Vládní návrh zákona o zemědělské dani byl s velkou vážností projednáván ve výborech Národního shromáždění a soudruzi poslanci přednesli v diskusích celou řadu připomínek, námětů a dotazů. Tyto diskuse vedly nejen k některým stylistickým a legislativně technickým úpravám, ale vyžadovaly některé věcné změny v předloženém vládním návrhu. Vláda zhodnotila ve své schůzi dne 7. prosince t. r. průběh diskuse i přednesené náměty a schválila, aby § 8 vládního návrhu zákona o zemědělské dani byl doplněn odstavcem 2 tohoto znění:

"(²) Z pozemků, které jsou delší část roku zaplaveny, nebo z pozemků, na nichž se provádějí vodohospodářské úpravy, může národní výbor v roce zaplavení nebo v roce provádění vodohospodářských úprav daň snížit nebo zcela prominout."

Dále vláda schválila, aby § 26 odstavec 1, věta druhá byl upraven takto:

"Daň z pozemků všech poplatníků a daň z důchodů občanů je splatná ve třech splátkách, a to 20 % daně vždy nejpozději do 30. dubna, 30 % daně do 31. srpna a 50 % daně do 30. listopadu."

Navrhuji jménem vlády, aby vládní návrh zákona o zemědělské dani s těmito změnami byl schválen.

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. Dvořákovi. Nyní dávám slovo společnému zpravodaji výborů posl. Žilinskému.

Spravodajca posl. Žilinský: Súdružky a súdruhovia poslanci! Vládny návrh zákona o poľnohospodárskej dani prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre národné výbory, výbor pre plán a rozpočet a poľnohospodársky výbor NZ. Vo všetkých týchto výboroch poslanci konštatovali, že predložený návrh zákona zodpovedá schváleným zásadám a je v súlade s uznesením ÚV KSČ z marca minulého roku.

Ako spravodajca som mal možnosť sa zoznámiť s priebehom rokovania v jednotlivých výboroch Národného zhromaždenia a môžem dnes preto zodpovedne prehlásiť, že vo všetkých výboroch poslanci veľmi podrobne a zodpovedne pristupovali k celej problematike. S veľkým záujmom sa zaoberali pôsobnosťou tohto zákona a väčšinou oprávnene konštatovali, že bude mať kladný vplyv na ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a život na dedine vôbec.

Dovoľte mi, aby som vás zoznámil s pripomienkami poslancov a najmä so stanoviskom poľnohospodárskeho výboru NZ, ktorého sa táto problematika najviac dotýkala.

Poľnohospodársky výbor Národného zhromaždenia sa v poslednom období veľmi podrobne zaoberal návrhmi na zdokonalenú sústavu riadenia poľnohospodárstva. Tejto problematike sme venovali niekoľko schôdzí.

Zaoberali sme sa so zmenou v spôsobe plánovania rozvoja poľnohospodárskej výroby, ekonomickými nástrojmi riadenia, tvorbou a funkciou cien, daní a príplatkov, stabilizačnými dotáciami, prírastkovými prémiami, subvenciami, úverom a úrokom a pod.

Veľmi podrobne sme na našich schôdzkach prejednávali dodávateľsko-odberateľské vzťahy, problémy pracovných síl, vytváranie pracovného a vôbec životného prostredia na dedine, spôsoby riadenia poľnohospodárskej výroby a hmotnej zainteresovanosti, možnosti urýchlenia špecializácie a koncentrácie výroby, práce výrobných poľnohospodárskych správ, národných výborov a pod.

Naše rokovanie logicky vyvrcholilo zaujatím stanoviska k vládnemu návrhu zákona o poisťovníctve a konečne pri prerokúvaní a schválení vládneho návrhu zákona o poľnohospodárskej dani.

Pri celej tejto práci sme došli k záveru, že nová sústava ekonomického spôsobu riadenia poľnohospodárstva vytvára priaznivé podmienky rozvoja poľnohospodárstva a bude spolu s dokonalejším materiálno-technickým vybavením poľnohospodárstva zárukou splnenia uznesenia XIII. zjazdu na tomto úseku. Novej sústave riadenia prikladáme celkom mimoriadny význam, lebo sme presvedčení o tom, že povedie najmä k vytvoreniu nových vzťahov medzi poľnohospodárstvom a priemyslom, ako aj k vytvoreniu nových vzťahov vo vnútri samotného poľnohospodárstva. Nepochybne prispeje k rastu iniciatívy pracovníkov poľnohospodárstva a k celkovému zvýšeniu podnikovej zainteresovanosti. V súčasnej dobe je to skutočne naliehavý úkol, pretože bez vytvorenia vnútorných stimulov rozvoja poľnohospodárskej výroby a počiatočných impulzov by sa zjazdové uznesenia nesplnili.

Podľa XIII. zjazdu máme v poľnohospodárstve zabezpečiť maximálne uspokojenie potrieb obyvateľstva základnými potravinami vo vhodnej štruktúre z vlastnej poľnohospodárskej produkcie. V dlhodobom vývoji máme potom dosiahnuť, aby rast poľnohospodárskej výroby kryl prírastok spotreby základných potravín. Ďalej máme zvýšiť spoločenskú produktivitu práce v poľnohospodárstve, predovšetkým urýchleným uplatňovaním vedeckého a technického pokroku, špecializáciou a koncentráciou výroby a využitím výrobných síl. V zjazdovom uznesení sa hovorí i o tom, že sa má dosiahnuť plné spoločenské ocenenie práce v poľnohospodárstve, postupné vyrovnanie životnej úrovne pracovníkov v poľnohospodárstve na úroveň pracovníkov v ostatných odvetviach národného hospodárstva.

Zabezpečenie týchto úloh nebude ľahké tak pre samotných poľnohospodárov, ako i pre celú našu spoločnosť. Pri prerokúvaní jednotlivých materiálov zdokonaleného spôsobu riadenia poľnohospodárstva sme si uvedomili, že to nebude samočinný automatický proces, ale že to bude proces, ktorý bude vyžadovať od vedúcich pracovníkov a všetkých pracujúcich iniciatívu, nápaditosť, vôľu a značné organizátorské úsilie.

Ako som už povedal, práca poľnohospodárskeho výboru vrcholila pri prerokúvaní samotného vládneho návrhu zákona o poľnohospodárskej dani. Už pri prerokúvaní zásad zákona nám bolo zrejmé, že doterajšia povinnosť poľnohospodárskych podnikov - odvádzať určitú čiastku svojich príjmov - dozná značných zmien v porovnaní so súčasnosťou. Ukázalo sa, že bude nutné predovšetkým previesť zmeny v doterajšom zatriedení poľnohospodárskych podnikov do jednotlivých výrobných odvetví pre účely zdanenia.

Je všeobecne známe, že doterajšie výrobné oblasti vystihujú len veľmi zhruba rozdiely v prírodných podmienkach nášho poľnohospodárstva. Naviac i začlenenie jednotlivých podnikov do určitých výrobných oblastí často nezodpovedá vo svojom súhrne prírodným podmienkam, s ktorými tieto podniky disponujú. Dôsledok toho potom je, že podniky v jednotlivých oblastiach tvoria značne rozdielny komplex nielen svojimi ekonomickými, ale i prírodnými podmienkami. Dospelo sa preto k záveru, že bude správne roztriediť podniky podľa presnejšieho označenia, a to podľa prírodných stanovíšť, ktoré sú súborom klimatických. pôdnych a terénnych činiteľov, ktoré v určitom území približne rovnako pôsobia na poľnohospodársku výrobu. Samotný fakt, že bolo vytvorené na území našej republiky 142 prírodných stanovíšť, svedčí o tom, že objektívne podklady pre stanovenie poľnohospodárskej dane budú oveľa presnejšie, ako tomu bolo doteraz.

V priebehu prerokúvania zásad novej sústavy riadenia poľnohospodárstva prišlo z jednotlivých častí našej republiky mnoho pripomienok k správnosti zaradenia katastrov obcí do prírodných stanovíšť. Na základe toho sme zisťovali, aké budú možnosti preskúmavania správnosti zaradenia. Sami sme sa presvedčili, že dochádza k určitým nezrovnalostiam. Pre niektoré poľnohospodárske podniky bolo zaradenie veľmi ľahké, pre iné obťažné. Bolo dohodnuté, že tieto problémy budú postupne riešené; podľa rozhodnutia ministra poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s. Buriana bude ministerstvom vytvorená skupina odborníkov, ktorá v spolupráci s výrobnými poľnohospodárskymi správami bude preverovať v okresoch správnosť zaradenia obcí. Táto komisia bude oprávnená navrhovať zmeny zaradenia a dokonca to bude tak, že zmeny, ku ktorým dôjde v priebehu roka 1967, budú potom prevedené s platnosťou od 1. 1. 1967, takže prípadným nesprávnym zaradením poľnohospodárske podniky nebudú poškodené.

Súdružky a súdruhovia, pri prerokúvaní zdokonaleného spôsobu riadenia poľnohospodárstva sme súhlasili so zmenou základu, z ktorého je odvod dane vymeriavaný. Ako viete, doteraz bola poľnohospodárska daň podnikom vymeriavaná z upravených hrubých príjmov. Obecne sa za prednosť tohto spôsobu vymeriavania dane považovalo, že svojim spôsobom vedie podniky k účelnému hospodáreniu s výrobnými prostriedkami. Vychádzalo sa z poznania, že čím lepšie podnik využíva svoje výrobné prostriedky, tým menší podiel v hrubých príjmoch pripadá na materiálové náklady a zároveň, že vyšší podiel tvorí v týchto príjmoch hrubý dôchodok. Pri rovnakom zdanení hrubých príjmov boli zvýhodnené tie podniky, ktoré dosahovali v hrubých príjmoch výhodnejšieho zloženia materiálových nákladov a hrubého dôchodku.

Pri novom spôsobe vymeriavania poľnohospodárskej dane je táto aktívna úloha stimulu na využívanie výrobných prostriedkov poľnohospodárskych závodov plne zachovaná. Zároveň sú odstránené nedostatky, ktoré doterajší systém zdaňovania v sebe skrýval. Poľnohospodárska daň bola v skutočnosti konštruovaná nie z dôchodku podniku, ale z hodnoty realizovanej produkcie, v ktorej dôchodok tvoril len jednu jej zložku. Táto okolnosť mala svoje ekonomické dôsledky v tom, že poľnohospodársky podnik bol síce vedený k hospodárnosti, ale súčasne bol oslabovaný jeho ekonomický záujem na intenzifikácii výroby.

Bolo tomu tak najmä vtedy, keď zvyšovanie vkladov prostriedkov viedlo vo svojich dôsledkoch k zvýšeniu výroby a hrubých príjmov podniku a tým súčasne i k zvyšovaniu jeho odvodov. Tým samozrejme dochádzalo buď k nemeniacej sa alebo dokonca klesajúcej efektívnosti týchto dodatočných vkladov a konečne k tomu, že hrubý dôchodok sa vyvíjal pomalšie, ako hrubé príjmy. V takomto prípade v skutočnosti zvyšovaním intenzity svojej výroby podnik strácal.

V novej sústave sa počíta s tým, že bude vnesená do odvodovej praxe určitá istota. Zlepšenie hospodárskych výsledkov nebude vzápätí pre podnik negované zvýšenými odvodovými povinnosťami. Bude vytvorená istota, že každé zlepšenie hospodárskej činnosti sa nestane pre podnik len fiktívnym, ale skutočným prínosom. Ako už povedal vo svojom výklade minister financií s. Dvořák, má poľnohospodárska daň dve zložky - pevnú a pohyblivú -, pričom pevnú zložku poľnohospodárskej dane tvorí daň z pozemkov a pohyblivú zložku daň z dôchodku družstva.

Ekonomický význam tohto rozdelenia poľnohospodárskej dane na daň z pozemkov a daň z dôchodku už vysvetlil minister financií s. Dvořák. Ja by som chcel pri tejto príležitosti zoznámiť dnešné plenárne zasadnutie s naším názorom k tejto problematike. Pokiaľ ide o pevnú zložku poľnohospodárskej dane - o pozemkovú daň, neboli pri rokovaní k tejto časti dane vznesené pripomienky. Tu sme diskutovali, či sú jednotlivé obce správne zaradené do prírodných stanovíšť a dohodli sme sa na spôsobe, ako sa nezrovnalosti postupne odstránia.

Naša pozornosť sa sústredila predovšetkým k pohyblivej časti dane - k dôchodkovej dani. V dôvodovej správe k predkladanému vládnemu návrhu zákona sa uvádza, že miestne národné výbory obdržia z výnosu dane z dôchodku polovicu a podľa vysvetlenia pracovníkov Ministerstva financií sme vedeli, že sa počíta s tým, že tento dôchodok sa bude každoročne meniť. Väčšina z nás sa prikláňala k názoru, že by bolo treba zafixovať v zákone alebo inej právnej norme, aby výnos dane z dôchodku bol ponechaný MNV. Po obšírnej diskusii, ktorú sme k tejto problematike viedli, došiel minister financií s. Dvořák k záveru, že je odôvodnené, aby výnos z dôchodku bol ponechaný celý k dispozícii miestnym národným výborom. My si tohto rozhodnutia ministra financií a samotnej vlády veľmi vážime. Sme presvedčení, že vo svojich dôsledkoch povedie k zvýšeniu aktivity funkcionárov miestnych národných výborov a prispeje k celkovému oživeniu politickej práce na dedine. Je to po prvé, čo MNV na dedine budú disponovať s väčšími čiastkami pri plnení smernice strany o životnom a kultúrnom prostredí na dedine. Podľa prepočtov, ktoré previedli súdruhovia na Ministerstve financií, obdržia miestne národné výbory na dedine podľa prosperity svojho poľnohospodárskeho závodu 30, 50, 80 i viac tisíc korún. Tento príjem bude jedným z neplánovaných príjmov miestnych národných výborov, ktorý tvorí doplnkové zdroje rozpočtu MNV.

Funkcionári MNV budú teraz môcť podľa svojich podmienok rozhodnúť za účasti občanov o tom, čo vo svojej obci za tieto prostriedky uskutočnia. Niektoré miestne národné výbory si urýchlene opravia cesty, zariadia si osvetlenie, opravia verejné budovy a pod. Iste tieto prostriedky miestnych národných výborov budú spravované a používané so starostlivosťou dobrých hospodárov. Úprava obcí však na základe týchto príjmov nebude prebiehať rovnomerne; rýchlejšie sa bude uskutočňovať tam, kde bude dobre prosperujúce JRD s vysokou efektívnosťou výroby a vysokou produktivitou práce, a to je myslím správne. Dôjde k úzkemu vzťahu a vzájomnej spolupráci medzi miestnym národným výborom a poľnohospodárskym závodom. Táto spolupráca nebude na škodu veci, ale naopak. Pri vzájomnej spolupráci sa vytvorí solídne životné a kultúrne prostredie dediny. Pri rokovaní nám šlo predovšetkým o túto skutočnosť.

Ďalej sme navrhovali, aby u dane z pozemkov bola prevedená úprava splátok. Miesto 4 splátok sme chceli, aby boli zavedené splátky tri, a síce z toho dôvodu, že navrhovaná splatnosť v 4 splátkach nezodpovedá rytmu tržieb. Mnohé družstvá by si museli vypožičiavať a potom platiť ešte daň z úveru - to znamená úrok. Preto sme chceli splátky tri. S prihliadnutím k jednotlivým výnosom JRD behom roka (v I. štvrťroku priemer rokov 1963-66 je 14,6 %, do konca júna 32,9 % a do konca septembra 66,5 %). Bol vyslovený súhlas so splatnosťou dane v troch splátkach, a to 20 % dane do konca apríla, 30 % do konca augusta a 50 % do konca novembra. To je tiež určitá výhoda, ktorú poľnohospodárske závody iste kladne ocenia.

Súdružky a súdruhovia, debatovali sme i o platení dane z obratu. Niektorí naši poslanci boli toho názoru, že by JRD, event. ďalšie poľnohospodárske podniky nemali daň z obratu platiť, aby bol vytvorený veľký stimul k rozšíreniu výroby, k rozvoju vnútorného obchodu a narušeniu monopolu štátneho obchodu. Pri debate u súdruha ministra Dvořáka sme sa však zhodli na názore, že by toto nebolo v celom rozsahu možné. No napriek tomu sa však i naďalej domnievame, že by pre rozšírenie vnútorného obchodu mali byť vytvorené oveľa priaznivejšie podmienky, ako je tomu doteraz. Ako viete, štátne obchodné organizácie neradi vidia konkurenciu a mohol by som uvádzať celý rad prípadov, kde úplne otvorene zneužívajú svojho postavenia. Napr. v Prahe a v iných mestách je len na niekoľko málo miestach povolené predávať družstevné prebytky.

Na záver rokovania s ministrom sme prijali také stanovisko, že od 1. 1. 1967 budú mať JRD rovnaké postavenie, ako iné organizácie socialistického sektoru. To je iste veľká vymoženosť, lebo družstvá budú dostávať výrobné prostriedky a niektoré ďalšie potreby za veľkoobchodné ceny, čo znamená bez dane z obratu. Ak budú predávať výrobky priamo spotrebiteľom alebo obchodným organizáciám, budú odvádzať daň z obratu podľa rovnakých zásad, ako ju odvádzajú štátne majetky a iné podniky. U rady poľnohospodárskych výrobkov, napr. u zeleniny - ak je dodávaná do obchodu - sa daň z obratu nebude vyberať. Dani z obratu nebudú tiež podliehať dodávky družstvám v rámci kooperačných vzťahov (predaj teliat na výkrm, predaj odstavčiat a pod.), a dodávky medzidružstevným podnikom. Pri odpredaji poľnohospodárskych výrobkov zamestnancom a členom družstva sa bude odvádzať daň z obratu len vtedy, ak sa predaj uskutoční za vyššie ceny, ako sú ceny nákupné.

Pri prerokúvaní poľnohospodárskej dane nám došiel celý rad pripomienok k úprave dane z pozemkov, ktoré sú pravidelne trvale zaplavované. Pripomienky sme dostali z Břeclavska a z niektorých iných oblastí. Väčšinou sa požadovalo, aby sa daň z týchto pozemkov neodvádzala, pretože hospodárenie na týchto pozemkoch je veľmi riskantné. I o týchto názoroch sme diskutovali, pretože § 8 navrhovaného zákona, podľa ktorého môže miestny národný výbor znížiť daň z pozemkov až o 50 %, je v niektorých prípadoch nedostatočný. Preto bolo nakoniec stanovené, aby z pozemkov, ktoré sú dlhšiu časť roka zaplavené alebo z pozemkov, na ktorých sa prevádzajú vodohospodárske úpravy, mohol miestny národný výbor v roku zaplavenia alebo v roku prevádzania vodohospodárskych úprav daň znížiť alebo úplne odpustiť. Nazdávam sa, že takáto formulácia je spravodlivejšia a dáva MNV širší priestor k ich rozhodovaniu.

Súdružky a súdruhovia poslanci! Toľko k úpravám vládneho návrhu zákona o poľnohospodárskej dani. Myslím, že zdokonalený spôsob riadenia poľnohospodárstva celkove vytvorí širší priestor pre iniciatívu pracovníkov v poľnohospodárstve. Jeho úplné uvedenie do života prispeje k rýchlemu rozvoju nášho socialistického poľnohospodárstva. Spolu s dôsledným zaisťovaním materiálnych potrieb rozvoja poľnohospodárskej výroby povedie k úspešnému plneniu národohospodárskych plánov a vytvoreniu predpokladov pre zvýšenie životnej úrovne nášho ľudu.

Dovoľte mi však, aby som v závere svojej správy ešte apeloval na poslancov a na pracovníkov ostatných odvetví národného hospodárstva, aby zaistili, aby naše poľnohospodárstvo v budúcnosti dostávalo lepšie, kvalitnejšie a výkonnejšie stroje ako doteraz, aby prestali tie nekonečné ťažkosti s náhradnými súčiastkami, keď zodpovední funkcionári poľnohospodárskych závodov stále cestujú po republike za niekoľkokorunovými súčiastkami.