Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. poslanci Zimovi. Nyní promluví s. posl. Šulek.

Posl. Šulek: Súdružky, súdruhovia, vážené Národné zhromaždenie! Vo svojom vystúpení budem hovoriť o tej časti činnosti vlády, ktorá sa týka oblastnej problematiky. Hneď úvodom chcem vyjadriť plnú podporu úsiliu vlády, ktoré vynakladá pri odstraňovaní nedostatkov v našom hospodárstve a opatreniam smerujúcim k rýchlejšiemu rozvoju našej spoločnosti. V práci vlády všeobecne je veľmi kladne prijímaný doraz, aký sa prikladá riešeniu oblastnej problematiky.

Uplynulých 20 rokov budovania socializmu znamená aj pre obyvateľstvo Stredoslovenského kraja nebývalý rozkvet na všetkých úsekoch nášho života. Dnes už len v spomienkach možno hovoriť o masovom vysťahovalectve, ako dôsledku nezamestnanosti a nepredstaviteľnej biedy najmä dedinského obyvateľstva. Zatiaľ čo buržoázia zatvárala a demontovala fabriky, prepúšťala pracujúcich, naproti tomu za 20 rokov vybudovalo a rekonštruovalo sa v kraji viac ako 160 priemyselných závodov. V roku 1937 bola intenzita priemyselnej zamestnanosti 5,2 na 100 obyvateľov, v súčasnej dobe už dosahuje 14,2.

Rozvoj ekonomiky je tiež zdrojom pokroku na úseku školstva, kultúry, sociálnej starostlivosti a rastu bytovej kultúry. Kým v období predmníchovskej republiky len ¹/₃ žiakov bolo umožnené navštevovať meštiansku školu a len 6 - 7 % žiakov navštevovalo gymnázium, dnes je povinná 9-ročná školská dochádzka a cca 26 200 žiakov študuje v kraji na odborných a všeobecnovzdelávacích školách a v učňovských zariadeniach je okolo 30 tisíc žiakov. Oproti 315 lekárom v roku 1935, ktorý boli na území kraja, je dnes
1 850 lekárov. Výsledkom tohoto pokroku je napríklad aj taká skutočnosť, že len na Kysuciach v dôsledku veľkej biedy temer žiadnej lekárskej starostlivosti umierala až polovica narodených detí, dnes je kojenecká úmrtnosť 24,7 %, na tisíc narodených detí v priemere v kraji a na Kysuciach 27,2.

Súdružky, súdruhovia! Úspechy, ktoré sme dosiahli od oslobodenia sú veľké a dokazujú prednosti nášho socialistického zriadenia. No nemôžeme si zakrývať oči pred skutočnosťou, že dosiaľ sa nám nepodarilo odstrániť dedičstvo kapitalistickej spoločnosti vo všetkých oblastiach nášho štátu, pretože sú ešte oblasti, ktoré zaostávajú za úrovňou, aká sa dosahuje v priemere našej republiky. Toto zaostávanie je v prvom rade na úseku hospodárskom, čo má priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva. Od doby, ako sa vynorila na "svetlo svata" zaostalosť Uličsko-Ublianskej doliny, sa už mnoho písalo okolo hospodárskeho zaostávania niektorých oblastí, najmä na Slovensku, ale i menej sa pre riešenie tejto situácie urobilo. Faktom je že nemožno krivdy napáchané po stáročia na pracujúcich za 20 rokov odstrániť, ale i tak sme pri našom budovateľskom úsilí pozabudli na problematiku zaostávajúcich oblastí.

V Stredoslovenskom kraji, súdružky a súdruhovia, citeľne ekonomicky zaostávajú najmä tieto oblasti:

Kysuce - Orava - sú známe, ktoré za čias buržoáznej republiky patrili medzi najzaostalejšie oblasti. Tieto okresy patria medzi najpopulačnejšie v kraji a dnes už dosahujú spolu zhruba 200 tisíc obyvateľov. Ide o územie s drsnými prírodnými podmienkami a s rozptýleným osídlením. I napriek vybudovaniu niekoľkých priemyselných závodov, ktoré pozdvihli tieto oblasti, nedosiahla sa ešte ani zďaleka úroveň ostatných. Tak napríklad celý bývalý okres Námestovo je prakticky bez priemyslu.

Ďalším problémom je tu zamestnanosť žien a osôb so zníženou pracovnou schopnosťou, pre ktoré sa pracovné príležitosti na Kysuciach a Orave nenachádzajú.

Obidva okresy sú zásobným zdrojom pracovných síl pre Ostravsko, kde odchádza za prácou zhruba okolo 17 - 18 tisíc osôb. Títo pracovníci cestujú do práce denne a týždenne. Doposiaľ i napriek naliehaniu krajských a okresných orgánov sa prakticky byty pre týchto pracovníkov na Ostravsku neprideľujú. Musíme si uvedomiť, že dochádzku autobusmi alebo vlakom 3 - 4 hodiny jedným smerom do zamestnania nebude možné v takom masovom meradle na dlhšiu dobu ponechať.

Myslím si, že príslušné ministerstvá by mali citlivejšie reagovať na mnohonásobné požiadavky orgánov i pracujúcich a usilovnejšie hľadať možnosti zrýchlenia prepravy cestujúcich do práce i z práce. Treba riešiť pripadne osobitné vlaky aspoň v sobotu a v pondelok a uspokojovať podľa možnosti u záujemcov o byty na Ostravsku.

Ďalšou oblasťou je Horehronie, ktoré tvorí východnú časť okresu Banská Bystrica, s počtom obyvateľstva asi 45 tisíc. Nedostatok pracovných príležitosti, najmä v priemysle, spôsobuje nadmernú dochádzku do zamestnania, nad 20 km dochádza až 6 200 osôb. Nie sú dostatočne využívané ani zdroje pracovných síl, najmä ženských, keď 3 504 osôb dosiaľ nie je zamestnaných, z toho 2 894 žien.

V tomto rajóne má dôjsť k likvidácii niekoľkých zastaralých závodov. Ide najmä o tie, ktoré, i keď sú schátralé, ale z hľadiska ich umiestnenia v centre surovinovej základne aj pre zamestnanosť sú veľmi výhodné. Preto by bolo potrebné preskúmať, či je únosné odsúvať termín vybudovania drevokombinátu v Bacúchu, ktorý je už niekoľko rokov odkladaný a pritom ani do roku 1970 sa s jeho vybudovaním nepočíta.

V záujme rozvoja ekonomiky celého štátu a pozdvihnutia životnej úrovne obyvateľstva je nutné využiť surovinové zdroje najmä dreva i pracovných síl, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú, čomu by pomohlo vybudovanie uvažovaných kapacít v Sigme Závadka, rekonštrukcia Podbrezovej, výstavba drevárskeho kombinátu v Bacúchu a okrem toho by bolo tiež potrebné v Brezne riešiť zamestnanosť žien.

I Krupinsko - južná časť okresu Zvolen s počtom asi 35 tisíc obyvateľov, ktoré zaberá asi ¹/₃ územia okresu, nemá ani 500 pracovných príležitostí v priemyselných závodoch. A tiež ani pre rozvoj poľnohospodárstva nie sú tu výhodné podmienky. Je to hornatý kraj a temer polovica obyvateľstva býva na lazoch a ich životné podmienky sú veľmi sťažené. Majú nedostatok pitnej vody a 32 % bytov je bez elektrického prúdu. Doterajšie sľuby, ba i uznesenie vlády o výstavbe priemyselného závodu v Krupine, ktorá tvorí centrum tejto oblasti, sa nerealizovali a výstavba bola presunutá do iných oblastí, ako napríklad závod Meopta, skrutkáreň a závod na výrobu dopravných zariadení. Horšie je, že ani v úvahách do roku 1970 sa s vybudovaním priemyselného závodu tu nepočíta, i keď jeho výstavba je viac ako opodstatnená.

Obdobná situácia ako na Krupinsku je v severnej časti lučeneckého okresu. Najschodnejšie riešenie by to bolo v rozvoji Podpolianskych strojární a najmä sklárskeho priemyslu, ktorý tu má bohaté tradície.

Súdružky, súdruhovia! Medzi zaostávajúce oblasti patrí celý okres Rimavská Sobota a najmä jeho južná časť. Pre zaujímavosť uvediem i národnostné zloženie obyvateľstva. 55 % tvoria občania slovenskej a 45 % maďarskej národnosti a z celkového počtu je 12,8 % občanov cigánskeho pôvodu.

I samotné národnostné zloženie obyvateľstva nás nabáda k tomu, aby sme veľmi intenzívne hľadali možnosť riešenia zamestnanosti a tým aj trvalého zvyšovania životnej úrovne a vyrovnávania medzioblastných rozdielov. Ako nám je známe, vcelku úspešne sa rieši tento problém vo Východoslovenskom kraji výstavbou Východoslovenských železiarní i ďalších závodov a tiež sa robia rozsiahle vodohospodárske úpravy východoslovenskej a moldavskej nížiny. Čiastočne sa rieši i v Západoslovenskom kraji rozvojom chemického a ďalšieho priemyslu, ako aj intenzívnym rozvojom poľnohospodárskej výroby.

Avšak južnej časti Stredoslovenského kraja bola doposiaľ venovaná len veľmi malá pozornosť, pričom práve s prihliadnutím na národnostné zloženie i tejto oblasti by bolo potrebné venovať ďaleko väčšiu pozornosť. Ako to vyzerá v okrese Rimavská Sobota, ukážem na niektorých faktoch.

V roku 1963 z celkového počtu obyvateľstva pracovalo v priemysle 5,1 % a v poľnohospodárstve 18,7 %. Od roku 1961 došlo v dôsledku likvidácie niektorých neefektívnych prevádzok k relatívnemu zníženiu pracovných príležitosti o 1 050 a k absolútnemu o 378. Na vzdialené pracoviská mimo okres odchádza 7 218 ľudí. Za tri roky sa natrvalo vysťahovalo z okresu 3 020 občanov, pričom nedosahujeme na 1 km² ani polovičnú hustotu obyvateľstva, aká je v republike.

Počet nepracujúceho obyvateľstva v produktívnom veku sa znížil z
13 677 osôb v roku 1961, na 13 012 v roku 1963 a jeho podiel na celkovom počte obyvateľstva v produktívnom veku z 25,6 % v roku 1961 na 24,5 % v roku 1963.

Z úhrnného počtu 13 012 nepracujúcich obyvateľov v produktívnom veku v roku 1963 bolo 10 225 žien z domácností, 1 228 invalidov, 746 osôb neplatených služieb a 813 ostatných pracujúcich. Mimo toho 8 578 žien pracuje v poľnohospodárstve, kde sú práce prevážne sezónneho charakteru. Z celkového počtu 5 613 občanov cigánskeho pôvodu v produktívnom veku nepracuje vôbec 1 970 a príležitostne je zamestnaných 803 osôb.

Využitie voľných zdrojov pracovných síl by bolo možné predovšetkým rozvojom spotrebného a potravinárskeho priemyslu.

Na základe intenzívneho rozvoja poľnohospodárskej výroby by bolo možné rozvíjať konzervárenský priemysel, pre ktorý máme prirodzenú surovinovú základňu zeleniny, ovocia a pod.

Rozšíriť alebo presunúť pracnejšiu výrobu z tabaku, napríklad cigariet, pre ktorú máme značnú surovinovú základňu v okrese i v širokom okolí a potrebné objekty.

Tiež máme možnosti umiestniť takmer bez nákladov, alebo len s malými nákladmi výrobu spotrebného priemyslu, ako napr. odevné závody, čo pozná i súdruh minister Lomský.

Stav v pomalom rozvoji hospodárstva má svoj dopad i na spoločenskú spotrebu. Z toho vyplývajú i nízke príjmy na hlavu jedného obyvateľa.

Z 12 564 obyvateľov cigánskeho pôvodu žije väčšia polovica v cigánskych osadách.

Máme nedostatok škôl a z tých, čo máme, je značná časť nevyhovujúca, ako už hovoril s. Perkovič, nízka je úroveň služieb poskytovaných obyvateľstvu i úroveň bytovej kultúry u veľkej časti obyvateľstva.

Len riešenie cigánskej otázky nám robí vážne starosti. A to tiež nie je kultúrno-osvetová záležitosť, ale aj týmto ľuďom treba vytvárať pracovné podmienky, aby ich vstrebávalo do seba a pretváralo pracovné prostredie, ktoré sa nakoniec musí prejaviť i v ich rastúcej kultúrnej úrovni.

Táto situácia sa najvýraznejšie prejavuje v južnej časti okresu, v oblasti Šafárikova a Rimavskej Soboty, kde je až na malé výnimky len sezónna zamestnanosť a kde žijú prevážne občania maďarskej národnosti.

Ako som uviedol, veľký počet odchádzajúcich za prácou už mnohé roky do rôznych krajov a okresov v republike, sa viaže z rôznych dôvodov k domácemu prostrediu. Stavajú rodinné domky vo svojich obciach a robia na naše okresné i krajské orgány veľký tlak, aby bola riešená ich zamestnanosť bližšie miesta ich bydliska.

I veľký počet sezónne zamestnaných a využitie veľkých zdrojov pracovných síl v tejto oblasti by bolo v prospech rozvoja nášho hospodárstva. Táto otázka sa stáva stále vážnejšou politickou záležitosťou, ktorú treba riešiť.

Bolo by potrebné, aby tieto problémy hlbšie, pozornejšie a citlivejšie skúmala Štátna plánovacia komisia a hľadala možnosti riešenia tak, aby sa už do roku 1970 aspoň časť z nich vyriešila. (Potlesk.)

Předseda s. Laštovička: Děkuji. V diskusi pokračuje s. posl. Jedlička.

Posl. Jedlička: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi poslanci, ve zprávě o činnosti vlády bylo kromě jiného uvedeno, že na úseku zdravotnictví došlo k podstatnému zlepšení, pokud jde o péči o zuby. Věřím, že při zpracování této zprávy vycházelo se z prověrek a docílených výsledků v mnohých okresech a krajích a jistě se také vycházelo i z prověrky plnění vládního usnesení č. 225 ze dne 25. dubna m. r.

Vzhledem k tomu, že v našem Jihomoravském kraji byla nedávno zpracována zpráva o výsledcích provedené kontroly plnění vládního usnesení č. 225, myslím si, že stav, který na úseku péče o chrup v mnohých okresech našeho kraje ještě máme, zdaleka nás nemůže uspokojovat, ba naopak. Vládní usnesení po důkladném rozboru situace péče o chrup stanovilo celou řadu úkolů, a to nejen pro jednotlivé okresní ústavy národního zdraví, ale i pro rady krajských národních výborů i ONV a stanovilo také úkoly i pro ministerstvo zdravotnictví a všeobecného strojírenství. Všechny tyto úkoly, které vládní usnesení uložilo, je možno v podstatě shrnout asi takto:

1. Posílit kádrově úsek péče o zuby.

2. Postupně zajišťovat lepši materiální zabezpečení tohoto úseku.

Ministerstvu všeobecného strojírenství zmíněné vládní usnesení uložilo zajistit zvýšení výroby stomatologického zařízení, včetně nástrojů a přístrojů, a radám KNV a ONV zajišťovat v ročních plánech na všech stupních řízení dostatečný kádrový, materiálový a investiční rozvoj stomatologické péče.

Jak ve skutečnosti vypadá plnění vládního usnesení a přijatých opatření k tomuto vládnímu usnesení radami ONV, je patrno ze situace na okrese Brno-venkov, který v našem kraji není atypický, a myslím, že to není lepší ani v jiných okresech naší republiky. V péči o chrup pracuje v tomto okrese 21 lékařů a 24 dentistů. Na jednoho ošetřujícího v zubní péči v r. 1964 připadalo 0,83 úvazku zubního laboranta a 0,95 místa zubní instrumentářky. I když plán na rok 1965 zajišťuje nárůst dvou laborantů a jedné instrumentářky, k zajištění vládního usnesení 225 bude zapotřebí ještě dalších 30 míst zubních laborantů a 14 míst zubních instrumentářek. Také vybavení zubních pracovišť je nevyhovující. Přístrojů je nedostatek a většina stávajících je již zastaralá. Tak OÚNZ Brno-venkov potřebuje podle provedené prověrky obnovit zastaralé zubní přístroje starší 15 let, přičemž mnohé jako např. zubní vrtačka na závodní ambulanci Dolu Nosek v Oslavanech je vyrobena roku 1927 a takových, myslím tím zastaralých přístrojů, zubních vrtaček, je na okrese ještě několik a u mnoha dalších přístrojů rok výroby nelze zjistit vůbec. Tato nutná obnova zastaralých zubních přístrojů podle výsledků prověrky si má vyžádat částku 860 tis. Kčs. Ministerstvu zdravotnictví byla v červnu m. r. na základě již zmíněného vládního usnesení nahlášena naléhavá potřeba investičních solo-strojů pro rok 1965 ve stomatologii, podle které vyplývalo, že je zapotřebí pro rok 1965 zajistit částku nejméně 277 tisíc Kčs a zajistit také vydodání potřebných přístrojů pro tento úsek. Ve skutečnosti však v celém rozpočtu pro rok 1965 je na zubní úsek, na stroje a přístroje, pamatováno částkou pouze 77 tis. Kčs. Nevím, zda tato částka byla snížena proto, že není dostatek prostředků anebo snad proto, že výroba zdravotní techniky není schopna plně požadované množství potřebných přístrojů zajistit. V souvislosti s tím chci ještě poznamenat, že právě v tom je příčina, proč zdravotní výbor NS vyslovil požadavek, aby zdravotní technika byla vyčleněna z resortu ministerstva všeobecného strojírenství a byla přímo podřízena ministerstvu zdravotnictví. Viděli bychom v tom zásadní obrat přispívající k modernizaci našeho zdravotnictví, zejména pokud jde o vybavenost zdravotnickou technikou.

Z uvedeného vyplývá, že kdyby tímto tempem, jak je patrno z plánu na rok 1965 v okrese Brno-venkov, a o mnoho lepší to není na jiných okresech, pokračovala obnova zastaralého zařízení na úseku péče o zuby, že za 12 roků výměnu přístrojů dokončíme, přičemž mezitím dojde k zastarání přístrojů dalších. Také při zajištění správné relace mezi zuboléčiteli a zubními laboranty a zubními instrumentářkami se ukazuje, že při dnešním tempu materiálního zajištění cíle zmíněného vládního usnesení naplníme za dalších 15 let. Z uvedených poznatků vyplývá, že nemůžeme být v našem okrese plně spokojeni se situací, kterou máme na úseku péče o zuby. Ukazuje se, že úkoly, které vládní usnesení i rady ONV uložily ředitelům OÚNZ a které se týkají zlepšení organizace na stomatologickém úseku především pomocí lepšího využití pracovní doby, zvýšení úvazků, hospodaření s dentálními kovy, že zde došlo ke zlepšení a že úkoly jsou plněny. Ovšem to rozhodné, to je především finanční a materiální zajištění celého tohoto úseku, s tím už to je podstatně horší. Uvažovaná částka, která má být v příštích letech přidělena našemu kraji pro zdravotnictví na stroje, nedává okresům velkou naději na to, že by v brzké době došlo na úseku péče o zuby k rychlému zlepšení v zubolékařské technice. Proto se jeví potřeba urychleně hledat nové zdroje a nové formy pro rychlé řešení poměrně tíživé situace v péči o chrup našich pracujících.