Výdavky štátneho rozpočtu na zdravotníctvo činili v roku 1963 celkom 6739 mil. Kčs, o 4,1 % viac ako v roku 1962. Čerpanie vecných výdavkov však vždy neodpovedalo dosiahnutým výkonom. Tak napr. nebol plnený plán ošetrovacích dní v lôžkových zariadeniach v jasliach. Na úseku zdravotníctva je treba ďalej spresňovať a prehlbovať výdajové normy.

Údaje štátneho záverečného účtu za rok 1963 nás informujú o tom, ako stále vzrastajú rozpočtové výdavky na nemocenské poistenie a sociálne zabezpečenie. Ukazujú, akú naša strana a vláda venuje všestrannú starostlivosť pracujúcim a členom ich rodín.

Výdavky štátneho rozpočtu tiež ovplyvnili, že i v roku 1963, obdobne ako v roku 1962, pokračoval rast životnej úrovne rýchlejším tempom, ako sa vyvíjal národný dôchodok. Prejavilo sa to napr. vo zvýšení vkladov obyvateľstva, ktoré vzrástli v roku 1963 o viac ako 2,5 miliardy Kčs. Značná časť týchto vkladov bola získaná z doplatkov na pracovné jednotky členov JRD.

Z celkových rozpočtových výdavkov roku 1963 vo výške 120 871 mil. Kčs pripadalo 51,8 % na rozvoj národného hospodárstva, 37,13 % na kultúrnu a sociálnu starostlivosť, 8,96 % na obranu a bezpečnosť a 2,11 % na správu.

Príjmy štátneho rozpočtu 1963 boli do značnej miery ovplyvnené nepriaznivými výsledkami hospodárenia podnikov.

Plán tvorby zisku bol splnený len na 87,6 %. Vedľa vplyvov, pôsobiacich nezávisle na podnikoch, ako je mrazová kalamita, úsporné opatrenia na úseku energetiky, boli hospodárske výsledky nepriaznivé v dôsledku nedostatočnej pracovnej a technologickej disciplíny, vysokej fluktuácie, vysokej nepodarkovosti a predovšetkým však nedostatočnej starostlivosti podnikov a nadpodnikových orgánov o kvalitatívnu stránku a efektívnosť výroby. V rozhodujúcich odvetviach zostáva úsilie o plnenie úkolov zamerané hlavne na zaistenie úkolov vo vlastných nákladoch a tvorbe zisku sú zaisťované s omnoho menšou intenzitou. Tak napr. v priemysle bola v r. 1963 úroveň materiálových nákladov na jednu korunu vyrobeného tovaru horšia než v roku 1962 i 1961. Straty z nepodarkov činili viac ako 1,5 miliardy.

Na úseku stavebníctva boli dosiahnuté veľmi nepriaznivé výsledky v plnení plánu stavebno-montážnych prác, produktivity práce, plánu nákladov a zisku. V dôsledku toho zostali stavebné organizácie na zisku dlžné 919 mil. Kčs.

Zásoby hospodárskych organizácií, včetne družstiev, boli o 6,3 miliardy Kčs vyššie ako plánované stavy. Pritom štruktúra výrobných zásob nie je dobrá. Niektoré druhy dôležitých základných materiálov nedosahujú často ani plánovaný stav, zatiaľ čo napr. zásoby náhradných dielov a pomocného materiálu sú vysoko nad normou. Plánovaná likvidácia nadnormatívnych zásob sa ani doteraz úplne nedarí.

Pre rok 1965 bude dôležité urobiť také opatrenia v dodávkach pre tržné fondy, ktoré by znamenali zvýšenie dane z obratu. Dodávky je treba orientovať i s ohľadom na realizáciu kúpnej sily u obyvateľstva a na tie druhy tovaru, ktoré sú daňovo najvýhodnejšie, ako o tom hovoril s. minister vo svojej správe.

Hospodárenie NV skončilo za rok 1963 prevahou príjmov vo výške 1808 mil. Kčs. Na tento výsledok pôsobili obdobné vplyvy ako na celkové rozpočtové hospodárenie. Nevyčerpané prostriedky na reprodukciu základných fondov činili 932 mil. Kčs, na odvodoch zisku dlhujú podniky riadené NV 350 mil. Kčs.

Jeden z dôležitých úsekov, na ktorom majú NV ešte mnoho rezerv, sú služby pre obyvateľstvo. Občania si právom sťažujú na nedostatočnú kvalitu prác a služieb, na dlhé dodacie lehoty, na to, že podniky málo pružne reagujú na požiadavky a potreby obyvateľstva. Nepružne sa riešia požadované služby obyvateľstvu na vidieku. Koncom minulého roku k niektorým lepším výsledkom v miestnom hospodárstve a komunálnych službách pomohli akčné plány, ktoré podniky a závody vypracovali v zmysle uznesení ÚV KSČ.

Štátny záverečný účet za rok 1963 ukazuje klady i nedostatky nášho hospodárstva v uplynulom roku. Ku kladom možno predovšetkým pripočítať to, že po májovom zasadaní ÚV KSČ v r. 1963 sa akčnými opatreniami v podnikoch a závodoch podarilo zastaviť neplnenie plánovaných úloh najmä vo IV. štvrťroku a pripraviť plán na r. 1964 lepšie a reálnejšie, čo ukazujú i výsledky plnenia plánu rozvoja národného hospodárstva od začiatku tohto roku, ako to hodnotil vo svojej správe s. Dvořák.

Ide teraz o to, aby sme správne zhodnotili i všetky svoje sily a možnosti na odstránenie všetkých závad, ktoré brzdili a brzdia rozvoj národného hospodárstva, aby sme všade navrhli a urobili naozaj účinné opatrenia a dôsledne ich i prevádzali v praktickom živote.

Treba urýchlene odstrániť i niektoré také nedostatky, že závody a podniky nemajú ešte v septembri doriešené plány na rok 1964, teda vtedy, keď už majú prakticky ukončené práce na plánoch na rok 1965. Poukážem na také podniky a závody len v našom Východoslovenskom kraji. Ide o tieto podniky a závody: Odevné závody kpt. Nálepku n. p. v Prešove, Vagónka n. p. v Poprade, Tatrasmalt n. p. Matejovce, okr. Poprad, Závody Mostáreň Medzilaborce, okr. Humenné, Tesla n. p. Stropkov, okres Bardejov.

Keď je toľko prípadov, ktoré som uviedol v našom kraji, pokiaľ ide o nedoriešené plány na rok 1964, iste ich bude v celej republike na desiatky. Takýto prístup k plánu v očiach orgánov v teréne a pracujúcich podrýva autoritu plánu. Súdim, že nemožno takúto prax trpieť, ako i takú prax, že na konci roku nadriadené orgány plán odpíšu. Takéto riešenie plánu neprispieva ničím národnému hospodárstvu.

Výsledky tohto roku ukazujú, že máme predpoklady, aby plánované úkoly včas splnili a zaistili i plnenie kvalitatívnych ukazovateľov v zmysle hesla: "produktivita, kvalita, hospodárnosť".

Vážené súdružky, súdruhovia,

výbor pre plán a rozpočet prerokoval štátny záverečný účet a vládny návrh na použitie prebytkov z hospodárenia v roku 1963 vo svojej schôdzi dňa 10. septembra 1964. Uzniesol sa doporučiť plénu Národného zhromaždenia, aby schválilo tento návrh v znení, ktoré predložila vláda. Z poverenia výboru preto navrhujem, aby sa Národné zhromaždenie uznieslo podľa čl. 41 ústavy takto:

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky schvaľuje štátny záverečný účet Československej socialistickej republiky za rok 1963, ktorý vykazuje rozdiel príjmov a výdavkov hospodárenia podľa štátneho rozpočtu za rok 1963 v čiastke 1 355 410 000 Kčs.

Národné zhromaždenie súhlasí, aby tohto rozdielu vo výške 1 355 410 000 Kčs bolo použité takto:

a) národným výborom zostáva k použitiu na finančné zaistenie organizácií riadených národnými výbormi, na účelové určené prostriedky a podiel podľa hmotnej zainteresovanosti 623 741 000 Kčs,

b) ministerstvá a ústredné úrady použijú i na finančné zaistenie ústredne riadených podnikov za rok 1963: 731 669 000 Kčs.

Předseda NS Laštovička: Děkuji poslanci Mockovčiakovi. Nyní zahájíme rozpravu. Hlásí se někdo o slovo? Ke slovu se přihlásil posl. Jiránek, dávám mu slovo.

Posl. Jiránek: Vážené soudružky a soudruzi poslanci! Ve zprávě s. ministra Dvořáka jsme se dověděli o akci 100 miliónů ve prospěch místního hospodářství. Je to podruhé v historii, kdy se prakticky nejmladšímu sektoru - našemu místnímu hospodářství - dostává možnosti pomoci ve finančních otázkách tak, aby posílil svoje strojní vybavení a mohl lépe poskytovat služby a sloužit našemu obyvatelstvu. Jistěže jak národní výbory, tak i podniky místního hospodářství přivítaly tuto akci s velkým povděkem. Chtěl bych jen připomenout, že by bylo nutné, aby pro příští rok, pokud by se tato akce měla opakovat, byla dána na vědomí včas jak národním výborům, tak podnikům místního hospodářství. V tomto roce jsme jistě velmi správně chtěli splnit všechny předpoklady, které tato akce měla - vrátit pokud možno nejvíce zpět do státního rozpočtu ve větší produktivitě práce a ve větším poskytování služeb našim obyvatelům. Jelikož však finanční prostředky byly uvolněny až koncem května, to znamená, že už nebylo možno, aby nám výrobní podniky dodaly strojní vybavení, která bychom pro to potřebovali, mám dotaz na s. ministra financí Dvořáka, zda i v roce 1965 bude obdobná akce provedena v rámci místního hospodářství, v jaké asi výši a zda je možno, aby se již tento rok jak národní výbory, tak podniky o této akci dověděly.

Předseda NS Laštovička: Dávám slovo posl. Macho.

Posl. inž. Macho: V možnostiach našej socialistickej spoločnosti je neustále zvyšovať národný dôchodok a vôbec zvyšovať bohatstvo našej spoločnosti. Do určitej miery to závisí na kvalite výrobkov. Jej zvýšeniu by mohla pomôcť tiež lepšia práca technických kontrol na závodoch a podnikoch. Myslím, že v závode alebo podniku nielen technická kontrola vstupná, medzioperačná a hlavne výstupná má byť podriadená riaditeľovi, ale je treba, aby prémiovanie pracovníkov technickej kontroly bolo vo väčšom rozpätí a progresívne závislé na množstve, na percentách zistených nepodarkov, chýb, nedokonalostí, t. j. odchyliek od noriem. Ďalej je treba technickú kontrolu hlavne pracovníkmi vstupnej, medzioperačnej a výstupnej kontroly neviazať (alebo len nepatrne) na plnenie plánu vlastného závodu.

Nestačil som si to overiť, ale myslím, že pred 4 rokmi bola podobná prax vo vydavateľstvách, kde honorár recenzenta bol do určitej miery závislý tiež na množstve chýb, ktoré preukázateľne recenzent našiel v knihe. To znamená, že bol zainteresovaný na tom, aby recenziu urobil poctivo.

Ďalej by som navrhoval, či by sa nemohlo uvážiť pre tie závody, ktorých výroba je obzvlášť žiadúca, pretože vyrábajú napr. produkty, ktoré sa dajú veľmi výhodne umiestniť na zahraničnom trhu, pretože sú trebárs momentálne v konjunktúre, či by nemohli okrem prémií, ktoré, ako vieme, sa vypisujú za prekročenie úloh v zahraničnom obchode, zvýšiť napr. i mzdové fondy a najmä zvýšiť príplatok za nočné smeny. Myslím, že toto zvýšenie mzdových fondov a zvýšený príplatok za prácu v nočnej smene by platili dovtedy, pokiaľ sa budú vypisovať prémie, to znamená do tej doby, pokiaľ bude táto výroba žiadúca. Bola by to taká výnimka, ktorú by podľa môjho názoru mal dávať niektorý ústredný orgán, napr. Ministerstvo financií, alebo Štátna mzdová komisia, teda niektorý orgán vlády. Táto výnimka by sa poskytovala pochopiteľne len vtedy, ak by akumulácia alebo zisk boli skutočne preukázateľné. Teda vtedy, keď to minister financií zreteľne spozoruje v národnom dôchodku. V tomto prípade by sa mohla učiniť výnimka z doterajších napr. 60 hal./hod. za nočnú prácu na vyššiu čiastku, pretože by to zvýšilo náš národný dôchodok.

Předseda NS Laštovička: Dávám slovo poslanci dr. Lukačovičovi.

Posl. dr. Lukačovič: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia! Súdruh minister Dvořák povedal jednu veľmi peknú vetu, že podniky si môžu všímať, o čo je dopyt a postarať sa o riešenie.

Som členom stálej komisie výboru pre investičnú výstavbu a stálej stavebnej komisie pre bytovú výstavbu. Dovoľte mi, aby som k prednesenej správe s. ministra Dvořáka povedal niekoľko pripomienok z odvetvia bytovej výstavby, hlavne na Slovensku.

Až do poslednej doby sme boli vo veľmi ťažkej situácii v individuálnej bytovej výstavbe na Slovensku. Oznamujem vám, že od roku 1960 táto bytová výstavba klesá, ačkoľvek od oslobodenia do roku 1963 z celkového počtu postavených bytov na Slovensku viac ako 50 % bolo postavených rodinným individuálnym spôsobom. Čiže u nás, na Slovensku, tento smer bytovej výstavby je toho času ešte stále veľmi dôležitý a s. podpredseda vlády Piller na poslednej plenárnej schôdzi Slovenskej národnej rady minulý týždeň povedal, že individuálna bytová výstavba na Slovensku znamená viac ako 50 % postavených bytov individuálnym spôsobom v celej republike.

Ale prišli nové nariadenia. Začalo sa spomínať spádových obcí. A tieto nariadenia národné výbory jednoducho aplikovali tak, že v kompetencii okresných národných výborov bolo nutné určiť, ktoré obce budú spádové, ktoré obce nebudú sústredené obce v pôdohospodárskej výrobe a následkom toho ONV vydali striktný zákaz stavať v tých obciach, ktoré nie sú spádové, individuálnu bytovú výstavbu. S. podpredseda povedal, aby sme jasne povedali, aké máme problémy. Tieto problémy som predniesol v SNR ako poslanec okresu Galanta, teraz ako poslanec NZ okresu Spišská Nová Ves prednášam to tu.

Obyvateľ a občan, ktorý si chcel postaviť nový rodinný domček, narážal na ťažkosti, že obec nie je spádová. Mal v tej obci pozemok, materiál, susedov, kmotrov, švagrov, deti, príbuzných, známych, mnoho pracovných síl. V tejto obci nesmie stavať, ale dali mu príkaz, aby staval vo spádovej obci. Obrátil sa na národný výbor, ale národný výbor nemá pozemok, nemôže mu dať štátny pozemok, nemá možnosti vynahradiť mu atraktívnosť, ktorú mal v rodnej obci, a preto sa na mnohých miestach začali stavať čierne stavby, čo je pre nás veľmi nepríjemné, pretože sa tým narušuje disciplína pri nedodržiavaní rôznych predpisov.

Mám radosť, že po návrate z dovolenky som zistil, že sa medzitým urobili opatrenia (pôžičky a iné veci), ktorými chceme túto aktívnosť znova zvýšiť.

Druhá vec sa týka družstevnej bytovej výstavby. Ako vidíme z plánu, rok od roku význam celej tejto bytovej výstavby v celej republike vzrastá. Družstevná bytová výstavba získava stále viacej rozhodujúcu časť celkovej bytovej výstavby v republike. Spomínam si, ako som sa pred 3 až 4 rokmi zmieňoval o tom, že by bolo dobré v bytovej výstavbe pracovať analogicky, ako to robia prípadne v NDR, kde dávali obyvateľom značné pôžičky od začiatku stavby. Myslím, že ani tu sme dôkladne nedomysleli dopad rôznych nariadení, nech už sú to finančné, plánovacie alebo iné veci. Bolo nariadené, že najmenší počet bytových jednotiek, ktoré sa majú stavať v jednom bloku, má byť 18-20. To je pekná vec. Ale teraz nastal zhon v tých menších mestách, kde existovali okresné národné výbory. Na Slovensku máme celý rad takých miest, ktoré nemajú viac ako 3 000-5 000 obyvateľov a tam nastal zhon "pozbierať" 18 alebo 20 uchádzačov pre tento spôsob bytovej výstavby. V Bratislave je ich dosť, v Košiciach to tiež ide, ale v menších mestách boli ťažkosti. A stavebníctvo bolo vystavené veľmi nepríjemným veciam preto, že investorské útvary národných výborov nevedeli pozbierať dostatočný počet uchádzačov a takto pripraviť túto veľmi dôležitú formu bytovej výstavby. Postupne prišli úľavy a teraz už cifra 18 alebo 20 nie je aktuálna. Nemohli sme si domyslieť, že v takých malých mestách, ktoré mali 3 000, 4 000 alebo 5 000 obyvateľov, je ťažko pozbierať do jedného bloku toľko uchádzačov družstevnej bytovej výstavby.

Prečo to uvádzam? Uvádzam to, súdružky a súdruhovia preto, že včera nám bolo povedané z tohto miesta pri novej kompetencii Národného zhromaždenia, aby sme pri vytváraní rôznych foriem, zákonov, predpisov a vyhlášok dopad toho všetkého dobre domysleli, kým to vyjde von, aby sme tie veci dobre sformulovali, aby to bolo zrozumiteľné, aby to bolo jasné a aby sme poznali finálny dopad vyhlášky.

Som prekvapený, keď tu často uvádzame komplexnosť bytovej výstavby a keď dole, v teréne, sa ma pýtajú: Prosím vás pekne, ako to máme robiť, keď v Bratislave máte vodovod, máte kanalizáciu a u nás nemáme nič. Čiže, na komplexnosť bytovej výstavby sú rozhodne potrebné väčšie čiastky a nie všeobecné globály, ktoré sa dávajú. Domnievam sa, že tým, že sa vytvorila stála komisia nášho výboru pre investičnú výstavbu a stavebníctvo - budúci týždeň v utorok budeme v Prahe a prezrime si dve pražské sídliská, potom sa chystáme do Košíc - do tejto problematiky budeme vidieť hlbšie a so súdruhmi, s ktorými to máme prerokovať a preštudovať, budeme môcť nášmu výboru predložiť konkrétny návrh.

A teraz jedna vec, súdružky a súdruhovia - pokiaľ ide o plánovanie materiálne technického zásobovania. Stavebníctvo na Slovensku, tzv. veľké stavebníctvo, ktoré podlieha Ministerstvu stavebníctva a krajským národným výborom, do 10. t. m. prekročilo plán o 100 mil. Kčs. Ja sa pýtam našich zásobovačov, ako to bude vyzerať koncom t. r., kedy sú predpoklady, že by sme asi o 130 mil. Kčs prekročili plán ZSV na Slovensku, pýtam sa ich: Buďte takí dobrí a povedzte mi, odkiaľ berieme materiál - tehly, cement a ostatné veci - keď chceme plán splniť? A bolo mi povedané: Blokujeme tržné fondy. Blokujeme tržné fondy tehál a cementu, takže Jednoty, družstvá, JRD nemôžu dostať príslušný počet, pretože veľké stavebníctvo to potrebuje.

Ľutujem obyvateľov Slovenska, tých, ktorí si chcú opraviť byty, alebo chceli postaviť nové byty v tomto roku.