Na pomoc Medvedovu přispěla i jihomoravská armaturka z Hodonína, závod Rudý říjen z Velké nad Veličkou a řada našich JZD. Mluvil jsem v těchto dnech s funkcionáři místního národního výboru a JRD v Medvedove, kteří navázali s naším okresem velmi úzkou spolupráci a tu vzájemně rozvíjíme i po likvidaci škod způsobených povodní. Myslím, že i toto je příklad správného přístupu a účinné pomoci Slovenské národní radě.

Vytváření správných vztahů mezi našimi národy je také úkolem společenských organizací a politických stran. Jsem rád, že jménem poslanců Čs. strany lidové mohu prohlásit, že tento úkol je v řadách našich funkcionářů správně chápán a je trvalou součástí masově politické práce mezi členstvem naší strany. Nechci mluvit deklarativně, uvedu konkrétní příklady z posledního období. Mezi členy Čs. strany lidové vzniklo opravdu spontánní hnutí na pomoc postiženým slovenským krajanům. Naši příslušníci, vesměs družstevní rolníci, získali pro jižní Slovensko vagóny krmiv i chovný dobytek. Jen na Gottwaldovsku to např. představovaly 2 vagóny sena a vagón slámy. A brigáda socialistické práce, vedená naším příslušníkem Jaroslavem Kopeckým z Rožnova, věnovala postiženým celodenní mzdu. A mohl bych vypočítávat řadu ostatních příkladů v tomto směru.

Soudružky a soudruzi poslanci, v této spolupráci a v dalším rozvíjení bratrských vztahů mezi Čechy a Slováky chceme dále pokračovat. Jistě i dnešní jednání o Slovenské národní radě k tomu významně přispěje.

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. Tomanovi. Promluví posl. Lukačovič.

Posl. dr. Lukačovič: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Žijeme pod dojmom osláv 150. narodenín veľkého syna slovenského ľudu Ľudovíta Štúra, jedného z najvýznamnejších tvorcov slovenského národného uvedomenia a formovateľov samobytného slovenského národa. Slovenský národ s úprimnou radosťou a vďakou ocenil návštevu delegácie ÚV KSČ na Štúrových oslavách v Bratislave, vedenú prezidentom republiky s. Antonínom Novotným.

Rokovanie o zpráve SNR v našom najvyššom zákonodarnom sbore po bezprostrednom časovom odstupe od osláv Štúrových narodenín pokladám za šťastnú zhodu okolností. Politický vývoj slovenského ľudu do vzniku Slovenskej národnej rady v čase ilegálneho protifašistického boja v druhej svetovej vojne a jej nesmierne významná činnosť v časoch slávneho Slovenského národného povstania celkom logicky nadväzuje na jasnú politickú koncepciu Ľudovíta Štúra o vývoji slovenského národa.

Nemienim naširoko rozvádzať históriu Štúra a jeho druhov. Obmedzím sa len na malú a predsa veľmi významnú udalosť z politickej činnosti tohto znamenitého slovenského politika, rodoľuba a vlastenca. V marci r. 1848 zasadal snem Uhorska v Bratislave. Ľudovít Štúr sa na ňom zúčastňuje ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Vodca maďarského ľudu a liberálnej šľachty - na svoju dobu s nespornými pokrokovými prvkami - Ľudovít Kossúth predniesol programovú reč, v ktorej vyslovil želanie, aby zemianstvo medzi ostatnými občanmi bolo prvorodencom, uholným kameňom Uhorska. Ľudovít Štúr ako repliku na túto reč predniesol buržoázne demokratický a ľudovo- sociálny program, v ktorom žiadal plné občianske a národné práva pre poddaný ľud.

Kossúth zasiahol do Štúrovej reči poznámkou: "Pán poslanec slobodného kráľovského mesta Zvolena je fantasta. Trpieť - to je fátum, to je osud ľudí".

Štúr pohotovo odpovedal: "Útlak ľudí nie je fátum, nie je osud, ale ľudské dielo, ktoré sa môže a musí zmeniť."

Trvalo celých 100 rokov, kým sa prorocké Štúrove slová stali skutkom. Bolo to sto rokov tvrdých zápasov a bojov pracujúceho ľudu, až sa konečne osud útlaku a vykorisťovania slovenského národa zmenil.

Slovenský pracujúci ľud po víťazstve socializmu v štáte Čechov a Slovákov prevzal moc nad svojim osudom a túto moc pre dobro svoje a prospech Československej socialistickej republiky úspešne uplatňuje.

S pocitom hlbokého vnútorného uspokojenia na čelnej strane našej zasadacej siene čítame: "Všetka moc v Československej socialistickej republike patrí pracujúcemu ľudu. Československá socialistická republika je jednotný štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov."

Tieto ustanovenia, zakotvené v socialistickej ústave nemajú len deklaratívny charakter, ale sú výrazom riešenia leninskej politiky národnostnej otázky, a to riešenia, ktoré pre naše pomery je jednoznačné a líši sa od riešenia iných viacnárodnostných štátov, ktoré sú známe a ktoré sú postavené na princípoch federácie.

Príbuznosť kultúrna, blízkosť jazyková a územná celistvosť dali možnosť riešiť vzťahy oboch našich bratských národov na princípe jednoty štátu. Je to poňatie, ktoré odpovedá odvekým túžbam dvoch národov, lebo história našich národov nás učí, že pokiaľ sme žili v bratskej zhode a vzájomnej spolupráci, vždy to viedlo k prospechu oboch národov, zatiaľ čo každý rozpor využili naši nepriatelia. Dôkazom toho je i nedávna minulosť - mám na mysli bezprostredné obdobie pred druhou svetovou vojnou, keď v dôsledku fašistickej agresie, ale i z dôvodov nedorozumení, zapríčinených buržoáznou politikou obidva naše národy stali sa korisťou fašistického zotročiteľa.

Boj slovenského ľudu v Slovenskom národnom povstaní proti fašizmu bol bojom za obranu Československej republiky, spoločného štátu rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov. Bola to Slovenská národná rada, ktorá v Banskej Bystrici vyhlásila obnovu Československej republiky. Nám a najmä mladším generáciám neslobodno zabudnúť na obete, ktoré bolo treba priniesť za to, aby sme žili v spoločnom domove. Výsledky dvadsiatich rokov spoločného života v novej socialistickej republike sú živým dôkazom opodstatnenosti a nutnosti československého spolužitia pre oba naše národy. Zpráva Slovenskej národnej rady to vecne potvrdzuje. Pravda, dvadsať rokov nemohlo ešte vyriešiť všetky problémy, ktoré nám tu storočia zanechali. Navyše je treba vidieť, že sa ani život nezastavil a že okrem starých problémov nám pri našej socialistickej výstavbe vyrástli a existujú i problémy nové.

Je správne, že Slovenská národná rada svoju zprávu podáva ako pracovný dokument. S veľkým uspokojením preto konštatujeme, že zpráva Slovenskej národnej rady nezakrýva a neskresľuje problémy, ktoré treba riešiť a vyriešiť. Neoslepuje číslami, ale realisticky konštatuje, že napriek mnohým veľkým úspechom sa v niektorých odvetviach ešte nedosiahli uspokojujúce výsledky. Napríklad pre prudký rast populácie situácia v školstve i v iných oblastiach bude vyžadovať ďalšie značné prostriedky a zdroje. Smennosť v školách na Slovensku, ako už bolo povedané, je 26,7 %, čo je viac ako dvojnásobne vyššia, ako sa dnes dosahuje v českých krajoch.

Vysoké populačné prírastky obyvateľstva vyžadujú tu vytvoriť potrebnú materiálnu základňu pre rozvoj školstva. Objemy investičnej výstavby na úseku škôl na Slovensku v posledných piatich rokoch sú značne pod objemom roku 1960 a je obava, že sa v tomto roku nepreinvestuje skoro 50 mil. Kčs plánovaných prostriedkov. Možno i kriticky hodnotiť a možno aj povedať, že v tomto smere sa mohlo urobiť viac, a je skutočne pravdou, že sme napríklad v zdravotníctve a vo výstavbe škôl neurobili všetko to, aké možnosti sme mali.

Na druhej strane je treba povedať, že investičné prostriedky, ktoré spoločnosť dala, neboli dostatočne a efektívne využité. To samé platí i o zdravotníckych zariadeniach.

Od oslobodenia sa na Slovensku postavilo vyše 400 000 bytov; to predstavuje skoro 38 % z celkového bytového fondu Slovenska. Pri riešení bytového problému na Slovensku popri štátnej a družstevnej výstavbe značným činiteľom je individuálna bytová výstavba rodinných domkov. Význam tejto formy bytovej výstavby je zrejmý z toho faktu, že z celkového počtu ročných prírastkov individuálne postavených bytov v celej republike 67,5 % sa stavia na Slovensku a že vyše 50 % od oslobodenia postavených bytov na Slovensku je postavených individuálnou výstavbou.

Je to špeciálna problematika Slovenska, kde viac ako 70 % obyvateľstva býva v obciach s menej ako 5000 obyvateľov a takmer polovica obyvateľstva v obciach menších ako 2000 obyvateľov.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa touto problematikou intenzívne zaoberá. Aj posledné plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady podrobne rokovalo o tejto problematike.

Na ustavujúcej schôdzke Slovenskej národnej rady 29. júna m. r. súdruh predseda Chudík upozornil poslancov, že sa vypracuje komplexný návrh, ktorý umožní ďalší rýchly rozmach individuálnej bytovej výstavby na Slovensku a oznámil, že otázkam úverovým, majetkovoprávnym a organizačným bude treba v komisiách SNR venovať náležitú pozornosť.

Druhá vec, ktorú chcem spomenúť, súvisí so zmienkou vo zpráve o probléme ubytovania učiteľov v mestách i na dedinách. V súčasnom období sa konajú rozhovory komunistickej strany s mládežou. Aj poslanci Strany slovenskej obrody sa na rozhovoroch aktívne zúčastňujú. Je len prirodzené, že na rozhovoroch s mládežou často diskutujú učitelia. Hovoria vecne i s nadšením; ochotne chcú pracovať v škole, hlavne v ČSM. Ale často hovoria i trpké slová sklamania zo svojho pôsobenia. Uvediem niekoľko slov z diskusie učiteľky: "Po skončení štúdia dostala som umiestenku na dedinu. Na umiestenke bolo napísané: V obci máte zaručený byt a stravu. Šla som s dobrou nádejou do obce, dosť vzdialenej od mesta. Prihlásila som sa na škole a na MNV. Prosila som, aby mi ukázali byt a podnik, v ktorom sa budem stravovať. Riaditeľ školy i tajomník MNV sa ma opýtali: Kto Vám zaručil byt a stravu? S tajomníkom MNV som hľadala v obci byt. Navštívili sme všetky domácnosti v obci, ale ani byt, ani strava pre mňa nikde neboli. Napokon v polorozbúranej, nezariadenej budove ma ubytovali. Chcela som zutekať, ale prišli ešte dve podobné nešťastné stvory, súdružky učiteľky, a tak sme v trojici bývali a trpeli bez elektrického svetla, tepla a náležitej stravy."

Súdružky a súdruhovia poslanci! To nie je ojedinelý hlas, takýchto sťažností slobodných učiteľov a učiteliek, i učiteľov s rodinami je veľa. Keď od nich žiadame, aby čestne plnili zodpovedné povinnosti pri výchove mládeže, vytvárajme im aj podmienky pre prácu a ľudský dôstojný život.

Skutočnosť, že je postavenie a úloha Slovenskej národnej rady vyjadrená v našej socialistickej ústave, má veľký význam. Stotožňujem sa s časťou zprávy o činnosti SNR, v ktorej sa hovorí, že o funkcii a úlohách SNR v otázke výkladu ústavy vládla určitá nevyjasnenosť, ktorá neprispievala k účinnému uskutočňovaniu hlavnej úlohy pri postupnom vyrovnávaní hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska na úroveň českých krajov. Myslím tu najmä na vzťah SNR a jej orgánov voči národným výborom a VHJ. Na tomto úseku SNR nemala patričnú autoritu ani účinnosť. Táto neujasnenosť trvala dosť dlho a som presvedčený, že to neposlúžilo dobrej veci. Možno sa oprávnene domnievať, že spomínaná neujasnenosť o právomoci a výkone SNR bola jednou z príčin vzniku rôznych teórií o možnostiach nového právneho usporiadania vzťahu Čechov a Slovákov v nejakej novej štátoprávnej úprave. Tri základné zásady, vyslovené v dokumente ÚV KSČ a ÚV KSS o postavení SNR a jej orgánov v duchu smerníc XII. sjazdu primerane vystihujú úlohu Slovenskej národnej rady, zvýrazňujú jej autoritu a tak i náležite eliminujú všelijaké úvahy o nových štátoprávnych úvahách.

Nesporne by ďalej upevnilo autoritu SNR, keby napríklad plnila i takú úlohu, akú jej umožňuje článok 74 ústavy, písm. e), v ktorom sa hovorí, že SNR podáva návrhy zákonov Národnému zhromaždeniu. Viem, že SNR doteraz pred Národné zhromaždenie neprišla ani s jedným iniciatívnym návrhom. Zákony v Národnom zhromaždení sa zaiste nevynášajú pre naplnenie litery ústavy, ale pre potreby života. Je tu otázka, či SNR a jej orgány pri prerokúvaní vládnych návrhov zákonov v Národnom zhromaždení náležite prispievajú svojimi vecnými pripomienkami, oprávnenými z hľadiska slovenského hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho života. Zmienil som sa o uznávanej autorite Slovenskej národnej rady. Chcem zdôrazniť, že tu nejde len o uspokojenie politickej a národnej hrdosti slovenskej, keď SNR je ústavou zabezpečeným slovenským národným orgánom. Jej pracovná náplň práve z hľadiska vyrovnávania hospodárskeho a sociálneho rozvoj a Slovenska je bohatá. Obsažná zpráva o činnosti SNR poskytuje mnoholátky, z ktorej si možno urobiť dojem, že zodpovední činitelia SNR poznajú reálny stav hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku. Vecne registrujú pozitívne zmeny, ktoré Slovensko na všetkých úsekoch v socialistickom štátnom zriadení pomocou českého ľudu a vzájomnou spoluprácou oboch bratských národov a príslušníkov iných národností, ako verných občanov štátu, dosiahlo. Evidujú však i ďalšie potreby Slovenska, ktoré čakajú na postupné riešenie. Ide predovšetkým o rozvoj ekonomicky menej vyvinutých oblastí na Slovensku. Otázkou sa zaoberal výbor NZ pre plán a rozpočet so Slovenskou plánovacou komisiou i predsedníctvo Národného zhromaždenia. Vysoko hodnotíme závery a podnety oboch týchto orgánov, najmä že sa v pláne národného hospodárstva na roky 1966 - 1970 má počítať pre rozvoj slovenských krajov s nákladmi:

- na úseku spoločenskej spotreby z celoštátneho objemu v školstve a kultúre 44 %;

- v zdravotníctve vyše 50 %;

- vo vodnom hospodárstve 35 % a

- v bytovej výstavbe 33 %.

Realizácia takýchto nákladov pomôže vyriešiť nielen rozvoj ekonomicky nevyvinutých oblastí, ale i pracovných príležitostí pre značný priaznivý populačný rast obyvateľstva na Slovensku.

Dnes tu odznelé prejavy svedčia o vrelom záujme poslancov Národného zhromaždenia o Slovenskú národnú radu, o záujme za rozvoj Slovenska. Ukázalo sa správnym predniesť zprávu o SNR a urobiť k nej vecné návrhy a doporučenia na adresu SNR i vlády. Z poverenia straníckej skupiny poslancov za Stranu slovenskej obrody mám česť vyhlásiť, že patričné uznesenie Národného zhromaždenia k zpráve SNR budeme svojou politickou činnosťou pomáhať plniť pre dobrý rozvoj Slovenska, pre stále prehlbovanie a upevňovanie najúprimnejších vzťahov našich bratských národov.

Napokon chcem povedať niekoľko slov vďaky všetkým, ktorí z úprimného srdca ochotne pomáhajú pri vyrovnávaní ekonomickej úrovne Slovenska s českými krajmi s veľkým cieľom jednoty a zomknutosti našich bratských národov. Vieme, že je to úsilie, ktoré dáva záruku, že všestranne vyspelé Slovensko bude prispievať stále väčším prínosom do spoločného fondu bohatstva celej našej socialistickej vlasti. (Potlesk.)