Středa 24. března 1965

ČSSR, Indie a SAR těmito ujednáními převádějí do praxe výsledky loňské konference OSN o obchodu a rozvoji a z hlediska mezinárodního tak přispívají svým příkladem k úspěchu společného úsilí socialistických a rozvojových zemí o spravedlivější mezinárodní dělbu práce, která je v rámci odstraňování deformací v mezinárodních hospodářských vztazích, způsobených koloniálním systémem, jedním z důležitých předpokladů likvidace hospodářské zaostalosti rozvojových zemí, trvalého růstu životní úrovně jejich obyvatelstva a postupného vyrovnávání úrovně výrobních sil rozvojových zemí na úroveň průmyslově vyspělých států.

Naše obchodní a hospodářská spolupráce s Indií bude opřena o dlouhodobou obchodní smlouvu obecné povahy, na jejímž uzavření pod názvem "Smlouva o přátelství, obchodu a plavbě" jsme se dohodli. Doplňkem této smlouvy se stane dohoda o vědeckotechnické spolupráci.

Značný význam má ujednání o uzavření československo-indické dohody o spolupráci při mírovém využívání atomové energie. Seznámili jsme se s moderním vybavením indického ústavu pro výzkum jaderné energie v Trombayi a s vysokou úrovní jeho vědecké práce. Spolupráce ČSSR a Indie v této oblasti bude přínosem pro obě strany.

Obchodní a hospodářská spolupráce mezi ČSSR a SAR se vedle dosud platných dohod z dřívější doby bude opírat o dohodu o hospodářské spolupráci mezi vládou ČSSR a vládou SAR, kterou podepsali předsedové obou vlád na závěr naší návštěvy a o novou dlouhodobou obchodní dohodu, s jejímž podepsáním se počítá asi v polovině tohoto roku.

V Novém Dillí i v Káhiře bylo dohodnuto rozšíření a prohloubení styků i v ostatních oblastech vzájemných vztahů.

Vzhledem k současné složitosti mezinárodně politické situace jsme v našich jednáních s presidenty dr. Sarvapalli Rádhakrišnanem a Gamál Abdul Násirem, předsedy vlád Lál Bahádur Sástrim a Alí Sabrím a dalšími vládními činiteli Indie a SAR věnovali velkou pozornost důležitým mezinárodním otázkám, především situaci v Jihovýchodní Asii, otázce evropské bezpečnosti v souvislosti s plány na vytvoření multilaterální jaderné síly NATO, situaci v OSN a dalším, a vyměnili jsme si názory na jejich řešení. V době našeho pobytu v Indii uskutečnily USA další agresívní útok na území Vietnamské demokratické republiky. To dodalo našim jednáním s představiteli Indie i SAR o této otázce zvláštní závažnosti. Předseda naší vlády měl možnost vyslovit naše stanovisko také ve veřejných vystoupeních, v nichž rozhodně odsoudil agresi a intervenci USA a vyslovil spravedlivý požadavek, aby USA neprodleně skoncovaly s agresí proti VDR, stáhly své vojenské síly a válečný materiál z jižního Vietnamu, dodržovaly Ženevské dohody o Indočíně a respektovaly právo vietnamského lidu rozhodovat svobodně, bez cizího vměšování, o svém osudu. V době našeho pobytu v SAR se stupňoval hrubý nátlak vlády NSR na SAR. Své odsouzení této politiky jsme vyjádřili ve společném prohlášení předsedů vlád ČSSR a SAR, podepsaném na závěr naší návštěvy v SAR.

Při projednávání mezinárodně politických problémů se projevila mezi vládami ČSSR, Indie a SAR široká shoda názorů na otázky boje za odvrácení války, upevnění míru, prosazování mírového soužití, za odzbrojení, boje proti kolonialismu a jiné základní otázky mezinárodní spolupráce. To se nepochybně projeví i v prohloubení naší spolupráce s oběma těmito spřátelenými státy na mezinárodním fóru.

Během celého pobytu dostalo se nám jak ze strany představitelů Indie a SAR, tak ze strany širokých vrstev obyvatelstva srdečného přijetí a projevů hlubokých sympatií k naší zemi a k našemu lidu. Předseda vlády indické republiky pan Lál Bahádur Sastrí a ministr zahraničních věcí pan Sardar Swaran Singh přijali pozvání k návštěvě ČSSR.

Na cestě z Indie do SAR jsme se krátce zastavili v Kuvajtu, kde jsme byli přátelsky přijati ministrem zahraničních věcí a dalšími kuvajtskými vládními činiteli. V besedě s nimi se projevila oboustranná ochota rozšířit vzájemné styky, zejména hospodářské a obchodní.

Soudružky a soudruzi, závěrem možno říci, že návštěva předsedy vlády v Indii a SAR je významným mezníkem na cestě dalšího prohlubování a rozšiřování našich přátelských vztahů a vzájemně výhodné rovnoprávné spolupráce s oběma uvedenými zeměmi, je důležitým příspěvkem v úsilí o zmírnění mezinárodního napětí a o rozvoj přátelské spolupráce mezi národy.

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. ministru zahraničních věcí. Nyní promluví posl. Perkovič.

Posl. Perkovič: Vážené súdružky, súdruhovia, vážení poslanci! Tak ako v celoštátnom meradle, o čom hovoril v správe vlády podpredseda vlády s. inž. Šimůnek, tak i v našom Stredoslovenskom kraji dosiahli sme v minulom roku v plnení plánovaných úloh dobrých výsledkov, čo nám vytvorilo dobrú základňu pre úspešné plnenie úloh v roku 1965.

Vo svojom vystúpení chcem sa zaoberať niektorými závažnými otázkami ďalšieho rozvoja nášho Stredoslovenského kraja.

Všetci si uvedomujeme, že rok 1965 je neobyčajne náročný na prácu riadiacich orgánov všetkých stupňov, nevynímajúc z toho ani Národné zhromaždenie. Ústrednou pracovnou úlohou je bezosporu postupné uvádzanie nových zásad zdokonalenej sústavy riadenia národného hospodárstva do života, z čoho iste bude vyplývať aj bohatá normotvorná činnosť Národného zhromaždenia.

V roku 1965 budeme ďalej sústreďovať pracovné úsilie na zostavenie kvalitných národohospodárskych plánov, a to plánu na rok 1966 a perspektívneho plánu na roky 1966 - 1970.

Práce na päťročnom pláne tiež považujeme za hospodársko-politickú úlohu číslo jedna. Vo výboroch Národného zhromaždenia sme sa v poslednom období oboznámili s úvahami a koncepciami rozvoja jednotlivých odvetví do roku 1970. Nepochybujem o tom, že súdruhovia z ústredných orgánov, ministerstiev a zo Štátnej plánovacej komisie vložili do týchto úvah koncepcie alebo predstáv o našom ďalšom hospodársko-spoločenskom vývoji v budúcich rokoch všetky svoje schopnosti, vedomosti a tie najlepšie úmysly, aby naša spoločnosť, naša ekonomika sa vyvíjali čo najrýchlejšie a pritom čo najefektívnejšie.

Stručne sa chcem zmieniť, ako sme v minulom roku splnili úlohy štátneho plánu v úsekoch, za ktoré priamo zodpovedajú národné výbory. Celkove možno povedať, že to bol priaznivý rok.

Hneď od začiatku roku úspešne sa nám darilo rozvíjanie socialistického súťaženia a záväzkového hnutia na počesť 20. výročia SNP. Pracujúci nášho kraja prejavili k tomuto významnému jubileu osobitné pracovné nadšenie a iniciatívu. Zvýšená úroveň riadiacej a organizátorskej práce, i celkové zlepšenie vzťahov. v národnom hospodárstve priaznivo vplývali na plnenie plánu produktivity práce, za znižovanie vlastných nákladov, mernej spotreby materiálov a surovín, zásob a na dobré hospodárske výsledky podnikov. Len prekročenie priamych príjmov do rozpočtu predstavuje obnos 54 miliónov Kčs.

Plánovaný objem výroby tovaru prekročili podniky riadené národnými výbormi o 30 mil. Kčs, z toho dodávky hotových výrobkov pre trhové fondy o 11 mil. Kčs. Tiež exportné úlohy sme prekročili o 23,2 %.

V stavebníctve sme plánovaný objem prác vlastnými pracovníkmi prekročili o 36 mil. Kčs a oproti roku 1963 činí rast o 76 mil. Kčs. Tieto dobré výsledky sme zaznamenali hlavne zvýšením produktivity práce. Vlani tiež s úspechom plnili úlohy v rámci medzikrajovej výpomoci pre Severomoravský kraj a pre hlavné mesto Prahu naše Pozemné stavby v Žiline a n. p. Cesty.

K obratu došlo aj v investičnej výstavbe, kde sme celkove realizovali oproti plánu viac investícií o 28,8 mil. Kčs. Nie sme však. spokojní s výsledkami v menovite schvaľovanej výstavbe, vo vývoji celkovej rozostavanosti a dodržiavaní normovanej lehoty výstavby, ďalej v kvalite a v častom prekračovaní schválených rozpočtových nákladov stavieb.

Plán maloobchodného obratu za kraj celkom sme prekročili zásluhou Uhoľných skladov, zatiaľ čo Reštaurácie ho nesplnili.

Dobré výsledky máme aj v doprave, kde boli prekročené všetky výkonové ukazovatele.

Hoci naše podniky miestneho hospodárstva zaznamenali rast služieb pre obyvateľstvo oproti roku 1963 celkove o 8 mil. Kčs, no jednako nie sme spokojní s takýmto pomalým vývojom už i z toho dôvodu, že za plánovanými úlohami zaostali asi o 2,5 mil. Kčs.

Vážne zaostávanie sa prejavilo aj v úsekoch spoločenskej spotreby. Mrzí nás veľmi, že sme napríklad nevyužili možnosti nášho rozpočtu najmä v školstve, kde sme mali prostriedky na rozvoj predškolských a mimoškolských zariadení. Ich sieť sa mala rozširovať podľa nereálnych organizačných opatrení, ktoré sa nedali previesť a tak máme v kraji stále nízku úroveň počtu detí vo vekovej skupine 3 - 5 rokov zaškolených v materských školách iba 31,3 % a v družinách mládeže len 4,4 % všetkých žiakov základných deväťročných škôl.

Na úseku poľnohospodárstva v dôsledku dlhotrvajúceho sucha boli nám znížené úlohy v nákupe obilia. Plán sme prekročili v nákupe zemiakov, konzumných vajec, jatočného hovädzieho dobytka a hydiny. Nepriaznivo dopadol nákup mlieka a mäsa celkom, hoci sme týmto úlohám venovali počas celého roku veľa organizátorskej a politickej práce.

Z dôležitých celospoločenských úloh zasluhuje si zmienku ešte plnenie organizovaného náboru pracovných síl. V minulom roku odišlo pracovať do rozhodujúcich závodov nášho kraja takmer 6700 osôb.

Tak ako celoštátne sa situácia vyvíja priaznivo v prvých mesiacoch tohto roku, aj v našom kraji zaznamenávame tie isté tendencie. Oproti rovnakému obdobiu minulého roku vo väčšine úsekov dosahujeme rast výroby a výkonov až o 10 percent. Vynaložíme všetko svoje úsilie, aby sme dobrý štart našich pracujúcich v jubilejnom roku 1965 udržali do konca.

Vážené súdružky a súdruhovia! Iste vám je známe, že náš Stredoslovenský kraj patrí svojou rozlohou a ľudnatosťou k naj väčším krajom v republike. Popri kladných výsledkoch a veľkých premenách., ktoré kraj a jeho jednotlivé okresy dosiahli od oslobodenia, máme ešte celý rad problémov, ktoré zákonite prináša život a ktorých riešenie si vyžaduje diferencovaný prístup a zásadné zásahy s trvalou ekonomickou účinnosťou.

V ďalšej časti svojho diskusného príspevku chcel by som sa zmieniť o najvážnejších vecných problémoch nášho kraja, hlavne však o ďalších smeroch rozvoja hospodárstva národných výborov.

Vychádzam z toho, že riešenie vecných problémov rozvoja národného hospodárstva do roku 1970 spolu s postupným uplatňovaním zásad zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia sa dostáva do stredu pozornosti všetkých orgánov v našom štáte.

Myslím, že v doterajšej praxi plánovania jednotlivých oblastí štátu venovala sa väčšia pozornosť posudzovaniu a riešeniu čiastkových problémov a nedostatočne sa zabezpečovala realizácia zásadných cieľov, vytýčených stranou a najvyššími štátnymi orgánmi.

Konfrontácia názorov aj na našej úrovní iste prispeje k objektívnejšiemu posudzovaniu potrieb a prístupu k ich riešeniu. Uvedomujeme si, že zdroje národného hospodárstva nie sú nevyčerpateľné, avšak na základe rozboru doterajšieho vývoja a súčasného postavenia nášho kraja v rámci republiky sme nútení upozorniť na problémy nášho budúceho rozvoja.

Súčasne s týmto dovoľujem si vysloviť požiadavku dôslednejšieho praktického uplatňovania uznesení ústredných a štátnych orgánov v hospodárskom a kultúrnom vyrovnávaní rozdielov v ekonomike a životnej úrovní jednotlivých oblastí štátu, pri rešpektovaní požiadaviek efektívnosti a záujmov jednotnej ekonomiky ČSSR.

Uvedomujeme si pritom v kraji, že by bolo nezmyselné dožadovať sa niečoho, čo nie je späté s prírodnými, ekonomickými a spoločenskými podmienkami kraja, alebo s úrovňou výrobných síl.

V súčasnom období sa na Štátnej plánovacej komisii pripravujú smerné úlohy k zostaveniu plánu investičnej výstavby na roky 1966 - 1970. Objem stavebných prác, ktorý sa predpokladá previesť v rokoch 1966 - 1970 nielenže nevykazuje oproti plánu na rok 1965 žiadny rast, ale dochádza k poklesu priemerného ročného objemu oproti schválenému tohoročnému plánu. To má veľmi vážny dôsledok najmä pre rozvoj úsekov spoločenskej spotreby.

Pokiaľ ide o investície pre výrobné úseky, ich efektívnosť a rozmiestňovanie, bude posudzované jednotne na území celej republiky podľa zásad zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Avšak pri rozdeľovaní investícií v nevýrobnej sfére aj naďalej trvajú podmienky, ktoré umožňujú uplatňovať prípadné subjektívne hľadiská pri ich rozmiestňovaní do jednotlivých oblastí a krajov.

V úsekoch spoločenskej spotreby nemáme dosiaľ objektívne meradlá alebo presvedčivé kritéria, pomocou ktorých by sa rozmiestňovali rozvojové prostriedky.

Preto treba tomuto problému venovať maximálnu pozornosť aj zo strany volených kolektívnych orgánov, včítane Národného zhromaždenia a jeho výborov, pokiaľ nebudeme mať aj pre túto oblasť dokonalejšiu metodiku a konkrétnejšie zásady, resp. ciele.

Podľa doterajšieho stavu prác na smerných úlohách sme sa presvedčili, že Štátna plánovacia komisia neberie dostatočne do ohľadu váhu a polohu Stredoslovenského kraja. Veľmi ľahko sa môže ktokoľvek presvedčiť zo štatistík, že Stredoslovenský kraj v celkovej vybavenosti, či už občianskej alebo inžinierskej - nemám tentoraz na mysli vybavenosť v nových sídliskách - je prevážne na poslednom alebo predposlednom mieste medzi všetkými krajmi v republike. To by ešte nebolo také zlé byť posledným v rebríčku krajov v oblasti spoločenskej spotreby, ktorá je celoštátne, ako nám je všetkým známe, veľmi vysoká a priaznivá. Horšie na tom je tá skutočnosť, že zaostávanie za väčšinou krajov alebo za celoštátnym priemerom je veľmi výrazné a za predpokladu, že úvahy Štátnej plánovacej komisie by sa nezmenili, nedošlo by k zlepšeniu tejto situácie ani v r. 1970.

Nechcem zostať len pri prázdnych slovách, ale dovolím si aspoň stručne vyložiť situáciu v našom kraji na rozhodujúcich úsekoch spoločenskej spotreby.

(V ďalšej časti svojho prejavu hovoril posl. Perkovič o hospodárskych a kultúrnych problémoch Stredoslovenského kraja.)

V závere zrekapituloval riešenie uvedených problémov rozvoja jednotlivých odvetví hospodárstva národných výborov Stredoslovenského kraja a žiadal jednotlivé ústredné orgány a ministerstvá, aby vo väčšej miere pomáhali tieto vážne problémy riešiť - v rámci možností, ktoré naša spoločnosť má.

Na pracovné výsledky v priemysle, stavebníctve, doprave a ďalších úsekoch má vplyv nesporne v prvom rade samotné pracovné prostredie, úroveň techniky, kvalifikácia, ale v značnej miere tiež životné pomery pracujúcich v miestach, kde bývajú, kde žijú ich rodiny, deti atd. I z týchto aspektov by mali orgány posudzovať potrebu vyrovnávala oblastných rozdielov vo sfére spoločenskej spotreby a nakoniec to i postupne premietať v našich plánoch.

Očakávame, že prehĺbením oblastného plánovania na národných výboroch sa budú tieto a ďalšie otázky častejšie dostávať na poradie riešenia. Nejde o to, že by niekto z nás nedoceňoval doterajší rozvoj socialistického hospodárstva. Nevídaný rozvoj najmä materiálnej základne v uplynulých rokoch, to sú veľké veci. Ale pri týchto veľkých veciach sa niekedy stáva, že nám unikajú malé veci, ktoré však vo svojom súhrne vedľa veľmi znepríjemňovať život ľudí.

V poslednom období, počínajúc prípravou volieb do zastupiteľských orgánov v roku 1964, pociťujeme veľmi silný tlak zdola od pracujúcich na riešenie potrieb v školstve, obchode, zdravotníctve, vodnom hospodárstve atď.

Všetky národné výbory Stredoslovenského kraja očakávajú, že súdruhovia na Štátnej plánovacej komisii budú rešpektovať požiadavky kraja, a očakávajú i od súdruhov na rezortných ministerstvách, že ich v úsilí o riešenie nadhodených problémov budú plne podporovať.

Na druhej strane pracujúci Stredoslovenského kraja vynaložia maximálne úsilie pre splnenie a prekračovanie plánovaných úloh na všetkých úsekoch nášho spoločenského života, čím prispejeme k ďalšiemu rýchlejšiemu rozvoju našej socialistickej spoločnosti.

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji soudruhu posl. Perkovičovi za jeho příspěvek.

Časový rozvrh dnešního jednání je vyčerpán. O páté hodině sejdou se zájmové skupiny Meziparlamentní unie v místnostech podle pozvánky.

Nyní přerušuji schůzi do 8.30 hod. zítřejšího dne.

(Schůze skončena v 16 hod. 32 min.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP