4. Vládní návrh zákona o některých
dalších změnách v sociálním
zabezpečení družstevních rolníků
a společná zpráva výboru ústavně
právního, výboru pro plán a rozpočet,
výboru pro zemědělství a výživu
a výboru zdravotního.
Prosím předsedu Státního úřadu
soc. zabezpečení s. Štancela, aby odůvodnil
návrh zákona.
Predseda SÚSZ s. Štancel: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som úvodom
k prejednávaniu predloženého vládneho
návrhu zákona o niektorých ďalších
zmenách sociálneho zabezpečenia družstevných
roľníkov v krátkosti pripomenul doterajší
vývoj tohto zabezpečenia, ktoré zatiaľ
nemá dlhú tradíciu.
Za prvej republiky nebolo sociálne zabezpečenie
našich roľníkov - napriek mnohým sľubom
buržoáznych vlád - nikdy uvedené do
života. Pred februárom 1948 bol návrh príslušného
zákona do všetkých podrobností pripravený;
k jeho schváleniu však nedošlo pre odpor reakčných
síl, ktoré nemali záujem na upevnení
zväzku robotníkov a roľníkov. Až
po februárovom víťazstve, ktorého 20.
výročie budeme onedlho spomínať, bolo
zákonom o národnom poistení po prvý
raz v našej histórii uskutočnené dôchodkové
zabezpečenie roľníkov pre prípad invalidity,
staroby a straty živiteľa.
Tým bol položený základ sociálneho
zabezpečenia roľníkov, ktorý svojim
rozsahom zodpovedal politickým podmienkam a ekonomickým
možnostiam počiatkov socialistickej výstavby.
Zakrátko po vydaní zákona o jednotných
roľníckych družstvách bola prevedená
zvláštna úprava dôchodkového zabezpečenia
pre družstevných roľníkov; súčasne
bolo pre nich zavedené dobrovoľné nemocenské
poistenie na liečebné dávky, ovšem v
pomerne malom rozsahu.
Ak to posudzujeme z dnešného hľadiska, bola vtedajšia
úroveň sociálneho zabezpečenia družstevných
roľníkov nízka. V súlade s rozvojom
poľnohospodárskej družstevnej výroby sa
však táto úroveň postupne zlepšovala
a od roku 1962 sa stále viac približovala úrovni
zabezpečenia pracovníkov v pracovnom pomere.
K najväčšiemu priblíženiu došlo
v tomto smere v oblasti zabezpečenia matky a dieťaťa.
V roku 1962 bolo v sociálnom zabezpečení
družstevných roľníkov zavedené
poskytovanie prídavkov na deti a dávok v materstve,
hoci za trocha odchylných podmienok, než tomu bolo
u pracovníkov v pracovnom pomere. V roku 1964 boli tieto
podmienky v podstate zjednotené, až na malú
odchýlku, ktorú predložená osnova odstraňuje.
Všetky nové úpravy zabezpečenia matiek
a detí, ku ktorým od tej doby došlo u pracovníkov
v pracovnom pomere (t.j. predľženie platenej materskej
dovolenky na 22 týždňov a zavedenie vyrovnávacieho
príspevku v tehotenstve a materstve), boli v plnom rozsahu
premietnuté aj do sociálneho zabezpečenia
družstevných roľníkov.
Aj v oblasti dôchodkového zabezpečenia družstevných
roľníkov došlo v priebehu uplynulých rokov
k podstatnému zlepšeniu, ktoré sa prejavilo
predovšetkým v zvýšení počtu
dôchodkových pásiem.
Až do roku 1962 mali družstevní roľníci
možnosť voliť si úroveň dôchodku
a zodpovedajúcu sadzbu poistného podľa vlastného
výberu. Prevážna časť družstevníkov
volila najnižšiu sadzbu poistného. V dôsledku
toho došlo odstupom času k vzniku veľkého
počtu nízkych dôchodkov, ktoré z väčšej
časti pretrvávajú do dnešnej doby. V
roku 1962 bolo zavedené - obdobne ako u pracovníkov
v pracovnom pomere - stanovenie výšky dôchodku
v závislosti na výške pracovných príjmov.
V dôchodkovom zabezpečení členov JRD,
ktoré dosiahli vyššej úrovne hospodárenia,
boli v roku 1964 nároky v podstate vyrovnané s nárokmi
pracovníkov v pracovnom pomere. U členov ostatných
družstiev bol naďalej ponechaný systém
pásmových dôchodkov.
Obdobný vývoj postupného približovania
k podmienkam zabezpečenia pracovníkov v pracovnom
pomere prebiehal tiež v zabezpečení družstevných
roľníkov pri pracovnej neschopnosti z dôvodu
nemoci. V roku 1962 bola bezplatná preventívna a
liečebná starostlivosť rozšírená
na všetkých družstevníkov. Súčasne
členovia družstiev, ktoré prešli na vyššiu
úroveň hospodárenia, získali nárok
na nemocenské zo štátnych prostriedkov. Neskôr
získali tento nárok aj niektoré ďalšie
skupiny členov družstiev, ktoré ešte nedosiahli
vyššej úrovne hospodárenia.
Rekapituláciu doterajšieho vývoja sociálneho
zabezpečenia družstevných roľníkov
možno teda uzavrieť tým, že v jednotlivých
oblastiach, t. j. v oblasti zabezpečenia matky a dieťaťa,
zabezpečenia v nemoci a dôchodkového zabezpečenia
- vývoj síce neprebiehal rovnomerne, všade
však došlo k podstatnému priblíženiu
k úrovni obdobného zabezpečenia pracovníkov
v pracovnom pomere.
V súlade s uznesením XIII. zjazdu strany, ktorým
bolo uložené ďalej vyrovnávať podmienky
a úroveň sociálneho zabezpečenia družstevných
roľníkov na úroveň robotníkov
a ostatných pracovníkov v pracovnom pomere, predkladá
sa teraz návrh zákona o niektorých ďalších
zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných
roľníkov.
Najvýznamnejšou zmenou v navrhovanej úprave
je rozšírenie poskytovania nemocenských dávok.
Podľa doterajšieho stavu mali nárok na nemocenské
a na podporu pri ošetrovaní člena rodiny zo
štátnych prostriedkov od ôsmeho dňa pracovnej
neschopnosti len členovia družstiev s vyššou
úrovňou hospodárenia a niektoré menšia
skupiny členov ostatných družstiev. Z celkového
počtu 791 000 družstevných roľníkov
v tomto roku má nárok na tieto nemocenské
dávky 368 000 družstevných roľníkov,
t. j. 46,5 %. Zbývajúci družstevníci
dostávajú tieto dávky za platnosti doterajších
predpisov zo sociálneho fondu družstva. Úroveň
poskytovaných dávok ovšem závisí
na stave týchto fondov. V ekonomicky slabších
družstvách nedosahujú dávky z fondov
výšky dávok poskytovaných v družstvách
ekonomicky silnejších.
Napriek tomu možno povedať, že prakticky všetky
družstvá, ktoré doteraz nedosiahli vyššej
úrovne hospodárenia, poskytujú svoj im členom
nemocenské zo sociálneho fondu. Väčšina
týchto družstiev poskytuje nemocenské zo sociálneho
fondu i tým pracovníkom, ktorí v JRD trvale
pracujú, i keď nie sú členmi ani zamestnancami
družstva. Určitá časť (asi 22 %)
družstiev však týmto pracovníkom nemocenské
zo sociálneho fondu neposkytuje.
Tento stav neprispieva k získaniu nových pracovníkov
pre družstvá a k ich udržaniu v družstve.
Podľa navrhovanej úpravy získajú nárok
na tieto dávky už od prvého dňa pracovnej
neschopnosti zo štátnych prostriedkov všetci
družstevní roľníci, t. zn. všetci
členovia družstiev i ostatní pracovníci
družstiev, pokiaľ sústavne a trvale v družstve
pracujú. V nárokoch na nemocenské dávky
nebude už v budúcnosti rozdielu v tom, či ide
o člena družstva s vyššou úrovňou
hospodárenia či o člena niektorého
z ostatných družstiev. Nebude rozdiel ani medzi členom
družstva a občanom, ktorý v družstve pracuje
podľa rovnakých podmienok ako člen družstva,
hoci nie je jeho členom, resp. nie je v ňom v pracovnom
pomere. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že
odstránenie rozdielu v nárokoch na nemocenské
dávky prispeje k vytvoreniu predpokladov pre dobré
spolunažívanie všetkých pracujúcich
v družstve.
Navrhovanou úpravou dochádza - až na rozdiel
v maximálnej výške nemocenského - k
úplnému vyrovnaniu nárokov v oblasti nemocenského
zabezpečenia s nárokmi pracovníkov v pracovnom
pomere.
Zvýšenie výdajov štátu vyplývajúce
z navrhovanej úpravy zabezpečenia družstevných
roľníkov pri pracovnej neschopnosti z dôvodu
nemoci bolo prepočítané na 15 rokov. V roku
1968 bude činiť 187 mil. Kčs; v ďalších
rokoch bude postupne klesať a koncom piatej päťročnice
sa ustáli zhruba na 111 mil. Kčs.
Na rovnaké obdobie pätnástich rokov bolo prepočítané
aj potrebné zvýšenie sadzby príspevku
JRD z 11,2 % na 12,5 % úhrnu peňažitých
pracovných odmien družstevných roľníkov,
ktorým sa má uhradiť zvýšenie výdajov
štátu vyplývajúce z navrhovanej úpravy
zabezpečenia družstevných roľníkov
pri pracovnej neschopnosti z dôvodu nemoci.
Uvedené zvýšenie sadzby príspevku neznamená
nové zaťaženie jednotných roľníckych
družstiev, ale iba presun doterajších nákladov
na nemocenské zo sociálnych fondov družstiev.
Pre väčšiu názornosť uvádzam,
že výdaje družstiev na poskytovanie nemocenského
zo sociálnych fondov činili v roku 1966 celkom 190
mil. Kčs.
Dochádza teda k tomu, že namiesto priamej výplaty
dávok zo sociálnych fondov budú sa tieto
dávky poskytovať zo štátnych prostriedkov
a JRD odvedú zodpovedajúcu časť úhrady
do štátneho rozpočtu. Pozitívny prínos
tejto úpravy spočíva vo vytvorení
rovnakých podmienok zabezpečenia pri pracovnej neschopnosti
z dôvodu nemoci vo všetkých JRD a pre všetkých
členov i ostatných pracujúcich v družstvách.
To bezpochyby prispeje k zvýšeniu sociálnej
istoty družstevníkov i ku zlepšeniu vzťahov
vo vnútri družstiev.
V súvislosti s navrhovanou úpravou poskytovania
nemocenského zo štátnych prostriedkov by mohla
vzniknúť otázka, akému účelu
majú slúžiť fondy kultúrnych a
sociálnych potrieb JRD, z ktorých sa doteraz nemocenské
poskytovalo. V roku 1966 bolo z prostriedkov vtedajších
sociálnych fondov vo výške 506 mil. Kčs
vyčerpaných 268 mil. Kčs, t.j. 53 %. Novou
úpravou nestratia tieto fondy družstiev na svojom
význame. Ich prostriedky, určené na sociálne
účely, bude možno aj naďalej používať
pre sociálne potreby družstevných roľníkov
(ako napr. na príspevky k nízkym dôchodkom
družstevníkov, ďalej tiež na stravovanie
dôchodcov, na výstavbu a prevádzku jasiel,
materských škôl a pod.).
K ďalšej zmene dochádza na úseku zabezpečenia
matky a dieťaťa, kde sa rozširuje poskytovanie
prídavkov aj na deti tých družstevníkov,
ktorí obhospodarujú vyššiu výmeru
poľnohospodárskej pôdy, než pripúšťajú
vzorové stanovy JRD, alebo žijú s užívateľom
takej výmery poľnohospodárskej pôdy v
spoločnej domácnosti. Navrhovaná zmena má
na zreteli predovšetkým záujem populačný.
Prídavky na deti týchto družstevníkov
budú poskytované v takej výmere, v akej sa
poskytujú pracovníkom - užívateľom
poľnohospodárskej pôdy. Obdobne ako je tomu
u prídavkov na deti, bude postupované pri poskytovaní
výchovného k dôchodkom.
Schválením tejto navrhovanej úpravy budú
odstránené posledné rozdiely v zabezpečení
matky a dieťaťa u družstevných roľníkov
a pracovníkov v pracovnom pomere.
V dôchodkovom zabezpečení sa zlepšujú
nároky v tom, že pre získanie dôchodku
v pásme so základnou výmerou 650 Kčs
bude v budúcnosti rozhodná len výška
pracovných príjmov družstevníka. O výške
dôchodku bude teda rozhodovať len objektívne
hľadisko pracovných zásluh, to znamená
výška pracovných príjmov, a nebude viazaná
na ďalšie podmienky, ktoré boli doteraz stanovené.
Zo zákona sa vypúšťa stanovenie výšky
vyplácaného dôchodku pri ďalšej
pracovnej činnosti dôchodcu a ponecháva sa
vláde, aby upravila výšku vyplácaného
dôchodku, ako to upravuje tiež u pracovníkov
v pracovnom pomere pri ich ďalšom zamestnaní.
Pri schvaľovaní prejednávaného návrhu
zákona vláda už tak urobila.
Finančné účinky navrhovaných
úprav sú už premietnuté do návrhu
rozpočtu na rok 1968 a do návrhu prevodu 4. päťročného
plánu na nové ekonomické podmienky v odvetví
sociálneho zabezpečenia.
Celkové náklady štátu na sociálne
zabezpečenie družstevných roľníkov
budú v roku 1968 hradené príspevkom družstiev
- aj pri upravenej sadzbe - len z 52 %. V dôsledku rýchleho
vzostupu výdavkov na dôchodky bude podiel príspevku
družstiev na úhradu nákladov neustále
klesať, takže v roku 1970 bude činiť 45
% a v ďalších rokoch asi 35 % celkových
výdavkov štátu na sociálne zabezpečenie
družstevných roľníkov.
Predložený návrh zákona - hoci po formálnej
stránke nijak zvlášť rozsiahly - bol predmetom
starostlivej prípravy ako v štádiu prejednávania
zásad, tak i pri vlastnom prejednávaní osnovy
vo výboroch Národného zhromaždenia.
Ďalšie rozšírenie nárokov družstevníkov
- a v tejto súvislosti aj ostatné sociálne
problémy našej dediny - sa stali predmetom živého
záujmu poslancov, účastných na príprave
osnovy. lch podnety a pripomienky vyplývajúce zo
znalosti života jednotných roľníckych
družstiev veľmi prispeli k objasneniu niektorých
problémov a ku skvalitneniu predloženej osnovy, i
keď niektoré pripomienky presahovali rámec
sociálneho zabezpečenia a týkali sa skúseností
so zavádzaním novej sústavy riadenia poľnohospodárskej
výroby.
Predložený návrh sa plne zhoduje s uznesením
výborov Národného zhromaždenia, v ktorých
bola osnova prejednaná. Dovoľte však, aby som
sa stručne zmienil o niektorých otázkach
diskutovaných vo výboroch a súvisiacich -
podľa nášho názoru - s ďalším
vývojom k úplnému zjednoteniu nárokov
zo sociálneho zabezpečenia družstevných
roľníkov s nárokmi pracovníkov v pracovnom
pomere.
Išlo najmä o to, či by nebolo vhodné už
v tomto štádiu prikročiť k jednotnej právnej
úprave dôchodkovej sústavy družstevníkov
a pracovníkov v pracovnom pomere, ďalej o zjednotenie
hornej hranice nemocenského, o formu úhrady nákladov
spojených so zmenami podľa predloženej osnovy
a konečne o zvýšenie niektorých nízkych
dôchodkov na dedine.
Pri riešení týchto otázok nemožno
zanedbať niektoré rozdielnosti, ako pokiaľ ide
o hospodárenie, tak i pokiaľ ide o odmeňovanie
družstevníkov a pracovníkov v pracovnom pomere;
vyriešenie týchto otázok súvisí
tiež s ďalším vývojom ekonomiky jednotných
roľníckych družstiev a nemožno opomenúť
aj niektoré celospoločenské hľadiská.
Tak napríklad pokiaľ ide o okamžité a
bezvýhradné úplné prevzatie zamestnaneckého
dôchodkového systému. V dôchodkovom
systéme zamestnaneckom je potrebná doba zamestnania
pre nárok na plný starobný dôchodok
dlhšia (25 rokov) a pokiaľ pracovník nesplňuje
túto podmienku, má v 65 rokoch nárok len
na pomerný starobný dôchodok. V dôchodkovom
zabezpečení družstevníkov v dôsledku
rozdielneho historického vývoja je stanovená
kratšia doba činnosti pre nárok na starobný
dôchodok (20 rokov poľnohospodárskeho poistenia)
a v prípade nesplnenia tejto podmienky má družstevník
v 65 rokoch nárok na plný, a nie iba na pomerný
starobný dôchodok. Systém dôchodkových
pásiem pri príjmoch asi do 1000 Kčs mesačne
je sociálne výhodnejší než je úprava
zamestnanecká. Taktiež sociálnejšie je
upravený najnižší pásmový
dôchodok pri nízkych príjmoch do 300 Kčs
mesačne. Z týchto príkladom uvedených
rozdielností je zrejmé, že otázka zjednotenia
právneho systému dôchodkového zabezpečenia
musí byť riešená uvážlivo.
Okamžité zjednotenie by prospelo len menšine
družstevníkov, naproti tomu väčšia
časť družstevníkov, najmä žien,
by bola vo svojich nárokoch poškodená.
Taktiež otázka hornej hranice sadzby nemocenského
u družstevníkov (80 % odmeny) a pracovníkov
(90 % čistej mzdy) nie je iba otázkou mechanického
porovnávania. Treba vidieť niektoré rozdielnosti
v spôsobe odmeňovania i v zisťovaní základu
pre výpočet nemocenského. Prevážna
časť družstevníkov má v dobe nemoci
okrem príjmov na nemocenskom ešte doplnkové
príjmy z naturálneho, najmä záhumienkového
hospodárstva. Obdobná situácia je len u časti
robotníkov bývajúcich na dedine, naproti
tomu väčšina zamestnancov, najmä bývajúcich
v mestách, je v dobe nemoci odkázaná len
na príjem z nemocenského. U pracovníkov základ
pre výpočet nemocenského je zisťovaný
len zo mzdy s vylúčením niektorých
odmien a náhrad miezd, a najmä s vylúčením
mzdy za prácu cez čas, čo prirodzene neplatí
pre družstevníkov, pretože by to bolo obtiažne
rozlíšiť vzhľadom na organizáciu
a podmienky ich práce a na iný spôsob odmeňovania.
Je nutné prihliadať ďalej k tomu, že nemôžeme
zodpovedne predvídať, ako sa navrhované rozšírenie
nárokov na nemocenské prejaví vo vývoji
nemocnosti. Celospoločenské záujmy vyžadujú
vyvarovať sa situácie, do ktorej sme sa dostali po
roku 1957 v nemocenskom poistení zamestnancov, kedy značný
- nie vždy odôvodnený - vzostup nemocnosti viedol
pozdejšie k nutnosti určitých obmedzení.
Preto je potrebné získať určité
skúsenosti pre event. zváženie tejto otázky.
Pokiaľ ide o otázku formy úhrady zvýšenia
nákladov podľa predloženej osnovy, bola k niektorým
námetom, ktoré vzišli z Poľnohospodárskeho
výboru NZ, vypracovaná a Poľnohospodárskemu
výboru NZ zaslaná podrobná vysvetľujúca
zpráva Ministerstva poľnohospodárstva a výživy,
Ministerstva financií a Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia.
K úprave nízkych dôchodkov:
lde o problém širšieho dosahu, i keď v súvislosti
s touto osnovou bola zvlášť diskutovaná
otázka nízkych dôchodkov na dedine. Mám
tu na mysli dôchodky, ktoré sú jediným
zdrojom obživy dôchodcu alebo jeho rodiny. Ako ste
dobre informovaní, problém nízkych dôchodkov
sa systematicky rieši formou individuálneho zvyšovania
dôchodkov. Tohoročné zvyšovanie nízkych
dôchodkov bolo v oveľa širšom rozsahu, t.
j. zhruba asi v 80 %, zamerané na dôchodky z radov
poľnohospodárskeho obyvateľstva.