V úzkej spolupráci Predsedníctva Slovenskej národnej rady s rezortnými ministerstvami boli doriešené i niektoré závažné otázky v tých úsekoch štátnej správy, kde nepôsobia povereníci SNR. Vo svojom vystúpení sa o nich zmienil súdruh Chudík. Bude však potrebné, aby teraz, po prestavbe orgánov ústredného riadenia považovali jednotliví ministri a vedúci ústredných organov za povinnosť túto prax ďalej rozvíjať. Bude iste účelné a správne, aby o závažných otázkach rozvoja svojho odvetvia na Slovensku informovali Predsedníctvo SNR, zúčastňovali sa najmä tých zasadnutí Predsedníctva SNR, na ktorých budú prerokovávané plány hospodárstva na Slovensku a ich koncepčné problémy.

V zásadách zdokonalenej sústavy riadenia sa osobitne zdôrazňuje nutnosť prehĺbiť v národohospodárskom plánovaní plánovité usmerňovanie vývoja oblastných proporcií. Pokiaľ ide o Slovenskú národnú radu, bola i na poslednom zasadnutí ÚV KSČ o činnosti orgánov centrálneho riadenia zdôraznená úloha prehĺbiť účasť jej orgánov najmä na príprave dlhodobých, päťročných a vykonávacích plánov, pri spracúvaní štúdií a využívaní ekonomických nástrojov, hlavne z hľadiska ich úlohy pri rozmiestňovananí výrobných síl.

K tomu, aby projekty plánov boli vypracovávané nielen v odvetvovom, ale tiež v územnom priereze, bude treba vytvoriť v práci rezortov a výrobno-hospodárskych jednotiek tiež organizačné predpoklady. To je dôležitá podmienka, aby sa pri organizovaní a plánovaní rozvoja národného hospodárstva, či už pôjde o hmotné proporcie alebo uplatňovanie ekonomických nástrojov, mohli v každej etape plánovacích prác aktívne podieľať i orgány SNR.

Podľa zásad zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia plán rozvoja hospodárstva na Slovensku bude od počiatku organickou syntézou úvah a návrhov odborových riaditeľstiev, ministerstiev, odvetvových orgánov SNR a v konečnej fáze spoločným návrhom orgánov SNR a odborných orgánov vlády. Bude treba dôsledne dbať, aby každý riadiaci článok plnil v tomto smere úlohy, ktoré mu vyplývajú zo schválených zásad a predpisov.

Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia! Chcel by som uzavrieť svoj diskusný príspevok ubezpečením, že v orgánoch SNR chceme pracovať tak, aby SNR v úzkej súčinnosti s centrálnymi orgánmi aktívne prispela k zabezpečovaniu úloh v rozvoji hospodárstva a kultúry na Slovensku a tým aj k ďalšiemu rozvoju našej republiky a k upevneniu bratskej jednoty našich národov (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. ministru Krahulcovi. Dále promluví povereník SNR s. Colotka.

Povereník SNR s. Colotka: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Zpráva o činnosti SNR vo štvrtom volebnom období, úvodné slová predsedu NZ s. Laštovičku a predsedu SNR s. Chudíka, ako aj celá diskusia, ktorá sa tu dnes rozvíja, ukazuje, že v praktickej činnosti SNR a jej orgánov došlo po XII. sjazde KSČ a najmä po prijatí dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS "Za plnšie uplatnenie SNR" k výrazným zmenám.

Možno pokladať za vec priamo zákonitú, že XII. sjazd KSČ, vyznačujúci sa svojim obrodným kurzom skoro vo všetkých oblastiach nášho života, vyzdvihnul vo svojich záveroch potrebu rozvíjania a prehlbovania postavenia a činnosti slovenských národných orgánov a medzi nimi SNR predovšetkým.

Tento postulát XII. sjazdu vyplynul totiž zo situácie, ktorá v postavení a činnosti SNR a jej orgánov nastala po prijatí socialistickej ústavy z roku 1960. Táto situácia sa vyznačovala výrazným poklesom aktivity a vôbec celkovým oslabením vplyvu Slovenskej národnej rady na riadení našej spoločnosti a štátu.

Nechcem tu rozvádzať okolnosti, ktoré tento stav vyvolali. Bolo ich zrejme viac. Nesporne tu však významnou mierou pôsobila skutočnosť, že po novom ústavnoprávnom uspôsobení Slovenskej národnej rady ako jednotného orgánu štátnej moci a správy nebolo ako na strane Slovenskej národnej rady, tak i ústredných orgánov vždy dostatok jasnej predstavy o praktickom začlenení a zapojení Slovenskej národnej rady do jednotnej sústavy československých štátnych orgánov. Prax ani teória podstatnejšie neprispeli k riešeniu uvedenej problematiky, ktorá bola o to pálčivejšia, že súvisela so štátoprávnou formou sväzku našich bratských národov, žijúcich v jednotnom československom štáte.

Keď teda XII. sjazd KSČ a v jeho intenciách dokument "Za plnšie uplatnenie SNR" na báze ústavy, riešili otázku rozvinutia postavenia, funkcie, úloh a metód činnosti Slovenskej národnej rady, reagovali tým na živý problém nášho života, ktorý vo svojich dôsledkoch mohol viesť k oslabeniu principiálneho marx-leninského riešenia národnostnej otázky v našom štáte, ktorú od oslobodenia tak úspešne uplatňujeme.

Nazdávam sa, že na dnešnom zasadnutí Národného zhromaždenia, ktoré bilancuje prax uplatňovania dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS v činnosti Slovenskej národnej rady za uplynulý 11/2 roka, žiadalo sa tento celkový, zásadný význam dokumentu vyzdvihnúť na prvom mieste. Správne pochopenie tohto základného zmyslu dokumentu "Za plnšie uplatnenie SNR" v kontexte riešenia národnostnej otázky v našom socialistickom štáte, je rovnako nevyhnutným predpokladom jeho ďalšieho uplatňovania v praxi riadenia našej spoločnosti a štátu, v ktorej Slovenskej národnej rade prislúcha dôležité miesto.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Od posledných všeobecných volieb došlo k výraznému zvýšeniu aktivity a tým i upevneniu postavenia Slovenskej národnej rady v našom politickom, hospodárskom a celospoločenskom živote. Významný podiel na tomto priaznivom vývoji má dokument "Za plnšie uplatnenie SNR", ktorý, vychádzajúc z našej socialistickej ústavy, tvorivo rozvinul a vyznačil konkrétne cesty a spôsoby efektívnej účasti Slovenskej národnej rady a jej orgánov na riadení spoločnosti a štátu.

Bolo by však prinajmenšom zúžením pohľadu, keby sme celý zmysel uznesenia "Za plnšie uplatnenie SNR" videli len vo výpočte praktických úloh, ktoré SNR v bilancovanom období na základe tohto dokumentu splnila alebo plní. Uvedený dokument má veľký význam súčasne - a dá sa povedať i predovšetkým - tým, že tvorivo rozvinul celkovú koncepciu SNR a nepriamo celej štátoprávnej formy spolunažívania našich bratských národov vo spoločnom československom štáte.

Nazdávam sa, že najväčší teoretický prínos uznesenia "Za plnšie uplatnenie SNR" je v tom, že správne rozvinulo otázku jednotnosti nášho socialistického štátu.

Uznesenie, vychádzajúce zo socialistickej ústavy a náväznosti na náš predchádzajúci vývoj, vychádza jednoznačne z princípu jednotnosti nášho štátu. Dôležité je však to, že túto jednotu nechápe ako jednotu mechanickú, ale dialektickú, teda ako jednotu odrážajúcu našu spoločenskú realitu, charakterizovanú existenciou dvoch samobytných národov, Čechov a Slovákov. Tento tvorivý pohľad na princíp jednotnosti nášho štátu sa v dokumente premieta do celého postavenia, funkcie a úloh Slovenskej národnej rady.

Oproti v praxi i myslení mnohých ľudí zažitému ponímaniu Slovenskej národnej rady ako orgánu len s tzv. národnou a regionálnou pôsobnosťou, vyzdvihlo uznesenie, a to v plnom súlade s ústavou, i jej druhú stránku či funkciu, spočívajúcu v tom, že Slovenská národná rada je súčasne národným článkom celoštátneho ústredného riadenia. Táto koncepcia vytvára priaznivé predpoklady pre účelné kombinovanie riadiacej činnosti celoštátnych orgánov s riadiacou činnosťou Slovenskej národnej rady, robí zo Slovenskej národnej rady článok štátoprávnej politiky nielen v užšom národnom či regionálnom rámci, ale súčasne v celoštátnom ohľade.

Skúsenosti, získané z praxe Slovenskej národnej rady za uplynulého 1¹/₂ roka, ktorá bola praxou rozvíjania činnosti SNR i týmto smerom, potvrdzujú správnosť uvedenej orientácie.

Také, o ústavu sa opierajúce ponímanie Slovenskej národnej rady, má vedľa bezprostredného praktického významu i zásadný význam politický. Umožňuje totiž správne pochopiť špecifický spôsob štátoprávneho vyjadrenia i zabezpečenia samostatnosti slovenského národa v jednotnom československom štáte vôbec. Takéto obojstranné pojatie postavenia Slovenskej národnej rady pôsobí v dialektickej jednote oboch stránok, otvára pre Slovenskú národnú radu celý rad, resp. systém možností a predpokladov zúčastňovať sa na vytváraní a spoluzabezpečovaní celoštátnej politiky. Robí z nej organický článok, ktorý v našich konkrétnych podmienkach prekonáva strnulé mechanické pojatie štátnej jednoty a preklenuje potrebu federatívneho vyjadrenia spolužitia našich národov.

Takto uspôsobené pojatie SNR prakticky obsahuje rozhodujúce predpoklady marxisticko-leninského vyjadrenia samobytnosti slovenského národa v štátoprávnej sfére a súčasne najúčinnejšie prispieva k prehĺbeniu nerozbornej jednoty a sily nášho československého socialistického štátu.

Záverom by som sa chcel niekoľkými slovami dotknúť normotvornej činnosti Slovenskej národnej rady. Je možno súhlasiť so zprávou - úvodným slovom predsedu SNR s. Chudíka i s vystúpením s. akademika Knappa, v ktorých sa konštatovala zvýšená aktivita SNR v zákonodarnej sfére, ale súčasne podčiarkla potrebu jej ďalšieho rozvoja, najmä čo do ucelenosti celkovej jej koncepcie.

Od prijatia dokumentu sa pokročilo v obsahovej kryštalizácii veci národnej a regionálnej povahy, predsa je tu ešte hodne otázok otvorených. To sa pochopiteľne odrazilo i na tzv. vlastnej normotvorbe Slovenskej národnej rady, ktorá sa viaže práve na právnu reguláciu týchto otázok.

V poslednom čase, najmä v spojitosti s prípravou návrhu vysokoškolského zákona, sa ukazujú zhodné cesty v rozvíjaní zákonodarstva SNR v náväznosti na celoštátnu úpravu. lch uvážlivým rozvíjaním v úzkej spolupráci s Národným zhromaždením bude možno vlastnou normotvorbou SNR ešte aktívnejšie uplatňovať a vyžadovať. Toto platí o rozvíjaní normotvorby SNR na podklade delegácie celoštátnym zákonodarstvom. Bude vecou Národného zhromaždenia, aby vo vhodných prípadoch používalo túto cestu, ktorá je zvlášť vhodná na vyjadrenie princípu jednotnosti a súčasne špecifičnosti právne upravovaných vzťahov v našom štáte.

Z hľadiska rozvinutia jednotnosti nášho štátu, tak ako som o tom pred chvíľou hovoril, má zvláštny význam účasť Slovenskej národnej rady na celoštátnej normotvorbe. Podľa ústavy prislúcha SNR voči NZ právo zákonodarnej iniciatívy a súčasne, najmä v rozpracovaní dokumentom, počíta sa v procese celoštátnej normotvorby s výrazným uplatnením vplyvu SNR vôbec. V tejto otázke, vďaka úzkej spolupráci - zhodne konštatujem so s. akad. Knappom - v dobrej spolupráci medzi ústavnoprávnym výborom NZ a Právnou komisiou SNR nastalo prenikavé zlepšenie. V súčasnom období sú prakticky vo fáze finálnej prípravy dve osnovy zákonov pripravované SNR, ktoré dokumentujú široké rozvinutie účasti SNR, najmä Právnej komisie SNR, na tvorbe rozhodujúcej časti celoštátnych právnych noriem. Obdobne sa rozvíja i sú činnosť ústavnoprávneho výboru NZ s Právnou komisiou SNR pri previerke účinnosti právnych noriem v živote.

Možno preto oprávnene predpokladať, že pre účasť SNR na tvorbe celoštátnych noriem sú dané všetky priaznivé predpoklady a že i touto cestou sa bude účinne uplatňovať vplyv SNR na tvorbu a zabezpečovanie jednotnej politiky nášho socialistického štátu. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji soudruhu Colotkovi, promluví posl. Katolický.

Posl. Katolický: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi poslanci! Dovolte mně vyslovit hluboké uspokojení nad tím, že se na plenárním zasedání Národního shromáždění zabýváme zprávou o činnosti Slovenské národní rady. Je to další důkaz toho, že nejvyššímu orgánu státní moci leží na srdci blaho a rozkvět slovenského lidu. O tom, co se pro pracující Slovensko udělalo, hovoří konečně dostatečně a přesvědčivě samotná zpráva Slovenské národní rady.

Nelze v této souvislosti nevzpomenout, že dvacetiletý vývoj našeho národního hospodářství dal plně za pravdu cílům, které formulovala po Slovenském národním povstání a osvobození celé republiky Komunistická strana Československa. Vzpomeňme na první léta, kdy bylo třeba v národním hospodářství nejen obnovit to, co bylo válkou rozrušeno, ale i založit nové směry v rozvoji ekonomiky tak, aby vývoj v průmyslu rovnoměrně zabezpečoval rozvoj především těch odvětví, bez nichž bychom zůstali značně závislí na kapitalistických zemích. Současně jsme procházeli napjatou mezinárodní situací, která bezprostředně hrozila válkou. A proto bylo nutné pamatovat i na rozsáhlá budování takového průmyslu, který byl nutný pro bezpečnost republiky.

Dalším význačným úkolem bylo zabezpečit rychlou industrializaci Slovenska a tím otevřít cestu k urychlenému vyrovnávání úrovně hospodářské, kulturní i životní s českými zeměmi. Všestranný rozkvět Slovenska je naplněním odkazu Slovenského národního povstání a nedílnou součástí socialistické přestavby republiky na základě vytváření jednotné ekonomiky, výsledkem revolučního boje za lepší život všech pracujících ve společné vlasti.

Skutečnou národní rovnoprávnost a všestranný ekonomický, politický a kulturní vývoj Slovenska nikdy nemohla zajistit ani česká ani slovenská buržoasie, nýbrž - jak potvrdil vývoj posledních 20 let - jedině nejprogresívnější společenská třída, dělnická třída a pracující lid v čele s KSČ na základě marxisticko-leninské internacionalistické politiky.

Proces vyrovnávání ekonomické úrovně Slovenska na úroveň českých krajů ve smyslu politickoekonomické směrnice strany pokročil navzdory všem pochybovačům i obtížím za uplynulých 20 let značně kupředu. Budování socialismu v Československé republice se neuskutečňovalo bez problémů, těžkostí a někdy i s chybami; nedostatky, které se projevily při zabezpečování rozvoje ekonomiky v celostátním měřítku, se v užším či širším rozsahu projevily i na Slovensku. Uplynulých 20 let však současně ukázalo, že další rozvíjení hospodářství Slovenska a růst životní úrovně jeho obyvatelstva jsou možné jen v podmínkách jednotné ekonomiky Československa při plnějším docenění a využívání zvláště jeho surovinových a pracovních zdrojů.

Jak víme, v předválečném období bylo Slovensko agrárním přívěskem buržoazní republiky s nízkou úrovní průmyslové výroby a s málo efektivním zemědělstvím. V roce 1937 činil podíl Slovenska na celostátní průmyslové výrobě asi 7 %, na zemědělské výrobě 23 %, na spotřebě masa 15 %, vajec 11 %, na počtu lůžek v nemocnicích 19 %, na počtu lékařů 10 %, posluchačů vysokých škol 8 %, rozhlasových přijímačů 10 %, i když podíl obyvatelstva byl ve většině případů v porovnání s těmito podíly značně vyšší a činil 24,5 %. Zaostávala především intenzita zemědělství. V r. 1936 dosahovala na 1 ha zemědělské půdy hrubá zemědělská výroba pouze 54 %, stavy hospodářských zvířat 58 % a hektarové výnosy hlavních zemědělských plodin asi 60 % úrovně českých krajů. Podstatně nižší byla životní úroveň na Slovensku než v českých zemích.