Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. Pacnerovi a přerušuji schůzi do 11.20 hod.

Předseda NS s. Laštovička (zvoní): Pokračujeme v přerušené schůzi.

Poslanci Hrabal a Kučera odvolati přihlášky do rozpravy, takže dalších přihlášených do rozpravy není. Přeje si ještě někdo slovo? (Nikdo se nehlásil.) Nikdo. Ministr Kudrna a zpravodaj posl. Svoboda nemají, co by řekli dále k tomu, co již řekli ve svém vystoupení.

Přikročíme tedy k hlasování. Kdo souhlasí s návrhem zákona o správním řízení podle společné zprávy tří výborů Národního shromáždění, nechť zvedne ruku! (Děje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo se nehlásil.) Nikdo.

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo se nehlásil.) Také nikdo.

Národní shromáždění schválilo tedy návrh zákona o správním řízení ve znění podle společné zprávy tří výborů Národního shromáždění jednomyslně.

Přikročíme k projednání třetího bodu pořadu, kterým je

3. Vládní návrh zákona o komisích lidové kontroly a společná zpráva výboru ústavněprávního, výboru pro národní výbory, výboru pro plán a rozpočet a průmyslového výboru pro hlavní průmyslová odvětví a dopravu.

Prosím předsedu ÚKLK soudruha Gašparíka, aby odůvodnil návrh zákona.

Predseda Ústrednej komisie ľudovej kontroly inž. Gašparík: Vážené Národné zhromaždenie, vážené súdružky a vážení súdruhovia poslanci! Vládny návrh zákona o komisiách ľudovej kontroly, ktorý je na programe rokovania dnešnej plenárnej schôdze Národného zhromaždenia, vychádza z potrieb prestavby riadenia rozvoja národného hospodárstva, ku ktorej dochádza najmä po XIII. zjazde KSČ, a ktorá sa zákonito dotkla aj oblasti kontroly ako nedeliteľnej súčasti riadenia na všetkých stupňoch. Návrh vytvára právny predpoklad na rozvíjania činnosti sústavy komisií ľudovej kontroly v podmienkach ekonomického systému riadenia. Je založený na zásadách postupne uskutočňovanej celkovej racionalizácie kontrolného systému, rozpracovaných vládou, a smeruje k zabezpečeniu ich cieľov v jednej z dôležitých oblastí kontrolného systému.

Vláda svojím uznesením č. 72 z 15. marca t. r. schválila základné smery racionálneho usporiadania kontroly v štátnej a hospodárskej správe a stanovila ďalší postup. Opatrenia, ktoré vláda prijala, smerujú k vytvoreniu predpokladov na vybudovanie účinného, účelne a hospodárne usporiadaného kontrolného systému v celom štáte. Vychádzajú z požiadavku XIlI. zjazdu KSČ, aby sa kontrolné funkcie jednotlivých orgánov neprekrývali, aby každý riadiaci orgán zodpovedal za dôsledky svojich rozhodnutí a rešpektoval právomoc a zodpovednosť príslušných orgánov. Sledujú vytvorenie jednotného, ale vnútorne diferencovaného kontrolného systému, a v jeho rámci posilnenie kontroly po línii riadenia aj zvýšenie účinnosti štátnej a spoločenskej kontroly, tesne spätej so zastupiteľskými a spoločenskými orgánmi.

Vzhľadom na závažnosť tejto problematiky, o ktorej ste boli informovaní na predminulom zasadaní Národného zhromaždenia podpredsedom vlády s. Krajčírom, a vzhľadom na jej úzku súvislosť s prerokúvaným zákonom o komisiách ľudovej kontroly, bola vám predložená zpráva o usporiadaní systému kontrol, ktoré vláda previedla, prípadne prevádza. Tieto opatrenia vlády v súlade s uznesením ÚV KSČ z decembra minulého roku vymedzujú úlohu príslušných ústredných orgánov tak, aby bola zabezpečená finančná a daňová kontrola, ochrana záujmov spotrebiteľov, kontrola tvorby a vývoja cien, kontrola mzdového vývoja, ochrana životného prostredia a prírody, ochrana bezpečnosti pri práci a starostlivosť o pracovné prostredie, ochrana práv občanov a dodržovanie zákonnosti.

V súvislosti s vývojom celého systému riadenia budú musieť byť niektoré otázky ešte dopracované. Zabezpečenie účinnej kontroly v niektorých oblastiach, ako napr. v cenovej oblasti, sa ukazuje ako veľmi zložité, veľmi vážne a vyžiada si ešte ďalšie tvorčie úsilie a spracovanie. Účinnosť riadenia, ku ktorej má racionalizácia kontrolného systému napomáhať, nie je založená len na usporiadaní kontrolného systému, ale predovšetkým je podmienená doterajším využívaním ekonomických nástrojov riadenia. Prax nám ukáže, ktorú z týchto zložiek a v akom smere bude treba posiľňovať a uvádzať do súladu s potrebami riadenia.

Ako potvrdzujú skúsenosti, uplatňovanie ekonomického systému riadenia vyžaduje nutne kontrolu nad zabezpečovaním zdrojov pre štátny rozpočet a kontrolu nad oblasťami, v ktorých sa stretávajú skupinové a miestne záujmy so záujmami celospoločenskými a kde uspokojivý vývoj nemožno plne zabezpečiť len ekonomickými nástrojmi. Kontrolu treba v niektorých oblastiach posiľňovať i v súvislosti s presadzovaním ekonomickej rovnováhy v našom národnom hospodárstve. Organizátorská funkcia nutne vyžaduje kontrolný systém, vybavený tiež špeciálnymi kontrolnými orgánmi. Boli zvažované i možnosti organizačného zapojovania inšpekčných a dozorčích orgánov. Ako vysvitá z predloženého podkladu, v niektorých prípadoch to bolo možné previesť. Oprávnenosť pôsobnosti niektorých špeciálnych kontrolných orgánov sa ešte skúma a rieši. Oblasti, nad ktorými treba zabezpečiť štátny dozor, sú však rôznorodé a kontrola tam prevedená má špecifický charakter. Obmedzenie celkového počtu inšpekčných a dozorčích orgánov ich púhym organizačným spojovaním by preto bolo problematické z hľadiska zvýšenia účinnosti kontroly, ktoré je racionalizáciou sledované. Neobišlo by sa to bez mnohostupňovitého vnútorného členenia, v ktorom by sa rozplývala zodpovednosť vedúcich pracovníkov a najmä zodpovednosť vedúcich funkcionárov ministerstiev a ústredných úradov.

Prevedené opatrenia rešpektujú zvýšenú právomoc a zodpovednosť riadiacich článkov na ostatných stupňoch riadenia a nezasahujú do výkonu kontroly, pokiaľ súvisí priamo s výkonom ich riadiacej činnosti. Uplatňovanie ekonomického systému riadenia vyžaduje, aby i kontrola tohto druhu mu zodpovedala svojím poňatím, zameraním a rozsahom. V niektorých oblastiach si vynucuje priamo zosilnenie takej kontroly. Je to napríklad odberateľská kontrola akosti a cien, ktorá je nedeliteľnou súčasťou vzťahov medzi odberateľom a dodávateľom, alebo starostlivosť o akosť výrobkov, zabezpečovaná skúšobňami výrobcov. Účinnosť kontroly tohto druhu závisí teda na úrovni riadenia a na racionalizácii riadiacej činnosti vôbec.

Usporiadanie celého kontrolného systému je jedným zo základných predpokladov pre jeho účinné a účelné fungovanie. Skutočný prínos v tomto smere však závisí na praktickom výkone kontrolnej činnosti, na jej žiadúcej odbornej úrovni, na jej cieľavedomom zameraní sa na hlavné problémy a na dôslednom dodržovaní vymedzenej pôsobnosti jednotlivých článkov kontrolného systému.

Správne fungovanie členitého kontrolného systému vyžaduje taktiež koordinačnú činnosť, ktorú budú zabezpečovať v rámci svojej pôsobnosti vláda, príslušné ministerstvá a v oblasti spoločenskej kontroly zastupiteľské orgány. Účinnosť a účelnosť práce kontrolného systému bude sledovať a hodnotiť Ústredná komisia ľudovej kontroly.

Proces racionalizácie kontrolného systému a celkové zmeny v systéme riadenia našli odraz aj v činnosti komisií ľudovej kontroly. Ukázalo sa objektívne nutným zmeniť zákon č. 23/1963 Zb. o ľudovej kontrole a o národohospodárskej evidencii. Ním bola sústava orgánov ľudovej kontroly vytvorená a na jeho základe bola jej činnosť na úseku kontroly a štatistiky rozvíjaná s cieľom napomáhať účinnosti centrálneho spôsobu riadenia národného hospodárstva vo vtedajšom širokom poňatí.

Prechod na ekonomický systém riadenia, založený na širokom uplatňovaní ekonomických nástrojov, si vyžiadal prispôsobiť tomu aj postavenie a úlohu komisií ľudovej kontroly. Nemení sa pritom základný princíp, na ktorom je sústava komisií ľudovej kontroly založená. Mám tým na mysli demokratický charakter kontrolných orgánov, ktorý sa naopak napojením na zastupiteľské orgány posiľňuje. Navrhovaná zákonná úprava sa vzťahuje predovšetkým na otázky postavenia a pôsobnosti komisií ľudovej kontroly v týchto nových podmienkach.

Sústava orgánov ľudovej kontroly sa ako celok osvedčila. V zpráve Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ na XIII. zjazde KSČ bola ocenená práca desaťtisícov členov komisií, vykonávajúcich obetavo významnú činnosť pri upevňovaní pracovnej a štátnej disciplíny. Súčasne však bolo zdôraznené, že organizáciu a metódy práce ľudovej kontroly treba uviesť do súladu s novou sústavou riadenia.

Podobne boli tieto otázky prerokúvané aj na plenárnom zasadnutí Národného zhromaždenia dňa 5. apríla t. r. v súvislosti s voľbou Ústrednej komisie ľudovej kontroly na ďalšie volebné obdobie. Podkladový materiál pre rokovanie Národného zhromaždenia, úvodné vystúpenie k nemu a rozprava poslancov podali ucelený obraz o doterajšej činnosti sústavy aj o pôsobnosti komisií ľudovej kontroly v podmienkach ekonomického systému riadenia a o ich mieste v rámci celého kontrolného systému. V rozprave ste vtedy hodnotili výsledky doterajšej práce komisií ľudovej kontroly a prišli ste i s novými pohľadmi na jej účinnosť. Z vašich skúseností, ktoré ste z práce v komisiách ľudovej kontroly mali, sme získali ďalšie námety na zameranie práce Ústrednej komisie ľudovej kontroly, ktoré sme v prevažnej väčšine rešpektovali v pláne našej činnosti na tento rok. Z výsledkov rokovaní sme vychádzali aj pri príprave prerokovávaného návrhu zákona.

Nechcel by som preto znova podrobne hovoriť o doterajšej práci a ani o postavení a pôsobnosti Ústrednej komisie ľudovej kontroly a celej sústavy. V súvislosti s predpokladaným návrhom zákona by som chcel poukázať na niektoré stránky činnosti komisií ľudovej kontroly, najmä na tie, ktoré boli v príprave návrhu zákona široko diskutované a ktoré považujem z hľadiska ďalšej činnosti komisií ľudovej kontroly za hlavné.

Navrhovaná zákonná úprava vychádza predovšetkým z dôsledného spojenia jednotlivých článkov sústavy so zastupiteľskými zbormi a s organizáciami Revolučného odborového hnutia. Komisie ľudovej kontroly budú vykonávať kontrolu podľa ich potrieb a ďalej podľa potrieb vlády a Slovenskej národnej rady. Vytvára sa sústava komisií ľudovej kontroly nového typu, vnútorne diferencovaná čo do postavenia ich jednotlivých článkov, pôsobnosti a rozsahu oprávnenia, ale spojená základnými jednotiacimi vzťahmi. Tie vytvárajú nezbytnú väzbu medzi komisiami ľudovej kontroly jednotlivých stupňov. Kontrolné úlohy komisií ľudovej kontroly vychádzajú predovšetkým z pôsobnosti tých zastupiteľských zborov, ktoré ich volia. Pokiaľ ide o závodné komisie, vychádza ich kontrolná činnosť z postavenia a úlohy základných organizácií ROH. Komisie ľudovej kontroly, najmä na národných výboroch, budú plniť aj úlohy pre zastupiteľské orgány vyšších stupňov, a predovšetkým pre Národné zhromaždenie, a tiež pre vládu, pokiaľ to tieto orgány budú potrebovať. Súčinnosť na takýchto úlohách budú organizovať komisie vyšších stupňov.

Spoločný významný rys celej sústavy komisií ľudovej kontroly spočíva v tom, že sústava zabezpečuje kontrolu pre potreby riadenia. Z tohto hľadiska teda zabezpečuje kontrolu potrebnú pre výkon štátnej správy na jednotlivých stupňoch a pritom nenahradzuje orgány riadenia a správy. Sústava komisií ľudovej kontroly je pevne zakotvená do procesu ďalšej demokratizácie správy a riadenia. Z toho vyplýva jej výrazný ľudový charakter, opierajúci sa o dôveru a podporu občanov. Komisie ľudovej kontroly sa opierajú o úzku súčinnosť s pracujúcimi a s ich organizáciami a plne využívajú ich poznatky a skúsenosti. Komisie ľudovej kontroly sú volené príslušnými zastupiteľskými zbormi pracujúceho ľudu a sú zásadne ich kontrolnými orgánmi. Hovorilo sa o tom hodne včera aj dnes pri prerokúvaní zákona o národných výboroch. Ústredná komisia ľudovej kontroly je tiež kontrolným orgánom vlády a Komisia ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady kontrolným orgánom Slovenskej národnej rady. Závodné komisie ľudovej kontroly sú volené základnými organizáciami našej najväčšej spoločenskej organizácie - Revolučného odborového hnutia, ako jeho kontrolné orgány. Komisie ľudovej kontroly sú riadené orgánmi, ktoré ich zvolili a im sú tiež zodpovedné za plnenie úloh. Týmito orgánmi môžu byť členovia komisií ľudovej kontroly prípadne odvolaní z funkcie.

Vonkajší prejav jednoty sústavy komisií ľudovej kontroly vidíme predovšetkým v tom, že všetky komisie sa riadia vo svojej práci obecnými jednotnými zásadami kontrolnej činnosti v záujme objektivity a preukázateľnosti kontrolných zistení a v rámci dôslednej realizácie výsledkov kontroly. Ďalej v tom, že komisie ľudovej kontroly vyššieho stupňa majú právo pri plnení kontrolných úloh, pokiaľ im to príslušný zastupiteľský orgán uloží, vyžadovať súčinnosť komisií ľudovej kontroly nižších stupňov a dávať im za tým účelom pokyny. U závodných komisií to vyžaduje predošlé prerokovanie s príslušným odborovým orgánom. Táto skutočnosť sa bude v zásade týkať úloh plánovaných a účasť na týchto akciách bude predom dojednaná a zahrnutá do plánu činnosti. Treba však počítať so súčinnosťou na úlohách aj mimo plán kontrolnej činnosti, pokiaľ ich zastupiteľské zbory alebo vláda podľa situácie v národnom hospodárstve uloží.

Prejavom jednoty sústavy bude aj metodické riadenie komisií nižších stupňov komisiami vyšších stupňov. V ňom je obsiahnuté nielen vydávanie záväzných smerníc pre kontrolnú činnosť, ale napr. tiež prevádzanie rozborov a hodnotenie významných kontrolných akcií i jednotlivých článkov sústavy, poskytovanie konkrétnej pomoci pri kontrole, zverejňovanie poznatkov a skúseností o pokrokových metódach kontrolnej činnosti, organizovanie školenia k otázkam kontrolnej práce a podobne. Závodné komisie ľudovej kontroly riadi metodicky vyšší odborový orgán v súčinnosti s príslušnou komisiou ľudovej kontroly.

Jednou z otázok, ktorej riešenie prešlo pri príprave zákona za prispenia poslancov Národného zhromaždenia určitým vývojom, bolo oprávnenie komisií ľudovej kontroly na používanie nástrojov aktívneho pôsobenia na zjednanie potrebnej nápravy. V priebehu širokého rokovania týchto vecí sme ich zvažovali vo všetkých súvislostiach. Vychádzali sme z toho, že aj v novej sústave riadenia, najmä v období jej zavádzania, je reálne nebezpečenstvo závažného porušovania štátnej disciplíny a celospoločenských záujmov, ktoré nemusí mať charakter trestnej činnosti, ktoré však vyžaduje postih. Došlo sa k záveru, že treba vybaviť Ústrednú komisiu ľudovej kontroly a ďalšie komisie ľudovej kontroly zastupiteľských zborov oprávnením k aktívnemu pôsobeniu na neodkladné a účinné odstránenie zistených závad a do určitej miery aj k preventívnej zábrane proti ich opakovaniu. Preto boli do vládneho návrhu zákona o komisiách ľudovej kontroly zahrnuté aj ustanovenia o opatreniach na zabezpečenie výsledkov kontroly, ako opatrenia subsidiárnej povahy v rozsahu značne obmedzenom oproti predošlej úprave. V tejto časti vládneho návrhu došlo pri prerokúvaní vo výboroch Národného zhromaždenia k určitým zmenám, o ktorých ste boli informovaní spoločnou zprávou výborov, ktoré vládny návrh prerokúvali a doporučili ho s navrhnutými zmenami na schválenie.

Chcel by som ešte k tejto problematike poznamenať, že používanie týchto prostriedkov nebude základnou metódou práce komisií ľudovej kontroly, ako tomu nebolo ani doteraz. Komisie ľudovej kontroly nebudú v tomto smere ani nahradzovať riadiace články. Tieto oprávnenia poskytnuté zákonom komisiám ľudovej kontroly budú teda len krajným prostriedkom na účinné zjednanie nápravy, na upevnenie štátnej disciplíny a na uplatnenie náhrady škody v tých prípadoch, kedy kontrolované orgány a organizácie neprevedú podľa výsledkov kontroly bez prieťahov potrebné opatrenia.

Súdružky a súdruhovia, pokiaľ ide o postavenie Ústrednej komisie ľudovej kontroly, vychádzali sme pri príprave zákona tiež z výsledkov aprílového zasadania Národného zhromaždenia a z výsledkov jeho rokovaní vo výboroch Národného zhromaždenia. V súlade s tým je v návrhu zákona podrobnejšie upravené postavenie Ústrednej komisie ľudovej kontroly ako kontrolného orgánu Národného zhromaždenia a vlády. Zhodne s návrhom zákona sa už v praktickej kontrolnej činnosti odráža zameranie Ústrednej komisie ľudovej kontroly na kontrolu plnenia významných zákonov a iných právnych predpisov, uznesení pléna a Predsedníctva Národného zhromaždenia a na plnení uznesení vlády.

Vplyv Národného zhromaždenia na zameraní činnosti Ústrednej komisie ľudovej kontroly je zabezpečený už tým, že kontrolné úlohy obsiahnuté v pláne činnosti Ústrednej komisie ľudovej kontroly bude schvaľovať Predsedníctvo Národného zhromaždenia po ich prerokovaní vo vláde. Tým sa súčasne zabezpečí koordinácia kontrolných úloh. Po vecnej stránke smeruje už tohto roku činnosť Ústrednej komisie ľudovej kontroly k zabezpečeniu potrieb Národného zhromaždenia a jeho orgánov. V súvislosti s prerokúvaním vládneho návrhu štátneho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967, a najmä potom v súvislosti s prerokúvaním štátneho záverečného účtu za rok 1966, dali sme už Národnému zhromaždeniu k dispozícii svoje kontrolné poznatky vo forme stanoviska k týmto otázkam. Pritom si plne uvedomujeme, že takú prácu sme robili po prvý raz a že treba tejto oblasti vzťahov k Národnému zhromaždeniu v ďaleko väčšej miere podriadiť našu bežnú kontrolnú činnosť. Podľa požiadavky Národného zhromaždenia vytvárame predpoklady pre zaisťovanie sústavnej kontroly plnenia štátneho rozpočtu odvodene od potrieb Národného zhromaždenia. V druhom polroku t. r. rátame s kontrolou zabezpečovania a plnenia významných ustanovení zákonov o štátnom pláne a o štátnom rozpočte na tento rok, aby sme tak získali hlbšie poznatky pre spracovanie stanoviska k štátnemu záverečnému účtu za tento rok. Sledujeme, aby naše stanovisko k štátnemu záverečnému účtu obsahovalo nabudúce zhodnotenie úrovne i vecnej správnosti štátneho rozpočtového hospodárenia z hľadiska spoločenskej prospešnosti a viedlo k potrebným záverom pre plénum Národného zhromaždenia.