Další závažný rozpor existoval mezi našimi předpisy a úmluvou č. 89 o noční práci žen v průmyslu. V našem zákoně č. 91 z roku 1918 je sice zakázána noční práce žen v době od 22. hodiny do 6. hodiny ranní, ale nebyla dosud stanovena pro ženy taková délka přestávky mezi směnami, kterou stanoví úmluva č. 89.

V článku 2 této úmluvy se stanoví, že výrazem noc se rozumí časové rozpětí nejméně 11 za sebou následujících hodin, do nichž spadá doba stanovená příslušným úřadem v délce nejméně 7 za sebou následujících hodin a položená mezi 10. hodinu večerní a 8. hodinu ranní. Návrh zákoníku práce v §§ 91 a 151 odstraňuje dosavadní rozpor s úmluvou a zajišťuje ženám odpočinek mezi směnami v délce 11 hodin; ta nemůže být zkracována a může zahrnovat dobu od 22. hodiny do 6. hodiny ráno následujícího dne. Výjimky, které ze zákazu noční práce žen starších 18 let zákoník práce v § 152 připouští, jsou již v souladu s požadavky citované mezinárodní úmluvy, i když tato úmluva se vztahuje jen na průmysl, kdežto náš zákoník na všechny pracovnice.

Soudružky a soudruzi poslanci, uvedl jsem tyto dva příklady proto, abych zdůraznil, že i při svých specifických podmínkách respektujeme mezinárodní závazky, které jsme ratifikací úmluv Mezinárodní organizace práce převzali. Činíme to proto, že chceme posilovat význam všech mezinárodních norem a zejména těch, které jsou významné pro boj mezinárodního dělnického hnutí za zlepšení pracovních a životních podmínek pracujících. Vždyť náš zákoník práce v mnohém vysoce přesahuje rámec vymožeností a ochrany nejen pro pracující ženy a mládež, ale pro všechny pracující proti pracovnímu a sociálnímu zákonodárství v kapitalistických státech. Svědčí o tom nejlépe časté vlny stávek probíhajících ve Francii, v Itálii, Anglii, v Japonsku i jinde, kde mnohého z toho, co našim pracujícím poskytne zákoník práce, se tamní pracující teprve domáhají.

Charakteristické pro současnou dobu je i to, že zatímco my v ČSSR věnujeme mnoho času a péče projednávání kodifikace pracovního práva i jiným právním normám, které jsou zaměřeny k prospěchu celé naší společnosti, jsou záměry monopolistických vlád Západu opačné. Snaží se zákonnými i policejními opatřeními co nejvíce omezit práva pracujících a jejich odborových organizací, potlačovat národněosvobozenecké hnutí a nerespektovat žádné mezinárodní dohody, které se jim nehodí k provádění jejich ziskuchtivé politiky. To nejlépe dokazuje politika vlády USA nespravedlivou agresívní válkou ve Vietnamu a Dominikánské republice. Místo ochrany lidských práv vraždí na cizím území vlastence, ženy a děti a ničí jejich sociální a kulturní zařízení, i když světová veřejnost proti tomuto nelidskému postupu co nejostřeji protestuje a jej odsuzuje. My jsme vždy stáli a stojíme na straně těch, kteří hájí svou svobodu a nezávislost v kterékoli části světa, a věříme, že rostoucí síly pokroku a míru nakonec nad těmito silami agrese a války zvítězí.

To jsem považoval za nutné připomenout v souvislosti s projednáváním zákoníku práce, který má nesporně veliký význam nejen vnitropolitický, ale stane se i důležitým dokumentem mezinárodně politickým.

Proto z pověření zahraničního výboru Národního shromáždění doporučuji plénu Národního shromáždění návrh zákoníku práce ke schválení. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji poslanci Fialovi a slovo dávám posl. Solčányové.

Posl. Solčányová: Súdružky a súdruhovia, dovoľte mi aby som sa - z poverenia zdravotníckeho výboru - vo svojom diskusnom príspevku zaoberala s problémami, ktoré v súvislosti s prerokúvaným zákonníkom práce v oblasti starostlivosti o zdravie pracujúcich bude mať významný dosah. Súčasne aby som vám tlmočila niektoré otázky a námety, ktorými sa zaoberal zdravotnícky výbor pri prerokúvaní návrhu kodexu práce.

Predovšetkým by som chcela vyzdvihnúť, že zákonník práce upravuje komplexne dve oblasti zo zdravotníckeho hľadiska zvlášť významné. Mám na mysli, ako s. Karlovská, úpravu týkajúcu sa pracovných podmienok žien a pracovných podmienok mladistvých. Táto úprava nielen vyplňuje doterajšiu citeľnú medzeru v našom právnom poriadku, ale prispieva i k rozvoju starostlivosti o zdravie pracujúcich na vyššej úrovni. V zákonníku práce sa napr. ukladá organizáciám, aby budovali, udržiavali a zlepšovali hygienické zariadenia pre ženy a budovali závodné jasle a závodné materské školy. Zo zdravotníckeho hľadiska je jednou z najdôležitejších veci v tejto časti zákonníku práce, že vláda stanoví zásady pre zákazy prác, ktoré nesmú ženy konať. Zoznamy prác a pracovísk budú obsahovať jednak zákazy prác pre ženu všeobecne, jednak najmä pre tehotné ženy a matky do konca deviateho mesiaca po pôrodu. Obdobné úpravy budú platiť pre mladistvých. Tieto zásady budú podľa zákonníku práce prizerať predovšetkým tiež k anatomickým, fyziologickým a psychickým zvláštnostiam vo veku dospievania. Zo zdravotníckeho hľadiska je otázka zákazu prác pre ženy a mladistvých jednoznačná. Je ovšem treba riešiť otázky zákazu prác pre ženy a mladistvých v jednotlivých rezortoch so zreteľom k súčasnej situácii a so zreteľom k potrebám národného hospodárstva. Nočné práce podľa zákonníku práce, ktorý je v tom ohľade v súlade s prijatými medzinárodnými dohodami, sú dovolené len výnimočne. Niektoré výnimky sú obsiahnuté priamo v zákonníku práce, medzi nimi je tiež výnimka pre prácu v zdravotníckych zariadeniach. Inak sú výnimky možné, len ak ich vláda povolí, a to dočasne a za predpokladu, že ide o práce menej namáhavé. Zákonník práce ďalej ukladá organizáciám previesť ženu na inú prácu v tehotenstve alebo v materstve, keby jej doterajšia práca, ktorú má konať podľa svojej pracovnej zmluvy, bola pre ženy zakázaná alebo podľa lekárskeho posudku ohrozovala tehotenstvo. Pracovníčka bude v záujme ochrany svojho zdravia prevedená na inú prácu a pritom jej to neprinesie ujmu, lebo jej bude poskytnutý vyrovnávací príspevok. Pokiaľ sa týka pracovných podmienok mladistvých, je treba zdôrazniť dva zdravotnícke aspekty, ktoré sa v zákonníku práce prejavujú: Jednak je to otázka práce nadčas, práce v noci a práce v úkolu, jednak otázka povinných lekárskych vyšetrení.

I pri úprave práce nadčas sa výrazne uplatnilo zdravotnícke hľadisko. Je stanovený celkový limit hodín nadčasovej práce na 150-180 hodín v roku, a podmienky, pre ktoré môže byť výnimočné prekročený. Samozrejme nie je možné, aby tento ročný limit platil bez výnimky - a zákonník práce tiež určité výnimky pripúšťa - avšak zásada je daná. Zákonník tiež stanoví, že ústredné orgány vydávajú smernice o nariadení nadčasovej práce. V týchto smerniciach musí byť uvedené, ako bude nadčasová práca sledovaná a vykazovaná, ako bude kontrolovaná, čo jednak umožní prehľad o nadčasovej práci, ale najmä to tiež poskytne podklad pre reálne úvahy, či je v konkrétnom prípade nadčasová práca skutočne potrebná a účelná a akými opatreniami možno docieliť zníženie jej rozsahu a postupne i úplného odstránenia a skracovania pracovnej doby. O tejto otázke budem ešte hovoriť ďalej v súvislosti s problémami zdravotníckych pracovníkov.

Zdravotnícky výbor schválil návrh kódexu práce s niektorými pripomienkami, ktoré boli predsedom zdravotníckeho výboru tlmočené ústavnoprávnemu výboru a väčšina z nich bola do zákonníku práce prijatá. Bola to napr. pripomienka

a ďalšie pripomienky k § 11, 17, 53 a 176, ktoré boli rázu formulačného za účelom jasnejšieho výkladu.

V súvislosti so zákonníkom práce boli v zdravotníckom výbore diskutované niektoré ďalšie problémy. Jednalo sa najmä o problémy zdravotníckych pracovníkov:

Podľa názoru zdravotníckeho výboru nízke smerné číslo plánu práce na 4. päťročnicu pre obor zdravotníctva nedáva možnosť ani pokryť potrebu zdravotníctva, v ktorom chýba trvale 20 % pracovníkov (z dôvodov pracovnej neschopnosti, materských dovolených a neobsadených miest), ani krátiť v blízkej budúcnosti pracovnú dobu v zdravotníctve. Zdravotnícky rezort bude musieť žiadať o výnimku zo stanoveného limitu nadčasovej práce. Prácu chýbajúcich zdravotníkov je treba nahradiť nadčasovou prácou tých, ktorí zostali. V zdravotníctve nemožno však znížiť podstatne počet pracovníkov zavádzaním mechanizácie. Mechanizovať možno len niektoré práce, napr. upratovacie, v kuchyniach, niektoré práce v laboratóriách, avšak väčšina prác zdravotníkov má skôr tendenciu k individualizácii (rozvíjajúca sa rehabilitácia, recuscitácia a pod.).

Zdravotníci samozrejme vítajú všetky výhody, ktoré socialistická spoločnosť poskytuje v stále väčšej miere ženám tehotným, ženám s malými deťmi a mladistvým. Je však treba si uvedomiť, že sú to opäť väčšinou ženy (a v zdravotníctve pracuje asi 75,5 % žien), a často s malými deťmi, ktoré prácu chýbajúcich pracovníkov musia nahradiť; následkom množstva nadčasov a pomerne nízkeho odmeňovania odchádzajú potom tieto ženy do výhodnejších pracovných odvetví. Cifry sú už dnes alarmujúce: za posledných 5 rokov vyšlo zo zdravotníckych škôl 23 000 stredne zdravotníckych pracovníc, a za tú istú dobu odišlo 12 000 pracovníc do iných odvetví, to je viac ako polovina. Každému sú na prvý pohľad jasné ekonomické straty, ktoré tým vznikajú. Zdravotnícky výbor je si vedomý situácie v celoštátnej bilancii pracovných síl na 4. päťročnicu i nutnosti zabezpečiť pracovnými silami predovšetkým výrobné odvetvia. Je však oprávnená nádej, že zavedením nových zásad riadenia do všetkých odvetví nášho národného hospodárstva, pôsobením stimulov hmotnej zainteresovanosti, zavádzaním mechanizácie a automatizácie do priemyslu sa natoľko zlepší v budúcich rokoch bilancia pracovných síl v našej republike, že bude možno v priebehu 4. päťročnice postupne upravovať smerné čísla plánu práce pre nevýrobné odvetvia. Zdravotnícky výbor sa preto obracia na všetky príslušné úrady, na Ústrednú radu odborov, aby pri zlepšovaní situácie v bilancii pracovných síl sa počítalo v prvom rade so zvýšením smerného čísla pre rozvoj zdravotníckych služieb, lebo na úrovni týchto služieb je závislé zdravie nášho ľudu, a teda i pracovná schopnosť obyvateľstva vo všetkých odvetviach. Pracovná schopnosť a zdravie je jedným z dôležitých činiteľov, ktoré majú priamy vplyv na výsledky národného hospodárstva. Zvýšením smerného čísla bude daná tiež možnosť pracovníkom v zdravotníctve dodržiavať plne podmienky a výhody kódexu práce. To sú hlavné dôvody, prečo zdravotnícky výbor už pri prerokúvaní koncepcie zdravotníckych služieb na 4. päťročnicu upozorňoval príslušné úrady na otázku bilancie pracovných síl v zdravotníctve.

V súvislosti s príslušnými paragrafmi zákonníku práce bola diskutována v zdravotníckom výbore i otázka rozmiestňovania absolventov lekárskych fakúlt a stredných zdravotníckych pracovníkov. A to predovšetkým z hľadiska volného uzatvárania pracovných zmlúv, ako o tom hovorí zákonník práce. Napriek tomu, že veľa sa na tomto úseku v posledných rokoch zmenilo k lepšiemu (napr. uzatváranie dohôd medzi absolventom a zdravotnou správou), nemôžeme byť s dnešným stavom celkom spokojní. Verím, že je možné nájsť optimálne riešenie, pri ktorom zostane zachovaný záujem spoločnosti, pričom budú zabezpečené vo všetkých oblastiach, teda v maximálnej miere rešpektované i osobné záujmy jednotlivca. Bolo by treba urýchlene realizovať a vyskúšať v praxi návrh, ktorý vypracovalo Ministerstvo zdravotníctva k novelizácii príslušného vládneho nariadenia č. 16 z roku 1963 o rozmiestňovaní absolventov vysokých škôl; tento návrh rešpektuje diferencovaný prístup v rozmiestňovaní absolventov jednotlivých vysokých škôl, ktorého základnou myšlienkou je odstraňovať z dnešného systému rozmiestňovania zbytky administratívneho prístupu, presunovať väčšiu zodpovednosť na absolventov i na príslušné zdravotnícke zariadenia zavedením volného uzatvárania pracovného pomeru, čo je v plnom súlade so zásadami zákonníku práce. Sme informovaní, že Ministerstvo školstva a kultúry v tomto zmysle pripravuje novelizáciu vládneho nariadenia. Zdá sa nám, že i pripomienkové pokračovanie k novelizácii vládneho nar. č. 16 je príliš zdĺhavé a administratívne náročné. Bolo by treba, aby novelizácia vládneho nariadenia vystúpila v platnosť súčasné so zákonníkom práce, to jest k 1. januáru 1966. Dá sa už teraz predpokladať, že zavedením nového systému rozmiestňovania absolventov vzniknú i niektoré vážne problémy, ako dočasné neobsadenie miest v okrajových oblastiach, vzrastie dočasne počet neumiestnených vydatých žien viazaných rodinou na určité miesta; ak budú však nové zásady dobre a dôsledne prevedené v praxi, bez protekcionárstva, bez diskriminácie žien, zaniknú i dočasné ťažkosti, o ktorých som sa práve zmienila. So zavedením nových zásad bude nutné uvažovať i o zavedení vhodných ekonomických stimulov v súvislosti s novými formami zdokonalenia plánovitého riadenia (napr. platové zvýhodnenie v určitých miestach, odmeny za dlhoročnú prácu atď.).

Súdružky a súdruhovia poslanci, zmienila som sa jednak o najdôležitejších ustanoveniach zákonníku práce, ktoré podstatne prispejú k dôslednému uplatňovaniu zdravotníckych zreteľov v dennej práci organizácii i pracovníkov. Preto tiež zdravotnícky výbor doporučil schválenie návrhu zákonníku práce. Súčasne som sa snažila upozorniť na niektoré problémy zdravotníckych pracovníkov, ktoré je treba mať na zreteli a riešiť ich ak v prospech pracovníkov, tak i z hľadiska záujmov socialistickej spoločnosti, v ktorej zdravie ľudu a životné podmienky stoja na jednom z popredných miest. (Potlesk.)