Čtvrtek 29. června 1967

Vo svojom vystúpení som chcel zdôrazniť nutnú jednotu medzi schvaľovaným zákonom a medzi obsahovou orientáciou práce pri jeho realizácii a ako je dôležité, aby poňatie zákona bolo s ďalšími opatreniami dôsledne realizované.

Za prekladaný návrh zákona budem preto hlasovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předseda NS. s. Laštovička: Děkuji posl. Škultétymu. Promluví posl. Šarina.

Posl. Šarina: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia, v poslednom čase sa mnoho diskutovalo a písalo o komisiách ľudovej kontroly a kontrolnom systéme vôbec. Je to pochopiteľné, veď už XIII. zjazd KSČ otázku kontroly v celom hospodárskom živote veľmi vážne nastolil a na zasadnutí pléna ÚV strany v decembri m. r. vo svojom uznesení jasne povedal, ako má kontrolný systém vyzerať.

Na základe týchto straníckych dokumentov prikročilo sa k realizácii uznesení, a zodpovedné štátne orgány, konkrétne vláda prikročila k vypracovaniu návrhu zákona o komisiách ľudovej kontroly.

K návrhu zákona boli predložené zo strany národných výborov, komisií ľudovej kontroly všetkých stupňov stovky pripomienok a návrhov, návrh bol prerokovaný na celoštátnej porade predsedov krajských a okresných komisií, bol prerokovaný aj na krajských a okresných národných výboroch, vyjadrovali sa k nemu funkcionári mestských a miestnych národných výborov, pracovníci komisií ľudovej kontroly a niektoré výbory NZ.

Najviac diskusie bolo snáď k § 23, v ktorom sa hovorí o záväzných pokynoch, kárnych opatreniach a peňažitých náhradách, ktoré by mali ukladať komisie. Ako je známo, po ujasnení vo všetkých orgánoch a výboroch NZ bol prijatý návrh, ktorý je zapracovaný v predloženom návrhu zákona, teda I. alternatíva, ako to bolo v návrhu zásad nazvané.

Ako už bolo povedané, súdružky a súdruhovia, prerokúvaný návrh zákona o komisiách ľudovej kontroly je priamo náväzný na zákon o národných výboroch, ktorý sme na tomto zasadnutí prerokovali.

Tento zákon menovite v oddieli 5 v § § 58 - 60 vymedzuje právomoc komisií ľudovej kontroly, ich poslanie, upravuje voľby komisií a pod. Zákonom o KĽK sa dostáva NV účinná zbraň a pomoc pri odstraňovaní nedostatkov na úsekoch, ktoré NV riadia. Zvlášť treba zdôrazniť tú skutočnosť, že KĽK sú volené kontrolné orgány, v ktorých okrem zástupcov pracujúcich - poslancov NV budú pôsobiť s rovnakými právami a povinnosťami odborníci z rozličných vedeckých inštitúcií a organizácií.

V priebehu pripomienkového konania k navrhovanému zákonu o KĽK bolo zo strany funkcionárov národných výborov, najmä z krajských a okresných národných výborov, podaných niekoľko návrhov, aby krajské komisie ľudovej kontroly a okresné komisie ľudovej kontroly boli podriadené nielen plénu, ale aby podliehali aj výkonnému orgánu NV, teda rade NV. Podobné návrhy boli aj v niektorých výboroch NZ. Myslím si, že je úplne správne, že komisie ľudovej kontroly budú podriadené iba plénu NV, tak ako to stanovuje zákon o národných výboroch v § 60. Bude pravda záležať na tom, ako sa funkcionári NV budú starať o to, aby KĽK správne uplatňovali v praktickej činnosti uznesenia pléna NV, aby im pomáhali tak, ako to zákon má na mysli.

Ak však budú mať okresní funkcionári taký vzťah ku komisiám ľudovej kontroly, ako mali napr. niektorí funkcionári v okrese Topoľčany, a to len preto, že sa OKĽK snažila riešiť nedostatky, tak potom sa KĽK bude aj v nových podmienkach ťažko pracovať.

Aký vzťah majú funkcionári ONV v našom okrese k okresnej komisii ľudovej kontroly je vidieť aj z toho, že na plenárnom zasadnutí ONV, na ktorom bola voľba okresnej komisie ľudovej kontroly, si ani len nespomenuli, že je tam prítomný aj člen ÚKĽK a poslanec NZ.

Možno, že je to len ojedinelý prípad z nášho okresu.

Ja to, súdružky a súdruhovia, uvádzam preto, že podobné metódy a postoj zodpovedných funkcionárov je veľmi škodlivý pre našu spoločnosť, pretože masovo-politická a výchovná práca aj naďalej bude prvoradá a toto si musia uvedomiť aj funkcionári vyšších orgánov, či už štátnych alebo politických, tak ako to zdôraznil na našej straníckej skupine predseda NZ s. Laštovička, aj ako to včera zdôraznil minister vnútra s. Kudrna vo svojom vystúpení.

Uvádzal som, že v KĽK, ako aj v národných výboroch pracujú ľudia dobrovoľne, čestne, mnohokrát na úkor svojho voľného času a často aj na úkor svojej vlastnej rodiny. Zo zprávy podpredsedu ÚKĽK s. Hromádku na predošlom zasadnutí pléna NZ sme sa dozvedeli, čo všetko komisie ľudovej kontroly za štvorročné volebné obdobie urobili, koľko hodnôt pre národné hospodárstvo zachránili, stovky a tisíce opatrení a pokút bolo komisiami uložené tým, ktorí svojou nezodpovednou prácou a lajdáctvom poškodzovali záujmy našej spoločnosti. Nechcem podceňovať aparát komisií ľudovej kontroly, ktorý sa tiež veľkou mierou podieľal na tejto práci, prevážnu časť tejto práce však previedli členovia komisií, teda ľudia zo závodov, úradov, ženy z domácnosti a iní, ktorým treba srdečne poďakovať za ich robotu. No a to, že sa im pri tejto nevďačnej funkcii ušlo mnohokrát rozličných nadávok, poznámok zo strany tých, ktorých kontrolovali, netreba ani hovoriť.

V našom dennom živote, na každom jeho úseku, či je to zdravotníctvo, služby, obchod, kultúra, byty atď., máme ešte mnoho problémov a nedostatkov, ktoré nám často strpčujú život. Aj v socialistickej spoločnosti sú ľudia len ľuďmi, aj medzi nami máme takých, ktorí by sa radi obohatili na úkor spoločnosti, páchajú trestné činy, nevykonávajú si svoje povinnosti tak ako sa im to ukladá a pod. A práve tu by mal zohrať svoju úlohu celý kontrolný systém, teda aj komisie ľudovej kontroly.

A ja som pevne presvedčený, súdružky a súdruhovia, že máme dosť statočných, svedomitých a uvedomelých funkcionárov v národných výboroch, ktorí budú vedieť správne využívať zákon o komisiách ľudovej kontroly vo svojej dennej praxi, že im tento zákon pomôže k zlepšeniu činnosti národných výborov, a tým aj k spokojnosti občanov mest a obcí.

Chceme dôsledne uvádzať do života uznesenia XIII. zjazdu našej strany aj na úseku lepšej starostlivosti o životné prostredie pracujúcich, o čo sa majú starať v prvom rade národné výbory. Novým zákonom o národných výboroch dáva sa do rúk týchto orgánov väčšia právomoc, a tým aj väčšia zodpovednosť voči občanom.

Na príprave týchto zákonov, ako už bolo povedané, má veľký podiel aj Výbor NZ pre národné výbory, no nielen príprava zákonov, ktoré sa na tomto plenárnom zasadnutí prerokúvajú, bola náplňou činnosti poslancov nášho výboru, bola to okrem iného aj iná problematika, ako napr. problematika miest, socialistických sídlisk, previerka zákonov a nariadení atď. Funkcionári národných výborov našu prácu hodnotia kladne a my ich dôveru nesmieme sklamať.

V dôsledku týchto dôvodov, ako aj tých, ktoré tu uviedli súdruhovia poslanci v diskusii, vidieť, že vládny návrh zákona o komisiách ľudovej kontroly bol svedomito pripravený a ja verím, že bude Národným zhromaždením prijatý. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. Šarinovi. Kdo se ještě hlásí do rozpravy? Nikdo se již nehlásí. Prosím s. Gašparíka, zda si přeje zaujmout k rozpravě stanovisko.

Predseda ÚKĽK inž. Gašparík: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, chcel by som len v krátkosti povedať, že vo vystúpení spravodajcu súdruha poslanca Vala i súdruhov, ktorí vystúpili v rozprave, sa potvrdilo, že zákon o komisiách ľudovej kontroly je jedným z významných opatrení v procese ďalšej demokratizácie riadenia a správy. Výrazným prejavom tohto procesu, ako sa to potvrdilo aj pri rokovaní o návrhu zákona o národných výboroch, bude činnosť komisií ľudovej kontroly v rámci zastupiteľských zborov a v rámci Revolučného odborového hnutia plne na mieste. Pritom bola zdôrazňovaná nutnosť a spoločenská opodstatnenosť kontroly tohto druhu aj v podmienkach ekonomického riadenia. Najmä sa zdôrazňuje potreba kontroly v oblastiach, ktoré súvisia priamo so zdrojmi zabezpečujúcimi úlohu štátu pri riadení rozvoja materiálno-výrobnej základne našej spoločnosti a pri zabezpečovaní zvyšujúcej sa úrovne spoločenskej spotreby.

V rozprave sa taktiež potvrdilo, že zákon o komisiách ľudovej kontroly vytvára pre tieto komisie dostatočné predpoklady pre výkon spoločenskej kontroly. Poskytuje komisiám ľudovej kontroly zastupiteľských zborov široké oprávnenie na výkon účinnej a spoločensky prospešnej kontroly. Pritom zákon vybavuje komisie ľudovej kontroly zastupiteľských zborov potrebným opatrením na zabezpečenie výsledkov kontroly a bude v tomto smere pôsobiť aj preventívne.

Pokiaľ ide o Ústrednú komisiu ľudovej kontroly, aké stanovisko najmä zaujíma súdruh poslanec Škultéty, bola v rozprave zhoda v tom, že zákon správne charakterizuje správne zameranie kontrolnej činnosti ako kontrolného orgánu Národného zhromaždenia a vlády. Pritom určuje hlavné úlohy, ktoré Ústredná komisia ľudovej kontroly plní pre potreby Národného zhromaždenia a povinnosti k celému kontrolnému systému. Plne si uvedomujeme náročnosť týchto úloh a našu zodpovednosť za ich dôsledné a iniciatívne plnenie. Najmä naše kontrolné povinnosti vo vzťahu k štátnemu rozpočtovému hospodáreniu, v rozsahu danom výkonom ústavnej funkcie Národného zhromaždenia v tejto oblasti, považujeme za jednu z hlavných úloh celej našej kontrolnej činnosti. Stálu pozornosť budeme taktiež venovať predovšetkým účinnosti práce ostatných kontrolných orgánov a fungovaniu celého kontrolného systému.

Pôsobnosť Ústrednej komisie ľudovej kontroly je v prerokúvanom vládnom návrhu zákona vymedzená v intenciách opatrenia vlády na racionalizáciu kontrolného systému, ako som sa o tom zmienil v úvode a ako je to uvedené v priložených materiáloch, ktoré ste dostali. Pri jej praktickom uplatňovaní budeme rešpektovať právomoc a zodpovednosť príslušných odborných a odvetvových orgánov vlády a pôsobnosť ostatných článkov kontrolného systému.

Dovoľte mi, aby som nakoniec povedal ešte toto. Schválenie zákona o komisiách ľudovej kontroly bude významným aktom pre členov a funkcionárov komisií ľudovej kontroly. Zákon im dáva potrebnú istotu pri organizovaní ľudovej kontroly v podmienkach ekonomického systému riadenia. Spolu so zákonom o národných výboroch a smernicami Ústrednej rady odborov pre závodné komisie vytvára základ sústavy komisií ľudovej kontroly nového typu. Sústavy, poslanie ktorej je odvodené z postavenia a úlohy zastupiteľských zborov a organizácií ROH v našej spoločnosti, a ktorá bude zjednocovať princípy demokratizácie s potrebnou odbornosťou, ktorá bude mobilizovať verejnú mienku k tlaku na dodržovanie disciplíny a spolupôsobiť, aby spoločenské inštitúcie lepšie vyjadrovali záujmy ľudí a dokonalejšie pracovali.

Chcem, súdružky a súdruhovia, poďakovať Národnému zhromaždeniu a jeho výborom za pomoc pri príprave zákona, ktorý zaväzuje celú kontrolnú sústavu v štáte, aby zodpovednosť, vyplývajúca z obsahu jej činnosti, slúžila pre rozvoj československej ekonomiky, pre blaho obyvateľstva našej republiky. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. Gašparíkovi. Prosím zpravodaje poslance Valo o závěr.

Posl. Valo: Súdružky a súdruhovia poslanci, nakoľko neboli žiadne návrhy na zmenu tohto zákona, opakujem doporučenie výboru pre plán a rozpočet, ústavnoprávneho výboru a výboru pre národné výbory, aby ste zákon prijali tak, ako vám bol predložený. Ďakujem. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji zpravodaji poslanci Valo. Přistoupíme tedy k hlasování. Kdo souhlasí s návrhem zákona o komisích lidové kontroly podle společné zprávy čtyř výborů Národního shromáždění, nechť zvedne ruku! Děkuji.

Je někdo proti? Nikdo.

Zdržel se někdo hlasování? Také nikdo.

Konstatuji, že zákon o komisích lidové kontroly je schválen jednomyslně.

Soudružky a soudruzi, učiníme nyní polední přestávku. Po přestávce zahájíme projednávání státního závěrečného účtu. Přerušuji tedy nyní jednání do 15.00 hodin.

(Schůze přerušena v 12.56 hod. do 15.00 hod.)

(Přerušená schůze opět zahájena v 15.01 hod.)

Místopředseda NS dr. Škoda: Soudružky a soudruzi, budeme pokračovat v přerušené schůzi. Přistoupíme k čtvrtému bodu, kterým je

4. Vládní návrh usnesení, jímž Národní shromáždění schvaluje podle čl. 41 ústavy státní závěrečný účet Československé socialistické republiky za rok 1966 (tisk 131) a zpráva výboru pro plán a rozpočet.

Vládní návrh zdůvodní ministr financí inž. Sucharda, zprávu výboru přednese s. Tymeš, předseda výboru.

Prosím ministra financí, aby se ujal slova.

Ministr financí inž. Sucharda: Vážené soudružky, vážení soudruzi poslanci, dovolte mi, abych při projednávání návrhu státního závěrečného účtu za rok 1966 obrátil Vaši pozornost na některé výsledky finančního hospodaření jako podklad pro orientaci pro letošní rok a další vývoj.

V roce 1966 došlo k poměrně rychlému rozvoji národního hospodářství. Společenský produkt se zvýšil o 6,4 %, národní důchod o 8,4 %. Společenská produktivita práce dále vzrostla, a to při zkrácení pracovní doby. Životní úroveň obyvatelstva se zvýšila.

Současně však v národním hospodářství pokračovaly nežádoucí tendence, které se projevovaly již v minulých letech a jsou jednou z příčin neuspokojivé úrovně efektivnosti našeho národního hospodářství. Jsou to tendence, které byly předmětem naší pozornosti již při projednávání státního rozpočtu na rok 1967. Vyplynulo z něho i to, že působení prvních kroků nové soustavy řízení zatím ovlivnilo spíše kvantitativně výši podnikových důchodů než kvalitativní stránku ekonomiky a věcné uspokojování potřeb podniků a obyvatelstva. Nebylo by však možné dále zvyšovat životní úroveň, dosáhnout rovnováhy platební bilance a udržet stabilizovanou měnu, aniž bychom dosáhli podstatného zvýšení efektivnosti celého hospodářství. Proto také květnové plénum ústředního výboru KSČ soustředilo svoji pozornost právě na směry řešení ekonomické rovnováhy a životní úrovně a přijalo v tomto směru soubor opatření, a to včetně usnesení i pro finanční politiku.

Vytýčená cesta k dosažení a upevnění ekonomické rovnováhy v dynamickém pojetí je vyjádřena orientací na optimální růst tvorby zdrojů a hospodaření s nimi, na provádění protiinflační rozpočtové a úvěrové politiky, zejména v oblasti investic a zásob, na zdokonalování cenové soustavy a zesilování účinnosti hmotné zainteresovanosti. K tomu musí přispět konkrétní konsolidační program zaměřený na podporu progresívních směrů rozvoje při ostrém tlaku proti zaostávajícím výrobám. V tomto směru připadá významná úloha dopracování čtvrtého pětiletého plánu.

K samotným výsledkům hospodaření: Celkový vývoj finančního hospodářství v r. 1966 je charakterizován nadplánovým růstem finančních zdrojů, přičemž si podniky během loňského roku vytvořily další rezervy v zásobách, v základních prostředcích a v počtech pracovníků, které mohou realizovat v příznivých podmínkách zainteresovanosti v letošním roce. Avšak zároveň byly vyšší finanční zdroje vytvořené v roce 1966 do značné míry spotřebovány nadplánovým růstem zásob a zvýšením rozestavěnosti.

Příjmy státního rozpočtu jsou vykázány ve státním závěrečném účtu za rok 1966 částkou 156,4 miliard, výdaje. 154,8 miliard, takže v celkovém rozpočtovém hospodaření bylo dosaženo přebytku ve výši 1,6 miliard korun. Z toho v hospodaření samotných národních výborů dosáhla tato převaha příjmů nad výdaji cca 1,5 miliardy korun. Přebytek byl národním výborům po provedení finančního vypořádání ponechán a tvoří spolu se zůstatkem jejich fondu rezerv a rozvoje ve výši 919 mil. Kčs koncem roku 1966 zdroje národních výborů pro rok 1967.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP