Na poslednej plenárnej schôdzi Slovenskej národnej rady minulý týždeň predseda KNV Východoslovenského kraja veľmi ostro požadoval riešenie tejto pálčivej otázky a mám informácie, že s. Chlebec, vedúci tajomník KV KSS východného Slovenska, tiež robil interpeláciu v tomto ohľade. Otázku výroby tehál a otázku výroby stavebného materiálu bude treba základne vyriešiť. Nesmieme zabúdať na to, že máme t. č. na Slovensku - (bol som doteraz poslancom SNR, tak mám len tieto poznatky, a dúfam, že čo najskôr nadobudnem poznatky celoštátne) - vyše 1 mil. bytov, z ktorých mnohé treba opraviť, ktoré potrebujú generálnu údržbu atď. Na tieto veci bude treba myslieť.

A teraz, súdruh minister Dvořák, jedna taká zaujímavá vec: nemám to ešte preverené, ale bolo nám to hlásené z krajov, že stavebníctvo, keď videlo túto ťažkú situáciu, chcelo sa rozbehnúť a v nadpláne vyrobiť tehly a prefabrikáty v II. a III. štvrťroku. Banka dala zákaz na viacerých miestach, že by to boli nadnormatívne zásoby, a následkom toho - mám tieto informácie z terénu - nemohlo sa to rozbehnúť. Som toho názoru, že by to bola bývala užitočná vec, keby takto na sklad pracovali, pretože teraz už je márne dávať príkazy ; prichádza zimné obdobie a v menších tehelňách ťažko budeme môcť robiť. Myslím, že tieto veci majú byť nejako zladené, aby to, čo život, tok života si žiada, bolo realizované. Uvádzal som tieto veci preto, že sa z nich máme poučiť.

Tešíme sa z toho, že stavebníctvo dostalo úkolové mzdy, pracuje na akord, a tieto veci spružnili stavebníctvo. My v stavebníctve sa veľmi tešíme z toho, že naša túžba, naša žiadosť bola realizovaná. Ale je to trápne, keď sa človek tak podíva späť na minulý rok, keď sme boli v stavebníctve takrečeno na lopatkách po strašnej zime v r. 1963 a keď stavebné organizácie chceli dohoniť manko tým, že budú pracovať v nadčasoch, stálo nás to koľko týždňov jednania, aby sme dostali povolenie k tejto veci.

Súdružky a súdruhovia, tu musí byť zladená práca finančných orgánov, plánovacích a ostatných zložiek, aby sme nevideli len literu predpisu, ale aby sme videli i život, aby sme videli to, čo sa odohráva okolo nás. Nevedeli sme pred 5 dňami, že v Tatrách bude taká víchrica, o ktorej dnes čítame, ktorá urobila také škody, nevedeli sme, že pred 5 mesiacmi, prípadne niekde inde nám pohroma narobí veľké škody, že na to bude treba tehly a iné veci.

A nakoniec, s. predseda mi dovolí, aby som vzniesol jednu otázku na s. ministra vnútorného obchodu. Som členom komisie SNR pre cestovný ruch. A v tejto komisii i v iných komisiách už niekoľko rokov jednáme o výstavbe hotelu v tatranskej oblasti. Jednal som v podniku stavebnej výroby Poprad, s Pozemnými stavbami, aby rezervovali na budúci rok určitú kapacitu na výstavbu tohto hotelu, a teraz počujem, že po toľkých jednaniach - neviem, koľko tisíc korún sa vydalo na projekty atď. - údajne táto otázka sa ešte nerieši.

Prosil by som uspokojujúcu odpoveď na to, ako mienime riešiť otázku cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, či konečne cestovný ruch dostane do rúk tie objekty, ktoré má t. č. zabrané zdravotníctvo, 2 veľké hotely, o čom sa už jedná niekoľko rokov.

Uvádzam to preto, že je to veľmi dôležitá otázka pre stavebnú výrobu a pre náš cestovný ruch.

Nakoniec chcem upozorniť na jednu vec. Bolo 20. výročie Slovenského národného povstania a bolo veľmi dôstojne oslávené v Banskej Bystrici. Chystáme sa na 20. výročie oslobodenia našej spoločnej vlasti, Republiky československej. Som pevne presvedčený, že nebude kúta, že nebude závodu, že nebude podniku na Slovensku a v celej našej oslobodenej vlasti, kde by sa nerobilo opatrenie na dôstojné oslávenie tohto krásneho jubilea. Rozhodne sa rozbehnú i záväzkové hnutia a i stavbári budú robiť záväzky na predčasné ukončenie niektorých stavieb. Som zvedavý, ako nám tieto záväzky dopadnú, keď to nebude domyslené, keď to nebude podložené stavebným materiálom. Preto by som prosil, aby sa pri zostavovaní plánu na budúci rok na tieto momenty bral zreteľ, aby sme sa z tých nedostatkov, ktoré sme zistili v minulom roku, poučili, aby sme našu slobodnú socialistickú vlasť pri 20. výročí jej oslobodenia obdarovali dobrými, hodnotnými záväzkami, ktorým by už plán dával možnosť reálneho, dobrého socialistického plnenia. (Potlesk.)

Předseda NS Laštovička: Kdo se dále hlásí ke slovu? (Nikdo se nehlásil.)

Nikdo.

Dávám slovo zpravodaji posl. Mockovčiakovi.

Spravodajca posl. Mockovčiak: K návrhu štátneho záverečného účtu ČS SR za rok 1963 neboli žiadne pripomienky. Vzdávam sa preto záverečného slova a odporúčam Národnému zhromaždeniu štátny záverečný účet ČSSR za rok 1963 schváliť tak, ako bol predložený.

Předseda NS Laštovička: Děkuji s. Mockovčiakovi. Přistoupíme k hlasování.

Kdo souhlasí s vládním návrhem, kterým se schvaluje státní závěrečný účet za rok 1963, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Konstatuji, že vládní návrh, kterým se schvaluje státní závěrečný účet za rok 1963, je schválen jednomyslně.

Přerušuji schůzi na 20 minut.

(Schůze přerušena v 11,00 hod. a opět zahájena v 11 hod. 22 min.)

Předseda NS Laštovička: Soudružky a soudruzi, přistupujeme k desátému bodu pořadu naší schůze, kterým jsou

10. Odpovědi na dotazy a interpelace poslanců

Dávám slovo ministru Takáčovi.

Minister ing. Takáč: Súdružky a súdruhovia, posl. Šubrt mi položil otázky, ktoré sa týkajú panelárne na Kladne, a síce, kto schválil túto investíciu, kto niesol zodpovednosť a aké závery sme urobili.

Výstavba tejto výrobne sa ukázala veľmi naliehavou, pretože bolo treba podstatne rozšíriť surovinovú základňu pre oblasť Kladna a Prahy pre rozvíjajúcu sa panelovú výstavbu. V tom čase sme už mali priaznivé skúsenosti so spevňovaním strusky na Ostravsku. Okrem toho sme mali v tom čase podľa vládneho uznesenia úkol, orientovať sa v stavebníctve na využitie priemyslových odpadov.

Na základe toho bolo rozhodnuté o využití vysokopecnej strusky z vysokopecného závodu na Kladne. V roku 1958 vypracovalo so súhlasom stavebníctva Krajské združenie národných podnikov v stavebníctve v Prahe príslušnú investičnú prípravu a na jej základe sa zahájila výstavba speňovacieho zariadenia i vlastnej panelárne. V čase, kedy sa pripravovala táto investícia i v začiatkoch jej realizácie, sa potvrdila použiteľnosť strusky pre speňovanie. V tom čase sa používali pre vsádzky do vysokých pecí prevažne domáce rudy a hrudky z rúd, a všetky výsledky ukazovali na vhodnosť použitia strusky z tejto suroviny pre účely speňovania.

Medzitým došlo k postupnej zmene v skladbe vsádzok do vysokých pecí, a čím ďalej, tým viac sa začalo používať rúd z Krivojrogu. Táto zmena v základnej surovine priniesla zmeny v chemickom zložení strusky, začalo sa prejavovať rozpadávanie spenenej strusky. V dôsledku ďalšieho zhospodárňovania výroby surového železa a skvalitňovania surového železa sa zloženie strusky v rokoch 1962 -1963 trvalo zhoršovalo, a to rozhodlo o konečnej nepouživateľnosti strusky na Kladne na speňovanie. Paneláreň vyrábala v roku 1962 -1963 zo spenenej strusky vnútorné stenové priečky, pretože už nebolo možno použiť túto surovinu na obvodové panely. Obvodové panely sa vyrábali s vložkou z pazderia, potom z polystyrénu.

Paneláreň je územne vhodne umiestnená a zásobuje potrebnými druhmi panelov a prvkov sústredenú výstavbu Kladna a blízkeho okolia. Jej ročná kapacita je asi 17 000 m³ dielcov a po rekonštrukcii v budúcich rokoch sa má zvýšiť. Celkové náklady na stavbu a zariadenie na speňovanie strusky sú asi 15 mil. Kčs. Z toho ako súčasť panelárne sa využívajú stavby a zariadenia v hodnote asi 5 mil. Kčs a využitie zostávajúcej čiastky za 10 mil. Kčs sa teraz spresňuje v súvislosti s vypracovávaním projektu na rekonštrukciu panelárne a na využitie strojového zariadenia pre speňovanie na Ostravsku.

Súdružky a súdruhovia, celý prípad potvrdzuje, že Ministerstvo stavebníctva musí pre budúcnosť veľmi starostlivo zvážiť každý prípad, kedy má budovať svoju materiálnu základňu na bázi odpadu, a budovať takú výrobu len vtedy, ak výrobca, od ktorého sa má odpad preberať, zabezpečí trvalú kvalitu odpadu. Tento prípad je veľmi názorným príkladom. Huty musia pochopiteľne robiť všetko, aby mali hlavný produkt v poriadku. U nich je to surové železo. Všetky úvahy, ako pre nás zabezpečiť vyhovujúcu strusku, boli zatiaľ bezvýsledné, pretože zariadenie na skvalitnenie strusky by bolo neúmerne nákladné a nehospodárne.

So s. ministrom Krejčím sme dohovorili veľmi tesnú a trvalú spoluprácu. Pokiaľ ide o strusku, máme prehľad, ako to vyzerá v Sovietskom zväze, v ľudovodemokratických krajinách i v ostatnom svete, a musíme včas vyriešiť problém i v súvislosti s výstavbou Východoslovenských železiarní, aby sme tam včas vedeli, či struska, ktorá tam bude ako vedľajší produkt, bude použiteľná pre stavebníctvo, v akom rozsahu a na aké účely.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, povedať ešte niekoľko slov (nie v súvislosti s interpeláciou) k tomu, čo povedal s. posl. Lukačovič, pokiaľ ide o určitý nedostatok stavebného materiálu, ktorý sa prejavuje v niektorých krajoch.

Domnievam sa, že pokiaľ ide o tehly a niektoré ďalšie druhy materiálu, napr. tvárnice, je možno v krajoch operatívne zabezpečiť krytie požiadaviek a aspoň na určitú prechodnú dobu túto výrobu zvýšiť. V minulom roku sa veľmi dôkladne hovorilo o otázke, či zastaviť výrobu v malých zastaralých, nerentabilných výrobniach, napr. v tehelniach. V tomto roku sa ukázalo - najmä v súvislosti s rozhodnutím v oblasti bytovej výstavby - že náhle vzrástla spotreba niektorých stavebných hmôt. Domnievam sa, že v budúcnosti budeme musieť veľmi pružne reagovať na vzrast takej potreby, pretože možnosť zvýšenia výroby týchto materiálov tu je. Konkrétne na východnom Slovensku je to veľmi dobre možné. Mali sme tam kedysi vysoko výkonnú výrobňu struskových a tufocementových tvárnic a nebolo by problémom spustiť na jeden alebo dva mesiace lis, takže by tam mohli pokryť zvýšený dopyt.

Ak sa však v takých prípadoch vyskytnú ťažkosti - napr. nie sú na to prostriedky v pláne - domnievam sa, že je treba operatívne zasiahnuť. Ak si podnik nevie poradiť sám, tak sme tu my, prípadne i minister financií s. Dvořák. Musíme vedieť také veci rýchle predložiť trebárs i vláde. Som toho názoru, že prekážky, ktoré tu doteraz stáli v ceste pružným zásahom, budeme musieť vedieť rýchle a účinne odstraňovať ku spokojnosti odberateľov.

V súvislosti s prekračovaním plánu stavebnej výroby prekračuje sa i plán výroby stavebných hmôt. Až na niektoré miestne a prechodné problémy v zásobovaní stavebným materiálom máme všetky možnosti, aby sme mohli potrebu zvýšenej stavebnej výroby po stránke materiálu kryť.

Tým nechcem povedať, že najmä v oblasti niektorých zariadení, ktoré vyrába a dodáva hlavne ťažké strojárenstvo, by tieto problémy neboli. Sú to však problémy, ktoré nesúvisia bezprostredne a priamo s výrobou stavebných hmôt.

Předseda NS Laštovička: Děkuji s. ministru Takáčovi. Prosím poslance s. Lukačoviče a Šubrta, zda k odpovědi s. ministra Takáče nemají ještě doplňkový dotaz.

Posl. Šubrt: Odpověď byla vyčerpávající.

Posl. dr. Lukačovič: Tiež stačí.

Předseda NS Laštovička: Prosím nyní s. Mesteka, aby se ujal slova.

Posl. Mestek: Soudružky a soudruzi! K dotazům s. posl. Mikuláška chtěl bych sdělit asi toto: Pokud jde o jeho názor, že nákupní organizace snižuje vozový park, je skutečnost taková, že v r. 1960 měla tato organizace 1710 aut. Letos má 2166 aut a počítáme do r. 1970 při vybudování krmivářského průmyslu, že v této organizaci bude 4100 aut.

V této věci chtěl bych připomenout nedávnou minulost, že nastaly určité obtíže v době, kdy ministerstvo dopravy předkládalo návrhy, aby z těchto organizací byla odebrána všechna auta a dána veřejné dopravě. Právě v těchto letech tato podniková doprava nebyla plně saturována a vyskytovaly se některé obtíže, které tu jsou.

Do budoucna tedy počítáme s tím, aby tyto nákupní organizace převzaly na sebe celou povinnost odvážet zemědělské výrobky. Přirozeně nebude tomu tak, že by do toho nemohla být zapojena zemědělská doprava za státní tarifní sazby jak pro nákupní organizaci, tak pro zemědělský závod.

Nyní pokud jde o vlastní sazby, ke kterým zde byl rovněž dotaz. Paušální sazby dovozného řeší snadné výpočty náhrad a zaručují zemědělským závodům správné proplácení vzniklých nákladů. Dosavadní stav účtování dovozného byl velmi komplikovaný a podle tarifů silniční nákladní dopravy značně pracný. Paušální sazby jsou stanoveny tak, že si je mohou nákupní i zemědělské organizace vzájemně účtovat.

Sazby jsou stanoveny takto: U obilí, brambor, hnojiv a podobných substrátů 14 hal. za q a km, u dobytka, vajec, chmele apod. 21 hal. za q a km, u sena, slámy, drůbeže apod. (je to stanoveno podle možnosti vytížení aut) 42 hal. za q a 1 km. Náhrada za skládání a nakládání je účtována odděleně, podle toho, jak a kdo se na těchto výkonech podílí. Účtuje se 35 hal. za nakládku a 35 hal. za skládku.

V případě, že by se provádělo zúčtování podle tarifu silniční nákladní dopravy, dostávaly by zemědělské závody menší náhrady dovozného než podle paušálních sazeb, zejména při delších přepravních vzdálenostech. Domnívám se, že toto nové opatření je správné, neboť nelze prodlužovat přepravní vzdálenosti mezi zemědělskými závody a nákupními místy na úkor zemědělských závodů.

Uvádím pro srovnání příklad, z něhož jsou zřejmé rozdíly mezi paušálem a tarifem platným u ČSAD. Zemědělský závod přepravuje 50 q obilí (zde bych chtěl říci, že je ustanovení, že do 10 km je zemědělský závod povinen dopravovat). Toto ustanovení říká, že kdyby dopravoval těchto 50 q nad 10 km a 5 km, je stanoven paušál za dopravu 35 Kčs. Podle tarifů ČSAD by to bylo 23 Kčs. To znamená, že již zde je zvýhodnění oproti tarifu o 12 Kčs.

Kdyby dopravoval nad 10 km toto množství dalších 10 km - tedy celkem 20 km - představoval by paušál 7O Kčs, zatímco podle tarifů ČSAD 46 Kčs. Kdyby dopravoval 20 km nad 10 km, činil by paušál 140 Kčs, podle tarifů ČSAD 107,40 Kčs.

K tomuto velkému zvýhodnění právě na tuto větší vzdálenost jsme přistoupili proto, že počítáme s horskými oblastmi nebo místy, kde vzdálenosti do výkupních míst jsou delší. Víme, že je to na Českomoravské vysočině, v Tatrách a v některých jiných oblastech. Takto jsou tarify stanoveny. Sazba náhrad dovozného za vyšší vzdálenost než 30 km dosahuje více než dvojnásobku částky podle tarifu. Letos proplácíme náhrady dovozného i u obilí, které neodpovídá ČSN, což se nikdy předtím nedělalo. Bude to stát podle našich úvah právě v této době 5 mil. 400 tis. Kčs.

Stížnosti, které ojediněle došly ze zemědělských závodů, jsou hlavně na proplácení náhrad dovozného u dobytka u tzv. nutných porážek, kde bylo v minulosti určitou chybou, že se proplácelo za 1 km a 1 kg živé váhy 4 hal. Toto ustanovení bylo podle našeho názoru naprosto nesprávné, protože zemědělské závody dostávaly v některých případech více na náhradách dovozného než za zpeněžený kus dobytka. To bylo kritizováno kontrolními orgány, neboť zemědělské závody dostávaly ze státního fondu neoprávněně finanční prostředky. Proto tato sazba byla upravena.