Chtěl bych se vrátit k problematice celé zprávy. Opakuji, co jsem naznačil na začátku. Myslím, že zpráva je dokladem toho, že na základě dokumentů ústředních výborů KSČ a KSS se v uplynulých letech naše ústava naplňuje správně politickou realitou a bylo dosaženo mnoha pozoruhodných pokroků v této věci. Připojuji se proto k názoru návrhu a sám doporučuji, aby zpráva SNR, jak byla předložena, byla vzata se souhlasem na vědomí. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. akademiku Knappovi. Přerušuji schůzi na 20 minut.

Předseda NS s. Laštovička (zvoní): Pokračujeme v přerušené schůzi. Dávám slovo ministru Krahulcovi.

Minister Krahulec: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Ťažisko práce Slovenskej národnej rady, ako to ukazuje i prerokovávaná zpráva, spočíva predovšetkým v riešení problémov ďalšieho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja na Slovensku. Usilujeme o to, aby sa v súlade s úlohami vytýčenými Xll. sjazdom Komunistickej strany Československa plnšie využili ekonomické zdroje a podmienky v tejto oblasti pre efektívny rozvoj nášho jednotného hospodárstva. V tom vidíme i cestu k ďalšiemu pokroku v procese vyrovnávania ekonomickej úrovne Slovenska s českými krajmi.

Dnes je naše národné hospodárstvo na počiatku kvalitatívne novej fázy rozvoja. Ďalší efektívny rozvoj výrobných síl si objektívne vynucuje dosiahnuť dnes optimálnu oblastnú proporcionalitu. Už doterajšie poznatky a skúsenosti ukazujú, že racionálne rozmiestnenie výrobných síl je dôležitou podmienkou i zdrojom efektívnosti celého národného hospodárstva. Tento problém vystupuje do popredia najmä v súčasných podmienkach, keď riešime zložité úlohy ďalšieho rozvoja priemyselne vysoko rozvinutých oblastí a súčasne oblastí, kde sú ešte možnosti mobilizácie ďalších ekonomických zdrojov, hlavne pracovných síl.

Práce na koncepcii rozvoja hospodárstva na roky 1966 - 1970 svedčia o tom, že k týmto skutočnostiam je nutné prihliadať najmä pri rozmiestňovaní investičnej výstavby, pri úvahách o špecializácii a optimálnej koncentrácii výroby, zhospodárnení prepravy a pod.

Rozbor doterajších výsledkov a ďalších prostriedkov rozvoja hospodárstva na Slovensku ukazuje, že pre uskutočňovanie zámerov XII. sjazdu KSČ sú v tejto oblasti priaznivé podmienky. Je to predovšetkým progresívna štruktúra priemyslu. Na Slovensku sú dnes vybudované a ďalej sa rozvíjajú viaceré perspektívne výrobné obory ako petrochémia, výroba plastických hmôt a vlákien, hutnícka výroba, magnezitový priemysel, niektoré odbory na báze drevnej hmoty, vákuová technika a ďalšie. Rýchly rast kvalifikácie pracovníkov vytvára predpoklady tiež pre zvyšovanie technickej úrovne a kvality výroby.

Mnohé závody dosahujú alebo sa blížia k optimálnej veľkosti v danom odbore a predstavujú tak už racionálny stupeň koncentrácie výroby. V niektorých odboroch vytvárajú sa dobré podmienky pre uskutočňovanie špecializácie. To všetko pri rozvinutých kooperačných vzťahoch a úzkej výrobno-technickej spolupráci s vyspelými závodmi v českých krajoch môže ďalej prispieť k efektívnemu rozvoju priemyslu na Slovensku a tým i k posilneniu celej našej ekonomiky.

Významné sú potencionálne zdroje pre rozvoj poľnohospodárstva. Ich aktivizácia už doteraz priniesla niektoré významné výsledky. Podiel Slovenska na celoštátnej poľnohospodárskej produkcii dosahuje už zhruba 30 % oproti 23 % v predvojnovom období. Dosiahnuté výsledky v poľnohospodárstve nezodpovedajú však ani potrebám ani doteraz vynaloženým materiálnym prostriedkom na rozvoj tohto odvetvia.

Naše poľnohospodárske závody sú už pomerne dobre vybavené ustajňovacími priestormi. To umožňuje zamerať sa viac na intenzifikačné stavby, väčšie prostriedky venovať na zúrodňovanie pôdy, na rozvoj krmovinárskeho priemyslu a iných priemyselných služieb. Ekonomické využitie týchto prostriedkov, zlepšenie riadenia družstiev a štátnych majetkov, racionalizácia pracovného procesu, špecializácia a zavádzanie progresívnych foriem riadenia prispejú k ďalšiemu rozvoju našej poľnohospodárskej výroby a uvoľnia značné vnútorné zdroje efektívneho rozvoja celej našej ekonomiky.

Prerokovávaná zpráva o činnosti Slovenskej národnej rady ukazuje, že v doterajších prácach na príprave perspektívneho plánu na roky 1966 až 1970 sa podarilo úspešne riešiť rad problémov ďalšieho rozvoja hospodárstva na Slovensku. Ide najmä o hutníctvo, chemický priemysel a poľnohospodárstvo. Rozpracovávajú sa tiež problémy osobnej a spoločenskej spotreby. Pravda, niektoré závažné otázky bude ešte potrebné riešiť v ďalších etapách. Je to predovšetkým lepšie vyžitie existujúcich koncepcií a širší okruh problémov spojených s ekonomickým využitím zdrojov pracovných síl.

Práce na príprave perspektívneho plánu ukázali, že jednou z hlavných podmienok realizácie nových úloh vo výrobe a výstavbe je dosiahnutie súladu medzi oblastným rozložením zdrojov a potrieb pracovných síl. Tento problém je vyvolaný najmä rozdielnym stupňom doterajšieho využitia práceschopného obyvateľstva v jednotlivých oblastiach a tiež rovnomerným populačným vývojom.

Podiel Slovenska na počte obyvateľov ČSSR v produktívnom veku sa sústavne zvyšuje. Kým v roku 1948 predstavoval 28,1 %, v roku 1960 už 29,7 % a v roku 1970 má dosiahnuť 31,4 %. Pri doterajšom nižšom stupni vo využívaní práceschopného obyvateľstva bude sa Slovensko podieľať na celoštátnom prírastku zdrojov pracovných síl, ako je v zpráve uvedené, do roku 1970 približne 55 - 57 % a v rokoch 1970 - 1980 približne 63 %. Z toho musia rezultovať pri rešpektovaní celého radu ďalších faktorov i závery o rozmiestnení výrobných síl.

Územné rozloženie rastu zamestnanosti je podľa súčasného návrhu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o mnoho priaznivejšie. Kým v rokoch 1956 - 1960 sa podieľalo Slovensko na celoštátnom prírastku počtu pracovníkov v socialistickom sektore hospodárstva zhruba 28 %, v rokoch 1961 - 1963 už okolo 35 % a v štvrtej päťročnici sa predpokladá realizovať na Slovensku zhruba 47 % celkového rastu zamestnaných osôb v Československu.

Napriek uvedenému vývoju nepodarilo sa však v období vypracúvania smerníc plánu plne doriešiť problém zladenia zdrojov a potrieb pracovných síl. Pritom sa počíta, že i v budúcom päťročnom období budú zabezpečované potreby rozvoja kľúčových odvetví hospodárstva presunom pracovníkov zo Slovenska do českých krajov v rozsahu 30 000 osôb.

Tento rozsah presunu pracovníkov sa pohybuje na únosnej hranici, je primeraný možnostiam, nie je však reálne počítať s jeho ďalším zvyšovaním. Vychádzame z poznatku, že migrácia obyvateľstva vo väčšom rozsahu naráža podľa doterajších skúseností na veľké ťažkosti, je veľmi nákladná a vyvoláva i zložité sociologické problémy. Svedči o tom tiež vývoj v minulých rokoch. Za obdobie 1959 až 1963 dosiahlo saldo migrácie obyvateľstva zo Slovenska do českých krajov viac ako 38 000 obyvateľov, z toho 27 000 obyvateľov v produktívnom veku, avšak pohyb obyvateľstva na základe zmeny trvalého bydliska dosiahol až okolo 95 000 osôb.

Pre riešenie oblastného nesúladu medzi zdrojmi a potrebami pracovných síl prijala vláda na základe rozborov a návrhov Štátnej plánovacej komisie celý rad opatrení zameraných na zvýšenie zamestnanosti na Slovensku nad rámec smerníc. Cestou k tomu má byť vhodnejšie rozmiestnenie výroby a investícií, vrátane presunov výrobných programov i niektorých nových investičných akcií, najmä v odvetviach spracovateľského priemyslu.

Osobitnú pozornosť týmto otázkam venoval i výbor NZ pre plán a rozpočet. V apríli t. r. na spoločnom zasadnutí so Slovenskou plánovacou komisiou prerokoval súčasnú situáciu a vyhliadky vo využití zdrojov pracovných síl pre najbližšie roky. Prijatými závermi orientoval príslušné orgány, najmä ministerstvá, na aktívne riešenie tohto problému.

Závery prijaté vládou i výborom NZ sa však plne nezabezpečujú. Ukazujú to i výsledky rozpisu úloh smerníc v prírastkoch počtu pracovníkov, ktorý uskutočnili rezorty. Pri celoštátnom prekročení smernicami určeného prírastku zamestnanosti o viac ako 33 000 osôb, uvažujú rezorty na Slovensku s nižším prírastkom počtu pracovníkov. V rozpore s možnosťami v zdrojoch koncentrujú výrobu naďalej do oblastí s úplným nedostatkom pracovných síl. Tak sa na Slovensku zvyšuje prebytok pracovných síl oproti smerniciam takmer o 13 000 osôb.

Riešenie tohto problému, ako to už zdôraznila vláda, je v rozhodujúcej miere závislé najmä od stanovenia a zabezpečenia správnych oblastných proporcií v ďalšom rozvoji spracovateľských odvetví priemyslu. Práve v tejto skupine odvetví došlo však pri rozpise smerníc k najzávažnejším odchýlkam od stanovených zámerov. V investíciách rozpísali rezorty oproti smerniciam vlády v spracovateľskom priemysle na Slovensku menej o 300 mil. Kčs. K týmto otázkam sa budeme musieť znova vrátiť a intenzívnejšie hľadať možnosti využitia existujúcich podmienok efektívneho rozvoja spracovateľského priemyslu na Slovensku.

V tomto funkčnom období, najmä po prijatí príslušných opatrení vo vláde, sa značne zlepšila činnosť Slovenskej národnej rady tiež pri zabezpečovaní realizácie štátneho plánu. Zvýšená účasť Slovenskej národnej rady pri zabezpečovaní plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku sa prejavila najmä v tom, že Predsedníctvo SNR, povereníctva a komisie SNR v úzkej spolupráci s ministerstvami a krajskými národnými výbormi operatívne riešili viaceré problémy.

Opatrenia prijaté orgánmi Slovenskej národnej rady sa zameriavali najmä na maximálne využitie možností prekračovania plánu žiadúcej výroby a na pomoc podnikom i závodom pri riešení problémov v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch.

Priemyselné podniky na Slovensku vcelku úspešne plnia tohoročné úlohy. Plán hrubej výroby v priemysle sa plní ku koncu októbra na 102,8 % a prírastok oproti rovnakému obdobiu r. 1964 predstavuje zhruba 12 %. Objem nadplánovanej produkcie v priemysle na Slovensku dosiahol už miliardu korún, pričom sa prekračujú najmä dodávky pre export.

Priaznivý vývoj v materiálovej výrobe umožnil zlepšiť aj výsledky v kvalitatívnych ukazovateľoch. Priemyselné podniky prekročili za 9 mesiacov plánovanú produktivitu práce o 2,8 %. Dobré výsledky sú i v tvorbe zisku.

Veľkú pozornosť venovali orgány Slovenskej národnej rady zabezpečovaniu plánu investičnej výstavby. Na pravidelných mesačných poradách členov Predsedníctva SNR sa riešili najmä problémy v plnení plánu výstavby Východoslovenských železiarní, Slovnaftu, Bratislavských elektrotechnických závodov, Elektrárne Vojany, širokorozchodnej trate i ďalších priemyselných stavieb a rovnako i dôležitých akcií v školskej a bytovej výstavbe.

Stavebné podniky na Slovensku do konca októbra prekročili plán o vyše 120 mil. Kčs. Priaznivé výsledky dosiahli i v produktivite práce. Hlavnou úlohou tu zostáva i naďalej sústrediť stavebnú kapacitu na urýchlené dokončovanie rozhodujúcich stavieb. Viac musíme vykonať i pre zlepšenie spolupráce s dodávateľskými ministerstvami pri zabezpečovaní včasných a plynulých dodávok strojov, montáží a zariadení pre tieto stavby. V tomto roku slovenské národné orgány poskytli účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov prírodnej katastrofy na juhozápadnom Slovensku. Veľkú pozornosť venovali najmä obnove poľnohospodárstva, bytového fondu a zabezpečeniu plynulého zásobovania obyvateľstva.

Systematické aktívne zabezpečovanie úloh plánu bude preto aj naďalej tvoriť hlavnú náplň práce všetkých orgánov Slovenskej národnej rady, budeme usilovať o jej ďalšie zlepšenie.

Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia! Od prijatia dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS o plnšom uplatnení pôsobnosti Slovenskej národnej rady neuplynul dlhý čas. Už prvé praktické skúsenosti potvrdzujú, že dokument tvorí dobrý rámec pre uplatnenie Slovenskej národnej rady ako organickej súčasti celoštátneho riadenia. Zásady tohto dokumentu treba však tvorivo aplikovať vo všetkých článkoch centrálneho riadenia. Činnosť Slovenskej národnej rady bude o to aktívnejšia, účinnejšia a prospešnejšia, o čo užšia bude súčinnosť orgánov a aparátu SNR s celoštátnymi orgánmi, s KNV i riadiacimi článkami chozrasčotnej sféry.

Bude potrebné ďalej prehĺbiť najmä účelnú deľbu práce povereníctiev a komisií Slovenskej národnej rady s ministerstvami tak, aby tieto orgány vykonávali konkrétnu, užitočnú riadiacu činnosť, ktorá bude celoštátnym orgánom skutočnou pomocou pri riešení závažných otázok rozvoja príslušných odvetví na Slovensku.

Vychádzajúc zo zásady dokumentu, že funkcia, právomoc a konkrétne úlohy SNR sa majú prispôsobovať novým potrebám riadenia, rozpracovali sme na Slovenskej národnej rade niektoré otázky jej postavenia a úloh v zdokonalenej sústave riadenia. Opierali sme sa pritom o zásady schválené ÚV KSČ a o vzájomné rokovania ministrov a povereníkov, prípadne predsedov komisií Slovenskej národnej rady. Výsledky týchto rokovaní, ktoré rámcovo vymedzujú deľbu práce medzi ministrami a orgánmi SNR, boli predložené vláde.

Ide v podstate o to, aby orgány SNR mohli v nových podmienkach v úzkej spolupráci s ministerstvami účinne uplatňovať svoj vplyv predovšetkým pri riešení zásadných problémov. Máme na mysli najmä spoluúčasť pri rozhodovaní o koncepcii rozvoja podnikov a závodov na Slovensku - pri investičných zámeroch, pri zabezpečovaní, kontrole a previerke plnenia plánu, ako i pri riešení problémov organizácie výrobnej základne.

V tomto smere, ako už bolo povedané, sa zatiaľ nepodarilo doriešiť všetky otázky. Prehĺbenie a zameranie deľby práce medzi centrálnymi orgánmi a orgánmi SNR je rozdielne. Značný pokrok v zapojení slovenských orgánov do plánovitého riadenia sa dosiahol najmä vhodnou deľbou činnosti medzi Štátnou plánovaciou komisiou a Slovenskou plánovacou komisiou. Z týchto vzťahov by bolo správne odvodiť i vzťah medzi ostatnými orgánmi SNR a vlády. I v rezorte stavebníctva sa našla vhodná forma, ako účinnejšie zapojiť Povereníctvo stavebníctva do celého systému práce rezortu. Na druhej strane na viacerých úsekoch nie sú zatiaľ otázky prehĺbenia deľby práce uzavreté tak, aby sa mohla výraznejšie uplatniť zvýšená pôsobnosť Slovenskej národnej rady v duchu zásad dokumentu a to hlavne vo vzťahu k chozrasčotnej sfére.