pod hrbou inštrukcií a smerníc zaniká a stráca sa jedna z rozhodujúcich zásad riadenia socialistického hospodárstva, zásada zodpovednosti jedného vedúceho.

Obdobie prípravy plánu na r. 1964 spôsob a metóda s akou sa príprava prevádzala, nedáva ešte záruku zjednodušenia systému. Naopak v niektorých úsekoch sú náznaky ďalšieho rozšírovania hlásení a zpráv. Tomu nasvedčujú i vydané smernice Ústrednej komisie ľudovej kontróly ku štatistickým hláseniam. Len smernice o obsahu štatistických hlásení v oblasti výroby a práce obsahujú 84 strán; smernice v oblasti materiálno-technického zásobovania 85 strán; smernice pre investičnú výstavbu obsahujú 44 strán; smernice pre vnútorný obchod a verejné stravovanie 115 strán atď.

Osobne som si vedomý toho, že stanoviť optimálnu mieru centralizácie i rozsahu hlásení a štatistiky, je vec veľmi složitá a náročná, podľa môjho názoru v súčasných podmienkach veľmi nutná.

Táto skutočnosť nasvedčuje najlepšie tomu, do akých podrobnosti ideme pri plánovaní.

Nepripusťme preto, aby sa uznesenie ÚV-KSČ z 21. a 22. januára t. r. dostali do tabuliek, hlásení a zpráv. Uveďme ich do života tak, ako sú myslené. Nastane istota u technicko-hospodárskych pracovníkov, a to bude najlepším príspevkom a najúčinnejším opatrením pre nebývalý rozmach iniciatívy našich pracujúcich pri zabezpečovaní úloh roku 1964 a pri uskutočňovaní záverov XII. sjazdu KSČ. (Potlesk.)

Podpredseda NZ dr. Kyselý: Teraz dávam slovo posl. Smékalovi s tým, že po ňom ako posledný rečník vystúpi dnes posl. Borůvka a potom prerušíme schôdzu.

Posl. inž. Smékal: Soudružky a soudruzi!

Žijeme ve světě, který prožívá nejen obrovské přeměny politické, ale i revoluci ve vědě a technice. Tempo rozvoje nových vědeckých objevů se stále zrychluje a nutně vyvolává i revoluční převraty ve výrobě. Lze říci, že možnosti, které poskytuje technický pokrok ve výrobě, nemají hranic. Věda a technika nabízejí socialistické společnosti rozmanitost prostředků k řešení všech i nejnáročnějších výrobních úkolů. Bude záležet jen na nás, jak jich budeme umět využívat.

Při takovém rozvoji techniky je pochopitelné, že v ČSSR nejsme s to vlastními silami udržovat světovou úroveň techniky v celém sortimentu technických výrobků, neboť v průmyslu vznikají stále nové a nové technické problémy a nutí vědu a techniku, aby neustále pokračovala dopředu. Aby věda měla nutný předstih ve výrobě, musí se časové rozmezí mezi vědeckým objevem a jeho realizací ve výrobě pronikavě zkrátit.

Skutečnost, že produktivita práce se musí stát jediným zdrojem růstu výroby, vede k maximálnímu zmechanizování výrobních procesů. V minulém roce nedostalo naše národní hospodářství dostatek vysoce produktivních výrobků rozhodujícího významu, snížila se kvalita i technická úroveň některých výrobků dodávaných pro tuzemsko i pro zahraničí.

V rozboru, který provedl výzkumný ústav plánovací se ukazuje na důsledky nedostatečné technické úrovně některých úseků našeho národního hospodářství a všech důsledků z toho vzniklých, které jsou nakonec jedním z důvodů disproporcí v národním hospodářství. Pasivita našeho zahraničního obchodu má i důvod v nižších cenách našich výrobků na zahraničních trzích, jako důsledek nedostatečné kvality nebo i nižších parametrů, než jsou některé výrobky téhož sortimentu kapitalistických firem. Porovnáme-li vývoz strojů z hlediska kilogramových cen s cenami, které jsou u stejného sortimentu kapitalistických výrobků, dosahovali jsme v roce 1962 jen asi 75-80 % jejich ceny. Toto nás stálo na zahraničních trzích např. v roce 1961 1,5 mld. Kčs. Kdybychom udělali srovnání s vyspělými státy co do spotřeby surovin, energie a lidské práce vydané na srovnatelnou výrobu, zjistili bychom, že máme v některých oborech dostatek surovin, lidí i energie, ale naše spotřeba je příliš velká, čili jimi neúměrně plýtváme. Poněvadž jsme země s vlastní podprůměrnou surovinovou základnou a více jak 50 % surovin musíme dovážet, nelze tuto skutečnost trvale přehlížet. Tento stav ukazuje, že technický rozvoj nemá u nás potřebnou zelenou, že je řada potíží pro jeho široký rozvoj, jak se přesvědčujeme sami na svých pracovištích i při průzkumech, které provádějí poslanci z pověření svých výborů.