Tento postup považujeme za veľmi správny a mám zato, že zákon o národných výboroch, ktorý dnes Národné zhromaždenie prijme, prekoná viaceré negatívne stránky doteraz platného zákona o národných výboroch z roku 1960.

V súlade so zmenami v sociálnej štruktúre v nasej spoločnosti, ktorú sme dosiahli po roku 1960, žiadalo sa vytvoriť podmienky pre ďalší demokratický rozvoj národných výborov ako orgánov socialistickej miestnej samosprávy i ako orgánov jednotnej štátnej moci a správy a dať im väčšiu právomoc a samostatnosť pri tvorbe a používaní finančných zdrojov, aby si takto postupne vytvorili vlastnú hospodársku základňu pre samostatné spravovanie svojich záležitostí.

Prevážna časť pripomienok, návrhov a námetov pri prejednávaní návrhu zákona vo volebnom obvode bola daná k ustanoveniam, ktoré upravujú základné postavenie a pôsobnosť miestnych a mestských národných výborov. Tieto stupne národných výborov sú najbližšie kľudu a preto sa považuje za správne, čo pracujúci aj v pripomienkach potvrdili, že nový zákon miestnym a mestským národným výborom zvýšenou právomocou a ekonomickou samostatnosťou vytvára podmienky pre uspokojovanie oprávnených potrieb a záujmov občanov, najmä pri zabezpečovaní zdravého spôsobu života a práce v obci, organizovaní výstavby obce, v starostlivosti o jej zveľaďovanie a vzhľad, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života, v ochrane verejného poriadku a práv občanov, ako aj vo vytváraní podmienok pre efektívny a intenzívny rozvoj poľnohospodárstva.

Účinne bude pôsobiť vzájomná zainteresovanosť medzi národnými výbormi a hospodárskymi organizáciami, najmä v združovaní prostriedkov medzi sebou navzájom, sinými štátnymi, družstevnými a spoločenskými organizáciami. Novým zákonom národné výbory dostávajú istotu v hospodárení na viac rokov dopredu, umožňuje sa im plánovitejšie a proporcionálnejšie rozvíjať obec, mesto a tak dokonalejšie uspokojovať záujmy a potreby obyvateľov.

V tejto súvislosti už v priebehu príprav nového zákona mnoho jasného priniesli vládou prevedené úpravy prežitých predpisov a novoprijaté opatrenia, medzi ktoré patria aj uznesenia vlády číslo 106 a 343 z roku 1966. Tak ako v iných okresoch, aj v našom pri uvádzaní nových opatrení do praktickej činnosti došlo k prehĺbeniu pôsobenia novej sústavy plánovitého riadenia a k širšiemu uplatneniu iniciatívy pracujúcich. Všetky podniky riadené národnými výbormi oproti roku 1965 vysoko prekročili výkony, ktorých naplánovaná hodnota predstavuje vo finančnom vyjadrení 7,5 mil. Kčs. Oproti roku 1965 sú výkony vyššie o 10 mil. Kčs.

Rezolúcia XIII. zjazdu KSČ zdôrazňuje úlohu národných výborov v oblasti prehlbovania masovo politickej a kultúrnovýchovnej činnosti, najmä v rozvíjaní aktivity a iniciatívy pracujúcich na spoločensky prospešnej práci.

V našom okrese oceňujeme aktivitu a iniciatívu národných výborov a pracujúcich v mestách a na dedinách, ktorá sa zvlášť vyznačuje okrem plnenia hodnotných záväzkov v oblasti hospodárskeho života a len na úseku akcie "Z" a zveľaďovania vo viac ako 50 obciach bolo v posledných dvoch rokoch postavených 164 rôznych akcií v celkovej hodnote 48 mil. Kčs, z ktorej čiastky 23,5 mil. Kčs predstavuje hodnota odpracovaných brigádnických hodín. Ide o akcie, ktoré vyriešili mnohé pálčivé problémy týchto dedín, či sa to týka umiestnenia národných výborov, získania kultúrnych a obchodných miestností, požiarnych zbrojníc, výstavby miestnych komunikácií, škôl, športových tribún, ihrísk a podobne. Niektoré akcie presahujú miliónové hodnoty.

Ukázal som stručne, čo národné výbory v našom okrese robia pri realizácii rezolúcie XIII. zjazdu a ako zabezpečujú nové úlohy vyplývajúce zo zásad, ktoré zakotvuje nový zákon o národných výboroch, najmä pokiaľ sa týka zvýšenej právomoci a ekonomickej samostatnosti miestnych a mestských národných výborov, pričom sme sa zároveň snažili poukázať i na kladnú účinnosť nových opatrení pri rozvoji socialistického štátu a našej spoločnosti v okrese.

Teraz mi dovoľte, aby som sa ešte dotkol niektorých otázok presnejšieho vymedzení a pracovnej náplne orgánov národných výborov a kádrovej práce a kvalifikácie funkcionárov a pracovníkov najmä miestnych národných výborov.

K týmto otázkam nemám nejakých podstatných pripomienok. Plne súhlasím s návrhom zákona o národných výboroch. V tejto súvislosti chcem len povedať, že doterajší platný zákon a ani prevádzacie smernice o národných výboroch neupravovali pracovnú náplň, konkrétne komisií, odborov a funkcionárov.

Ako prax potvrdzuje, tento nedostatok vnášal dosť nejasnosti do činnosti týchto orgánov, vo vzájomných vzťahoch dochádzalo k nedorozumeniam a mnohokrát aj k duplicitnému konaniu.

Nový zákon odstraňuje tento nedostatok jednak tým, že upravuje čo sa na ktorom úseku vykonáva, a tiež aj tým, že pre mestské národné výbory sa Národným zhromaždením vydáva vzorový štatút, na základe ktorého si po predbežnom prejednaní s občanmi a národnými výbormi vyššieho stupňa schvaľuje vlastný štatút na svojom zasadnutí mestský národný výbor.

Predsa i napriek tomu stojí za uváženie, či by sa v prevádzacích smerniciach nemala rozviesť konkrétna pracovná náplň funkcionárov, komisií a odborov jednotlivých stupňov národných výborov. Táto úprava sa zvlášť vyžaduje u odborov, ktorým sa oproti doterajšej právnej úprave ako pracovníkov volených orgánov dostáva v zhode so skutočnou náplňou ich činnosti okrem toho, že im zostáva i naďalej príprava odborných podkladov pre rokovanie kolektívnych orgánov NV a zabezpečenie plnenia ich uznesení, postavenie výkonných orgánov so samostatnou rozhodujúcou právomocou.

Vážnym problémom v činnosti národných výborov, aspoň ako sa to javí v našom okrese, je kvalifikácia funkcionárov a pracovníkov. Týka sa to najmä miestnych a mestských národných výborov, kde sa vyžaduje, aby funkcionári a pracovníci mali aspoň základné znalosti zprávnych predpisov a noriem z oblasti činnosti národných výborov, ako aj určité vedomosti z ekonómie.

Dnes, keď nemáme stály systém výchovy funkcionárov a pracovníkov na úrovni centrálnych orgánov a vybraných škôl, doplňovanie vedomostí ako aj celkovej kvalifikácie sa uskutočňuje rôznymi krátkodobými kurzami, školeniami, aktívmi, seminármi a podobne v rámci okresov, ako si to vyžadujú potreby, a v niektorých prípadoch, ako napr. v našom Východoslovenskom kraji, sa výchova funkcionárov a pracovníkov zabezpečuje aj v krajskej politickej škole.

Ako ukazujú skúsenosti v nových podmienkach práce NV, najmä miestnych a mestských, takáto starostlivosť o zvyšovanie kvalifikácie nestačí a žiada sa prevádzať školenie na úrovni centrálnych orgánov, poťažne v školách vyhradených pre výchovu kádrov, obdobne ako je tomu v ostatných oblastiach nášho politického, hospodárskeho a spoločenského života.

V tejto súvislosti dovoľte mi zmieniť sa o niektorých osvedčených formách a metódach pri výchove poslancov, funkcionárov a pracovníkov miestnych a mestských národných výborov, ktoré aj napriek niektorým nedostatkom účinne prispievajú k zvyšovaniu potrebných vedomostí funkcionárov a pracovníkov a postupne vylepšujú činnosti miestnych národných výborov.

Najosvedčenejšou formou je pravidelný osobný styk funkcionárov a zodpovedných pracovníkov ONV s funkcionármi miestnych a mestských národných výborov, ich účasť na plenárnych zasadnutiach a vo viacerých prípadoch, kde je slabšia práca, aj konkrétna pomoc aktivistami okresných národných výborov.

Ďalej sú to diferencované porady s funkcionármi, konané zvlášť pre mestské národné výbory a miestne národné výbory z obcí, kde hospodária jednotlivo hospodáriaci roľníci, a MNV z obcí, kde sú jednotné roľnícke družstvá. Napokon sú to aj spoločné porady priamo v obciach s funkcionármi strany, miestnych a mestských národných výborov a jednotných roľníckych družstiev. Osvedčené sú okresné dni funkcionárov mestských a miestnych národných výborov, na ktorých sa polročne prejednávajú časové aktuálne otázky, ako napr. letné a jesenné poľnohospodárske práce a pod.

V tomto roku sa pristúpilo k ďalším formám, a to k organizovaniu seminárov a konzultačných dní. Na seminároch, ktorých sa zúčastňujú členovia rád mestských a miestnych národných výborov zo strediskových obcí raz za pol roka, prejednávajú sa úlohy vyplývajúce z vládnych uznesení č. 106 a 343. Účelom konzultačných dní, ktoré sa uskutočňujú tiež dvakrát v roku a zúčastňujú sa ich funkcionári miestnych a mestských národných výborov podľa obvodov, je, že sa vysvetľujú nejasné otázky, týkajúce sa najmä problematiky hospodárskej, politickej, medzinárodnej a pod., kde zároveň funkcionári ONV vysvetľujú aj niektoré nové opatrenia.

Okrem uvedených foriem a metód starostlivosti o výchovu poslancov, funkcionárov a pracovníkov prevádza sa každoročne v zimnom období školenie priamo v obciach a mestách k otázkam ekonomickým, ochrany socialistického vlastníctva, verejného poriadku, výchovy občanov a pod. Pre pracovníkov miestnych a mestských národných výborov sa prevádza pravidelné školenie k problémom súvisiacim s činnosťou orgánov národných výborov a ich vlastnou prácou.

Uplatňovanie zásady o zvyšovaní právomoci miestnych a mestských národných výborov a ich ekonomickej samostatnosti v súlade s uznesením ÚV KSČ o kádrovej práci a zvyšovaní politickej a odbornej úrovne ďalej zvyšuje náročnosť na kvalifikáciu. Treba mať na zreteli skutočnosť, že kým na vyšších stupňoch národných výborov zabezpečuje úlohy početný odborný aparát, na miestnych národných výboroch, kde treba úlohy konkrétne zabezpečovať, sa výkon práce sústreďuje na jedného až dvoch funkcionárov a pracovníkov prevažne bez kvalifikácie.

Príčin trvajúceho neuspokojivého stavu v kvalifikácii funkcionárov a pracovníkov, najmä na miestnych národných výboroch, je viac.

Aj keď v posledných rokoch sa sústavne zvyšuje počet študujúcich na vysokých a stredných školách popri zamestnaní, pri trvajúcej vysokej fluktuácii sa len pomaly dosahuje optimálny stav v kvalifikácii. Zvyšovaním počtov študujúcich pri zamestnaní vzhľadom na veľké zaťaženie v štúdiu sa narušuje pravidelný výkon a kvalita práce aj na miestnych a mestských národných výboroch.

Odmeňovanie pracovníkov je nižšie ako na iných pracoviskách. Je všeobecne známe, že pracovníci vo výrobnej sfére sú lepšie odmeňovaní ako funkcionári a pracovníci národných výborov. V dôsledku toho kvalifikovaný pracovník - odborník dáva spravidla prednosť zamestnaniu na inom pracovisku ako na národnom výbore.

Práca v národných výboroch je často obťažnejšia ako na iných pracoviskách. Od funkcionárov a pracovníkov MNV sa vyžaduje, aby aj na úkor svojho voľného času i vo večerných hodinách sa zúčastňovali činnosti orgánov. Ďalej sa od nich vyžaduje, a to sa týka pracovníkov ONV a samozrejme i miestnych a mestských národných výborov, aby pracovali pri nárazových akciách, ako napr. organizovanie prác v poľnohospodárstve, vyhotovovanie súpisov, poskytovali pomoc a zúčastňovali sa na rokovaniach orgánov, a to často bez zreteľa na ich odlišnú kvalifikáciu.

Skúsenosti z práce miestnych národných výborov, najmä v administratívne správnej oblasti, ukazujú, že rastúce úlohy možno kvalitnejšie a hospodárnejšie zabezpečovať okrem zvyšovania úrovne funkcionárov, hlavne podstatným zvýšením kvalifikácie pracovníkov aparátu MNV a zlepšením organizačnej štruktúry aparátu. Preto považujem za veľmi správne, na čo pamätá i nový zákon o národných výboroch, z doterajšieho stavu pracovníkov na miestnych a mestských národných výboroch v strediskových obciach vytvárať administratívno-správne útvary, ktoré by zabezpečovali administratívnu agendu za celý obvod.

Ako zvláštny problém sa žiada riešiť spôsob výchovy a odbornej prípravy stredných, ekonomicko-právnych kádrov pre prácu v národných výboroch a hlavne pre administratívno-správne útvary v strediskových obciach.

Doterajší systém odborného školstva nepozná taký typ na úrovni strednej školy, kde by sa získali odborné vedomosti z odboru štátneho, správneho, rodinného práva a z niektorých úsekov ekonomiky, ako plánovania, finančného hospodárenia a tiež z techniky a organizácie administratívnych prác, v čom sa pociťuje značná medzera.

Týmto by sa prekonal dnešný stav, ktorý máme aj v našom okrese, že do funkcií a na pracoviská miestnych národných výborov sa nám dostávajú ľudia bez základných právnych a ekonomických znalostí, ktorí nestačia na rôznorodú problematiku v národných výboroch pri ďalšej výstavbe našej spoločnosti a uspokojovaní najcitlivejších potrieb spojených so životom občanov na dedine.

Za najvhodnejší spôsob výchovy kádrov pre národné výbory by som považoval nadstavbové štúdium, na ktoré by boli prijímaní absolventi všeobecno-vzdelávacích škôl, ktorí nejdú na vysoké školy, prípadne stredných ekonomických škôl. Nadstavbové štúdium by sa malo zaviesť pri niektorej strednej ekonomickej škole, prípadne inej novozriadenej právnickej škole. Výber školy, prípadne sieť určiť podľa perspektívnych potrieb na tieto kádre, pričom zabezpečiť i potrebný vplyv rezortu vnútra a príslušného orgánu Slovenskej národnej rady.

Uvedené formy by vyhovovali pre zvyšovanie kvalifikácie mladších funkcionárov a pracovníkov. Pre funkcionárov a pracovníkov, ktorí už dlhšiu dobu pracujú v národných výboroch a majú praktické skúsenosti, pričom ale nesplňujú kvalifikáciu, bude účelné zriadiť ústrednú internátnu školu.

Vzhľadom na to, že vývoj našej spoločnosti si vyžaduje ľudí, ktorý svoje vedomosti prehlbujú v súlade snovými opatreniami, treba povedať, že i napriek všetkej tejto starostlivosti o výchovu kádrov, o ktorej sme tu hovorili, sa neobídeme bez toho, aby sme v oblasti národných výborov nevyužívali tie doteraz osvedčené a ďalšie formy a metódy výchovy poslancov, funkcionárov a pracovníkov na jednotlivých stupňoch národných výborov, ako som ich uviedol. Príprava kádrov za pomoci centrálnych orgánov dopomôže tomu, že zásady novej činnosti národných výborov sa budú v praktickej činnosti uplatňovať v prospech ďalšej výstavby našej socialistickej spoločnosti a zvyšovania životnej úrovne pracujúcich.