Předseda Národního shromáždění Laštovička a místopředsedové Chudík, dr. Škoda a Leflerová.

Členové předsednictva ÚV KSČ předseda vlády Lenárt, Dolanský, Fierlinger, Kolder; kandidát předsednictva ÚV KSČ Vaculík; tajemníci ÚV KSČ Koucký, inž. Štrougal; místopředsedové vlády inž. Černík, Krajčír, inž. Krejčí; ministři inž. Burian, David, Dvořák, dr. Hájek, Hamouz, Indra, Korčák, Krahulec, Krutina, Kudrna, arm. gen. Lomský, Majling, inž. Marko, dr. Neuman, dr. Plojhar, Poláček, Smrkovský, inž. Sucharda, inž. Takáč, Uher, Valeš, dr. Vlasák.

267 poslanců podle prezenční listiny

Předseda NS s. Laštovička: Vážené soudružky a soudruzi, upozorňuji, že vám byl rozdán návrh usnesení ke zprávě o činnosti Slovenské národní rady. Prosím, aby případné připomínky byly odevzdány předsedovi komise s. dr. Škodovi.

Do rozpravy je přihlášen ještě pověřenec Slovenské národní rady s. Zvara, s. Harus a s. Dobiáš. Soudruzi poslanci Kozelka a Proškovec se vzdali slova. Pokračujeme tedy v rozpravě a uděluji slovo pověřenci SNR s. Zvarovi.

Povereník Zvara: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Funkcia zdravotníckych zariadení a zdravotníckych pracovníkov sa u nás posudzuje čim ďalej tým viac nielen z hľadiska zabezpečovania vysoko kvalifikovaných služieb obyvateľstvu, ale i z hľadiska ich ekonomického významu v súvislosti s vytváraním vhodných životných a pracovných podmienok, v súvislosti s udržovaním a upevňovaním zdravia pracujúcich. Aj keď sa dnes ešte nedá presne vyjadriť podiel zdravotníckej starostlivosti na rozvoji našej ekonomiky, niektoré ukazovatele o škodách, vychádzajúcich z krátkodobej alebo dlhodobej práceneschopnosti, invalidity, regresie, príplatkov a poddávajú možnosť urobiť si obraz práve o dôležitosti tohto aspektu vysokej úrovne zdravotníckej činnosti, ako aj o rentabilite neustáleho skvalitňovania zdravotníctva.

Pri uznaní platnosti takýchto názorov vo všeobecnosti pre celé územie našej vlasti, vystupuje do popredia potreba urýchleného rozvoja zdravotníctva na Slovensku zvlášť a to jednak v súvislosti so zásadou, že pre každého občana našej vlasti má byť zabezpečená zdravotnícka starostlivosť na rovnakej úrovni i v súvislosti s plánom urýchleného ekonomického rozvoja Slovenska.

Rozvoj zdravotníctva na Slovensku od oslobodenia, najmä však po roku 1948, bol prudký. Dedičstvo z kapitalistickej ČSR bolo skutočne veľmi chudobné. Tempo rozvoja zdravotníctva na Slovensku po roku 1948 nemá obdobu a bolo umožnené jednotným ponímaním zdravotníctva v ČSSR, ktorého nerozdielnou súčasťou je zdravotníctvo na Slovensku. Pretože však napriek intenzívnemu rozvoju trvajú neodôvodnené rozdiely v úrovni zdravotníctva na Slovensku oproti českým krajom, posúdila vláda ako potrebné na úseku zdravotníckom, podobne ako na školskom, vo štvrtej päťročnici ďalej podstatne zvýšiť tempo rozvoja na Slovensku.

Dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia, aby som pri prednesení niektorých poznatkov z činnosti Komisie a Povereníctva SNR pre zdravotníctvo v súvislosti s uplatňovaním dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964 vo štvrtom volebnom období SNR, vychádzal z horeuvedených aspektov.

Analýza skúseností z minulosti, rozdielna úroveň v zabezpečovaní zdravotníctva na Slovensku a tým aj čiastočná odlišnosť problematiky, ako aj geografické podmienky viedli k záveru, že i na zdravotníckom úseku, kde jednotný princíp riadenia má už dlhú tradíciu, bude na prospech veci, samozrejme pri dodržovaní jednotného princípu riadenia, ako Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo bude mať možnosť riešiť niektoré problémy na Slovensku samostatnejšie v rámci delegovanej právomoci, určenej vládou. Z toho dôvodu sa rozsah riadiacej činnosti SNR na úseku zdravotníctva oproti tretiemu volebnému obdobiu rozšíril o zdravotnícke zariadenia celoslovenského významu tak, že k 9 výskumným a liečebným ústavom, podliehajúcim Povereníctvu SNR pre zdravotníctvo, už predtým pribudli ďalšie, ako Čsl. štátne kúpele a žriedla na Slovensku, tuberkulózne liečebne vo Vysokých Tatrách a Liečebný endokrinologický ústav v Ľubochni. Upraviť sa i vzťah Komisie a povereníkov SNR pre zdravotníctvo k zdravotníckym zariadeniam, spravovaným. národnými výbormi.

V záujme lepšej koordinácie činnosti, odstránenia nežiadúcich duplicít, ako aj v snahe zabezpečiť účasť ústavov na Slovensku pri riešení celoštátnych úloh, došlo k delimitácii pracovného zamerania medzi výskumnými ústavmi riadený mi Ministerstvom zdravotníctva a Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo. Výskumné ústavy dosiahli takto svoje charakteristické zameranie.

Dokument strany a vlády o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti totiž zvlášť vyzdvihuje úlohu lekárskej vedy pri zabezpečovaní vysokej úrovne starostlivosti o zdravie. V súčasných podmienkach vedecko-technickej revolúcie stojí pred nami celý rad problémov, vyplývajúcich z možnosti neustáleho zhoršovania pracovného a životného prostredia človeka, zapríčineného novým charakterom výrobnej činnosti, ako je mechanizácia, automatizácia výroby, ďalej režimom dňa, práce, odpočinku, životosprávou moderného človeka. Pritom nám dnes nejde len o ochranu zdravia človeka, ale tiež o zabezpečenie jeho rozvoja a upevňovania, s perspektívou predlžovania ľudského veku. Tieto požiadavky vyžadujú rozvíjanie vedecko-výskumnej činnosti a rýchleho uplatňovania ich výsledkov v praktickej práci nášho zdravotníctva.

Dovolím si uviesť len niektoré z. najzávažnejších úloh, ktoré naše výskumné ústavy riešia a realizáciu ich výsledkov v praxi.

Výskumný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch dosiahol cenné úspechy v základnom i klinickom výskume chorôb pohybových ústrojov, prevážne reumatického charakteru a pre tento okruh otázok stal sa tento v dôsledku medzinárodnej úrovne a ohlasu výsledkov vedeckovýskumnej práce koordinačným centrom európskych socialistických štátov a na tejto problematike úzko spolupracuje i so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania, ktorý popri základnej problematike zameranej na poľnohospodárstvo, rieši výskumne viaceré problémy súvisiace s industrializáciou Slovenska, pripravil podklady pre hlavného hygienika ČSSR k jednotnej metodike merania prašnosti v závodoch a hluku v pracovnom a životnom prostredí. Výskumný ústav výživy ľudu vypracoval ochrannú diétu proti fluoróze pre závod na výrobu hliníku, úspešne vyriešil úlohy zaoberajúce sa vzťahom chladna a tepla k metabolizmu tukov, vplyvom vitamínu C a na niektoré parametre bielkovinného metabolizmu a ďalšie. Ústav epidemiológie a mikrobiológie na základe docielených výsledkov v bakteriologickom výskume črevných nákaz, v epidemiológii šírenia tuberkulózy a v iných epidemiologických problémoch vykonáva svoj výskum v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou.

V perspektívnom rozvoji do r. 1970 počíta sa s tým, že bude potrebné popri doterajšom vyhranenom zameraní ústavov vedeckovýskumnej základne na Slovensku k poľnohospodárskej problematike venovať aj primeranú pozornosť ďalším problémom špecifickým pre Slovensko, či už vyplývajú z prírodných podmienok alebo industrializácie Slovenska. Súčasne bude treba zvýšiť starostlivosť o výskum v odboroch doteraz dostatočne nerozvinutých, ako je sociológia, ekonomika zdravotníctva a podobne.

Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo sa okrem rozvoja vedeckovýskumnej základne už dlhší čas zaoberali prípravou perspektívneho plánu rozvoja zdravotníctva na Slovensku s cieľom, aby tento plán rozvoja čo najefektívnejšie odrážal súčasné i perspektívne potreby pre takú sieť zdravotníckych zariadení, ktorá zabezpečí pracujúcim rýchlo dostupnú a vysoko odbornú zdravotnícku starostlivosť.

Za podklad návrhu rozvoja zdravotníckych služieb na Slovensku do roku 1970 slúžil podrobný prieskum terajšieho stavu zdravotníckych zariadení a ako miera rozvoja a postupného vyrovnávania zdravotníckych služieb na Slovensku boli použité optimálne relácie určené pre celú ČSSR. Na vypracovaní perspektívneho plánu sa účinne podieľal zdravotný výbor NZ.

Podľa smerníc vlády pre vypracovanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1966 - 1970 má sa počet postelí v nemocniciach na Slovensku zvýšiť v priebehu štvrtej päťročnice o 3300, čím sa rozdiel v zabezpečovaní medzi českými a slovenskými krajmi zmenší v roku 1970 len na 1,96 postele na 1000 obyvateľov.

Tento stav ostane napriek tomu, že Slovensko sa podieľa na celoštátnych investíciách pre zdravotníctvo v rámci 4. päťročného plánu viac ako 51 %. Investičné prostriedky venované na rozvoj zdravotníckych služieb v slovenských krajoch vo 4. päťročnom pláne sú v zrovnaní s prostriedkami venovanými na tento účel v minulých rokoch podstatne vyššie, čím sa zabezpečuje výrazná preferencia slovenských krajov, vychádzajúca z objektívneho posúdenia situácie v zdravotníctve na Slovensku. Pred KNV, ich projekčnými a investorskými útvarmi, pred stavebnými a inými výrobnými organizáciami i pred Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo stojí náročná úloha, zabezpečiť realizáciu investičných plánov a plné využitie investičných prostriedkov.

V počte lekárskych miest sa počíta na Slovensku taktiež s výrazným vzostupom. V tomto období sa rieši v pracovných skupinách zložených z pracovníkov Ministerstva zdravotníctva, Povereníctva SNR pre zdravotníctvo a ďalších i závažný problém koncepcie novej úpravy diferencovaného odmeňovania odborných pracovníkov zdravotníckych zariadení, ktorá má vytvoriť predpoklady pre lepšiu hmotnú zainteresovanosť na kvalite vykonávanej práce a podmienky pre odstránenie nežiadúcich javov, akou je napr. neochota zdravotníckych pracovníkov obsadzovať volné miesta v menej rozvinutých, zaostalejších oblastiach, alebo fluktuácia hlavne stredných zdravotníckych pracovníkov, z ktorých veľká časť opúšťa zdravotníctvo a odchádza do priemyselných odvetví, čo je zvlášť citlivý problém hlavne na Slovensku. Kvalitná odborná práca, obetavosť a vysoká morálka absolútnej väčšiny zdravotníckych pracovníkov je závažnou argumentáciou pre to, aby odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov nezaostávalo za odmeňovaním pracovníkov iných odvetví.

Jedným z mnohých príkladov vysokej odbornej úrovne a obetavosti zdravotníckych pracovníkov bolo riešenie problémov v zaplavenom území. Je známe, že epidemiologická situácia na území postihnutom povodňou a medzi evakuovaným obyvateľstvom bola v priebehu celého obdobia mimoriadne priaznivá, čo vzbudzuje uznanie doma i za hranicami našej vlasti, Zdravotný výbor NZ hodnotil túto skutočnosť s uznaním.

Prírodná katastrofa v povodí Dunaja bola veľkou skúškou zrelosti pre naše zdravotníctvo. Dobrá odborná pripravenosť, obetavosť a húževnatosť zdravotníkov Západoslovenského kraja, ale i zdravotníkov z ostatných krajov republiky, ktorí tu pomáhali a dodnes pomáhajú ako brigádnici, zvíťazila. Zmena rajonizácie zdravotných obvodov, evakuácia nemocnice v Komárne a iných zdravotníckych zariadení, zriadenie náhradných nemocníc, zvýšená zdravotne výchovná práca medzi obyvateľstvom zaplaveného územia a v evakuačných centrách spolu so zabezpečovaním potrebných hygienicko protiepidemických opatrení, to je len jednoduché vymenovanie časti úloh, ktorých plnenie vyžadovalo znalosť a ochotu obrovského poctu zdravotníkov podávať veľké výkony v ťažkých podmienkach. Myslím si, že stovky zdravotníckych pracovníkov osvedčených v boji s možnými následkami záplav a tisíce ďalších, ktorí denne dôsledne plnia svoje povinnosti a v prípade potreby sú schopní podať obdobné výkony ako v boji proti následkom záplav, sú tí, ktorí určujú v očiach našich pracujúcich názor na naše zdravotníctvo a na jeho príslušníkov.

Vážnym problémom zostáva na Slovensku rozvoj jaslí. Pri stúpajúcej pôrodnosti a rýchlo sa zvyšujúcej zamestnanosti žien sa dá očakávať ešte rýchlejšie stúpanie potreby umiestnenia detí v jasliach, ako tomu bolo doteraz. Národné výbory majú dodnes na 14 000 žiadostí o umiestnenie detí v jasliach. Pritom ide o stav v mestách bez potreby vidieka, kde je zabezpečenie jasľami nepatrné. Nie je potrebné široko zdôrazňovať ekonomický a spoločenský význam rýchlejšieho budovania týchto zariadení.

Pozitívne ovplyvnili činnosť Komisie SNR pre zdravotníctvo a činnosť Povereníctva SNR pre zdravotníctvo niektoré nové prvky v práci našich ústredných orgánov. Po prvom spoločnom zasadnutí zdravotného výboru NZ a Komisie SNR pre zdravotníctvo uskutočnila sa spoločná previerka v Čs. štátnych kúpeľoch a žriedlách na celom území ČSSR a spoločné rokovanie oboch orgánov k návrhu zákona o zdraví.