V našom okrese za posledné roky možno hovoriť o dosiahnutí dielčích výsledkov v koncentrácii a špecializácii poľnohospodárskej výroby. Pri jej zavádzaní bol na mysli jej hlavný cieľ, a to spriemyselnenie poľnohospodárskej výroby, zvýšenie produkcie a využitie existujúcich prírodných a ekonomických podmienok na zabezpečenie maximálnej produkcie poľnohospodárskych závodov.

V rastlinnej výrobe nastala koncentrácia pestovania jednotlivých technických plodín, a to cukrovej repy, konopí a tabaku. V malokarpatskej oblasti špecializácia na vinohradníctvo predstavuje priemerne 70 % z celkovej hrubej produkcie. Obdobne postupujeme aj v rozširovaní ovocinárstva, pričom budujeme špecializované ovocinárske závody o rozlohe niekoľko 100 ha ovocných sadov, menovite na severných svahoch Malých Karpát. Takto vznikne v malokarpatskej oblasti na južných stráňach intenzívna vinohradnícka oblasť, zatiaľ čo na severnej strane vznikne oblasť ovocinárska. Ďalšie ovocinárske oblasti budujeme na málo úrodných pieskovitých pôdach Záhoria a bratislavského predmestia.

Prímestský charakter okresu vyžaduje pestovanie zeleniny vo zvýšenej miere. Od roku 1960 sa zvýšila plocha zeleniny z 1550 ha na 1819 ha roku 1963. V týchto rokoch sme pestovali zeleninu u 55 - 60 poľnohospodárskych závodov. V roku 1965 znížime počet pestovateľov zeleniny o 12 a budeme zeleninu pestovať iba na 40 % poľnohospodárskych závodov. Pestovanie zeleniny sa sústredí na tradičnej zeleninárskej oblasti na Záhorí, a to najmä na JRD Mást, Záhorská Bystrica a Zohor, na týchto družstvách budeme pestovať zeleninu na ploche vyše 100 ha a na JRD Zohor v roku 1968 sa predpokladá pestovať zeleninu až na výmere 250 ha. Pre zabezpečenie zvýšenej produkcie zeleniny, hlavne ranej, boli vybudované skleníky na ploche 5 ha. Tieto skleníky sa čiastočne využívali pre predpestovanie planty a pre výrobu rýchlenej zeleniny. Ukázalo sa však, že tieto vysoko nákladné stavby sú pre pestovanie zeleniny nerentabilné. Uvediem len jeden príklad. JRD Záhorská Bystrica v minulom roku dosiahla tržby v skleníku 86 000 Kčs. Náklady pritom boli 81 000 Kčs.

JRD Zohor má ten istý skleník, v ktorom pestovalo kvetiny a dosiahlo z toho istého skleníka tržby 165 000 Kčs, pričom náklady boli 82 000 Kčs. Ako som už spomenul, okres Bratislava-vidiek je najväčším vinohradníckym okresom v ČSSR. Svojimi 4200 ha viníc podieľa sa významnou mierou na celkovej tržnej výrobe hrozna, keď ročná výroba tržného hrozna činí takmer 40 % tržnej výroby hrozna v ČSSR. Táto skutočnosť núti nás riešiť otázku vinohradníctva, a najmä otázku rekonštrukcie viníc v našich podhorských oblastiach s novou koncepciou. Dnes už máme 14 špecializovaných družstiev, v ktorých najmenšia výmera viníc bude 150 a najväčšia 800 ha. Zároveň budujeme aj tri štátne majetky, špecializované na vinohradníctvo. K tejto špecializácii sme prispôsobili celú rastlinnú a živočíšnu výrobu. Doteraz bolo vybudovaných 900 ha nových viníc, 600 ha bolo preklčovaných a na 500 ha boli vybudované drôtenky. Už dnes sa nám prejavujú výsledky tejto rekonštrukcie vo zvýšenej produkcii hrozna. Na rekonštruovaných viniciach dosiahli sme na JRD Bratislava-Vinohrady 156 q hrozna, na JRD Jur 120 q hrozna, na JRD Modra 140 q hrozna na jednom hektári, zatiaľ čo prestárle vinice nám dávali úrodu najviac 60 q na jednom hektári. Vinice budujeme predovšetkým v kamenistých svahovitých pôdach, kde predvýsadbová úprava je veľmi ťažká a možno ju zvládnuť iba za pomoci ťažkých poľnohospodárskych strojov. Preto sme špecializovali v našom okrese aj činnosť melioračných družstiev, a to tak, že melioračné družstvo v Pezinku sa zaoberá predovšetkým budovaním vinohradov.

Pálčivým problémom nášho vinohradníctva na Záhorí je otázka hybridov viniča, ľudovo povedané, samorodákov. Tieto vinice vznikli ako následok nepriaznivej situácie roľníkov za buržoáznej republiky.

Vyhláškou č. 288/49 bolo ich ďalšie pestovanie zakázané a z hybridov pri cene 0,80 - 1,20 Kčs za 1 kg bolo prakticky vylúčené z verejného zásobovania. Podľa skromného odhadu urodilo sa nám v tomto roku hybridového hrozna asi 400 vagónov a napriek tomu, že dovážame hybridové hrozno zo zahraničia, naše hrozno sa nesmie používať na verejné zásobovanie. Na druhej strane vieme, že Maďarsko vyváža hybridové hrozno za cenu 103 dolárov za tonu do Švajčiarska na výrobu hroznovej šťavy. U nás nevyrábame z hybridov ani šťavy, ani iné výrobky, ako to robia v ZSSR, v Rumunsku, Francúzsku a iných vinohradníckych štátoch.

Bolo by dobré zamyslieť sa nad touto skutočnosťou, upraviť cenu hybridového hrozna primerane k výrobným nákladom, ktoré činia 2 - 3 Kčs na 1 kg, uvolniť hybridové hrozno na verejné zásobovanie a uložiť potravinárskemu priemyslu, aby sa hrozno z hybridov spracovávalo na rôzne bezalkoholické výrobky. Bolo by snáď účelné dočasne uvoľniť aj výrobu koňaku z hybridového vína, čím by sme neboli odkázaní na dovoz vína pre tento účel.

Nie menej vážnym problémom nášho vinohradníctva je otázka mechanizácie. Priamo na kolene sme prerobili asi 20 traktorov Zetor 25 na úzky rozchod, čím sme umožnili aspoň čiastočnú mechanizáciu vinohradníckych prác. Sľúbená výroba pásového traktora Zetor 20-23 sa žiaľ doteraz neuskutočnila v takej miere, aby pomáhala našim vinohradníkom a preto sme nútené ešte stále všetky kultivačné práce, ako i práce postrekovacie a poprašovacie prevádzať ručne. Je si potrebné uvedomiť iba toľko, že prázdnymi sľubmi, ktorými nás výrobcovia utešujú, vinice neobrobíme.

Vážené súdružky, súdruhovia! Z príležitosti prejednávania plánu a rozpočtu na rok 1965 chcel by som Vašu pozornosť upriamiť na niektoré nezdravé zjavy, ktoré na úseku poľnohospodárstva sú vážnou prekážkou pri plnení plánu rozvoja.

Ide o neplnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z dodávateľských vzťahov. Ako možno predpokladať a dosiahnuť plánované hektárové výnosy, keď dodávateľské organizácie len v našom okrese nedodali poľnohospodárskym závodom do konca III. štvrťroku 1964 15 493 q superfosfátu z Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave v hodnote 581 000 Kčs. Stalo sa to i napriek tomu, že sme včas, a to ešte v mesiaci auguste a septembri, upozorňovali nákupnú organizáciu na to, že by bolo správne požiadať odbor dopravy Západoslovenského KNV o udelenie výnimky, aby poľnohospodárske závody mohli vlastnými dopravnými prostriedkami dovážať umelé hnojivá. Nestalo sa tak, nakoľko vyhláška 2000/1963, ktorú vydala dopravná komisia Západoslovenského KNV, vyhradzuje prepravu umelých hnojív jedine ČSAD. Neboli ďalej sľúbené opatrenia splnené a tak sa stalo, že umelé hnojivá neboli načas na poľnohospodárske závody dodané i napriek tomu, že Chemické závody Juraja Dimitrova mali dostatok umelých hnojív na sklade. Bolo by treba uvážiť, či má zmysel ponechať takéto vyhlášky v platnosti, ktoré brzdia ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby. Ďalej by som chcel poukázať na skutočnosť, ktorá je dôkazom toho, že aj keď poľnohospodárske závody plnia a prekračujú svoje výrobné plány, neznamená to vždy aj zvýšenie tržieb a príjmov. Nákupné organizácie, ich pracovníci nesprávnym postupom pri preberaní dodávok, ako i nesprávnym zatrieďovaním mohli znížiť za púhe štyri mesiace tržby poľnohospodárskych závodov v našom okrese o 800 0000 Kčs, nebyť ostražitosti pracovníkov kontrolno-inšpekčnej skupiny pri Výrobnej poľnohospodárskej správe v Bratislave. Myslím, že je správny postup týchto pracovníkov, keď na základe skúseností z tohoročnej žatvy a nákupu obilia navrhujú pozmeniť československú štátnu normu 46-1011, ktorá rieši akosť a vlhkosť obilovín, pretože táto je prekonaná novou technológiou zberu obilia. Spomenutá štátna norma pripúšťa pri preberaní obilia najnižšiu vlhkosť len 13,5 %, hoci obilie zberané dvojfázovým spôsobom dosahovalo v priemere v tomto roku v našom okrese 11 - 11,8 %. To znamená, že družstvá a štátne majetky na každom vagóne dodaného obilia strácali 2 q, čo znamená, že táto hodnota chýba do ich vlastného rozpočtu. Pracovníci nákupných organizácií nemajú však záujem na úprave tejto štátnej normy. Som toho názoru, že nijako neobstojí ich tvrdenie, že takto získané peniaze šli do štátnej pokladne a som presvedčený, že plnenie štátneho rozpočtu na úkor rozpočtov poľnohospodárskych závodov nie je a ani nemôže byť naším cieľom.

Krátenie príjmov poľnohospodárskych závodov, ale súčasne aj krátenie príjmov štátneho rozpočtu je veľmi zjavné, najmä na úseku nákupu zeleniny. Len v našom okrese cez sezónu bolo vyplatených poľnohospodárskym závodom niekoľko stotisíc Kčs z toho titulu, že národný podnik Zelenina údajne pre nedostatok odbytových možností nevykupoval zmluvne zabezpečené a načas vypestované množstvá zeleniny, ako napr. šalátové uhorky, paradajky a pod. Na zákrok kontrolno-inšpekčnej skupiny pri VPS boli síce JRD a ŠM preplatené nahlásené množstvá zeleniny, rozhodne však s určitou stratou pre poľnohospodárske závody, ale ešte väčšou stratou pre národné hospodárstvo, pre štátny rozpočet, z ktorého tieto straty museli byť uhradené, pričom tovar bol znehodnotený a zničený. Tretiu nevykázateľnú ujmu utrpel konzument, ktorému sa v mnohých prípadoch tovar nedostal pre nepružnosť distribučných orgánov štátnej alebo družstevnej maloobchodnej siete a nákupných organizácií.

Tak napr. neprebraním nahlásených množstiev zeleniny v III. kvartáli t. r. nesplnil náš okres Bratislava plán nákupu zeleniny o 47 vagónov. Týmto utrpeli poľnohospodárske závody veľkú finančnú škodu. Pri zisťovaní na niektorých poľnohospodárskych závodoch neboli prebraté tieto množstvá zeleniny: 800 q uhoriek, 65 q kapusty, 200 q kelu, 145 q kalerábu, 60 q šalátu, 100 q paradajok a 1600 q karfiolu. Táto skutočnosť sa prejavuje v nespokojnosti našich pestovateľov a ak bude tento stav trvať, budú pestovatelia znižovať plochy zeleniny, čím budeme odkázaní na zvýšené prísuny zo zahraničia a takto ochudobníme naše národné hospodárstvo.

Vážené súdružky, súdruhovia! Poľnohospodári okresu Bratislava-vidiek sú si vedomí úloh, ktoré vyplývajú zo štátneho plánu a sú odhodlaní tieto úlohy splniť. Vyplýva to už z toho, že plnenie plánu nákupu na rok 1964 môžeme hodnotiť kladne, nakoľko k 1. 12. 1964 bol splnený ročný plán nákupu mäsa celkom na 95 %, hovädzí dobytok na 111 %, ošípané na 83 %, hydina na 114 %, mlieko na 99 % a vajcia na 122 %. Naše želanie však je jedno: aby si pre budúci rok svoje úlohy zobrali k srdcu i všetci tí, ktorí majú nášmu poľnohospodárstvu pomáhať, aby sme spoločne previedli boj za splnenie všetkých našich úloh, za splnenie plánu a rozpočtu na rok 1965 a za splnenie uznesení XII. zjazdu Komunistickej strany Československa. (Potlesk.)

Předseda NS Laštovička: Děkuji. Slovo má nyní místopředseda NS dr. Kyselý.

Podpředseda NZ dr. Kyselý: Vážené Národné zhromaždenie!

Dovoľte mi predniesť správu o zásobovaní obyvateľstva palivami.

Predseda Národného zhromaždenia sa zmienil vo svojej správe o tom, že predsedníctvo Národného zhromaždenia vytvorilo osobitnú komisiu, ktorej určilo preskúmať, ako je naše obyvateľstvo zásobené pre tohtoročnú zimu pevnými palivami.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia bolo pritom vedené hlavne tým, aby sa tohto roku neopakovali nedostatky minulého roku, kedy nedostatočné predzásobenie, malé prídely a nedostatky v doprave spôsobili v najhorších zimných mesiacoch kalamitu a nespokojnosť našich pracujúcich a kedy bolo potom treba mimoriadnymi opatreniami zjednávať aspoň čiastočnú nápravu, a to bez ohľadu na náklady. Preto určená komisia predsedníctva, zložená zo zástupcov niekoľkých výborov, ktorú som viedol, rozhodla sa preskúmať súčasný stav z niekoľkých najvýznamnejších hľadisiek. Predovšetkým, koľko v našom národohospodárskom pláne bolo vyhradené paliva a najmä uhlia pre domácnosti, a ako je tento plán plnený. Ďalej, ako pokročilo predzásobenie obyvateľov a konečne, či sa neopakujú staré nedostatky a chyby v distribúcii paliva, ktoré myslím zavinili najväčší podiel na sťažnostiach pracujúcich.

Komisia predsedníctva snažila sa svoj úkol previesť čo najstarostlivejšie. Pracovala v úzkom kontakte so zodpovednými zástupcami príslušných ústredných úradov, najmä Ministerstva palív a Ministerstva dopravy, so zástupcami Uhoľných skladov a konzultovala problematiku súčasného stavu i s predstaviteľmi národných výborov, a to hl. m. Prahy a Bratislavy.

Som rád, že na základe všetkých týchto rokovaní môžem tu dnes konštatovať, že situácia v zásobovaní obyvateľstva palivom pre tohoročnú zimu je podstatne lepšia ako bola minulého roku. No súčasne nevylučujem, že ojedinelé v niektorých málo okresoch môžu byť od celoštátneho pohľadu odchýlky, ktoré ovšem sa vymykajú z nášho dosahu a budú musieť byť riešené v rámci príslušného kraja.

Už štátny plán na rok 1964 bol proti roku 1963, zvýšený z 12 miliónov 740 tisíc na 13 miliónov 200 tisíc ton. V dôsledku nedostatkov minulého roku bol potom štátny plán dodávok paliva obyvateľstvu ešte akčným plánom Ministerstva palív, dopravy a vnútorného obchodu zvýšený a ďalších 800 tisíc ton, t. j. na 14 miliónov ton. Aby potom bolo čelené obvyklým sťaženým zimným dopravným podmienkam, bolo stanovené, aby 80 % celkového množstva daného obyvateľstvu akčným plánom pre tento rok bolo umožnené odobrať v predzásobení už do 1. októbra t. r.

Tento akčný plán bol skutočne úspešne splnený. Do 1. októbra 1964 bolo dodané z baní do krajov a okresov a v značnej miere i do domácností 80,8 % ročného plánu. Kvantitatívne bol teda plán splnený do všetkých krajov a do prevážnej väčšiny okresov, s výnimkou hlavného mesta Prahy, ktoré na jej vlastnú žiadosť bolo presunuté 25 tisíc ton z tretieho na štvrtý štvrťrok.

Nie docela tak priaznivá situácia sa ukazuje v dodávkach paliva z hľadiska jeho kvality. K 1. 10. bolo dodané síce 83,1 % hnedého uhlia. Tiež v dodávkach kvalitných brikiet neboli splnené plánované predpoklady. To sa prejavilo najmä na Slovensku, kde síce plánovaná dodávka brikiet a čierneho uhlia bola čiastočne nahradená zvýšenou dodávkou uhlia hnedého, avšak v dôsledku toho neboli splnené čo do druhu požiadavky odberateľov. Tento nedostatok bol spôsobený dopravnými ťažkosťami pri dodávkach brikiet a čierneho uhlia zo Sovietskeho zväzu. Ministerstvo palív však veľmi operatívne sa snaží tieto nedostatky riešiť ešte behom posledného štvrťroku t. r., a dohodlo všetky potrebné opatrenia v súlade so slovenskými úradmi a orgánmi.

Tiež v českých krajoch nedostatky v dodávkach žiadanej kvality spôsobujú určité ťažkosti. Napr. nedostatkom jemnozrnného koksu, ktorý bol nahradený koksom metalurgickým, snaží sa riešiť Ministerstvo palív drtením metalurgického koksu a celkove má byť predpoklad plánu i čo do kvality dodaného paliva vyrovnaný iba do konca t. r. Je treba si ovšem uvedomiť, že nároky obyvateľstva na kvalitu veľmi vzrástli a že v pilnej miere v tomto roku ich nebude možné uspokojiť, pretože už plán predpokladal dodávku pomerne značného množstva nižšej kvality. V roku 1964 to bolo 650 tisíc ton. Iba v budúcom roku, kedy sa počíta so znížením dodávok menej kvalitného uhlia na púhych 100 tisíc ton, budeme môcť požiadavky obyvateľstva i v tomto smere snáď plne uspokojiť.

Z rozboru dnešnej situácie vyplýva, že v dnešnej zime nebude musieť žiadna naša domácnosť pre nedostatok paliva mrznúť. Najlepším dôkazom toho je skutočnosť, že už dnes vo všetkých krajských a vo väčšine okresných mestách máme na skladoch veľké množstvo uhlia horšej kvality, pre ktoré uhoľné sklady nemôžu nájsť odbyt. Preto národné výbory a tiež poslanci, ktorí situáciu skúmali, doporučili, aby dodávky menej kvalitného uhlia z baní boli zastavené a hľadané cesty, ako uhlie skvalitniť priamo v blízkosti ťažby. Je ovšem treba stále ešte hľadať nové cesty, ako kvalitu dodávok by bolo možné ešte v tomto roku zlepšiť. Dobrým príkladom týchto snáh je vedenie ostravských baní, ktoré sa snaží pre tieto účely využiť uhoľného prachu o vysokej kalorickej hodnote. Jednoduchým spôsobom plnia tento prach do mešcov vyrobených z odpadov umelej hmoty a prvé skúšky ukazujú, že naše domácnosti tým sú obohatené o dobré kvalitné palivo, ľahko dopravovateľné, ktorého výrobu možno zabezpečiť jednoduchými prostriedkami a ktorého cena bude prijateľná. Myslím, že je treba túto dobrú iniciatívu pochváliť a povzbudiť i iných k nasledovaniu tohto dobrého príkladu.

Pri skúmaní súčasného stavu zásobovania obyvateľstva palivom komisia narazila na celý rad závažných dlhodobých problémov, ktoré bude treba riešiť, aby i v budúcnosti otázka tepla a energie v našich domácnostiach bola uspokojivo riešená a nezavdávala podnet ku sťažnostiam. Týmito dlhodobými otázkami bude sa ešte zaoberať priemyslový výbor pre hlavné výrobné odvetvie a dopravu, ktorému odovzdáme svoje námety.

Komisia predsedníctva ešte v druhej polovici decembra podrobne preskúma, či sľuby, ktoré pre tento štvrťrok príslušné ústredné úrady dali, sú splnené, či celoročný plán jak čo do kvantity, tak čo do kvality, bol nášmu obyvateľstvu dodaný a či predzásobenie obyvateľstva i pre prvý štvrťrok roku 1965 je zabezpečené. Zatiaľ predbežne možno povedať, že plán i akčný plán je v obidvoch ukazovateľoch dobre plnený a že nás preto ani tuhá zima nemusí vyviesť z miery za predpokladu, že národné výbory operatívne odstránia nedostatky, o ktorých som sa zmienil v správe. Prosím Národné zhromaždenie, aby túto predbežnú správu vzalo na vedomie.

Teraz prosím, súdružky a súdruhovia, aby som z poverenia zahraničného výboru mohol predniesť správu o návšteve delegácie Ľudovej snemovne NDR v Československu.

Na pozvanie predsedníctva nášho Národného zhromaždenia navštívila vo dňoch 23. 11. - 1. 12. t. r. 12členná delegácia Ľudovej snemovne NDR vedená podpredsedom Ľudovej snemovne NDR a členom politbyra ÚV JSSN Hermanom Maternom našu republiku.