Proto i ekonomika kulturní oblasti musí vycházet z těchto perspektiv, že současných i budoucích potřeb a strukturálních společenských změn.

Strana věnovala rozvoji kultury vždy velkou pozornost, viděla v ní velmi důležitý nástroj k působení na myšlení lidí, na vzájemné společenské vztahy, na celkovou myšlenkovou úroveň obyvatelstva. Formulovala program své kulturní politiky přímo průkopnicky v nových podmínkách rozvoje naší společnosti ve své rezoluci ze XIII. sjezdu.

Nyní jde tedy o to, aby při posuzování ekonomiky kultury, která vystupuje výrazně do popředí, byly vytvořeny reálné a specifice této oblasti odpovídající podmínky, které by celé této sféře daly dostatečný prostor k působení. Konečně i od rozvoje ideologické a kulturně politické činnosti všech nástrojů kultury bude do značné míry odviset, jak budou lidmi pochopeny nové zásady rozvoje národního hospodářství a jak aktivně se budou podílet na jejich realizaci. A na stupni této občanské aktivity bude do značné míry závislé i tempo postupu. Proto - nebo také proto - nelze ekonomiku kultury opomíjet.

V této souvislosti se setkáváme se dvěma krajními názory. Jeden tvrdí, že na kulturu je nutno uplatnit ve stejném rozsahu pravidlo tvorby zisku, rentability a stanovených procent odvodů jako na celé národní hospodářství a druhý pak zase, že kultura nemá anebo dokonce nesmí sledovat žádné ekonomické cíle a že nemá nic společného s komerčními hledisky.

Ani jeden, ani druhý názor nelze přijmout. l kultura má pochopitelně své ekonomické aspekty a finanční normy, které je nutno respektovat a slaďovat jejich působení s ideovým a politickým posláním této sféry.

Představy o tom, že stát je mecenáš, který může v kultuře všechno, jsou dávno tytam. Tyto představy nás stály v minulosti mnoho prostředků. Zůstalo z nich často jen trpké poučení. Monumenty velikášských domů kultury, které musely být stavěny co nejblíže závodu, bez ohledu na strukturu volného času občanů, budov, divadel, které chtěly být největšími ve střední Evropě - a ještě kousek dál za humny - nám dělají nebo budou dělat brzy velké starosti. A na druhé straně nelze přijímat jako jediné ekonomické pravidlo mechanisticky fiskální zásady nebo přízemní ekonomistické pohledy, jak o nich v našem kulturním výboru hovořil ministr školství s. Hájek. Jde prostě o to, aby byl i v ekonomice doceněn podíl kultury na rozvoji intelektuálních schopností v nejlepším slova smyslu.

Mezi jistou částí naší veřejnosti panuje jakýsi podivný názor, že kultura je něco, na co se soustavně doplácí a co je tedy svým způsobem zbytečné, bez čeho by se společnost případně i obešla.

Nepochybuji, že je mnoho lidí, kteří se bez kultury obejdou a domnívají se, že pivní kultura je také kultura a že míra, jak jí holdují, nahradí všechny ostatní lidské potřeby; prosím, to je také názor, i když velmi primitivní a se socialistickým člověkem nemající nic společného.

Kdo dnes může odpovědně tvrdit, že se na kulturu doplácí? Dokud nebude všestranně zpracována tato sféra jako jediný komplex ve všech jejích působeních a dopadech, pak má přinejmenším stejné oprávnění i opačné tvrzení, které chci vyjádřit, že kultura je v ekonomickém slova smyslu jako celek rentabilní. Ponechávám zcela stranou hodnoty, které nelze nijak vyčíslit v korunách, hodnoty, které se projevují v úrovni poznání a myšlení, v dobré náladě lidí - dobrá nálada lidí je mimochodem i velmi významná ekonomická kategorie -, nechci vyčíslovat co znamená pro propagaci naší republiky zájezd Národního divadla, Slovenského národního divadla, Černého divadla, Fialkovy pantomimy, Laterny magiky, výstavy našich výtvarníků, scénografů, zájezdy Smetanova kvarteta, Filharmonie atd. atd. Ať někdo spočítá, co by stála propagace naší země podle běžných sazeb, kdybychom museli platit ty tisíce stránek zahraničních novin a žurnálů, které psaly - a to ve zdrcující většině s obdivem a s hlubokým uznáním - o naší kultuře. A to jsou - podle mého soudu - velmi jasné i finanční hodnoty.

Bylo by možno spočítat, co znamená hudba našich skladatelů vydávaná na 8 nebo 9 miliónech gramodeskách ročně pro národní hospodářství. Za koupi televizorů bylo vydáno víc než 8 miliard Kčs, nepočítaje v to údržbu, stavbu antén atd., velké prostředky získává národní hospodářství z prodeje radiopřijímačů, gramofonů, magnetofonů, z knih, v nichž je koncentrován talent spisovatelů, básníků. Je zvláštností ekonomiky této oblasti, že získané prostředky se nevracejí zpravidla zpět, ale jsou příjmovými zdroji jiných sprostředkovatelů, distributorů, výrobců, kteří by bez kulturní tvorby neměli co vyrábět ani distribuovat.

Právě proto bylo tak naléhavé na základě důkladných analýz připravit jednotný pohled na kulturu. Je nutný i proto, aby nedocházelo k ukvapeným dílčím opatřením, která vedou ke skutečně zbytečnému plýtvání prostředky nebo nejsou tak efektivní, jak se původně zamýšlelo; příkladem tu může sloužit zákon o literární dani a autorských honorářích, který jsme před časem přijali, přesvědčování, jaké výhody z toho vzniknou pro stát i pro kulturu. 0bávám se, že novelizace těchto norem nás čeká v brzké době. Příkladem tu může sloužit oněch téměř 150 mil. Kčs vynaložených na provizória televize, které budou jednou nenávratně ztraceny, když se zatím ještě o pár miliónů zvýší.

Proto považuji vytvoření komplexního pohledu na ekonomiku za velmi důležité. Nestane-li se tak včas, hrozí nebezpečí, že kultura přestane plnit to poslání, které je jí v naší společnosti svěřeno a které vyjadřuje rezoluce XIII. sjezdu. Hrozí nebezpečí, že v kultuře budou velmi mechanicky uplatňovány požadavky zisku na každém úseku, ať to stojí co stojí. Důsledky by mohly být katastrofální pro kulturu jako takovou a pro kulturnost našich národů zvlášť. Mohlo by se totiž velmi snadno stát, že se počnou v nakladatelství vydávat jen detektivky a bestselery a ne potřebná literatura, že gramozávody budou chrlit jen šlágry s bigbeatem, že divadla budou hrát jen "My fair lady", že v kinech poběží samí vinetouové atd. Ekonomové budou spokojeni, kultuře můžeme vystrojit tichý státní pohřeb. To není vymyšlené nebezpečí. Finanční zainteresovanost národních výborů může k takovým důsledkům četná zařízení dovést. A tím nechci zdaleka říkat, že v národních výborech není o kulturu zájem. To se může stát výsledkem zcela objektivně působících potřeb finančních zdrojů, dříve než si to někdo uvědomí, pod tlakem objektivně existujících rozporů mezi kulturně politickým zájmem společnosti a mezi ne zcela vyhraněnou úrovní vkusu a vyspělosti značné části publika.

V oblasti kultury je skryto mnoho finančních rezerv, které musí být důsledně objevovány zdatností, podnikavostí, cílevědomostí a hlavně pak stanovením takových pravidel a zásad jejího ekonomického řízení, které by těmto rezervám daly možnost se projevit. Rytmus života moderního člověka se mění. I těmto změnám musí odpovídat změny v metodách kulturně politické práce. Prázdné kulturničení, heslování, papírování, nevyužívané kluby, klubovny, sály, domy, besedy se buď naplní bohatou činností, která bude prospěšná společnosti, nebo budou postupně přeměňovány na účelnější zařízení. Myšlenka o sdružování prostředků jednotlivých organizací v místech musí přejít k realizaci z dosavadního stadia námluv. Partikulární zájmy musí jít stranou.

Takto komplexně chápaná ekonomika kultury, která bude respektovat zájmy státu, vážícího si kultury jako významného nástroje společenského života nikoliv pouze jako luxusní ozdoby, musí umožňovat rozvoj progresívních kulturních sil, jejích jednotného působení v intencích rozvoje všestranného, bohatě rozvinutého občana socialistické společnosti.

A to je současně hlavní důvod, pro nějž je nutno v plánu čtvrté pětiletky věnovat ekonomice kultury pozornost. (Potlesk.)

Místopředseda NS s. Chudík: Ďakujem a prerušujem jednanie na 30 minút.

Podpredseda NZ s. Chudík (zvoní): Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní. Vystúpi poslanec Jozef Hajmacher.

Posl. Hajmacher: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, s materiálmi, ktoré sme dostali k preštudovaniu a s prednesenou správou sú v zhode i problémy, ktoré v mojom volebnom obvode v okrese Bardejov treba zabezpečovať a splniť. Sme si vedomí toho, že závery plenárneho zasadnutia NZ budú rozhodujúcim činiteľom pri uskutočňovaní línie. XIII. zjazdu KSČ. Podklady, ktoré sme pre dnešné rokovanie obdržali, sú obsahove bohaté a nie je možné sa ku všetkým otázkam vyjadriť. Obmedzím sa len na niektoré.

Na všetkých úsekoch v súčasnom období pristupuje sa už konkrétne k realizácii záverov XIII. zjazdu. V prvom období nám išlo o zoznámenie všetkých pracujúcich s výsledkami zjazdového rokovania a prijať opatrenia na ich realizáciu. Účasť a vystúpenie pracujúcich na schôdzach boli dôkazom záujmu našich ľudí o ďalší rozvoj socialistickej spoločnosti.

Hlavné ťažisko práce v súčasnom období v okrese je sústredené na dôkladnú prípravu vedúcich hospodárskych pracovníkov, majstrov a technikov na urýchlené zavedenie novej sústavy a v tejto súvislosti na prípravu plánu na rok 1967 a 4. päťročný plán. Za tým účelom sa previedol celý rad školení a seminárov.

Nešlo tu len o rámcové smernice hospodárenia, ktoré vstúpili a vstupujú v platnosť od 1. januára 1967, ale o celý rad otázok a vnútrozávodných problémov, ktoré možno smernicami ťažko podrobne obsiahnuť. Mám tu na mysli také otázky, ako je poznanie zásad novej sústavy všetkými pracujúcimi, vzťahy medzi ľuďmi vo výrobe, vzťahy robotníkov k technikom a opačne, a celý rad ďalších ekonomických otázok. Práve v tomto smere nová sústava prináša skutočne niečo nové na kvalitatívne vyššej úrovni a podceňovanie toho mohlo by mať pre nás nie najlepšie dôsledky.

Nemáme si čo zakrývať, že v práci riadiacich hospodárskych pracovníkov sa budú musieť rýchlejšie prekonávať vžité šablóny, návyky, rutinérstvo a podstatne viac prehlbovať socialistické ekonomické myslenie.

V tejto súvislosti chcel by som ukázať, akých výsledkov dosahujeme v plnení úloh plánu. Treba otvorene povedať, že aktivita našich pracujúcich, ktorá sa rozvinula k XIII. zjazdu, neklesá ani v tomto období. V priemysle nášho okresu - tak v minulosti, ako aj v súčasnom období - úlohy sa plnia úspešne, keď za 9 mesiacov je plán splnený na 103,8% a oproti tomu istému obdobiu minulého roku vzrástla priemyslová výroba o 17,6%. Tento rast je zabezpečovaný prevažne rastom produktivity práce, ale časť i zvýšením počtu pracovníkov. No napriek tomu sú ešte značné rezervy v organizácii práce, v pracovnej disciplíne, vo využívaní fondu pracovnej doby atď.

Dnes sa v okresných orgánoch, organizáciách i závodoch hlbšie zamýšľajú nielen nad tým, či sa plán plní alebo nie, ale za čo vyrábajú v porovnaní s inými, aká je efektívnosť, čo to pre spoločnosť prináša, aká je situácia na trhu a v nemalej miere ako sú vytvárané prostriedky na odmeny pracujúcich a ako sa zlepšuje pracovné a životné prostredie. Ovšem ak to majú robiť naše závody z týchto hľadísk, potom nutne musia byť vybavené základnými informáciami o dosahovaných výsledkoch v najvyspelejších podnikoch republiky, ale i v zahraničí. V tomto smere musia väčšiu úlohu zohrať podnikové a nadpodnikové orgány.

Okrem celého komplexu kladných stránok novej sústavy prejavujú sa i niektoré negatívne javy, ktoré v tomto roku, ale i v budúcom, môžu mať pre naše národné hospodárstvo nepriaznivý dopad. Ide o to, že namiesto zásady vytýčenej XIII. zjazdom o socialistickom podnikaní začínajú niektoré podniky doslova špekulovať. Prejavuje sa to v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch, kde na jednej strane vzrástli zásoby, ale na druhej strane dodávky niektorých potrebných materiálov sa neplnia a pre štvrtý štvrťrok sa situácia ešte zhoršuje, pretože v niektorých podnikoch sa vyčkáva na generálnu prestavbu veľkoobchodných cien. Tieto tendencie môžu mať veľmi nepriaznivý dopad ako pre tento rok, tak i pre začiatok budúceho roku. Napr. Tesla Stropkov má pre budúci rok zmluvne zabezpečené asi 50% položiek a zbytok dodávateľov odmieta uzavrieť zmluvu. Jasno by bolo treba vniesť aj do voľných cien, kde najmä podniky s monopolným postavením stavajú menšie závody tak povedané ku stene. Myslím si, že by sa ťažko znášal taký problém, keď napr. Lisovne nových hmôt na svoje výrobky postavia voľné ceny a Tesla, ktorá tieto výrobky odoberá, má svoje výrobky odpredávať za pevne stanovené ceny.

V zpráve návrhu 4. päťročného plánu sa venuje zvláštna pozornosť problémom oblastného rozvoja. Tieto otázky si skutočne zasluhujú prístup v riešení, najmä v oblasti investičnej činnosti. Už pred XIII. zjazdom bolo povedané, že nedostatky investičnej činnosti v uplynulom období a nízka efektívnosť pri vynakladaní spoločenských prostriedkov vyplývajú z nedostatočnej hmotnej zodpovednosti investorov a ostatných účastníkov výstavby. Financovanie investícií prevážne zo štátneho rozpočtu spôsobilo neobmedzené rastúce požiadavky na nové investície a nezáujem investorov o technickú úroveň budovaných stavieb a zariadení a o náklady budúcej prevádzky. Preto je správne, ak otázka hmotnej zodpovednosti za efektívnosť investícií sa považuje za základnú a vypracovanie spôsobu, ako uplatniť túto zodpovednosť, sa neustále venuje veľká pozornosť.

Na druhej strane je aj otázka, či je správny postup niektorých podnikov, ktoré túto zodpovednosť chápu tým spôsobom, že chcú zastaviť rozostavané akcie i v takých oblastiach, ako je poddukelská oblasť. Nechcem zoširoka rozoberať problém tejto oblasti. Skutočnosťou zostáva, že to, čo z priemyslu je tu vybudované, je všetko nové, pretože v minulosti tu nebol žiadny priemysel. Napríklad za prvej republiky na troch starých pílach v celom okrese bolo zamestnaných okolo 300 pracujúcich. Niet skoro domácnosti na dedine, aby v minulosti z nej niekto nebol nútený z biedy odísť za prácou do zahraničia.

Dnes v Závodoch 29. augusta, Tesle, odevnom a ďalších menších závodoch, službách i zariadeniach pracuje vyše 19 000 pracujúcich, okrem toho celý rad vo Východoslovenských železiarňach.

V okrese je cca 8000 novovybudovaných domov a ľudia už nežijú v zemľankách, ako tomu bolo v minulosti. Mohol by som uviesť celú radu faktov, ktoré dokazujú veľké zmeny v raste životnej úrovne našich pracujúcich v socialistickom Československu. No aj napriek tomu zaraďujeme sa medzi najzaostalejšie oblasti v rámci republiky.

Sme si pritom vedomí, že všetko naraz vyriešiť nemožno. Je ovšem treba uvážiť, či práve na nás by mala nová sústava doľahnúť tým, že sa zastaví ďalšia výstavba obuvníckeho závodu, na ktorej je už prestavané 1,5 mil. Kčs. Závod vlastné prostriedky nemá, podnik tiež a redistribúciu prostriedkov nie je nikto ochotný previesť. Sme v takej situácii, že po splnení plánovaného odsunu 5500 pracovných síl do iných okresov v rámci kraja i mimo neho pri plánovanom zvýšení zamestnanosti v okrese budeme mať prebytok ku koncu roku 1970 1200 pracovných síl. Ak by sa ale zastavila ďalšia výstavba obuvníckeho závodu, znamenalo by to neumiestniť okolo 3700 pracovných síl.

Chceme či nechceme, ale ľudia v okrese chcú ostať naďalej žiť, najmä tí, ktorí tu majú svoje domčeky, sú tu miestne viazaní. A ak odídu na dva až tri roky, aj tak sa potom vracajú nazad a potom sú s nimi len problémy, kde ich umiestniť, nehovoriac o riešení národnostného problému v okrese. Myslím si, že takýto prístup zo strany podnikových ale i nadpodnikových orgánov obuvníckeho priemyslu nie je správny.

Ešte stručne k vládnemu uzneseniu o riešení zaostalých oblastí. Isteže nemožno poprieť dobrý úmysel, ako prispieť k rýchlejšiemu ekonomickému riešeniu týchto oblastí. Avšak naši pracujúci majú vážne obavy, či toto opatrenie sa neminie svojho účinku. Ak si podniky prehodnotia situáciu z hľadiska podmienok, že prakticky náš podnik je bez železnice a automobilová doprava je veľmi drahá, potom 15% dotácie zo štátneho rozpočtu a niektoré prechodné úľavy na nové investície ťažko vyrovnajú tieto vyššie náklady. Myslím si, že by bolo treba zvážiť, či pre tieto oblasti nebude lepšie vytvoriť prostriedky v centre, a tým ich vyriešiť.

Súdružky a súdruhovia, aj v novej sústave základným nástrojom riadenia socialistického hospodárstva je národohospodársky plán vyjadrujúci ciele, ktoré si dnes pre obdobie ďalších 4 rokov vytyčujeme, ktorý ukazuje cesty a prostriedky, ako možno týchto cieľov dosiahnuť. Návrh plánu v tejto podobe, ako bol dnešnému zasadnutiu predložený, je konkretizáciou hospodárskej politiky strany a základom pre riadenie národného hospodárstva štátom.

Preto s ním súhlasím ako s koncepciou ako obnoviť proporcionalitu a dosiahnuť sprogresívnenie ekonomiky umožňujúcej trvalý rast životnej úrovne. (Potlesk.).

Podpredseda NZ s. Chudík: Ďakujem. Ďalej diskutuje poslanec Anton Perkovič.

Posl. Perkovič: Vážené súdružky, vážení súdruhovia poslanci, vo svojom vystúpení chcem hovoriť k úlohám rozvoja spotrebného priemyslu v období rokov 4. päťročného plánu v náväznosti na výklad s. podpredsedu vlády inž. Černíka a výklad zpravodajcu súdruha Tymeša.

My sme otázky a problémy rozvoja spotrebného priemyslu v 4. päťročnom pláne vo výbore pre potravinársky a spotrebný priemysel veľmi podrobne prerokovali, podrobili sme kritike niektoré nedostatky a doporučili sme opatrenia na riešenie. Teraz chcem hovoriť len k niektorým hlavným otázkam tohto odvetvia.

Úvodom treba povedať, že spotrebný priemysel za osem mesiacov tohto roku splnil z ročného plánu celkovú výrobu vo výške 67,8.%, dodávky pre vývoz na 68%, z toho do kapitalistických štátov na 69,2% a svoje odvodové úlohy na 72,4%. Sú to výsledky vcelku veľmi priaznivé.

Spoluprácou výroby a obchodu sa podarilo odstrániť nedostatkovosť v celom rade výrobkov, ako napr. u lôžkovín, prestieradiel, tesilových šatoviek a oblekovín, umelohodvábneho pleteného prádla, pánskych košieľ, kobercov, bavlnenej pracovnej konfekcie, porcelánových nádob atď.

Oproti roku 1965 vzrástla celková výroba o 6,7%. U niektorých výrobných odborov ďaleko viac. Napr. výroba pletených odevov vzrástla o 51%, obuvi z plastických hmôt o 15,8% atď.

Možno povedať, že aj starostlivosť o kvalitu výrobkov bola na vyššej úrovni, i keď v tomto smere nemôže byť ešte plná spokojnosť. Spotrebnému priemyslu sa podarilo previesť i celý rad progresívnejších technológií vo výrobe a nových výrobkoch. Všetky tieto skutočnosti treba hodnotiť kladne.

Súdružky a súdruhovia, uznesenie XIII. zjazdu našej strany orientuje prácu spotrebného priemyslu do roku 1970 na tieto hlavné smery:

- rekonštrukciou a výstavbou závodov spotrebného priemyslu a jeho vybavením progresívnymi strojmi a zariadením podstatne zvýšiť technickú úroveň základných fondov;

- zvýšiť výrobu z vlastných surovín, urýchľovať obmenu spotrebného tovaru, zlepšovať jeho kvalitu a plynulo kryť potreby obyvateľstva;.

- lepšie využívať v textilnom a kožiarskom priemysle vlastnú chemickú surovinovú základňu;

- postupne modernizovať sklársky a keramický priemysel, ako aj drevospracujúci a polygrafický priemysel;

- previesť opatrenie na komplexné využitie drevnej hmoty a dosiahnuť vysokú efektívnosť výroby drevospracujúceho priemyslu a vývozu jeho výrobkov.

Sú to skutočne veľmi náročné úlohy. Podľa kvantifikácie návrhu štátneho päťročného plánu vzrastie výroba spotrebného priemyslu najmenej o 22% oproti roku 1965. Podľa predbežných prác na päťročnom pláne sa počíta s rastom výroby:

Tieto tempá rozvoja rastu výroby podľa našich posledných informácií ešte plne nezodpovedajú potrebám národného hospodárstva. Na uvedený rozvoj naväzuje aj zameranie investícií, ktorých objem je o 35,3% vyšší ako v období rokov 1961-1965. Dnes pôjde o to, aby rezort včas projekčne a technologicky pripravil zamýšľané stavby, aby dodávateľské organizácie mohli veľmi rýchlo realizovať túto výstavbu. Bude to veľká úloha za daných dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale musí sa zvládnuť, aby sa uviedli do života uznesenia XIII. zjazdu KSČ. My si nemôžeme dovoliť v súčasnej dobe, aby sme v investičnej výstavbe pokračovali tak, ako v minulých rokoch, keď v mnohých prípadoch stavby neboli riadne a včas pripravované, zvyšovali sa rozpočtové náklady a predlžovala doba výstavby. Ide o to, ako to zdôraznil súdruh podpredseda vlády inž. Černík, že s danými investičnými prostriedkami treba vysoko efektívne hospodáriť.

V tejto súvislosti je treba považovať za veľmi významný záver XIII. zjazdu KSČ adresovaný pre spotrebný priemysel, aby sa zrýchlila rekonštrukcia a výstavba nových závodov v tomto priemyselnom odvetví, a aby sa podstatne zvýšila technická úroveň základných fondov zabezpečením progresívnych strojov a zariadení, čo je dnes najvážnejším problémom celého spotrebného priemyslu.

Súčasná technická zaostalosť dosiatia už kritického štádia, takže zahájenie postupnej komplexnej modernizácie spotrebného priemyslu sa stáva úlohou dňa.

Dnes; súdružky a súdruhovia, spotrebný priemysel svojím rozsahom a významom je druhým najväčším odvetvím nášho priemyslu. Napriek tomu, že základné fondy využívané v spotrebnom priemysle nepredstavujú ani jednu desatinu základných fondov nášho československého priemyslu, produkuje sa na nich 15% všetkej našej priemyselnej produkcie. Spotrebný priemysel zamestnáva viac ako 21% pracujúcich nášho priemyslu, pritom zvlášť vysoký je podiel žien, ktorý činí viac ako 62% z celkového stavu pracujúcich v tomto odvetví. Táto vysoká zamestnanosť žien je spojená s radom vážnych problémov, ktoré sa prakticky každodenne riešia v podnikoch a závodoch. Z celkového objemu dodávok pripadá 27% na dodávky pre vývoz, 33% na dodávky pre tržné fondy a 38% na dodávky pre ostatných odberateľov. Podniky spotrebného priemyslu sa zúčastňujú významnou mierou na úlohách v zahraničnom obchode. V roku 1965 činil podiel vývozu spotrebného tovaru 16% celoštátneho vývozu. To znamená, že v minulom roku vyprodukoval spotrebný priemysel aktívne devízové saldo vo výške 1 ¹/₂ mld Kčs v obchodnej paríte, z čoho je podstatná časť s kapitalistickými štátmi.

Pri dovoze surovín dokázal spotrebný priemysel, samozrejme aj vrátane dodávok surovín z tuzemska, zabezpečiť ešte spotrebný tovar pre náš vnútorný obchod, čo predstavuje zhruba 40 % maloobchodného obratu v priemyselnom tovare. Za posledných 10 rokov zvýšila sa výroba v spotrebnom priemysle o 74%. Toto zvýšenie sa dosiahlo 62% rastom produktivity práce. Za rovnaké obdobie sa súčasne zvýšil vývoz spotrebného tovaru viac ako trojnásobne.

Aktívne devízové saldo, ktorým spotrebný priemysel prispieva k riešeniu platobnej bilancie, sa zvýšilo za posledných päť rokov vo vzťahu k zemiam socialistického tábora o 1/3 a vo vzťahu ku kapitalistickým štátom o 3/4. Takýchto výsledkov dosiahol spotrebný priemysel napriek tomu, že podniky tohto odvetvia pracujú so značne zastaralými a morálne opotrebovanými základnými fondmi. Zatiaľ čo celoštátne vykazujú základné fondy opotrebenie strojov a zariadení vo výške 56,7% v spotrebnom priemysle činí takéto opotrebovanie až 72%. Napr. v textilnom priemysle je súčasný stav taký, že máme 75% strojov a zariadení v prevádzke v priemere 27 rokov, to znamená, že v prevážnej väčšine už prekročili ekonomickú životnosť.

Popri takejto zastaralej výrobnej základni je ďalším obmedzujúcim faktorom rozvoja spotrebného priemyslu pomalý a naprosto nedostačujúci rozvoj domácej surovinovej základne, najmä pre textilný a kožiarsky priemysel. Spotrebný priemysel stojí aj pri takejto situácii pred jednou z rozhodujúcich úloh nášho národného hospodárstva, a to v posilňovaní vzťahov zahraničného obchodu. Má za úlohu zvýšiť dodávky do zemí socialistického tábora o 45,7%. Najväčšie zvýšenie bude zabezpečované dodávkami do Sovietskeho zväzu, a to najmä vývozom obuvi, konfekcie a dreveného nábytku. Takéto úlohy, ktoré už boli rozpracované na podniky, spôsobujú v podnikoch určitý rozruch a máme o tom viac signálov.

V spotrebnom priemysle je rad odborov, najmä v skle a keramike, kde s ohľadom na dnešný vysoký objem vývozu sa musí ďalšie zvýšenie zabezpečovať popri uplatňovaní novej techniky i prostým zvyšovaním počtu pracovníkov. Je pravda, že takýto spôsob zabezpečovania rastu výroby v záujme splnenia direktív v exporte je v rozpore s účinnosťou nových ekonomických nástrojov, najmä s dôsledkami stabilizačného odvodu.

Okrem toho v spotrebnom priemysle máme také prípady, že pôsobenie stabilizačného odvodu nie je na všetky podniky rovnako tvrdé, pretože podnik, ktorý vypláca 5 - 10% miezd z celkového objemu výroby, je v absolútnej čiastke postihnutý podstatne menej oproti takému podniku, ktorý vypláca 5 - 6násobne väčší podiel miezd na výrobkoch. Pritom sú to spravidla výrobky s takou vysokou prácnosťou devízove veľmi zaujímavé. Napríklad bohato brúsený olovnatý krištáľ, kde je 70% miezd vo výrobku, bude musieť príslušný podnik zaplatiť vysoký stabilizačný odvod v dôsledku extenzívneho rozvoja tejto výroby, i keď devízová rentabilita je nad priemerom. Na zabezpečenie novej techniky z dovozu bude možno v roku 1967 použiť devízové podiely. K tomu je potrebné pripomenúť, že paušálne uplatnenie 1% podielu za 1% zvýšenia vývozu znova podstatne zvýhodňuje tie podniky, ktoré majú vysoké úlohy v raste exportu, pretože zvyšovanie vývozu asi nebude možné zabezpečiť krátením dodávok pre domáci trh, ako sa to bežne robilo, ale absolútnym zvyšovaním výroby často extenzívnym spôsobom pri tvrdom dopade všetkých ekonomických nástrojov.

Domnievam sa, že by bolo správne posúdiť tieto otázky, aby nedochádzalo k prílišnej tvrdosti pre určitú skupinu podnikov a doporučujem, aby pri definitívnom schválení novej vyhlášky č. 90 sa na to pamätalo.

Realizácia investičného plánu, ako to zo skúsenosti môžeme potvrdiť, naráža taktiež na ťažkosti pri zabezpečovaní stavebných kapacít i strojových dodávok. V tomto smere sa očakáva väčšie porozumenie pre potreby spotrebného priemyslu od príslušných odborových organizácií v rezorte stavebníctva a strojárenstva. Pokiaľ ide o strojné dodávky, požaduje spotrebný priemysel, aby dostal stroje s technickými parametrami približujúcimi sa svetovej úrovni. Bohužiaľ, v celom rade prípadov nezaisťuje naše strojárenstvo požiadavky spotrebného priemyslu nielen pokiaľ ide o parametre, ale tiež aj pokiaľ ide o termíny.

Domnievam sa, že je potrebné pripomenúť Ministerstvu strojárenstva a jeho podnikom, že sú nositeľmi technického pokroku v našej republike a že podľa toho, ako rýchle budú vedieť zlepšiť dodávky strojov a zariadení - najmä ich parametre -, môžeme očakávať intenzifikáciu výrobného procesu v prevážnej väčšine odvetví nášho národného hospodárstva.

Na úseku spotrebného priemyslu nachádzajú pochopenie smernice vlády dovážať špičkovú techniku zo zahraničia na dlhodobý úver, ale realizácia týchto zámerov je brzdená tým, že v priebehu procesu tvorby plánu dochádzalo permanentne k zvyšovaniu vývozných úloh, takže podniky a odbory nemali pevnú základňu, z ktorej by boli schopné vyjadriť svoje možnosti zvýšiť vývoz a tým kryť úverové záväzky za dodávky strojov.

Samotné zvyšovanie vývoznej úlohy reálnosť týchto záväzkov zmenšuje. Takýto postup sa prejaví v pomalejšom tempe modernizácie spotrebného priemyslu.

Textilný a kožiarsky priemysel je do značnej miery odkázaný na dovoz surovín, a to predovšetkým z kapitalistických štátov. Rozvíjanie domácej surovinovej základne, či už ide o výrobu syntetických vlákien, alebo plastických usní, prebieha veľmi pomaly a tým znemožňuje do roku 1970 vôbec vyrovnať náskok, ktorý majú v používaní nových hmôt vyspelé priemyselné štáty.

Tak napr. pokiaľ ide o podiel syntetických vlákien, napriek tomu, že sa zvýši do roku 1970 o dvojnásobok a dosiahne 12% celkového objemu spracovaných vlákien, bude stále ešte hlboko za podielom, ktorý už v dnešnej dobe dosahujú vyspelé štáty.

Očakávame, že opatrenia, ktoré prijal XIII. zjazd Komunistickej strany Československa, aby sa vytvorili podmienky pre rýchlejší rozvoj chemického priemyslu, budú riešiť i tieto výrobné programy a tým vytvoria podmienky pre rýchlejší rozvoj textilného a kožiarskeho priemyslu.

Záverom chcem zdôrazniť, že spotrebný priemysel svojou koncepciou vytvára predpoklady pre uskutočnenie zámerov XIII. zjazdu KSČ. Nutno však upozorniť, že tempo realizácie môže byť ovplyvnené schopnosťami a zdrojmi, aké budú vytvárať podniky a odbory pri uplatňovaní rámcových podmienok hospodárenia od 1. januára 1967.

Ukazuje sa, že najmä v rozvojových oboroch, kde je predpokladaná pomerne rozsiahla investičná výstavba, nie sú podniky schopné vytvoriť včas dostatok vlastných finančných zdrojov. Vysoké úverové zaťaženie, ktoré by museli k zabezpečovaniu rozvojových investícií použiť, zvyšuje však náklady za úroky. Nároky na finančné zdroje sa tým zvyšujú v takej miere, že bez diferencovaného využitia ekonomických nástrojov a najmä aj primeraného uplatnenia vyšších cien, by podniky neboli schopné vyprodukovať vlastné finančné prostriedky. Najpodstatnejšie rozpory z tohto hľadiska sa prejavujú v odboroch úžitkového skla, technického skla, porcelánu a keramiky, polygrafického priemyslu a drevárskeho priemyslu na Slovensku.

Súdružky a súdruhovia poslanci! Týmito pripomienkami som chcel ukázať, že uskutočňovanie rozvoja zodpovedajúceho intenciám XIII. zjazdu KSČ, je i v spotrebnom priemysle možné, musí ovšem nájsť plné pochopenie u naväzujúcich odvetví, najmä v strojárenstve, chemickom priemysle a stavebníctve a ďalej pri citlivom uplatňovaní ekonomických nástrojov, účelnej a prijateľnej diferenciácie uplatňovania operatívnych ekonomických nástrojov.

Zákon o 4. päťročnom pláne, ktorý dnes prejednávame, určuje základné ciele rozvoja nášho národného hospodárstva a stanovuje rámcové podmienky, za ktorých bude hospodárenie prebiehať. Je správne, že dochádza k obmedzeniu záväzných ukazovateľov a uvoľňuje sa priestor pre zdravú socialistickú podnikavosť. Som presvedčený, že naši pracujúci budú plne podporovať ďalšie uplatňovanie nových princípov riadenia a plánovania nášho národného hospodárstva v prospech zdravého vývoja celého nášho hospodárstva a celej našej socialistickej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)