Je třeba uvítat, že podle komentáře ministerstva financí Státní komise pro techniku po dohodě s ministerstvem financí zastaví financování nových úkolů, u nichž nebudou uzavřeny hospodářské smlouvy, a že budou prověřeny úkoly zařazené ve 4. pětiletce v plánu výzkumných a vývojových prací. Škoda, že tato opatření nebyla provedena dříve, neboť jsme nemuseli dnes hovořit o tom, že velká část prostředků na rozvoj vědy a techniky byla vynaložena zbytečně. Aby nedošlo k nedorozumění, znovu opakuji, že jsme si vědomi toho, že vědecká práce je spojena se značnými riziky, že nikdo nemůže předem zaručit, že každý úkol se úspěšně splní. Jde však o to, aby se nepracovalo na úkolech, pro které nemáme výrobce a o něž výroba nemá zájem nebo kde směna je pro nás výhodnější. Máme přece mnoho jiných důležitých a potřebných úkolů, které výzkum má a může řešit.

V úterý otiskla brněnská Rovnost článek o "modernizaci" závodu Slezan ve Veselí nad Moravou. Závod dostal 300 nových stavů od Totexu z Jiříkova, které se však výkonností nevyrovnají strojům z r. 1890 vyřazeným z provozu. A tak za nové techniky se výroba nezvýšila, ale naopak snížila. Slyšel jsem ve vlaku při čtení tohoto článku ostrá slova kritiky, což jen dokazuje, že ne všem lidem je lhostejné, jak se u nás mnohde hospodaří.

Ovšem zatím se bohužel převážně kritizují nedostatky, nepořádky a nehospodárnost u těch druhých. Nejen podniky, ale i pracující se často jinak chovají jako výrobci a jinak jako spotřebitelé. Chtějí kvalitní a levné výrobky od druhých, ale sami levně a kvalitně nevyrábějí. To ovšem není cesta k nápravě. Každý má začínat především sám u sebe.

Stejně tak ostré kritiky zaslouží neodpovědné zdražování prací při opravách domů zjištěné při náhodných kontrolách.

Takových případů lehkovážného a neodpovědného hospodaření je mnoho a přímo mne to bolí, mám-li v naší společnosti o takovém způsobu hospodaření mluvit. Starým lidem s nízkými důchody vysvětlujeme, že nemáme zatím prostředky na zvýšení důchodů - a máme mnoho nízkých důchodů - a přitom mnohde se prostředky společnosti vydávají neúčelně a neodpovědně.

V mnohých podnicích se odvody do státního rozpočtu neposlaly včas a ve správné výši. Příznivých výsledků dosahovaly některé závody nežádoucím způsobem, mimo jiné i záměnou dražších materiálů méně hodnotnými druhy.

Je to zčásti proto, že rozpočtové hospodaření postrádalo hlubší a soustavnější kontrolu příjmů a používání rozpočtových prostředků. Doufejme, že nyní se to zlepší. Ovšem i v Národním shromáždění musíme zvýšit náročnost na práci centrálních orgánů a být kritičtější na využívání prostředků, které jim ve státním rozpočtu schvalujeme.

Ve výboru NS pro plán a rozpočet jsme výsledky hospodaření loňského roku hodnotili střízlivě. Jestliže jsme při jednání zdůraznili především negativní jevy v našem národním hospodářství, neznamená to, že nedoceňujeme ty prvky, které jsou pokrokem proti minulým letům. Možno říci, že loňské výsledky jsou lepší, než se očekávalo.

Chceme však všichni, aby se urychlil proces vytváření ekonomické rovnováhy, jak nás k tomu vede usnesení květnového zasedání ÚV KSČ, a proto upozorňujeme především na to, co tento proces brzdí. Ministr financí s. inž. Sucharda nás informoval o tom, jaká opatření se připravují na řešení těchto problémů. Já chci říci ještě jen několik slov k návrhu usnesení, které výbor pro plán a rozpočet doporučuje Národnímu shromáždění ke schválení.

Vzhledem k tomu, že jsme před několika týdny přijali obsáhlé usnesení k státnímu rozpočtu a z důvodů, o nichž jsem hovořil v úvodu své zprávy, omezujeme se dnes pouze na několik doporučení vládě. Domníváme se, že je třeba zdůraznit zvýšení náročnosti na finanční disciplínu a kontrolu. Doufám, že to, co jsem uvedl ve zprávě plně zdůvodňuje toto doporučení. Také naše doporučení, aby se přehodnotil a zpřísnil režim uvolňování finančních prostředků z vládní rozpočtové rezervy, bylo, myslím, dostatečně ve zprávě zdůvodněno.

Za situace, kdy ekonomické nástroje se plně nerozvinuly a trh dostatečně ještě nepůsobí, má velký význam restriktivní úvěrová politika. Při nerovnoměrné tvorbě důchodů v podnicích musí však být uplatňována tak, aby se nepodvázal efektivní rozvoj hospodářství. Jsme si vědomi toho, že státní orgány pracují nyní za velmi obtížných podmínek. Ještě nemáme komplexní zhodnocení důsledků přestavby cen na jednotlivá odvětví i obory. Zkušenosti letošního roku však ukazují, že přestavbou cen se finanční zdroje mnohých podniků zvýšily více, než se předpokládalo, a někdy i nezaslouženě. Přitom rozložení finančních zdrojů není v souladu s naším úsilím o zrychlení rozvoje některých odvětví. Proto jsme považovali za správné a nutné doporučit, aby centrální orgány věnovaly problematice existujících nadměrných finančních zdrojů v podnicích velkou pozornost.

Oblastní problematika patří mezi naše nejpalčivější problémy. Zatím se pokoušíme o řešení některých problémů ekonomicky slabých oblastí, zejména na Slovensku. Jen dílčí řešení však nestačí. I v Národním shromáždění se musíme proto podílet na celkovém řešení oblastní problematiky. Přesto považujeme za nutné a účelné, aby se přezkoumal objem a efektivnost státních výdajů v oblastech, kde státní závěrečný účet za rok 1966 prokázal rezervy.

Zvýšení péče o ochranu a správu národního majetku a nutnost sankcí jsem myslím ve zprávě dostatečně zdůvodnil.

Soudružky a soudruzi, doporučuji vám jménem výboru pro plán a rozpočet schválení státního závěrečného účtu za rok 1966 i našeho návrhu usnesení NS. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. Tymešovi. Zahájíme rozpravu. Přihlášena je posl. Solčányová a posl. Kettner. Dávám slovo posl. Solčányové.

Posl. Solčányová: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Na základe prerokúvania štátneho záverečného účtu za rok 1966 v Zdravotníckom výbore a na základe poznatkov ÚKĽK mi dovoľte predniesť niekoľko poznámok k záverečnému účtu kapitoly "zdravotníctvo".

Zo štátneho rozpočtu kapitoly zdravotníctva bolo čerpaných v roku 1966 viac ako 7 mld Kčs na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti u nás. Celkové výdavky sú proti roku 1935 vyššie o 190 mil. Kčs a na jedného obyvateľa činia 490,45 Kčs, t. j. o 11 Kčs viac ako v roku 1935. Z toho vyplýva zvýšená starostlivosť štátu o zdravie ľudu napriek súčasným ťažkostiam v našej ekonomike. Vykazované výdavky však neposkytujú potrebný prehľad o hospodárení kapitoly z hľadiska prevádzky zdravotníckych zariadení, lebo nerozlišujú výdavky bežného roku od výdavkov týkajúcich sa roku minulého, (neuhradené faktúry za spotrebovaný materiál, energiu a pod.), prípadne budúceho roku, pokiaľ ide o predzásobenie a vybavenie novými zariadeniami.

V tom smere by bolo vhodné doporučiť Ministerstvu financií, aby bola u rozpočtových organizácií zvážená možnosť sledovať plnenie rozpočtu nie podľa výdavkov, ale podľa skutočných nákladov v stanovenom období, lebo v tomto smere je zostavovaný i príslušný rozpočet.

Doterajší rozpočtový a plánovací systém ovplyvňuje veľmi často nehospodárne vynakladanie prostriedkov na konci roku, kedy zdravotnícke zariadenia z obavy, aby im neprepadli finančné prostriedky, robia neúčelné nákupy. Veci by pomohlo, keby nevyčerpané prostriedky mohli byť prevedené na budúci rok, lebo niekedy nie je potreba zdravotníckych zariadení v požadovanom čase uspokojovaná preto, že dodávateľské podniky koncom roku nemôžu dodávky z rôznych dôvodov splniť a mohli by to urobiť až začiatkom budúceho roku.

Využitie lôžkového fondu v priebehu posledných rokov klesá s rastúcim počtom lôžok. Zatiaľ čo u nemocníc vzrástol od roku 1960 do roku 1966 počet lôžok o viac ako 8 000, využitie lôžok na dni bolo v roku 1960 306 dní a v roku 1966 už len 289 dní. Táto zostupná línia vo využití lôžkového fondu prináša samozrejme rad negatívnych javov, ako. napr. nižšie využitie základných prostriedkov a inventára a nižšie využitie pracovníkov, čo spôsobuje zvyšovanie neinvestičných, t. j. prevádzkových nákladov na jeden ošetrovací deň.

Zatiaľ čo však finančné prostriedky sú pri doterajšej metodike plánované na počet lôžok (ako jeden z hlavných ukazovateľov), vedie snaha po zachovaní prostriedkov v pláne a rozpočte k zbytočnému predlžovaniu ošetrovacej doby a tým k zvýšeniu prevádzkových nákladov na liečenie hospitalizovaných nemocných. To samozrejme predstavuje ďalší tlak na štátny rozpočet a nehospodárne použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré mohli byť použité na inom úseku zdravotníctva ďaleko efektívnejšie. To je ďalší príklad, ako súčasná plánovacia metodika, t. j. plánovanie na počet lôžok, vedie k nehospodárnosti.

Znižovanie využitia lôžkového fondu však neprebieha rovnomerne vo všetkých odboroch, takže sú i naďalej oddelenia preplnené a naproti tomu sú oddelenia málo využité. Reprofilizácia lôžok tak, akoby bolo žiadúce, prebieha veľmi pomaly a je brzdená aj osobnými záujmami niektorých zdravotníckych pracovníkov. Príkladom by mohla byť napr. reprofilizácia TBC kliniky fakultnej nemocnice v Kateřinskej ulici, ktorá sa rieši niekoľko rokov.

Často zdravotnícke zariadenia uvádzajú, že jedinou príčinou nízkeho využitia lôžkového fondu je zdĺhavé prevádzanie stavebných opráv, údržby, maľovanie a pod.; s týmto názorom však nemožno po podrobnej analýze súhlasiť. Príčinou nízkeho využitia je predovšetkým rozloženie lôžok na jednotlivé oddelenia, ktoré už nezodpovedajú skutočnej potrebe, najmä po rozšírení a skvalitnení ambulantnej starostlivosti a po zavedení nových liečebných metód.

Podobným problémom začnú byť i jasle, kde využitie miest kleslo na 202 dní a po zavedení voľných sobôt sa prejaví ďalší pokles vo využití a tým značné zvýšenie prevádzkových nákladov na dieťa a deň, ktoré bez príspevkov závodov dosahujú až 25,75 Kčs.

S týmto problémom sa v týchto dňoch zaoberala komisia pri Zdravotníckom výbore, ktorá predloží Zdravotníckemu výboru návrh, aby sa voľné soboty nepočítali do nevyužitia, ale aby bola upravená metodika socialistického výkazníctva. Bude sa musieť tiež apelovať na lepšiu spoluprácu NV a závodov vo využívaní jasiel tak územných, ako aj závodných. Toto nízke využívanie miest v jasliach by mohlo viesť (a často už vedie) k mylnému názoru, že u nás už netreba budovať nové jasle a materské školy. Prieskumy poslancov i odborníkov však ukazujú, že to nie je pravda, že potreba miest v jasliach, najmä na Slovensku a v priemyslových strediskách, kde bývajú mladí manželia, je a bude veľká, že sú však nedostatky pri obsadzovaní miest, že je to nemocnosť detí a iné spoločenské príčiny, ktorým sa doteraz nevenuje dostatočná pozornosť zo strany sociológov, ani zo strany nadriadených orgánov. Ďaleko jednoduchšie je povedať, že netreba jasle stavať, ako sa zamyslieť nad príčinou neobsadzovania.

Prepáčte mi, že trochu odbočím od zdravotníckej problematiky. Zdravotnícky výbor sa bude podrobne zaoberať nielen otázkou jaslí, ale aj materských škôl, detských domovov atď. v septembri tohto roku a so závermi svojho rokovania zoznámi príslušné orgány. Nechcem robiť už teraz závery, ale jedno je už dnes jasné:

Pri prerokúvaní jednotlivých aspektov sociálnej politiky v Zdravotníckom výbore v poslednom roku stále viac a viac nadobúdam presvedčenie, že nám chýba štátny orgán, ktorý by komplexne riadil celú sociálnu politiku v našom štáte. Prevádzanie sociálnej politiky je roztrieštené do viacerých rezortov, pre ktoré je väčšinou okrajovou záležitosťou, a výsledkom tohto podceňovania sociálnych otázok je narastanie problémov, nevyjasnené koncepcie riešenia týchto otázok, neprevádza sa vôbec prevencia, narastajú neblahé spoločenské javy, ako prostitúcia, pohlavné choroby, alkoholizmus a pod.

Tu z toho miesta už viackrát opakujeme, že by sa komisia pre organizáciu a riadenie mala zamyslieť nad riadením, koordináciou a prevádzaním sociálnej politiky a navrhnúť vláde v dohľadnom čase konkrétne riešenie, ako to urobila v prípade iných rezortov.

Zložitou a ekonomicky závažnou otázkou v zdravotníctve je využívanie ambulantných zdravotníckych zariadení. Súčasné oficiálne a štatistické prevádzkové údaje o poliklinikách sú pre hodnotenie využitia málo použiteľné. Hlavnou metódou by malo byť konkrétne preverovanie na mieste, pri ktorom ide o to, aby sa zistilo, po aký čas sú tieto zariadenia v účelnej prevádzke.

Skúsenosti ukazujú, že väčšina ambulantných zariadení má hlavnú prevádzku v predpoludňajších hodinách. Najväčšou prekážkou je nechuť pacientov, ktorí svoje návštevy u lekára vykonávajú najmä v dopoludňajších hodinách, a to i tam, kde je zaistený chod polikliniky v odpoludňajších hodinách, a tiež to, že zdrav. pracovníci, lekári a sestry nevyvíjajú dôsledne potrebné úsilie a pacientov na odpoludňajšie hodiny nepozývajú. To sa potom prejavuje v preťažovaní dopoludňajších smien, absenciou na pracovisku a pracovným nevyužitím pracovníkov v odpoludňajších smenách, napr. ústredný röntgen, ústredné laboratória a pod.

Hlavná príčina, pre ktorú nie sú niektoré zdravotnícke zariadenia a ich materiálno-technické vybavenia účelne využívané, tkvie v tom, že súčasná sieť zdravotníckych zariadení, ich veľkosť a vnútorné členenie nezodpovedá už potrebám vyplývajúcim z počtu a zloženia obyvateľstva, jeho nemocnosti, ani nie sú v súlade s ekonomickými podmienkami príslušných spádových oblastí. Tieto nedostatky sú dôsledkom súčasného stavu úrovne riadenia, ktoré sa neopiera vždy o vedecký rozbor a analýzu, a ďalej následkom trvajúceho nesprávneho spôsobu plánovania, ktoré zdôrazňuje lôžkovú časť na úkor ambulantnej starostlivosti, sú dôsledkom i lokálneho patriotizmu, osobných záujmov a pod.

Náklady na lieky za rok 1966 činia 967 mil. Kčs. Prepočítane na zrovnateľné ceny, vzrástli náklady na lieky v r. 1966 oproti roku 1965 o 7,2 %. Napriek tomu, že rast spotreby liečiv a vzostup nákladov v posledných rokoch má svoje dôvody v rade objektívnych príčin, existujú i naďalej subjektívne príčiny, ktoré zapríčiňujú nehospodárne vynakladanie prostriedkov na lieky, ako bolo zistené pri previerkach ÚKĽK.

Preskripcia lekárov sa doteraz neoprostila od nadbytočného predpisovania niekoľkých liekov rovnakého účinku a používania liekov pôsobiacich skôr na príznaky chorôb, ako na ich príčiny. Bežne sú predpisované lieky na želanie pacientov neodôvodnene a stereotypne vo dvoch i viacerých baleniach naraz. Nadmerná a neúčelná je často preskripcia analgetík, vitamínov, ataraktik, hormónov a antibiotík.

Ministerstvo zdravotníctva a Ústredná komisia pre účelnú farmakoterapiu poľavili vo svojej previerkovej činnosti a nie je im preto dostatočne známy z vlastných skúseností rozsah a závažnosť trvajúcich nedostatkov v preskripcii a v činnosti komisií pre účelnú farmakoterapiu.

Preto u nákladov na lieky a zdravotnícky materiál nemožno povedať, že by prostriedky zo štátneho rozpočtu boli vynaložené vždy hospodárne a v súlade so všetkými odbornými a ekonomickými kritériami.

Pomerne značné čiastky z rozpočtu sa vynakladajú na vybavenie zdravotníckych zariadení, t. j. na investície. Podľa poznatkov z previerok ÚKĽK dochádza k protichodným javom. Zatiaľ čo na niektorých pracoviskách je napr. prístrojové vybavenie primerané, vyskytujú sa na iných pracoviskách prístroje zastaralé a nevyhovujúce. Námatková previerka využitia prístrojov a zariadení na niektorých klinikách a zdravotníckych pracoviskách ukázala, že prostriedky určené na vybavenie pracovísk nie sú vždy účelne používané, alebo sa vyskytujú nadbytočné a nevyužité prístroje a zariadenia. Konkrétnych príkladov je veľké množstvo z previerok, ktoré prevádzala ÚKĽK, a čiastky idú do miliónov.

Jednoduché administratívne opatrenia akéhokoľvek druhu nevyriešia a nezlepšia situáciu na tomto úseku. Zo skúseností vieme, že zdravotnícke pracoviská veľmi málo prichádzajú s ponukou zbaviť sa nepotrebného zariadenia, a tie, ktoré sú zle vybavené, opakujú každý rok svoje požiadavky na zaobstaranie nových prístrojov, nástrojov a ostatného vybavenia.

Ponúka sa riešiť túto situáciu pomocou ekonomického tlaku na zdravotnícke zariadenia, podobne ako je tomu u hospodárskych organizácií, prevádzaním odpisov z používaného zariadenia, ktoré by išlo na ťarchu nákladov. Vytvoriť takýto systém, ktorý by nútil riaditeľov OÚNZ, aby na pracoviskách bolo len najnutnejšie zariadenie a odpisy zbytočne nezvyšovali čiastku rozpočtových prostriedkov. Je teda ešte mnoho námetov, ktoré by sa mali v rámci experimentu, ktorý prevádzajú niektoré zdravotnícke zariadenia v ČSSR, vyskúšať.

Nechcela by som, aby vznikol mylný dojem, že všetky zdravotnícke zariadenia u nás plytvajú prostriedkami. Snažila som sa poukázať, ak priamo plánovacia a rozpočtová metodika vedie zdravotnícke zariadenia k nehospodárnosti. Domnievame sa však v Zdravotníckom výbore že túto metodiku možno na základe vedeckej analýzy zmeniť tak, aby neviedla k nehospodárnosti, ale k efektívnejšiemu využívaniu prostriedkov poskytovaných štátom.