Doterajší platný právny stav u nás v Československej socialistickej republike umožňuje uskutočňovať individuálnu bytovú výstavbu len formou rodinných domčekov. Nepripúšťa sa, aby občan mohol byť vlastníkom bytu vo väčšom viacbytovom dome, ktorý si postavil v spolupráci s inými občanmi alebo byt získal odkúpením od štátu. Tento stav vedie k veľkým nárokom na pôdu, a to predovšetkým ornú. A iste z tisícov hektárov stratenej poľnohospodárskej pôdy, ako o tom bolo hovorené pred chvíľou pri včerajšom prerokovávaní zákona o ochrane pôdneho fondu, bolo veľké množstvo zabrané predovšetkým na účely individuálnej bytovej výstavby. Veľké nároky kladie stavba rodinných domkov i na stavebný materiál, na inžinierske siete a pod. a v neposlednom rade treba vidieť i budúcnosť našej dediny, ktorá vyžaduje, aby sme začali cieľavedomejšie ovplyvňovať i jej architektonický vzhľad.

Iniciatívny návrh zákona Slovenskej národnej rady o osobnom vlastníctve bytov vytvára - v súvislosti s negatívnymi stránkami doterajšieho stavu - podmienky pre využitie niektorých výhod ako pre spoločnosť, tak i pre jednotlivca. Predovšetkým sa dosiahnu úspory v pôde, zároveň tiež v spotrebe stavebného materiálu, lebo základy, strecha a niektoré múry budú spoločné pre viaceré byty. Inžinierske siete, najmä cesty, zavedenie vodovodu, elektriky, plynu a pod. si vyžiadajú nižšie náklady. Na výstavbu viacbytových domov možno použiť modernú stavebnú techniku. Už len uvedenie týchto, nie všetkých, faktov dokresľuje, že výstavba jedného bytu vo viacpodlažnom dome bude menej nákladná ako výstavba rodinného domčeka.

Aby sme mohli využiť výhody a prednosti, ktoré sú pri riešení individuálnej bytovej výstavby vo viacpodlažnom dome, žiada sa zaviesť do nášho právneho poriadku novú inštitúciu - osobné vlastníctvo bytov. Zakotvenie tejto inštitúcie zákonom umožní, aby sa občania mohli združiť a budovať si väčší, niekoľkobytový dom, pričom každý sa stane vlastníkom jedného konkrétneho bytu a všetci spoluvlastníkmi spoločných priestorov v dome.

Tu je treba podtrhnúť, že schválením zákona o osobnom vlastníctve bytov sa len vytvára možnosť pre našich občanov stavať viacbytové domy. Nijako to však neznamená povinnosť zúčastniť sa práve na tomto druhu z možných spôsobov výstavby, alebo povinnosť kúpiť si byt od štátu. Občan má právo výberu, ktoré sa novou inštitúciou rozširuje. Národné výbory sú povinné vytvárať predpoklady pre všetky formy výstavby a na rozhodnutie sa občanov môžu vylievať len rozsahom ekonomických výhod, poskytovaných v tej ktorej forme na základe právnych predpisov. Ako pri výstavbe domčekov, tak pri odkupovaní bytov zo štátnej bytovej výstavby alebo bytov v starších vilách so 4-6 bytmi, ktorých vlastníkom je štát, platí plne zásada dobrovoľnosti.

Náš socialistický štát zároveň vytvára určité výhodné podmienky, aby tieto formy riešenia bytového problému boli pre občanov príťažlivé. Na výstavbu domov s bytmi v osobnom vlastníctve sa budú poskytovať rovnaké výhody a podpory, ako na výstavbu rodinných domčekov, alebo v niektorých prípadoch ešte väčšie. Predovšetkým ak pôjde o výstavbu svojpomocou, zriadi národný výbor bezplatne k pozemku právo osobného užívania. Zároveň zabezpečí zriadenie prístupových ciest a rozšírenie verejného rozvodu elektriny. Ak je v obci vodovod, kanalizácia, pripadne plyn, tak i zavedenie týchto.

Záujemci o výstavbu domov s bytmi v osobnom vlastníctve budú môcť dostať tiež výhodnú pôžičku od Štátnej sporiteľne.

Svojim pracovníkom budú môcť poskytovať podniky z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb pôžičku až do výšky čistého ročného zárobku pracovníka splatnú do 10 rokov. Pracovníci niektorých dôležitých odvetví, ako poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, baníci a pod. budú môcť dostať od podniku bezúročnú podmienečne nenávratnú pôžičku vo výške 5 - 25 tis. Kčs.

Zvýhodnenie budú mať stavebníci bytov v osobnom vlastníctve i v daňových úľavách, lebo domová daň sa bude určovať zo zastavenej plochy bez ohľadu na počet podlaží. Na vlastníka bytu vo viacpodlažnom dome tak pripadne menšia čiastka dane než na vlastníka rodinného domčeka. Byty v osobnom vlastníctve budú oslobodené od miestneho poplatku z bytov.

Navrhovaný zákon (§ 14) umožní aj predaj bytov v novopostavených domoch v štátnej bytovej výstavbe, počíta sa tiež s predajom bytov v niektorých starších menších domoch - vilách, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Cena bytu sa má podľa navrhnutej vyhlášky Ministerstva financií určovať za jeden meter štvorcový podlahovej plochy podľa kategórií bytov. Pri predaji bytov v starších domoch sa bude prihliadať k ich opotrebovaniu a z ceny podľa uvedených zásad sa bude poskytovať zľava. Podľa predbežných odhadov cena bytu o ploche 55,5 m² (dve izby, kuchyňa a prísl. v I. kategórii z novej výstavby) bude priemerne 79 365,- Kčs, v druhej kategórii 68 681,- Kčs. Ceny už užívaných bytov o tej istej ploche, ktoré boli postavené asi pred 30 rokmi, budú stáť v priemere v I. kategórii 30 302,- Kčs v II. kategórii 24 475,- Kčs.

Opätovne a znovu chcem i ja zdôrazniť, že nesprávne názory, ktoré sa miestami rozšírili, že občania budú povinní si svoje byty kúpiť, nie sú ničím podložené. Byty už užívané sa budú môcť odpredať zásadne len v domoch do 6 bytov. Predať takýto byt možno len na základe dobrovoľnosti a len vtedy, ak sa súčasne odpredávajú všetky byty v dome. Predaj bytov sa bude teda uskutočňovať v menších objektoch, ktorých údržba je pre štát veľmi nákladná, kým občania-vlastníci ju môžu vykonávať bez väčších výdavkov osobným pričinením sa, teda obdobne, ako je tomu u rodinných domčekov.

Súdružky a súdruhovia poslanci, návrh zákona bol starostlivo prerokovaný v štyroch výboroch Národného zhromaždenia. Jednoznačný súhlas bol vyslovený so základnými zásadami, na ktorých je osnova budovaná. Sú to najmä tieto zásady:

Byt nadobudnutý podľa tohto zákona je v osobnom vlastníctve občana. To znamená, že sa na uvedené byty bude vzťahovať najširšia ochrana poskytovaná osobnému vlastníctvu v ústave našej socialistickej republiky a v Občianskom zákonníku. Spoločné časti domu budú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov.

Pozemok, na ktorom dom stojí, bude buď v spoločnom osobnom užívaní, alebo v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov. Osnova dáva prednosť tomu, aby domy boli stavané na pozemkoch, ktoré budú v spoločnom osobnom užívaní budúcich vlastníkov bytov. V tých prípadoch, keď stavebníci alebo niektorí z nich už pozemok vlastnia, možno dom postaviť aj na tomto pozemku, ktorý sa stane spoločným vlastníctvom všetkých stavebníkov.

Pre rozsah spoluvlastníckych a spoluužívacích práv a povinností bude rozhodujúci vzájomný pomer výmery všetkých miestností bytu a tých miestnosti neslúžiacich na bývanie (napr. ateliér), ktoré sú stavebne súčasťou bytového objektu a nie sú spoluvlastníctvom všetkých vlastníkov bytov. Podľa tohoto kľúča sa bude spravovať aj rozvrhnutie výdavkov s údržbou spoločných priestorov.

Ďalšou zásadou osnovy je, že základné a prvoradé sú vlastnícke práva na byt, kým spoluvlastnícke a spoluužívacie práva sú druhotné a sú nerozlučne spojené so vznikom a zánikom vlastníctva bytu. Uvedené poňatie vyplýva z toho, že pre občana je rozhodujúce právo upínajúce sa na byt, kým práva k spoločným priestorom sú len doplnkom alebo prostriedkom uskutočňovania vlastníckych práv na byt.

Pre výstavbu domu občanmi sa vyžaduje ako podstatná náležitosť písomná zmluva zaregistrovaná na štátnom notárstve. Zmluvou si stavebníci upravia vzájomné práva a povinnosti pri stavbe domu a pri jeho užívaní, ako aj spôsob vystupovania vlastníkov domu voči tretím osobám.

Uvedené zásady osnovy správne vyjadrujú ciele, ktoré sledovali pôvodné zámery Právnej komisie SNR a ktoré boli predmetom rokovania ústavnoprávneho Výboru Národného zhromaždenia už v počiatkoch prípravy zákona.

Naproti tomu sa živo diskutovalo vo výboroch Národného zhromaždenia o tých otázkach, ktoré vyplynuli z rozšírenia koncepcie osnovy. Ide o problematiku predaja bytov občanom zo strany štátu. I keď tu nejde o ťažisko zákona, pretože toto spočíva v novej výstavbe, sú to otázky veľmi citlivé, preto je pozornosť k tejto problematike zo strany výborov i našich občanov oprávnená.

V diskusii boli vyslovené návrhy, ktoré chceli umožniť jednoduchšie riešenie možnosti predaja jestvujúcich bytov. Uvažovalo sa o tom, či by sa nemala dať národným výborom väčšia možnosť vysťahovať do rovnocenného náhradného bytu toho, kto si byt nechce kúpiť a znemožňuje tým kúpu bytov ostatným užívateľom. Tento návrh však nebol prijatý. Jednak by znamenal porušenie princípu dobrovoľnosti, jednak by bol sotva realizovateľný, pretože národné výbory v súčasnom období nemajú dostatok náhradných bytov. Veď ak by mal národný výbor náhradné byty voľné k nasťahovaniu, predal by radšej tieto byty a vec by tak vyriešil bez problémov.

Iný návrh sledoval možnosť postupného predaja bytov v dome. Ani tento návrh však nebol prijatý, naopak, výbory Národného zhromaždenia sa nepriklonili k stanovisku vlády a navrhujú vynechať z § 14 ods. 1 osnovy slovo "zásadne". Pri postupnom predávaní bytov by totiž došlo ku zmiešaniu osobného a štátneho vlastníctva v tom istom objekte, k čomu by ešte pristúpili vzťahy užívateľov bytov, čo všetko by viedlo k nežiadúcim komplikáciám. Okrem toho pri spoluvlastníctve štátu a občana by ťarchu správy objektu naďalej niesol štát, kým účelom zákona je práve zbaviť štát bremena správy a údržby menších objektov. Zákon, pravda, nekladie žiadne prekážky tomu, aby užívateľ, ktorý si byt nechce kúpiť, mohol tento vymeniť s iným občanom, ktorý má záujem kúpiť si byt, do ktorého sa nasťahuje. Pravdaže pri takomto postupe musí ísť o skutočne dobrovoľnú výmenu.

Okrem problematiky § 14 sa zaoberali výbory Národného zhromaždenia aj ďalšími otázkami. Výsledkom rokovaní sú navrhnuté úpravy textu osnovy, ktoré máte predložené.

Chcem spomenúť len najdôležitejšie. Je to nový text § 6, ktorý odkazom na iné predpisy umožní prípadné rozšírenie najvyššej dovolenej výmery bytu v osobnom vlastníctve vtedy, ak by došlo k rozšíreniu prípustnej výmery u rodinných domčekov. Výhodou navrhnutého znenia je, že ak by došlo k uvedenej zmene u rodinných domčekov, nemusí sa novelizovať tento zákon.

V § 13 ods. 2 sa termín "úvodný projekt" nahradzuje slovami "výkres, z ktorého je zrejmá plocha a poloha jednotlivých bytov, miestností neslúžiacich na bývanie a spoločných časti domu". Táto zmena vyplýva z očakávanej úpravy predpisov o dosiaľ dvojstupňovej projektovej dokumentácii stavieb. Okrem toho znamená pre stavebníkov zjednodušenie postupu.

Ďalšie navrhnuté zmeny máte predložené, preto ich nebudem uvádzať. Všeobecne ich možno charakterizovať tak, že ide o návrhy, ktoré sledujú spresnenie osnovy, prípadne zabezpečenie súladu s inými pripravovanými opatreniami. Podstaty inštitúcie sa nedotýkajú.

Ústavnoprávny výbor sa v súvislosti s prerokovávaním zákona o osobnom vlastníctve bytov uzniesol zároveň upozorniť vládu na niektoré problémy, ktoré vzniknú s vydaním tohoto zákona a bude ich nutné vo vhodnej dobe riešiť. Sú to tieto problémy:

Podľa § 8 návrhu zákona o osobnom vlastníctve bytov môže vlastník nasťahovať do bytu, ktorý neužíva, i svojich rodičov, a to bez akýchkoľvek obmedzení. Naproti tomu vlastník rodinného domčeku môže nasťahovať do uvoľneného bytu v rodinnom domčeku rodičov len vtedy, keď nejde o obec väčšiu než 5000 obyvateľov, ďalej keď nie je takáto obec sídlom ONV alebo keď nejde o obce určené okresným národným výborom. Tiež podľa § 40 zák. o hospodárení s bytmi nemôže miestny národný výbor zrušiť právo užívať byt v rodinnom domčeku, keď vlastník potrebuje tento pre svojich rodičov. Naproti tomu podľa § 23 ods. 2 zákona o osobnom vlastníctve bytov, vlastník bytu by mohol žiadať zrušenie práva užívať byt v osobnom vlastníctve i pre svojich rodičov. Je nutné preskúmať, či by i pre rodinné domčeky nemala platiť rovnaká úprava.

V § 12 návrhu zákona sa umožňuje výstavba nového domu, v ktorom by boli byty v osobnom vlastníctve stavebníkov. V § 14 návrhu zákona sa počíta s prevodom bytov v týchto domoch, ktoré sú v štátnom socialistickom vlastníctve, do Vlastníctva osobného. Z týchto ustanovení však nevyplýva, že by bolo možné domy, v ktorých sú byty v osobnom vlastníctve, rozšíriť napr. prístavbou ďalších bytov a pod. Takáto prax by bola veľmi účelná. Zavedenie možnosti prístavby bytov v domoch, v ktorých sú byty v osobnom vlastníctve, by však zároveň otvorilo problém prestavby rodinných domčekov a možnosť zmeny osobného vlastníctva rodinných domčekov na osobné vlastníctvo bytov v takto prestavaných domčekoch. Predložený návrh zákona takúto možnosť nepripúšťa.

Návrh predloženého zákona nerieši tiež otázku vlastníctva bytov v súkromných domoch, postavených pred účinnosťou tohoto zákona, a to ani v tých domoch, kde sa počet spoluvlastníkov domu zhoduje s počtom bytov a spoluvlastníci tieto byty užívajú. Tieto menšie domy, hlavne vo vidieckych mestách, sú veľmi spustnuté a ich údržba vyžaduje veľké výdavky. Bolo by preto správne nájsť cesty k riešeniu údržby týchto domov účasťou obyvateľov na takejto údržbe, lebo sa jedná o domy v najhoršom stave. Zavedenie osobného vlastníctva k bytom v súkromných domoch si ovšem vyžiada potrebné rozbory celej tejto problematiky, aby nedošlo k zhodnocovaniu súkromného alebo konfiškovaného majetku.

Ďalej ústavnoprávny výbory upozornil vládu na určité problémy, ktoré budú vznikať v tých prípadoch, keď vlastník bytu prevedie takýto byt podľa § 15 na niekoho iného. Ide o to, či by mal mať vlastník, ktorý byt predal, nárok na náhradný byt, keď sa chce do bytu nasťahovať nový vlastník. K obdobným problémom by mohlo dochádzať i pri predaji bytov v osobnom vlastníctve výkonom súdneho rozhodnutia. Takéto problémy už dnes vznikajú pri predaji rodinných domkov.

Súdružky a súdruhovia, vláda s uvedenými pripomienkami ústavnoprávneho výboru súhlasila a uložila ministrovi vnútra, aby námety boli preskúmané a riešené v súvislosti s novelizáciou zákona o hospodárení s bytmi.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, snažila som sa vo svojej zpravodajskej zpráve zhrnúť základné problémy návrhu zákona o osobnom vlastníctve bytov. Jeho nesporná užitočnosť pre našu socialistickú spoločnosť a jej občanov je zrejmá. Preto ako zpravodajkyňa doporučujem osnovu zákona so zmenami uvedenými v predloženom materiále v Národnom zhromaždení schváliť. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. posl. Litvajové. Přistoupíme k rozpravě. Přihlášen je posl. s. Škoda.

Místopředseda NS dr. Škoda: Soudružky a soudruzi poslanci! Jak o tom hovořila s. zpravodajka při projednávání návrhu zákona Slovenské národní rady o osobním vlastnictví bytů, někteří poslanci, zejména z výboru pro plán a rozpočet, činili návrhy, aby působnost zákona byla rozšířena na další oblasti týkající se dosavadního bytového fondu.

Tyto návrhy i když se jeví důvodné v zájmu zvýšení účasti obyvatelstva na řešení bytového fondu, nebyly vzneseny v době projednávání zásad zákona, kdy zásady předložené Slovenskou národní radou byly zveřejněny v bulletinu pro poslance a rozeslány poslancům, ale teprve v době, kdy zákonný návrh byl plénem Slovenské národní rady schválen a předložen k projednání orgánům Národního shromáždění v paragrafovaném znění. V důsledku toho nebyl učiněn politickoekonomický rozbor pro rozsah těchto návrhů, což je předpokladem pro přijetí jakéhokoli návrhu zákona. To je abeceda každého zákonodárce. Bez ekonomického rozboru nemůžeme posoudit, kam dosah zákonného návrhu dopadne a jak se politicky odrazí. Proto již v zájmu stability zákonů je nutno trvat na to, aby každý návrh byl ekonomicky zdůvodněn.

Popravdě je třeba říci, že ani Slovenská národní rada, která předkládá návrh zákona, nebyla s to učinit potřebný celostátní rozbor, neboť ekonomický celostátní rozbor pro návrhy, které navrhovali poslanci výboru pro plán a rozpočet, může provést jenom vláda a její orgány.

Proto také ústavněprávní výbor při konečném projednání návrhu zákona Slovenské národní rady se usnesl seznámit vládu s návrhy učiněnými ve výborech Národního shromáždění, které jdou nad návrh předložený Slovenskou národní radou.