4. Vládní návrh zákona o některých dalších změnách v sociálním zabezpečení družstevních rolníků a společná zpráva výboru ústavně právního, výboru pro plán a rozpočet, výboru pro zemědělství a výživu a výboru zdravotního.

Prosím předsedu Státního úřadu soc. zabezpečení s. Štancela, aby odůvodnil návrh zákona.

Predseda SÚSZ s. Štancel: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som úvodom k prejednávaniu predloženého vládneho návrhu zákona o niektorých ďalších zmenách sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov v krátkosti pripomenul doterajší vývoj tohto zabezpečenia, ktoré zatiaľ nemá dlhú tradíciu.

Za prvej republiky nebolo sociálne zabezpečenie našich roľníkov - napriek mnohým sľubom buržoáznych vlád - nikdy uvedené do života. Pred februárom 1948 bol návrh príslušného zákona do všetkých podrobností pripravený; k jeho schváleniu však nedošlo pre odpor reakčných síl, ktoré nemali záujem na upevnení zväzku robotníkov a roľníkov. Až po februárovom víťazstve, ktorého 20. výročie budeme onedlho spomínať, bolo zákonom o národnom poistení po prvý raz v našej histórii uskutočnené dôchodkové zabezpečenie roľníkov pre prípad invalidity, staroby a straty živiteľa.

Tým bol položený základ sociálneho zabezpečenia roľníkov, ktorý svojim rozsahom zodpovedal politickým podmienkam a ekonomickým možnostiam počiatkov socialistickej výstavby.

Zakrátko po vydaní zákona o jednotných roľníckych družstvách bola prevedená zvláštna úprava dôchodkového zabezpečenia pre družstevných roľníkov; súčasne bolo pre nich zavedené dobrovoľné nemocenské poistenie na liečebné dávky, ovšem v pomerne malom rozsahu.

Ak to posudzujeme z dnešného hľadiska, bola vtedajšia úroveň sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov nízka. V súlade s rozvojom poľnohospodárskej družstevnej výroby sa však táto úroveň postupne zlepšovala a od roku 1962 sa stále viac približovala úrovni zabezpečenia pracovníkov v pracovnom pomere.

K najväčšiemu priblíženiu došlo v tomto smere v oblasti zabezpečenia matky a dieťaťa. V roku 1962 bolo v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov zavedené poskytovanie prídavkov na deti a dávok v materstve, hoci za trocha odchylných podmienok, než tomu bolo u pracovníkov v pracovnom pomere. V roku 1964 boli tieto podmienky v podstate zjednotené, až na malú odchýlku, ktorú predložená osnova odstraňuje. Všetky nové úpravy zabezpečenia matiek a detí, ku ktorým od tej doby došlo u pracovníkov v pracovnom pomere (t.j. predľženie platenej materskej dovolenky na 22 týždňov a zavedenie vyrovnávacieho príspevku v tehotenstve a materstve), boli v plnom rozsahu premietnuté aj do sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov.

Aj v oblasti dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov došlo v priebehu uplynulých rokov k podstatnému zlepšeniu, ktoré sa prejavilo predovšetkým v zvýšení počtu dôchodkových pásiem.

Až do roku 1962 mali družstevní roľníci možnosť voliť si úroveň dôchodku a zodpovedajúcu sadzbu poistného podľa vlastného výberu. Prevážna časť družstevníkov volila najnižšiu sadzbu poistného. V dôsledku toho došlo odstupom času k vzniku veľkého počtu nízkych dôchodkov, ktoré z väčšej časti pretrvávajú do dnešnej doby. V roku 1962 bolo zavedené - obdobne ako u pracovníkov v pracovnom pomere - stanovenie výšky dôchodku v závislosti na výške pracovných príjmov.

V dôchodkovom zabezpečení členov JRD, ktoré dosiahli vyššej úrovne hospodárenia, boli v roku 1964 nároky v podstate vyrovnané s nárokmi pracovníkov v pracovnom pomere. U členov ostatných družstiev bol naďalej ponechaný systém pásmových dôchodkov.

Obdobný vývoj postupného približovania k podmienkam zabezpečenia pracovníkov v pracovnom pomere prebiehal tiež v zabezpečení družstevných roľníkov pri pracovnej neschopnosti z dôvodu nemoci. V roku 1962 bola bezplatná preventívna a liečebná starostlivosť rozšírená na všetkých družstevníkov. Súčasne členovia družstiev, ktoré prešli na vyššiu úroveň hospodárenia, získali nárok na nemocenské zo štátnych prostriedkov. Neskôr získali tento nárok aj niektoré ďalšie skupiny členov družstiev, ktoré ešte nedosiahli vyššej úrovne hospodárenia.

Rekapituláciu doterajšieho vývoja sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov možno teda uzavrieť tým, že v jednotlivých oblastiach, t. j. v oblasti zabezpečenia matky a dieťaťa, zabezpečenia v nemoci a dôchodkového zabezpečenia - vývoj síce neprebiehal rovnomerne, všade však došlo k podstatnému priblíženiu k úrovni obdobného zabezpečenia pracovníkov v pracovnom pomere.

V súlade s uznesením XIII. zjazdu strany, ktorým bolo uložené ďalej vyrovnávať podmienky a úroveň sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov na úroveň robotníkov a ostatných pracovníkov v pracovnom pomere, predkladá sa teraz návrh zákona o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Najvýznamnejšou zmenou v navrhovanej úprave je rozšírenie poskytovania nemocenských dávok. Podľa doterajšieho stavu mali nárok na nemocenské a na podporu pri ošetrovaní člena rodiny zo štátnych prostriedkov od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti len členovia družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia a niektoré menšia skupiny členov ostatných družstiev. Z celkového počtu 791 000 družstevných roľníkov v tomto roku má nárok na tieto nemocenské dávky 368 000 družstevných roľníkov, t. j. 46,5 %. Zbývajúci družstevníci dostávajú tieto dávky za platnosti doterajších predpisov zo sociálneho fondu družstva. Úroveň poskytovaných dávok ovšem závisí na stave týchto fondov. V ekonomicky slabších družstvách nedosahujú dávky z fondov výšky dávok poskytovaných v družstvách ekonomicky silnejších.

Napriek tomu možno povedať, že prakticky všetky družstvá, ktoré doteraz nedosiahli vyššej úrovne hospodárenia, poskytujú svoj im členom nemocenské zo sociálneho fondu. Väčšina týchto družstiev poskytuje nemocenské zo sociálneho fondu i tým pracovníkom, ktorí v JRD trvale pracujú, i keď nie sú členmi ani zamestnancami družstva. Určitá časť (asi 22 %) družstiev však týmto pracovníkom nemocenské zo sociálneho fondu neposkytuje.

Tento stav neprispieva k získaniu nových pracovníkov pre družstvá a k ich udržaniu v družstve.

Podľa navrhovanej úpravy získajú nárok na tieto dávky už od prvého dňa pracovnej neschopnosti zo štátnych prostriedkov všetci družstevní roľníci, t. zn. všetci členovia družstiev i ostatní pracovníci družstiev, pokiaľ sústavne a trvale v družstve pracujú. V nárokoch na nemocenské dávky nebude už v budúcnosti rozdielu v tom, či ide o člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia či o člena niektorého z ostatných družstiev. Nebude rozdiel ani medzi členom družstva a občanom, ktorý v družstve pracuje podľa rovnakých podmienok ako člen družstva, hoci nie je jeho členom, resp. nie je v ňom v pracovnom pomere. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že odstránenie rozdielu v nárokoch na nemocenské dávky prispeje k vytvoreniu predpokladov pre dobré spolunažívanie všetkých pracujúcich v družstve.

Navrhovanou úpravou dochádza - až na rozdiel v maximálnej výške nemocenského - k úplnému vyrovnaniu nárokov v oblasti nemocenského zabezpečenia s nárokmi pracovníkov v pracovnom pomere.

Zvýšenie výdajov štátu vyplývajúce z navrhovanej úpravy zabezpečenia družstevných roľníkov pri pracovnej neschopnosti z dôvodu nemoci bolo prepočítané na 15 rokov. V roku 1968 bude činiť 187 mil. Kčs; v ďalších rokoch bude postupne klesať a koncom piatej päťročnice sa ustáli zhruba na 111 mil. Kčs.

Na rovnaké obdobie pätnástich rokov bolo prepočítané aj potrebné zvýšenie sadzby príspevku JRD z 11,2 % na 12,5 % úhrnu peňažitých pracovných odmien družstevných roľníkov, ktorým sa má uhradiť zvýšenie výdajov štátu vyplývajúce z navrhovanej úpravy zabezpečenia družstevných roľníkov pri pracovnej neschopnosti z dôvodu nemoci.

Uvedené zvýšenie sadzby príspevku neznamená nové zaťaženie jednotných roľníckych družstiev, ale iba presun doterajších nákladov na nemocenské zo sociálnych fondov družstiev.

Pre väčšiu názornosť uvádzam, že výdaje družstiev na poskytovanie nemocenského zo sociálnych fondov činili v roku 1966 celkom 190 mil. Kčs.

Dochádza teda k tomu, že namiesto priamej výplaty dávok zo sociálnych fondov budú sa tieto dávky poskytovať zo štátnych prostriedkov a JRD odvedú zodpovedajúcu časť úhrady do štátneho rozpočtu. Pozitívny prínos tejto úpravy spočíva vo vytvorení rovnakých podmienok zabezpečenia pri pracovnej neschopnosti z dôvodu nemoci vo všetkých JRD a pre všetkých členov i ostatných pracujúcich v družstvách.

To bezpochyby prispeje k zvýšeniu sociálnej istoty družstevníkov i ku zlepšeniu vzťahov vo vnútri družstiev.

V súvislosti s navrhovanou úpravou poskytovania nemocenského zo štátnych prostriedkov by mohla vzniknúť otázka, akému účelu majú slúžiť fondy kultúrnych a sociálnych potrieb JRD, z ktorých sa doteraz nemocenské poskytovalo. V roku 1966 bolo z prostriedkov vtedajších sociálnych fondov vo výške 506 mil. Kčs vyčerpaných 268 mil. Kčs, t.j. 53 %. Novou úpravou nestratia tieto fondy družstiev na svojom význame. Ich prostriedky, určené na sociálne účely, bude možno aj naďalej používať pre sociálne potreby družstevných roľníkov (ako napr. na príspevky k nízkym dôchodkom družstevníkov, ďalej tiež na stravovanie dôchodcov, na výstavbu a prevádzku jasiel, materských škôl a pod.).

K ďalšej zmene dochádza na úseku zabezpečenia matky a dieťaťa, kde sa rozširuje poskytovanie prídavkov aj na deti tých družstevníkov, ktorí obhospodarujú vyššiu výmeru poľnohospodárskej pôdy, než pripúšťajú vzorové stanovy JRD, alebo žijú s užívateľom takej výmery poľnohospodárskej pôdy v spoločnej domácnosti. Navrhovaná zmena má na zreteli predovšetkým záujem populačný. Prídavky na deti týchto družstevníkov budú poskytované v takej výmere, v akej sa poskytujú pracovníkom - užívateľom poľnohospodárskej pôdy. Obdobne ako je tomu u prídavkov na deti, bude postupované pri poskytovaní výchovného k dôchodkom.

Schválením tejto navrhovanej úpravy budú odstránené posledné rozdiely v zabezpečení matky a dieťaťa u družstevných roľníkov a pracovníkov v pracovnom pomere.

V dôchodkovom zabezpečení sa zlepšujú nároky v tom, že pre získanie dôchodku v pásme so základnou výmerou 650 Kčs bude v budúcnosti rozhodná len výška pracovných príjmov družstevníka. O výške dôchodku bude teda rozhodovať len objektívne hľadisko pracovných zásluh, to znamená výška pracovných príjmov, a nebude viazaná na ďalšie podmienky, ktoré boli doteraz stanovené.

Zo zákona sa vypúšťa stanovenie výšky vyplácaného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti dôchodcu a ponecháva sa vláde, aby upravila výšku vyplácaného dôchodku, ako to upravuje tiež u pracovníkov v pracovnom pomere pri ich ďalšom zamestnaní. Pri schvaľovaní prejednávaného návrhu zákona vláda už tak urobila.

Finančné účinky navrhovaných úprav sú už premietnuté do návrhu rozpočtu na rok 1968 a do návrhu prevodu 4. päťročného plánu na nové ekonomické podmienky v odvetví sociálneho zabezpečenia.

Celkové náklady štátu na sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov budú v roku 1968 hradené príspevkom družstiev - aj pri upravenej sadzbe - len z 52 %. V dôsledku rýchleho vzostupu výdavkov na dôchodky bude podiel príspevku družstiev na úhradu nákladov neustále klesať, takže v roku 1970 bude činiť 45 % a v ďalších rokoch asi 35 % celkových výdavkov štátu na sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov.

Predložený návrh zákona - hoci po formálnej stránke nijak zvlášť rozsiahly - bol predmetom starostlivej prípravy ako v štádiu prejednávania zásad, tak i pri vlastnom prejednávaní osnovy vo výboroch Národného zhromaždenia. Ďalšie rozšírenie nárokov družstevníkov - a v tejto súvislosti aj ostatné sociálne problémy našej dediny - sa stali predmetom živého záujmu poslancov, účastných na príprave osnovy. lch podnety a pripomienky vyplývajúce zo znalosti života jednotných roľníckych družstiev veľmi prispeli k objasneniu niektorých problémov a ku skvalitneniu predloženej osnovy, i keď niektoré pripomienky presahovali rámec sociálneho zabezpečenia a týkali sa skúseností so zavádzaním novej sústavy riadenia poľnohospodárskej výroby.

Predložený návrh sa plne zhoduje s uznesením výborov Národného zhromaždenia, v ktorých bola osnova prejednaná. Dovoľte však, aby som sa stručne zmienil o niektorých otázkach diskutovaných vo výboroch a súvisiacich - podľa nášho názoru - s ďalším vývojom k úplnému zjednoteniu nárokov zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov s nárokmi pracovníkov v pracovnom pomere.

Išlo najmä o to, či by nebolo vhodné už v tomto štádiu prikročiť k jednotnej právnej úprave dôchodkovej sústavy družstevníkov a pracovníkov v pracovnom pomere, ďalej o zjednotenie hornej hranice nemocenského, o formu úhrady nákladov spojených so zmenami podľa predloženej osnovy a konečne o zvýšenie niektorých nízkych dôchodkov na dedine.

Pri riešení týchto otázok nemožno zanedbať niektoré rozdielnosti, ako pokiaľ ide o hospodárenie, tak i pokiaľ ide o odmeňovanie družstevníkov a pracovníkov v pracovnom pomere; vyriešenie týchto otázok súvisí tiež s ďalším vývojom ekonomiky jednotných roľníckych družstiev a nemožno opomenúť aj niektoré celospoločenské hľadiská.

Tak napríklad pokiaľ ide o okamžité a bezvýhradné úplné prevzatie zamestnaneckého dôchodkového systému. V dôchodkovom systéme zamestnaneckom je potrebná doba zamestnania pre nárok na plný starobný dôchodok dlhšia (25 rokov) a pokiaľ pracovník nesplňuje túto podmienku, má v 65 rokoch nárok len na pomerný starobný dôchodok. V dôchodkovom zabezpečení družstevníkov v dôsledku rozdielneho historického vývoja je stanovená kratšia doba činnosti pre nárok na starobný dôchodok (20 rokov poľnohospodárskeho poistenia) a v prípade nesplnenia tejto podmienky má družstevník v 65 rokoch nárok na plný, a nie iba na pomerný starobný dôchodok. Systém dôchodkových pásiem pri príjmoch asi do 1000 Kčs mesačne je sociálne výhodnejší než je úprava zamestnanecká. Taktiež sociálnejšie je upravený najnižší pásmový dôchodok pri nízkych príjmoch do 300 Kčs mesačne. Z týchto príkladom uvedených rozdielností je zrejmé, že otázka zjednotenia právneho systému dôchodkového zabezpečenia musí byť riešená uvážlivo. Okamžité zjednotenie by prospelo len menšine družstevníkov, naproti tomu väčšia časť družstevníkov, najmä žien, by bola vo svojich nárokoch poškodená.

Taktiež otázka hornej hranice sadzby nemocenského u družstevníkov (80 % odmeny) a pracovníkov (90 % čistej mzdy) nie je iba otázkou mechanického porovnávania. Treba vidieť niektoré rozdielnosti v spôsobe odmeňovania i v zisťovaní základu pre výpočet nemocenského. Prevážna časť družstevníkov má v dobe nemoci okrem príjmov na nemocenskom ešte doplnkové príjmy z naturálneho, najmä záhumienkového hospodárstva. Obdobná situácia je len u časti robotníkov bývajúcich na dedine, naproti tomu väčšina zamestnancov, najmä bývajúcich v mestách, je v dobe nemoci odkázaná len na príjem z nemocenského. U pracovníkov základ pre výpočet nemocenského je zisťovaný len zo mzdy s vylúčením niektorých odmien a náhrad miezd, a najmä s vylúčením mzdy za prácu cez čas, čo prirodzene neplatí pre družstevníkov, pretože by to bolo obtiažne rozlíšiť vzhľadom na organizáciu a podmienky ich práce a na iný spôsob odmeňovania.

Je nutné prihliadať ďalej k tomu, že nemôžeme zodpovedne predvídať, ako sa navrhované rozšírenie nárokov na nemocenské prejaví vo vývoji nemocnosti. Celospoločenské záujmy vyžadujú vyvarovať sa situácie, do ktorej sme sa dostali po roku 1957 v nemocenskom poistení zamestnancov, kedy značný - nie vždy odôvodnený - vzostup nemocnosti viedol pozdejšie k nutnosti určitých obmedzení. Preto je potrebné získať určité skúsenosti pre event. zváženie tejto otázky.

Pokiaľ ide o otázku formy úhrady zvýšenia nákladov podľa predloženej osnovy, bola k niektorým námetom, ktoré vzišli z Poľnohospodárskeho výboru NZ, vypracovaná a Poľnohospodárskemu výboru NZ zaslaná podrobná vysvetľujúca zpráva Ministerstva poľnohospodárstva a výživy, Ministerstva financií a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia.

K úprave nízkych dôchodkov:

lde o problém širšieho dosahu, i keď v súvislosti s touto osnovou bola zvlášť diskutovaná otázka nízkych dôchodkov na dedine. Mám tu na mysli dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom obživy dôchodcu alebo jeho rodiny. Ako ste dobre informovaní, problém nízkych dôchodkov sa systematicky rieši formou individuálneho zvyšovania dôchodkov. Tohoročné zvyšovanie nízkych dôchodkov bolo v oveľa širšom rozsahu, t. j. zhruba asi v 80 %, zamerané na dôchodky z radov poľnohospodárskeho obyvateľstva.