U některých vedoucích hospodářských pracovníků se projevuje malá kritičnost a náročnost vůči podřízeným i sobě samému, smířlivost k nedostatkům a snaha je omlouvat nebo i zakrývat a naproti tomu zase dosažené výsledky nafukovat.

Vycházejí jen ze své pozice a ze snahy udržet dobrou pověst podniku nebo závodu za každou cenu a ne ze zájmu celé společnosti. Je přirozeně pohodlnější vymlouvat se na různé potíže, než je překonávat, odhalovat příčiny nedostatků, ukazovat lidem správnou cestu a získávat je pro iniciativní práci. Po této stránce myslím, že budeme mít opravdu co dělat a bude to jeden z našich hlavních úkolů v roce 1964. (Potlesk.)

Místopředseda NS Pospíšil: Dávám slovo posl. Žiakovi.

Posl. Žiak: Súdružky a súdruhovia poslanci!

Poslanie československého zdravotníctva vyplýva zo základných zásad nášho socialistického zriadenia. Starostlivosť o zdravie nášho občana, o rozvoj a udržovanie alebo navrátenie jeho fyzických a duševných síl, je významným príspevkom našej spoločnosti a nášho zdravotníctva nielen k ľudskému šťastiu, ale aj dôležitým príspevkom k rozvoju výrobných síl, v ktorých je človek najdôležitejšou súčasťou. Zdôraznenie a uplatňovanie prevencie je zásadným rysom našej starostlivosti o zdravie ľudu. Prevencia však neznamená len účelne predchádzať chorobám, ale tvoriť podmienky zdravia, také podmienky, v ktorých sa najpriaznivejšie rozvíjajú telesné a duchovné schopnosti človeka. Ak v štátnom rozpočte uzákoníme vyše 6 miliard Kčs na účely zdravotníctva a v nemocenskom poistení počítame s nákladom vyše 8 miliard Kčs, je na mieste zdôrazniť, že tak od Ministerstva zdravotníctva, zdravotných činiteľov v národných výboroch, pracovníkov v zdravotníctve, ROH, ČSTV, ČsČK, ako aj od všetkých ostatných hospodárskych a kultúrnych činiteľov žiadame, aby aktívne a cieľavedome budovali a tvorili zdravé podmienky na pracovisku, v škole, v prírode, v doprave, jednoducho na každom úseku života.

Naše socialistické zdravotníctvo v uplynulom roku zaznamenalo tak kvantitatívny, ako i kvalitatívny rozvoj.

Dosiahlo značné úspechy v boji proti infekčným nemociam, najmä ochranným očkovaním. Poklesla nemocnosť na záškrt a dávivý kašeľ, priaznivý stav nemocnosti na detskú obrnu sa udržal, nevyskytol sa totiž žiadny nový prípad doliečujú sa len staré prípady. Dobré sú výsledky v boji proti tuberkulóze. V českých krajoch možno postupne rušiť niektoré zastaralé protituberkulózne liečebne, ale na Slovensku sme k takému stavu ešte nedospeli.

Na úseku preventívnej a liečebnej starostlivosti v roku 1963, sa venovala pozornosť ambulantnej starostlivosti v zdravotných obvodoch. Lekári - odborníci bezprostredne spolupracujú s obvodnými lekármi v preventívnej i v liečebnej praxi. Rozšírila sa prevencia zhubných nádorov, najmä aktívnym vyhľadávaním a dispenzarizáciou podozrolých onemocnení. Prehĺbila sa i psychiatrická starostlivosť posilnením ambulantnej psychiatrickej liečby a rozširovaním posteľového fondu a kvality liečenia v týchto zariadeniach.

S potešením treba konštatovať, že v uplynulých mesiacoch stúpla pôrodnosť nielen na Slovensku, ale aj v českých krajoch. Pred niekoľkými týždňami sme privítali štrnásťmiliónteho občana našej republiky. Vzrast počtu živo narodených detí je v nemalej miere odzrkadlením priaznivej skutočnosti, že poklesol počet potratov, najmä počet potratov umelých. Treba veľmi pozitívne hodnotiť, že poklesol i počet podaných žiadostí o umelé potraty.

Úmrtnosť po výkyve v dôsledku chrípkovej epidémie roku 1962 sa znova priblížila nízkej úrovni z r. 1960-1961 na 9,6 ‰ promile), na Slovensku 8,1 ‰. Zlepšenie populačnej bilancie sa prejavilo v raste prirodzeného prírastku obyvateľstva na hodnotu 7,7 ‰, SK 11,7 %. Dojčenská úmrtnosť klesla na doteraz najnižšiu zaznamenanú hodnotu, na 21,2 ‰, SK 25,2 ‰.

I keď počet umelých prerušení tehotenstva je stále vysoký, spomenuté určité zlepšenie je svedectvom, že naše rodiny začínajú vážne chápať svoje vznešené poslanie, dávať národu deti a s láskou vychovávať to najcennejšie - novú socialistickú generáciu.

Oproti týmto radostným pozitívnym výsledkom nezatvárame oči ani nad nedostatkami, ktoré sa na úseku zdravotníctva vyskytujú. Aj nášho zdravotníctva sa citeľne dotkli dôsledky ťažkostí v národnom hospodárstve. Ukazuje sa to predovšetkým v investičnej výstavbe, v ktorej plán výstavby nových zdravotníckych zariadení od januára do novembra 1963 splnil sa len na 72,4 %, SK 90,1 %. Nesplnenie investičného plánu v zdravotníctve má svoj odraz i v plnení zdravotníckych služieb. V našom zdravotníctve nemôžeme spúšťať zo zreteľa potrebu správneho rozmiestnenia siete zdravotníckych zariadení na území celého štátu. Ako príklad na porovnanie uvediem počet nemocničných postelí v Stredoslovenskom kraji.

V perspektívnom pláne rozvoja zdravotníckej služby na Slovensku do roku 1970 sa predpokladá prírastok 11,287 postelí, z toho v nemocniciach 5 380 lôžok. Ak by sa tento minimálny plán realizoval, vybavenosť nemocničnými posteľami na Slovensku by dosiahla v pomere k 1000 obyvateľom len taký stav, aký bol v českých krajoch v roku 1946. Aj výstavba kúpeľov na Slovensku v perspektívnom pláne nejaví sa dosť priaznivo.

Nerovnomerne rozdelená sieť zdravotníckych zariadení sa citlive dotýka pacientov, ktorým prevoz do vzdialených nemocníc pôsobí nemalé ťažkosti a slabosti. Správne rozmiestnenie siete zdravotníckych zariadení musí byť sústavnou a plánovitou úlohou tak Ministerstva zdravotníctva, ako i ŠPK a celej našej spoločnosti.

Aj pri upozorneniach na niektoré relácie kvitujem, že rozmach zdravotníckej starostlivosti na Slovensku v socialistickom zriadení dosiahol skutočne vysokú úroveň.

S prekonávaním mnohých ťažkostí budujeme nové nemocnice, nové jasle, nové ambulancie. Chceme zdôrazniť, že naproti tomu niekde až trestne sa zanedbáva údržba a opatera starých a starších zdravotníckych objektov a ich modernizáciu, pokiaľ ide o ich vybavenie. Bolo by možno vypočítať celý rad zanedbaných, chátrajúcich budov, ktoré si naliehavo žiadajú generálne alebo základné opravy.

Súdruh prezident Novotný na XII. sjazde KSČ sa nie bez príčiny zmienil o potrebe dobrej údržby a modernizácie našich zdravotníckych zariadení. Faktom je, že v zariadeniach preventívnej a liečebnej starostlivosti technické a prístrojové vybavenie zaostáva. Modernizácia týchto zariadení sa javí ako naliehavá úloha niekoľkých rokov, ale začať treba neodkladne.

V ambulantnej starostlivosti sú živé viaceré problémy. Lekárske pracoviská nie sú sústredené, technické vybavenie ambulant. pracovísk, ako som spomenul, nie je na žiadúcej úrovni, nároky občanov na zdravotnú službu zo dňa na deň rastú, lekári sú preťažení, zavalení administratívnou prácou, nervózni, často s byrokratickým pomerom k nemocným.

V zdravotnom výbore sme spomínali na svetlé zjavy nášho lekárskeho života. Spomínali sme na Hálka a iných, ktorí vedeli byť lekármi - ľudomilmi, ktorí sa nedívali na honorár, ktorý dostanú za svoju liečebnú prax, ale ktorí vedeli obetavo navštíviť rodinu tuberkulóznu, alebo opustených, ktorí potrebovali bezplatnú pomoc. Nazdám sa, že v tomto ohľade by mala byť zameraná ideologická prevýchova a výchova našich lekárov, menovite mladých, ako i nášho zdravotníckeho personálu. Krytie lekárskych miest nadúväzkami nemožno riešiť natrvalo. Lekárske miesta treba bezpodmienečne kryť fyzickými osobami bez nadúväzkov a to predovšetkým dôslednou plánovitou distribúciou lekárov a zdravotníckeho personálu všade tam, kde ľudia žijú, pracujú, plnia socialistické spoločenské úlohy, nech je to už pohraničie alebo východné Slovensko.

Zubolekárska starostlivosť o chrup mládeže sa podstatne zlepšila. Ale zuboliečba dospelých je stále slabým článkom zdravoť. služieb. Problém možno vyriešiť len zvýšením počtu stomatológov, laborantov a zdravot. sestier. Možno pozitívne hodnotiť, že sa počet študentov pre zubné lekárstvo a laborantskú prax podstatne zvýšil, a je možno behom 1-2 rokov situáciu podstatne zlepšiť.

Život ľudí v modernej, technicky vyspelej spoločnosti, s koncentráciou obyvateľstva vo veľkých mestách a priemyslových centrách, si bezpodmienečne vyžaduje podstatne odlišné a dokonalejšie zdravotné a hygienické opatrenia ako to bolo v minulosti. Sústavná ochrana zdravého prostredia a ochrana prírody je naliehavou úlohou dňa.

Zdravotný výbor v tomto volebnom období sa sústavne zaoberal veľmi naliehavými otázkami životného a pracovného prostredia našich občanov, najmä problémom čistoty ovzdušia a vôd v konkrétnych podmienkach nášho štátu. Zdravé prírodné prostredie, čistý vzduch a dobrá voda sú základnou podmienkou zdravia ľudu, preto sa týmito otázkami zaoberajú i najvyššie naše orgány, KSČ, vláda, NV. V prijatých dokumentoch je zdôraznená zásada, že v našom technicky vyspelom priemyslovom štáte je nezbytné zastaviť ďalšie zhoršovanie čistoty vod a ovzdušia, využíť vedu, techniku a výrobu na podstatné zlepšenie súčasného stavu.

Vďačne podčiarknem, že toto úsilie prinieslo už pozoruhodné výsledky. Napr. na úseku čistoty vod od roku 1959 uviedlo sa do prevádzky vyše 250 čistiacich staníc odpadových vôd z priemyselných podnikov. Na výstavbu priemyselných čistiarní sme za 5 rokov preinvestovali 661 mil. Kčs, na mestské a nemocničné čistiarne 502 mil. Kčs, spolu 1 miliardu 163 mil. Kčs a na kanalizácie 520 mil. Kčs.

Napriek tejto rozsiahlej a nákladnej výstavbe čistiarní odpadných vôd a kanalizácii sa vody v našich riekach ďalej zhoršili. Ťažká situácia s pitnou vodou v Přerove a na celom toku Bečvy, po výstavbe chemického závodu DEZA vo Val. Meziříčí, je nesmierne vážnym mementom. Likvidácia znečistených odpadových vôd je neodkladnou nutnosťou, ak nechceme pripustiť hrozbu epidemiologických infekčných nákaz a ak nechceme znemožniť výrobu, ktorá je závislá od čistej vody vo výrobnom procese. Na ozdravenie vody v našich riekach mienime vynaložiť od roku 1964 do 1970 zhruba vyše 3 miliardy Kčs. Možno rátať, že tieto náklady nebudú len na ozdravenie našich vôd, ale v zachytených a účelne využitých surovinách zo znečistených vôd prinesú aj značný národohospodársky prospech.

S vážnym nedostatkom a problémom vody, najmä zdravej pitnej vody, sa zaoberal aj prvý hospodár našej socialistickej vlasti, prezident súdruh Antonín Novotný. Jeho upozorňujúce slová a starostlivosť o blaho a zdravie občanov mali by si vziať k srdcu všetci zodpovední pracovníci a celá naša verejnosť. Faktom je, že pri mohutnej výstavbe miest a sídlisk naši projektanti neberú do úvahy základné podmienky života a medzi ne patrí predsa zdravá pitná voda a užitková voda. Hrdí sme na našu novovystavenú socialistickú Bratislavu, na nové sídliská, na moderné byty v mnohoposchodových obytných domoch. Ale menej hrdí sme na to, že obyvatelia týchto domov, obyčajne od 4. poschodia vyššie chodia s vedrami a nádobami pre vodu k susedom v nižších poschodiach. Kúpelne majú, ale kúpať sa nemôžu, lebo niet vody. Do veľkého sídliska v Krasňanoch sa vozí voda v cisternách, rovnako aj do iných sídlisk. Reálne možno povedať, že 30 000 občanov Bratislavy trpí nedostatkom zdravej pitnej vody. V Bratislave-Rači sa nebezpečne rozšírila týfová epidémia. 142 pacientov je izolovaných, u 86 sa potrdila týfová nákaza. Príčina - nedostatok zdravej pitnej a úžitkovej vody. Naše starosti nemôže zmierniť výhovorka, že veď aj vo Viedni je katastrofálny nedostatok vody. V koncepcii našej sídliskovej výstavby záruka pitnej vody a výstavba spoločenských, zdravotných, sociálnych a obchodných zariadení mali by zaujať a musia zaujať popredné místo a reálne zabezpečenie.

Přerov a Bratislava sú len 2 markantné príklady o nedostatku zdravej vody. Podobných prípadov je veľa.

Neradostné je to i na úseku zabezpečenia čistoty vzduchu. Uznesenie vlády č. 494 z roku 1960 správne nariaďuje staré zdroje znečistenia vybaviť účinným odlučovacím zariadením, do novobudovaných priemyselných závodov bezpodmienečne namontovať zariadenia, ktoré podľa súčasného stavu vedy a techniky maximálne znemožnia vypúšťanie škodlivých exhalácií do ovzdušia, ukladá vede a technike sústavne pracovať na zvýšení účinnosti čistiacich zariadení, rezortom a národným výborom sústavne zneškodňovať exhalácie z menších zdrojov znečistenia.

Celkove možno povedať, že sa úlohy likvidácie znečisťovania ovzdušia plnia horšie, ako výstavba čistiarní odpadových vôd. Príčiny neplnenia sú tak u Ministerstva ťažkého strojárenstva, ako dodávateľa vzduchočistných zariadení, ako aj u príslušných investorov.

Aj z tohoto miesta naliehave apelujem na hospodárskych činiteľov, ktorí zodpovedajú za vytváranie bezpečného a zdraviu neškodného životného a pracovného prostredia, aby svoje úlohy plnili aktívnejšie a lepšie, ako to robili doteraz.

Po prerokovaní Dokumentu o zdraví v našom socialistickom štáte, v duchu uznesení XII. sjazdu KSČ, bedlive sledujeme prípravu nového zákona o starostlivosti o zdravie. Prípravné práce pokročili tak ďaleko, že sa novým zdravotným kodexom pravdepodobne budeme môcť zaoberať ešte v terajšom volebnom období Národného zhromaždenia. Naše doterajšie zákonné úpravy v zdravotníctve, hoci ony boli pred 10-12 rokmi veľmi progresívne, dnes už nezodpovedajú politicko-ekonomickému stupňu našej socialistickej spoločnosti. Pripravovaný zdravotný zákon bude súčasťou veľkej kodifikačnej akcie, do ktorej náleží nový občiansky zákoník, zákoník práce, hospodársky zákon a už schválený zákon o rodine. Nová súborná a jednotná právna úprava starostlivosti o zdravie vytýči široké celospoločenské úlohy a povinnosti v ochrane zdravia ľudu, v súlade s modernými poznatkami lekárskej vedy a do súčinnosti pri ochrane zdravia zahrnie všetkých činiteľov, ktorí ovplyvňujú zdravie našich občanov. Pôjde o to, aby sa starostlivosť o zdravie stala prvoradou úlohou nielen zdravotníkom, ale celej našej spoločnosti.

V starostlivosti o matku a dieťa pre Ministerstvo zdravotníctva za jednu z predných úloh treba pokladať rozširovanie siete jaslí. Počet detí zamestnaných matiek, ktoré pre nedostatok miest nemôžu byť prijaté v jasliach, z roka na rok stúpa. Za posledné tri roky pribudlo vyše 12 000 miest v jasliach. To je značný pokrok. Ale počet žiadostí sa stále pohybuje okolo 25 000. Zvýšil sa podiel závodov a JRD na rozvoji jaslí, ale jednako nie je taký, aby podstatne riešil nedostatok jaselských miest.

O úlohách jaslí a ich pozitívnom význame pre zamestnané ženy hovorí sa v našej spoločnosti nemálo a vecne. Na jednu vec však pokladám za potrebné upozorniť. Budovať jasle pri závode v malopriemyselnom meste je vec nesporne rozumná. Ale vo veľkých priemyslových centrách, kde pracujúci bývajú rozptýlene, z ďalekého obydlia voziť malé deti do jaslí pri závode, je nepohodlné pre rodičov a zdraviu neprospešné pre malé deti. Tu sa mi javí ďaleko výhodnejšie budovať jasle v koncentrovaných sídliskách, lebo je to účelnejšie pre rodičov a zdravšie pre deti.

Vážnym národohospodárskym problémom je vývoj absencie pre nemoc a úrazy. Bude si žiadať veľa úsilia, aby sa absencia znížila na 4 % jako to predpokladá plán a rozpočet na rok 1964. V minulom roku, najmä vplyvom krutej zimy, nemocnosť dosiahla 4,17 %. To znamená, že na našich pracoviskách denne nepracuje bezmála štvrť milióna ľudí. Je to asi 229 000 nemocných denne.

Hospodárski pracovníci nevenujú potrebnú starostlivosť pre tvorenie podmienok pre zdravú a bezpečnú prácu, pre predchádzanie nemociam, úrazom a zábranám chorôb z povolania. Vládne uznesenie 797 z roku 1963, podľa ktorého mali byť vypracované plány ozdravných opatrení na závodoch súbežne s plánmi výrobných úloh, sa plní nedostatočne.

Nemožno bez záujmu prejsť okolo skutočnosti, že rozvoj modernej techniky má značne negatívny vplyv na nervový systém moderného človeka. Naša socialistická spoločnosť od Čs. akadémie vied naliehavo žiada nielen dôkladnú vedecko-výskumnú prácu v takej oblasti, ako je režim práce a odpočinku v rôznych povolaniach, problém vzniku únavy a osvieženia, sústavné otrasy na dopravných ťažných prostriedkoch - napr. na traktoroch v poľnohospodárstve a priemysle, hluk na uliciach a na pracoviskách, osvetlenie pracovného prostredia a jeho vplyv na pracovnú schopnosť, problematiku zamestnanosti žien - matiek v náročnej fyzickej práci, ale aj konkrétne rady a návrhy, ako preventívnymi zásahmi a opatreniami predísť škodlivým následkom modernej techniky na zdravie pracujúcich.

Posledné januárové zasadnutie ÚV KČS, na ktorom sa rokovalo o národohospodárskom pláne na rok 1964, o voľbách, a najmä o životnej úrovni nášho ľudu, je predmetom mimoriadneho záujmu našich občanov. Uznesenia na úseku delenia národného dôchodku sú ekonomicky hlboko odôvodnené a sociálne spravodlivé. Uskutočnia sa v najbližšom čase. Dotknú sa základných otázok našej sociálnej politiky. Pôjde o to, správne ich pochopiť a dôsledne uplatniť, tak aby sa stali účinným podnetom na prekonanie prechodných hospodárskych ťažkostí.

Som presvedčený, že pod rozvážnym vedením KSČ rok 1964 bude nástupom do ďalšieho mohutného rozmachu nášho hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho života. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť sú povolané tak plniť svoje úlohy, aby sa stali aj významným ekonomickým činiteľom v našom budovateľskom a mierovom úsilí. (Potlesk.)

Místopředseda NS Pospíšil: Dávám slovo posl. Skálovi.